Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c92/383746.892d22.pdf
PDF · 180.55 KB
No categories available
1Sžd/5/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžd/5/2012
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.
v právnej veci ţalobcu: Ľ., bytom M., zast. advokátom JUDr. Petrom Rakom, Masarykova
13, Prešov, proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský
dopravný inšpektorát, Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č.
KRP-P-57/KDI-BCP-2011 zo dňa 11. mája 2011 na odvolanie ţalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 1S 69/2011-47 zo dňa 29. novembra 2011 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 1S 69/2011-47 zo dňa 29. novembra 2011 z m e ň u j e tak, ţe ţalobu ţalobcu
z a m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto
rozhodnutia zrušil rozhodnutie ţalovaného zo dňa 11. mája 2011 č. KRP-P-57/KDI-BCP-
2
2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 8. marca 2011 č. ORP-P-163/ODI2-PO-
2011 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak,
ţe ţalovaného zaviazal nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume 323,64 Eur do 10 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, ţe rozhodnutia správnych orgánov
na základe nimi zisteného stavu veci sú nedostatočne odôvodnené. Základnou otázkou, ktorou
sa mali správne orgány zaoberať je, či vzhľadom na daný terén vodič motorového vozidla
mohol alebo nemohol zabrániť prešmyknutiu kolies, čo však neurobili a odôvodnenie tejto
skutočnosti tak, ako bolo citované v rozhodnutí správnych orgánov, má vplyv na posúdenie,
či ţalobca sa dopustil priestupku z nevedomej nedbanlivosti alebo jeho konanie moţno
subsumovať pod pojem priestupku. Táto otázka je podľa krajského súdu v príčinnej súvislosti,
teda naplnenie skutkovej podstaty priestupku porušením ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/
je v príčinnej súvislosti s porušením ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/.
Ak správne orgány túto otázku náleţitým a presvedčivým spôsobom neobjasnili,
potom podľa krajského súdu nemoţno hovoriť o dostatočne a presvedčivo odôvodnenom
rozhodnutí, pretoţe aj v priestupkovom konaní podľa § 51 je upravené, ţe ak nie je v tomto
alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupku všeobecné predpisy
o správnom konaní.
Krajský súd poukázal na ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, z ktorého
vyplýva, ţe v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil
správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa
vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia.
S obranou ţalobcu v priestupkovom konaní sa podľa krajského súdu správne orgány
dostatočne a presvedčivo nevysporiadali. Ak na posúdenie otázky, či ţalobca ako vodič
motorového vozidla mohol alebo nemohol na uvedenom teréne zabrániť prešmyknutiu kolies
správny orgán nemá dostatok odborných vedomostí, potom mu nič nebráni v tom,
aby na posúdenie tejto odbornej otázky ustanovil príslušného znalca.
3
Ak ţalobca namietal, ţe prešmyknutie kolies nemohol predvídať, bolo podľa
krajského súdu povinnosťou správnych orgánov nevedomú nedbanlivosť ţalobcovi ako
priestupcovi preukázať. V tomto smere sa však správne orgány nevedomou nedbanlivosťou
nezaoberali.
K námietke ţalobcu, ţe nebolo moţné mu uloţiť dve sankcie popri sebe, pretoţe
podľa jeho názoru zákon o priestupkoch neupravuje, ţe by osobitná časť tohto zákona mala
prednosť pred všeobecnou časťou, krajský súd uviedol, ţe takýto výklad zákona nie je
správny. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sţd 15/2011 z 19.7.2011,
v ktorom NS SR uviedol, ţe „uloženiu sankcie, pokuty a zákazu činnosti kumulatívne nebráni
všeobecná časť zákona o priestupkoch, keď v ustanovení § 11 ods. 2 veta pod bodkočiarkou
uvádza, že sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Osobitná časť zákona,
do ktorej patrí aj ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch, určuje konkrétne
druhy sankcií a upresňuje spôsob ich uloženia. Pokiaľ teda správne orgány pri ukladaní
sankcie za porušenie povinnosti uloženej zákonom, s ktorou zákon spája uloženie pokuty
a zákazu činnosti, uložili obe sankcie, postupovali správne. „
Krajský súd napokon uviedol, ţe po preskúmaní rozhodnutia ţalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru,
ţe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto ich podľa § 250j ods. 2
písm. d/ OSP zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
II. Stručné zhrnutie dôvodov odvolania žalovaného
Proti uvedenému rozsudku podal ţalovaný včas odvolanie, v ktorom namietal proti
záverom krajského súdu a síce, ţe správne orgány boli povinné vykonať dokazovanie
na preukázanie, ţe ţalobca mohol zabrániť prešmyknutiu kolies, resp., ţe základnou otázkou,
ktorou sa mali správne orgány zaoberať bolo to, či vzhľadom na daný terén vodič motorového
vozidla mohol alebo nemohol zabrániť prešmykovaniu kolies, pričom s obranou ţalobcu sa
správne orgány dostatočne a presvedčivo nevysporiadali.
