Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžd/5/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.

v právnej veci ţalobcu: Ľ., bytom M., zast. advokátom JUDr. Petrom Rakom, Masarykova

13, Prešov, proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský

dopravný inšpektorát, Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č.

KRP-P-57/KDI-BCP-2011 zo dňa 11. mája 2011 na odvolanie ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove č. k. -47 zo dňa 29. novembra 2011 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. -47 zo dňa 29. novembra 2011 z m e ň u j e tak, ţe ţalobu ţalobcu

z a m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia zrušil rozhodnutie ţalovaného zo dňa 11. mája 2011 č. KRP-P-57/KDI-BCP-

2

2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 8. marca 2011 č. ORP-P-163/ODI2-PO-

2011 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak,

ţe ţalovaného zaviazal nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume 323,64 Eur do 10 dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, ţe rozhodnutia správnych orgánov

na základe nimi zisteného stavu veci sú nedostatočne odôvodnené. Základnou otázkou, ktorou

sa mali správne orgány zaoberať je, či vzhľadom na daný terén vodič motorového vozidla

mohol alebo nemohol zabrániť prešmyknutiu kolies, čo však neurobili a odôvodnenie tejto

skutočnosti tak, ako bolo citované v rozhodnutí správnych orgánov, má vplyv na posúdenie,

či ţalobca sa dopustil priestupku z nevedomej nedbanlivosti alebo jeho konanie moţno

subsumovať pod pojem priestupku. Táto otázka je podľa krajského súdu v príčinnej súvislosti,

teda naplnenie skutkovej podstaty priestupku porušením ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/

je v príčinnej súvislosti s porušením ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/.

Ak správne orgány túto otázku náleţitým a presvedčivým spôsobom neobjasnili,

potom podľa krajského súdu nemoţno hovoriť o dostatočne a presvedčivo odôvodnenom

rozhodnutí, pretoţe aj v priestupkovom konaní podľa § 51 je upravené, ţe ak nie je v tomto

alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupku všeobecné predpisy

o správnom konaní.

Krajský súd poukázal na ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, z ktorého

vyplýva, ţe v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil

správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa

vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom

rozhodnutia.

S obranou ţalobcu v priestupkovom konaní sa podľa krajského súdu správne orgány

dostatočne a presvedčivo nevysporiadali. Ak na posúdenie otázky, či ţalobca ako vodič

motorového vozidla mohol alebo nemohol na uvedenom teréne zabrániť prešmyknutiu kolies

správny orgán nemá dostatok odborných vedomostí, potom mu nič nebráni v tom,

aby na posúdenie tejto odbornej otázky ustanovil príslušného znalca.

3

Ak ţalobca namietal, ţe prešmyknutie kolies nemohol predvídať, bolo podľa

krajského súdu povinnosťou správnych orgánov nevedomú nedbanlivosť ţalobcovi ako

priestupcovi preukázať. V tomto smere sa však správne orgány nevedomou nedbanlivosťou

nezaoberali.

K námietke ţalobcu, ţe nebolo moţné mu uloţiť dve sankcie popri sebe, pretoţe

podľa jeho názoru zákon o priestupkoch neupravuje, ţe by osobitná časť tohto zákona mala

prednosť pred všeobecnou časťou, krajský súd uviedol, ţe takýto výklad zákona nie je

správny. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. z 19.7.2011,

v ktorom NS SR uviedol, ţe „uloženiu sankcie, pokuty a zákazu činnosti kumulatívne nebráni

všeobecná časť zákona o priestupkoch, keď v ustanovení § 11 ods. 2 veta pod bodkočiarkou

uvádza, že sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Osobitná časť zákona,

do ktorej patrí aj ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch, určuje konkrétne

druhy sankcií a upresňuje spôsob ich uloženia. Pokiaľ teda správne orgány pri ukladaní

sankcie za porušenie povinnosti uloženej zákonom, s ktorou zákon spája uloženie pokuty

a zákazu činnosti, uložili obe sankcie, postupovali správne. „

Krajský súd napokon uviedol, ţe po preskúmaní rozhodnutia ţalovaného v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru,

ţe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto ich podľa § 250j ods. 2

písm. d/ zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

II. Stručné zhrnutie dôvodov odvolania žalovaného

Proti uvedenému rozsudku podal ţalovaný včas odvolanie, v ktorom namietal proti

záverom krajského súdu a síce, ţe správne orgány boli povinné vykonať dokazovanie

na preukázanie, ţe ţalobca mohol zabrániť prešmyknutiu kolies, resp., ţe základnou otázkou,

ktorou sa mali správne orgány zaoberať bolo to, či vzhľadom na daný terén vodič motorového

vozidla mohol alebo nemohol zabrániť prešmykovaniu kolies, pričom s obranou ţalobcu sa

správne orgány dostatočne a presvedčivo nevysporiadali.