4
Ţalovaný vyjadril názor, ţe všetkými krajským súdom vytýkanými skutočnosťami sa
uţ v dostatočnej miere zaoberal v jednotlivých častiach rozhodnutia o odvolaní.
Uviedol, ţe uţ v napadnutom rozhodnutí poukázal na znenie ustanovenia § 3 zákona
o priestupkoch, podľa ktorého na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,
ak zákon výslovne neustanoví, ţe je potrebné úmyselné zavinenie. Následne v § 4 zákona je
definované spáchanie priestupku z nedbanlivosti a úmyselne.
Z konania ţalobcu bol zjavné spáchanie priestupku z nedbanlivosti podľa § 4 ods. 1
písm. b/ zákona, t.j. ţalobca nevedel, ţe svojim konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem
chránený zákonom, hoci to vzhľadom okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal
a mohol.
Ţalovaný poukázal na to, ţe uţ v rozhodnutí o odvolaní argumentoval,
ţe z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody je zjavne zrejmé, ţe topiaca sa vrstva –
snehová kaša sa nachádzala na povrchu celého parkoviska, nielen na určitej jeho časti, kedy
ţalobca podľa názoru ţalovaného vzhľadom na uvedené mal a mohol predvídať (ako vodič
z povolania), ţe k takejto situácii - prešmyknutiu kolies na kašovitom snehu a ľade môţe
na takomto povrchu komunikácie dôjsť. Poukázal tieţ na vyjadrenie ţalobcu pred krajským
súdom, ţe napriek tomu, ţe prešmykovali kolesá opakovane pokračoval v uvedenom úkone.
K súdom vytýkanej skutočnosti, či ţalobca mohol alebo nemohol na uvedenom teréne
zabrániť prešmyknutiu kolies znaleckým dokazovaním znalcom v príslušnom odbore je podľa
ţalovaného nereálne, neúčelné a do konania by neprinieslo ţiadne nové skutočnosti.
V konečnom dôsledku k nárazu vozidla zn. Citroen do vozidla zn. Fábia skutočne
došlo, v dôsledku čoho aj došlo k poškodeniu vozidla zn. Fábia, pričom poškodenie tohto
vozidla bolo riadne zdokumentované a preukázané a toto poškodenie vozidla nepopiera
ani samotný ţalobca. Aj napriek uvedeným skutočnostiam si ţalobca následne zjavne nesplnil
niektoré z povinností uvedených v § 66 ods. 6 a preto bolo podľa ţalovaného jeho konanie
súvisiace s poškodením vozidla iného kvalifikovať ako dopravnú nehodu.
5
K súdom vytýkanej skutočnosti, ţe ak ţalobca namietal, ţe prešmykovanie kolies
nemohol predvídať, bolo povinnosťou správnych orgánov nevedomú nedbanlivosť ţalobcovi
preukázať, ţalovaný uviedol, ţe pri nevedomej nedbanlivosti sa zodpovednosť za priestupok
zakladá na povinnosti a zároveň moţnosti páchateľa vedieť, ţe môţe porušiť alebo ohroziť
záujem chránený zákonom. Na spáchanie priestupku z nedbanlivosti pritom postačuje
hociktorá z foriem - teda aj nevedomá nedbanlivosť. Ţalovaný zdôraznil, ţe pri nedbanlivosti
je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, ţe sa príčinný vzťah medzi
konaním a jeho následkom môţe rozvinúť. Z priebehu konania ţalobcu, motívu a pohnútke
k tomuto konaniu je podľa ţalovaného nepochybné, ţe sa nejednalo o konanie, ktoré nie je
priestupkom tak, ako vymedzuje ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o priestupkoch. Ţalovaný sa
nestotoţnil s konštatovaním krajského súdu, ţe správne orgány sa nezaoberali nevedomou
nedbanlivosťou ţalobcu vo vzťahu ku skutočnosti, či mohol, resp. nemohol predvídať
prešmykovanie kolies.
Ţalovaný sa nestotoţnil ani s názorom krajského súdu, ţe ak správne orgány
argumentujú, ţe ţalobca v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 8.3.2011
priznal, ţe sa nevenoval vedeniu vozidla tak, toto nezodpovedá obsahu spisu správneho
orgánu. Ţalovaný poukázal na predmetnú zápisnicu, z ktorej vyplýva, ţe ţalobca po opise
skutku, ako je zaznamenaný v zápisnici uviedol: „priestupku som si vedomý, skutku
ľutujem“, čo následne aj vlastnoručne podpísal.
Ţalovaný poukázal tieţ na to, ţe ţalobca následne v podanom odvolaní voči
rozhodnutiu o priestupku zopakoval, ţe si je vedomý spáchania priestupku, resp.,
ţe si je vedomý, ţe zodpovedá za škodu, ku ktorej dôjde v dôsledku prevádzky motorového
vozidla.
Všetky uvedené skutočnosti boli následne prvostupňovým správnym orgánom
zohľadnené pri ukladaní sankcie ţalobcovi za konkrétny priestupok, ktorá bola uloţená
v súlade so zákonom a to na spodnej hranici sankčného pásma, resp. bola mu uloţená
najniţšia moţná sankcia.
Na základe uvedeného ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
na ďalšie konanie, resp. napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe ţalobu navrhol zamietnuť.
6
III. Stručné zhrnutie vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného
K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca tak, ţe navrhol rozsudok krajského súdu
potvrdiť.
K vyjadreniu ţalovaného, ktorý opakovane poukazuje na ustanovenie § 66 zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a to na povinnosti účastníka dopravnej nehody, ktoré mal
podľa ţalovaného porušiť, uviedol, ţe dňa 8.12.2010 nespôsobil dopravnú nehodu, ale bol
účastníkom škodovej udalosti.
Ţalobca zdôraznil, ţe z miesta nehody neušiel, neodmietol dychovú skúšku, nemal
poţité alkoholické nápoje, neodmietol spolupracovať na vyšetrení tejto udalosti, riadne sa
venoval riadeniu motorového vozidla, čo potvrdili aj svedkovia a k udalosti skutočne došlo
len prekĺznutím kolies bez akéhokoľvek jeho zavinenia.
Bez ohľadu na tvrdenie ţalovaného a právnu kvalifikáciu skutku (keď má za to,
ţe priestupku sa nedopustil), sa v ţiadnom prípade nemôţe javiť ako spravodlivé rozhodnutie,
ktorým mu bola uloţená sankcia 300,- Eur a ako vodičovi z povolania, ktorý je ţiviteľom
rodiny s dvomi deťmi, uloţený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov
v situácii, keď pri cúvaní na parkovisku v dôsledku podkĺznutia kolies na kašovitom snehu
neúmyselne spôsobil škodu na inom vozidle max. 200,- Eur, pričom situáciu riešil priamo
na mieste s domnelým vlastníkom vozidla.
Ţalovanému vyčítal, ţe sa vôbec nezaoberal závaţnosťou konania, najmä vo vzťahu
k spôsobu jeho realizácie, následkami konania, okolnosťami, za ktorých ku konaniu došlo,
mierou zavinenia a pohnútkou a osobou obvinenou z priestupku. Napadnuté rozhodnutie tak
podľa ţalobcu vykazuje znaky formálneho rozhodnutia a to tieţ vo vzťahu k sankcii, ktorú
bolo moţné prípadne uloţiť aj samostatne.