4

Ţalovaný vyjadril názor, ţe všetkými krajským súdom vytýkanými skutočnosťami sa

uţ v dostatočnej miere zaoberal v jednotlivých častiach rozhodnutia o odvolaní.

Uviedol, ţe uţ v napadnutom rozhodnutí poukázal na znenie ustanovenia § 3 zákona

o priestupkoch, podľa ktorého na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,

ak zákon výslovne neustanoví, ţe je potrebné úmyselné zavinenie. Následne v § 4 zákona je

definované spáchanie priestupku z nedbanlivosti a úmyselne.

Z konania ţalobcu bol zjavné spáchanie priestupku z nedbanlivosti podľa § 4 ods. 1

písm. b/ zákona, t.j. ţalobca nevedel, ţe svojim konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem

chránený zákonom, hoci to vzhľadom okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal

a mohol.

Ţalovaný poukázal na to, ţe uţ v rozhodnutí o odvolaní argumentoval,

ţe z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody je zjavne zrejmé, ţe topiaca sa vrstva –

snehová kaša sa nachádzala na povrchu celého parkoviska, nielen na určitej jeho časti, kedy

ţalobca podľa názoru ţalovaného vzhľadom na uvedené mal a mohol predvídať (ako vodič

z povolania), ţe k takejto situácii - prešmyknutiu kolies na kašovitom snehu a ľade môţe

na takomto povrchu komunikácie dôjsť. Poukázal tieţ na vyjadrenie ţalobcu pred krajským

súdom, ţe napriek tomu, ţe prešmykovali kolesá opakovane pokračoval v uvedenom úkone.

K súdom vytýkanej skutočnosti, či ţalobca mohol alebo nemohol na uvedenom teréne

zabrániť prešmyknutiu kolies znaleckým dokazovaním znalcom v príslušnom odbore je podľa

ţalovaného nereálne, neúčelné a do konania by neprinieslo ţiadne nové skutočnosti.

V konečnom dôsledku k nárazu vozidla zn. Citroen do vozidla zn. Fábia skutočne

došlo, v dôsledku čoho aj došlo k poškodeniu vozidla zn. Fábia, pričom poškodenie tohto

vozidla bolo riadne zdokumentované a preukázané a toto poškodenie vozidla nepopiera

ani samotný ţalobca. Aj napriek uvedeným skutočnostiam si ţalobca následne zjavne nesplnil

niektoré z povinností uvedených v § 66 ods. 6 a preto bolo podľa ţalovaného jeho konanie

súvisiace s poškodením vozidla iného kvalifikovať ako dopravnú nehodu.

5

K súdom vytýkanej skutočnosti, ţe ak ţalobca namietal, ţe prešmykovanie kolies

nemohol predvídať, bolo povinnosťou správnych orgánov nevedomú nedbanlivosť ţalobcovi

preukázať, ţalovaný uviedol, ţe pri nevedomej nedbanlivosti sa zodpovednosť za priestupok

zakladá na povinnosti a zároveň moţnosti páchateľa vedieť, ţe môţe porušiť alebo ohroziť

záujem chránený zákonom. Na spáchanie priestupku z nedbanlivosti pritom postačuje

hociktorá z foriem - teda aj nevedomá nedbanlivosť. Ţalovaný zdôraznil, ţe pri nedbanlivosti

je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, ţe sa príčinný vzťah medzi

konaním a jeho následkom môţe rozvinúť. Z priebehu konania ţalobcu, motívu a pohnútke

k tomuto konaniu je podľa ţalovaného nepochybné, ţe sa nejednalo o konanie, ktoré nie je

priestupkom tak, ako vymedzuje ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o priestupkoch. Ţalovaný sa

nestotoţnil s konštatovaním krajského súdu, ţe správne orgány sa nezaoberali nevedomou

nedbanlivosťou ţalobcu vo vzťahu ku skutočnosti, či mohol, resp. nemohol predvídať

prešmykovanie kolies.

Ţalovaný sa nestotoţnil ani s názorom krajského súdu, ţe ak správne orgány

argumentujú, ţe ţalobca v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 8.3.2011

priznal, ţe sa nevenoval vedeniu vozidla tak, toto nezodpovedá obsahu spisu správneho

orgánu. Ţalovaný poukázal na predmetnú zápisnicu, z ktorej vyplýva, ţe ţalobca po opise

skutku, ako je zaznamenaný v zápisnici uviedol: „priestupku som si vedomý, skutku

ľutujem“, čo následne aj vlastnoručne podpísal.