Nesúhlasil tieţ s výkladom ţalovaného, ohľadne ust. § 22 ods. 2 písm. a/ zákona
o priestupkoch, t.j., ţe mu uloţená najniţšia moţná sankcia.
7
Poukázal na to, ţe tvrdenie ţalovaného, ţe zákon nepripúšťa v prípade spáchania
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch iné uloţenie sankcie ako
kumulovanej sankcie peňaţnej pokuty a zákazu činnosti viesť motorové vozidlo povaţuje
za v rozpore s právom na spravodlivý trest. Poukázal na to, ţe z ustanovenia § 11 ods. 2
zákona o priestupkoch je moţné uloţiť sankciu samostatne a lebo s inou sankciou, pokarhanie
nemoţno uloţiť spolu s pokutou.
V prípade, ţe súd posúdi, ţe zákon pripúšťa za uvedený skutok udeliť vodičovi
sankciu v minimálnej výške 1 roka zákazu činnosti vedenia motorového vozidla tak,
ako rozhodli správne orgány, ţalobca navrhol, aby súd toto konanie prerušil a v tejto veci
podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ OSP,
nakoľko sa v takomto prípade domnieva, ţe ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a/ zákona
o priestupkoch nie je v súlade s Ústavou SR.
IV. Konanie na prvostupňovom súde
Krajský súd ako súd prvého stupňa postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP zrušil
napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Prešov, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 8.3.2011.
Po citácii zákonných textov ustanovení § 244 ods. 1, § 247 ods. 1 a 2, § 249 ods. 2
OSP, § 47 ods. 3 SP a § 2 ods. 1 a § 3, § 4 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 372/1990 Zb , § 4 ods. 1
písm. c/, § 66 ods. 2a písm. a/, d/, e/, i/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
ako aj po vyhodnotení záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 62 ods. 2 zákona
o priestupkoch, krajský súd vyslovil záver, ţe správne orgány na základe zisteného
skutkového stavu veci, keď sa dostatočne a presvedčivo s obranou ţalobcu v priestupkovom
konaní nevysporiadali, rozhodli predčasne, pričom odôvodnenie rozhodnutí nie je dostatočne
odôvodnené.
Ak ţalobca namietal, ţe prešmyknutie kolies nemohol predvídať, bolo podľa
krajského súdu povinnosťou správnych orgánov nevedomú nedbanlivosť ţalobcovi ako
8
priestupcovi preukázať. Správnym orgánom vyčítal, ţe sa správne orgány nevedomou
nedbanlivosťou nezaoberali.
Podľa krajského súdu bez ohľadu na výpoveď ţalobcu v zápisnici o ústnom
pojednávaní o priestupku vzhľadom na prvotné úkony vo vysvetleniach, bolo povinnosťou
správnych orgánov z úradnej povinnosti vykonať dokazovanie na preukázanie, ţe ţalobca
prešmyknutiu kolies mohol zabrániť.
V. Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je
dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja
ods. 2 OSP, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. apríla 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3
OSP).
V úvode musí Najvyšší súd vysloviť svoj záver, ţe sa nestotoţňuje so závermi
krajského súdu, ţe rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Rovnako sa nestotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe sa správne orgány
nezaoberali nevedomou nedbanlivosťou.
Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie ţalovaného má všetky
formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu
vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne
právne posúdené.
Podľa odvolacieho súdu vykonaným dokazovaním v správnom konaní mali správne
orgány spoľahlivo zistené, ţe ţalobca tým, ţe dňa 8.12.2010 v čase okolo 14.25 hod.
v Bardejove na ul. Komenského spôsobil dopravnú nehodu tak, ţe ako vodič cúval
s motorovým vozidlom zn. Citroen Jumper, tab. ev. č. K. na účelovej komunikácii -
9
parkovisku v areáli SPŠ, pričom počas jazdy sa plne nevenoval riadeniu vozidla, následkom
čoho na zasneţenej komunikácii došlo k prešmyknutiu kolies vozidla, v dôsledku čoho ľavou
zadnou časťou vozidla narazil do ľavej bočnej časti zaparkovaného motorového vozidla
zn. Škoda Fabia, tab. ev. č. B.. Poţitie alkoholických nápojov u vodiča F. zisťované nebolo,
nakoľko po zráţke si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, nezdrţal sa konania,
ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, na mieste nezotrval, nehodu neohlásil,
ale z miesta odišiel na neznáme miesto. Na motorovom vozidle zn. Škoda Fábia vznikla
škoda vo výške cca 200 Eur, iná škoda nevznikla.