Ţalovaný poukázal tieţ na to, ţe ţalobca následne v podanom odvolaní voči

rozhodnutiu o priestupku zopakoval, ţe si je vedomý spáchania priestupku, resp.,

ţe si je vedomý, ţe zodpovedá za škodu, ku ktorej dôjde v dôsledku prevádzky motorového

vozidla.

Všetky uvedené skutočnosti boli následne prvostupňovým správnym orgánom

zohľadnené pri ukladaní sankcie ţalobcovi za konkrétny priestupok, ktorá bola uloţená

v súlade so zákonom a to na spodnej hranici sankčného pásma, resp. bola mu uloţená

najniţšia moţná sankcia.

Na základe uvedeného ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu

na ďalšie konanie, resp. napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe ţalobu navrhol zamietnuť.

6

III. Stručné zhrnutie vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného

K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca tak, ţe navrhol rozsudok krajského súdu

potvrdiť.

K vyjadreniu ţalovaného, ktorý opakovane poukazuje na ustanovenie § 66 zákona

č. o cestnej premávke, a to na povinnosti účastníka dopravnej nehody, ktoré mal

podľa ţalovaného porušiť, uviedol, ţe dňa 8.12.2010 nespôsobil dopravnú nehodu, ale bol

účastníkom škodovej udalosti.

Ţalobca zdôraznil, ţe z miesta nehody neušiel, neodmietol dychovú skúšku, nemal

poţité alkoholické nápoje, neodmietol spolupracovať na vyšetrení tejto udalosti, riadne sa

venoval riadeniu motorového vozidla, čo potvrdili aj svedkovia a k udalosti skutočne došlo

len prekĺznutím kolies bez akéhokoľvek jeho zavinenia.

Bez ohľadu na tvrdenie ţalovaného a právnu kvalifikáciu skutku (keď má za to,

ţe priestupku sa nedopustil), sa v ţiadnom prípade nemôţe javiť ako spravodlivé rozhodnutie,

ktorým mu bola uloţená sankcia 300,- Eur a ako vodičovi z povolania, ktorý je ţiviteľom

rodiny s dvomi deťmi, uloţený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov

v situácii, keď pri cúvaní na parkovisku v dôsledku podkĺznutia kolies na kašovitom snehu

neúmyselne spôsobil škodu na inom vozidle max. 200,- Eur, pričom situáciu riešil priamo

na mieste s domnelým vlastníkom vozidla.

Ţalovanému vyčítal, ţe sa vôbec nezaoberal závaţnosťou konania, najmä vo vzťahu

k spôsobu jeho realizácie, následkami konania, okolnosťami, za ktorých ku konaniu došlo,

mierou zavinenia a pohnútkou a osobou obvinenou z priestupku. Napadnuté rozhodnutie tak

podľa ţalobcu vykazuje znaky formálneho rozhodnutia a to tieţ vo vzťahu k sankcii, ktorú

bolo moţné prípadne uloţiť aj samostatne.

Nesúhlasil tieţ s výkladom ţalovaného, ohľadne ust. § 22 ods. 2 písm. a/ zákona

o priestupkoch, t.j., ţe mu uloţená najniţšia moţná sankcia.

7

Poukázal na to, ţe tvrdenie ţalovaného, ţe zákon nepripúšťa v prípade spáchania

priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch iné uloţenie sankcie ako

kumulovanej sankcie peňaţnej pokuty a zákazu činnosti viesť motorové vozidlo povaţuje

za v rozpore s právom na spravodlivý trest. Poukázal na to, ţe z ustanovenia § 11 ods. 2

zákona o priestupkoch je moţné uloţiť sankciu samostatne a lebo s inou sankciou, pokarhanie

nemoţno uloţiť spolu s pokutou.

V prípade, ţe súd posúdi, ţe zákon pripúšťa za uvedený skutok udeliť vodičovi

sankciu v minimálnej výške 1 roka zákazu činnosti vedenia motorového vozidla tak,

ako rozhodli správne orgány, ţalobca navrhol, aby súd toto konanie prerušil a v tejto veci

podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania v zmysle ,

nakoľko sa v takomto prípade domnieva, ţe ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a/ zákona

o priestupkoch nie je v súlade s SR.

IV. Konanie na prvostupňovom súde

Krajský súd ako súd prvého stupňa postupom podľa zrušil

napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Prešov, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 8.3.2011.

Po citácii zákonných textov ustanovení § 244 ods. 1, § 247 ods. 1 a 2, § 249 ods. 2

, SP a a , a Zb ,

písm. c/, a písm. a/, , , o cestnej premávke

ako aj po vyhodnotení záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 62 ods. 2 zákona

o priestupkoch, krajský súd vyslovil záver, ţe správne orgány na základe zisteného

skutkového stavu veci, keď sa dostatočne a presvedčivo s obranou ţalobcu v priestupkovom

konaní nevysporiadali, rozhodli predčasne, pričom odôvodnenie rozhodnutí nie je dostatočne

odôvodnené.