Z administratívneho spisu je zjavné, ţe prvostupňový správny orgán vykonal vo veci
náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to (správou o výsledku objasňovania
priestupku zo dňa 5.1.2011, záznamom dopravnej nehody zo dňa 9.12.2010, náčrtom
a fotodokumentáciou z miesta dopravnej nehody, záznamom o podaní vysvetlenia Ľ. zo dňa
5.1.12011, záznamom o podaní vysvetlenia Ing. J. zo dňa 28.12.2010, záznamom o podaní
vysvetlenia Ing. P. zo dňa 22.12.2010, záznamom o podaní vysvetlenia V., zo dňa
22.12.2010, evidenčnou kartou vodiča Ľ., zápisnicou z ústneho pojednávania priestupku
zo dňa 8.3.2010).
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní správny
orgán prvého stupňa vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom ţalovaného dospel
k záveru, ţe prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo
v riadne zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal pri svojom rozhodovaní o priestupku
ţalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými závermi ţalovaného,
ktorý správne poukázal na to, ţe v priestupkovom konaní bolo jednoznačne preukázané
spáchanie priestupku ţalobcom podľa § 4 ods. 1 písm. c/, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, na tom skutkovom základe ako je uvedené
v napadnutom rozhodnutí.
Z obsahu administratívneho spisu podľa odvolacieho súdu vyplynulo, ţe predmetný
skutok bol dostatočným spôsobom zistený a náleţite zdokumentovaný. Odvolací súd dospel
10
k zhodnému záveru ako ţalovaný, ţe v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu
vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom.
K námietke ţalobcu uplatnenej v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu,
ţe ku dopravnej nehode ani nedošlo, (nakoľko žalobca tvrdil, že pri cúvaní na parkovisku
v dôsledku prešmyknutiu kolies v zimnom období na kašovitom snehu mierne narazil
do vedľajšieho vozidla, ktorému oškrel blatník a vec prejednal priamo na parkovisku
s osobou, ktorú považoval za majiteľa vozidla a o ktorej si odôvodnene myslel, keďže dotyčná
osoba stála pri vozidle, po náraze na neho zakričala, aby zastavil a po prezretí rozsahu škody
sa k výške škody vyjadrila mávnutím ruky, načo z parkoviska vzhľadom na uvedené odišiel),
ţalovaný uviedol, ţe uvedenú situáciu vyhodnotil ako dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2
zákona o cestnej premávke, podľa ustanovenia ktorého za dopravnú nehodu sa povaţuje
aj škodová udalosť podľa ods. 3 citovaného zákona, ak podľa písm. a/ tohto ustanovenia nie je
splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke.
Zo spisového materiálu je podľa ţalovaného nepochybné, ţe ţalobca mal vedomosť
o vzniku poškodenia vozidla zn. Škoda Fábia (záznam o podaní vysvetlenia svedkov
ako aj samotného ţalobcu), keďţe sa ţalobca po tom, čo pri cúvaní narazil do zaparkovaného
vozidla, na ktorom spôsobil škodu zjavne nesplnil nasledujúce z povinností uvedených v § 66
ods. 6 (a síce neohlásil dopravnú nehodu policajtovi - písm. a/ - nezotrval na mieste dopravnej
nehody aţ do príchodu policajta - písm. d/ - nezdrţal sa konania ktoré bolo na ujmu
vyšetrenia dopravnej nehody a to premiestnením vozidla - písm. e/ - bezodkladne
neupovedomil osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej
bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámil jej svoje osobné údaje a nezabezpečil
to ani prostredníctvom PZ - písm. i/, bolo potrebné jeho konanie súvisiace s poškodením
vozidla iného kvalifikovať ako dopravnú nehodu.
Ţalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal aj s obranou ţalobcu,
keď uviedol, ţe konanie ţalobcu neospravedlňuje ani skutočnosť, ţe osobu s ktorou podľa
jeho názoru prejednal škodu na parkovisku povaţoval za majiteľa poškodeného vozidla,
(keď podľa výpovedí svedkov predmetnej udalosti o riešení spôsobenej škody na mieste
nebola ţiadna zmienka), preto nebolo moţné takéto konanie hodnotiť za postup podľa § 66
ods. 6 zákona o cestnej premávke (od uvedenej osoby nezisťoval osobné údaje,
11
ani neodovzdal svoje osobné údaje), a preto po neuzavretí dohody medzi ţalobcom
a poškodenou osobou, bolo povinnosťou ţalobcu postupovať podľa § 66 ods. 2 zákona
o cestnej premávke.
S týmto právnym názorom ţalovaného sa stotoţnil aj odvolací súd a vzhľadom
k tomu, ţe z vyjadrenia ţalobcu k odvolaniu ţalovaného vyplýva, ţe ţalobca sa
s argumentáciou ţalovaného ohľadne vyhodnotenia danej situácie za dopravnú nehodu
nestotoţnil a naďalej trvá na to, ţe došlo ku škodovej udalosti, odvolací súd odkazuje
v podrobnostiach na právny záver ţalovaného, s ktorým sa v plnom rozsahu stotoţňuje.
Odvolací súd sa však nestotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe sa správne orgány
nevedomou nedbanlivosťou ţalobcu nezaoberali.
Z rozhodnutia ţalovaného totiţ vyplýva, ţe sa odvolacou námietkou ţalobcu,
týkajúcou sa jeho tvrdenia, ţe pre vznik priestupkovej povinnosti je potrebné zavinené
konanie, ktorého si ţalobca nie je vedomý, zaoberal, keď s odkazom na ustanovenie § 3
zákona o cestnej premávke, uviedol, ţe na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie
z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, ţe je potrebné úmyselné zavinenie. V tejto
súvislosti ţalovaný uviedol, ţe z konania ţalobcu je zjavné spáchanie priestupku
z nedbanlivosti podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch, t.j. obvinený nevedel,
ţe svojim konaní môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Ţalovaný ďalej uviedol, ţe s poukazom na charakter priestupku je nepochybné,
ţe konaním ţalobcu došlo k porušeniu záujmu verejnosti tým, ţe tento po tom, čo spôsobil
dopravnú nehodu si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody. Miera porušenia záujmu
spoločnosti je zároveň vyjadrená v ustanovení § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej
premávke, kde uvedené ustanovenie hodnotí porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda, alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej
nehody alebo škodovej udalosti ako porušenie pravidiel cestnej premávky závaţným
spôsobom. Ţalovaný poukázal na to, ţe záujem spoločnosti na ochrane ţivota, zdravia
a majetku v oblasti cestnej premávky charakterizuje zákon o cestnej premávke, ktorý
12
v ustanovení § 1 okrem iného uvádza, ţe upravuje jej pravidlá a vedenie vozidiel. Tento účel
zákona je následne vyjadrený v rozsahu úpravy jednotlivých oblastí v cestnej premávke.
Ţalovaný preto po posúdení veci zastával názor, ţe konanie ţalobcu je priestupkom, pričom
vykazuje znaky (vyjadrené zákonom o priestupkoch) ako aj materiálne znaky priestupku,
t.j., ţe konanie porušuje spoločenský záujem.
Podľa odvolacieho súdu konštatovanie krajského súdu, ţe správne orgány sa
nevenovali nevedomej nedbanlivosti sa nezakladá na pravde.
K námietke ţalobcu povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe zavinenie je zaloţené
na intelektuálnej a vôľovej zloţke. Existujú dva druhy zavinenia; úmyselné a nedbanlivostné.