Ak ţalobca namietal, ţe prešmyknutie kolies nemohol predvídať, bolo podľa

krajského súdu povinnosťou správnych orgánov nevedomú nedbanlivosť ţalobcovi ako

8

priestupcovi preukázať. Správnym orgánom vyčítal, ţe sa správne orgány nevedomou

nedbanlivosťou nezaoberali.

Podľa krajského súdu bez ohľadu na výpoveď ţalobcu v zápisnici o ústnom

pojednávaní o priestupku vzhľadom na prvotné úkony vo vysvetleniach, bolo povinnosťou

správnych orgánov z úradnej povinnosti vykonať dokazovanie na preukázanie, ţe ţalobca

prešmyknutiu kolies mohol zabrániť.

V. Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne ( o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je

dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja

ods. 2 , s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. apríla 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3

).

V úvode musí Najvyšší súd vysloviť svoj záver, ţe sa nestotoţňuje so závermi

krajského súdu, ţe rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. Rovnako sa nestotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe sa správne orgány

nezaoberali nevedomou nedbanlivosťou.

Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie ţalovaného má všetky

formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu

vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne

právne posúdené.

Podľa odvolacieho súdu vykonaným dokazovaním v správnom konaní mali správne

orgány spoľahlivo zistené, ţe ţalobca tým, ţe dňa 8.12.2010 v čase okolo 14.25 hod.

v Bardejove na ul. Komenského spôsobil dopravnú nehodu tak, ţe ako vodič cúval

s motorovým vozidlom zn. Citroen Jumper, tab. ev. č. K. na účelovej komunikácii -

9

parkovisku v areáli SPŠ, pričom počas jazdy sa plne nevenoval riadeniu vozidla, následkom

čoho na zasneţenej komunikácii došlo k prešmyknutiu kolies vozidla, v dôsledku čoho ľavou

zadnou časťou vozidla narazil do ľavej bočnej časti zaparkovaného motorového vozidla

zn. Škoda Fabia, tab. ev. č. B.. Poţitie alkoholických nápojov u vodiča F. zisťované nebolo,

nakoľko po zráţke si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, nezdrţal sa konania,

ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, na mieste nezotrval, nehodu neohlásil,

ale z miesta odišiel na neznáme miesto. Na motorovom vozidle zn. Škoda Fábia vznikla

škoda vo výške cca 200 Eur, iná škoda nevznikla.

Z administratívneho spisu je zjavné, ţe prvostupňový správny orgán vykonal vo veci

náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to (správou o výsledku objasňovania

priestupku zo dňa 5.1.2011, záznamom dopravnej nehody zo dňa 9.12.2010, náčrtom

a fotodokumentáciou z miesta dopravnej nehody, záznamom o podaní vysvetlenia Ľ. zo dňa

5.1.12011, záznamom o podaní vysvetlenia Ing. J. zo dňa 28.12.2010, záznamom o podaní

vysvetlenia Ing. P. zo dňa 22.12.2010, záznamom o podaní vysvetlenia V., zo dňa

22.12.2010, evidenčnou kartou vodiča Ľ., zápisnicou z ústneho pojednávania priestupku

zo dňa 8.3.2010).

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní správny

orgán prvého stupňa vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom ţalovaného dospel

k záveru, ţe prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo

v riadne zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal pri svojom rozhodovaní o priestupku

ţalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými závermi ţalovaného,

ktorý správne poukázal na to, ţe v priestupkovom konaní bolo jednoznačne preukázané

spáchanie priestupku ţalobcom podľa § 4 ods. 1 písm. c/, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/

o cestnej premávke, na tom skutkovom základe ako je uvedené

v napadnutom rozhodnutí.

Z obsahu administratívneho spisu podľa odvolacieho súdu vyplynulo, ţe predmetný

skutok bol dostatočným spôsobom zistený a náleţite zdokumentovaný. Odvolací súd dospel

10

k zhodnému záveru ako ţalovaný, ţe v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu

vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom.

K námietke ţalobcu uplatnenej v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu,

ţe ku dopravnej nehode ani nedošlo, (nakoľko žalobca tvrdil, že pri cúvaní na parkovisku

v dôsledku prešmyknutiu kolies v zimnom období na kašovitom snehu mierne narazil

do vedľajšieho vozidla, ktorému oškrel blatník a vec prejednal priamo na parkovisku

s osobou, ktorú považoval za majiteľa vozidla a o ktorej si odôvodnene myslel, keďže dotyčná

osoba stála pri vozidle, po náraze na neho zakričala, aby zastavil a po prezretí rozsahu škody

sa k výške škody vyjadrila mávnutím ruky, načo z parkoviska vzhľadom