Rozdiel medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením spočíva v tom, ţe pri zavinení
z nedbanlivosti a to pri vedomej nedbanlivosti páchateľ priestupku vie, ţe môţe spôsobiť
následok, kým pri nevedomej nedbanlivosti o tejto moţnosti ani nemusí vedieť. U páchateľa,
ktorý pácha priestupok z nevedomej nedbanlivosti, je zodpovednosť založená
na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti, a preto sa od nej vyžaduje určitá
miera opatrnosti. Podmienky zodpovednosti sú ustanovené kumulatívne spojením
prvkov, ktoré sú rovnocenné, t.j. vedieť mal a mohol.
Ako vyplynulo z rozhodnutia ţalovaného, ţalovaný mal za to, ţe k spáchaniu
priestupku došlo z nedbanlivosti podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch,
t.j. ţe ţalobca nevedel, ţe svojim konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený
zákonom, hoci vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie zákonov
musí byť v súlade s ústavou, v danom prípade s článkom 1 ods. 1 a článkom 50 ods. 6. Právna
istota a spravodlivosť, ako princípy materiálneho právneho štátu podľa názoru súdu
nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne
neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom. Súd je však pri ukladaní
sankcie povinný vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má
svoju mieru závaţnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôţe regulovať všetky
situácie, ktoré môţu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Kaţdý právny poriadok sa môţe
13
uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva.
Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. K dôleţitým materiálnym znakom
právneho štátu je aj existencia kritérií, podľa ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje kaţdá právna
norma (cit. Drgonec: Ústava Slovenskej republiky - Komentár, Heuréka 2004, str. 57 - 58).
Odvolací súd povaţoval na rozdiel od krajského súdu skutkové zistenia správnych
orgánov za dostatočne preukázané a rozhodnutia náleţitým spôsobom aj odôvodnené.
Odvolací súd sa nestotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe je potrebné vo veci dokazovanie
znalcom na posúdenie otázky, či ţalobca ako vodič motorového vozidla mohol alebo nemohol
na uvedenom teréne zabrániť prešmyknutiu kolies. Takéto dokazovanie je vzhľadom
aj na vyššie uvedené neúčelné a nadbytočné.
Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie moţno pouţiť všetky
prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi.
Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (ods. 2).
Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu
známe (ods. 3).
Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (ods. 4).
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5).
Podľa odvolacieho súdu prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s vyššie
citovaným ustanovením Správneho poriadku, vo veci vykonal dokazovanie výsluchom
ţalobcu a obsahom spisového materiálu ako aj listín, za ktoré bolo potrebné povaţovať
podané vysvetlenia svedkov a samotného ţalobcu, z výpovedí ktorých vychádzal pri ustálení
skutkového stavu, pričom obsah týchto výpovedí na priebeh a okolnosti predmetnej dopravnej
nehody sa zhodujú.
14
Nebolo preto účelné vzhľadom na charakter konania, ktorého sa dopustil ţalobca tým,
vzhľadom k tomu, ţe sa jedná o porušenie pravidiel cestnej premávky, pri ktorých
na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, v konaní dokazovať
skutočnosti, ohľadne toho, či ţalobca mohol alebo nemohol zabrániť prešmyknutiu kolies.
Podľa odvolacieho súdu ţalovaný sa dôsledne riadil procesnými zásadami, ktoré sú
obsiahnuté v Správnom poriadku (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 34 ods. 3), zadováţili si
podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom, ţalovaný mal dostatok podkladov pre
vydanie rozhodnutia o odvolaní a s poukazom na vyššie uvedené povaţuje odvolací súd
ďalšie preukazovanie skutočností, ktoré by uţ boli zjavne nepotrebné a nadbytočné.
Ohľadne námietky ţalobcu týkajúcej sa nemoţnosti uloţenia sankcie dvoch sankcií sa
odvolací súd plne stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, na ktorý v podrobnostiach
odkazuje.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení odvolacích námietok ţalovaného dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu
je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť tak, ţe ţalobu je potrebné zamietnuť.
Ţiadosti ţalobcu na prerušenie konania v zmysle § 109 OSP a podanie návrhu
na začatie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ OSP na ústavný súd SR, nevyhovel,
nakoľko na takýto postup nevidel ţiaden dôvod.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 v spojitosti s § 250k
ods. 1 OSP, podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania
nepriznal .
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie j e prípustné odvolanie.
V Bratislave 17. apríla 2012
15
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová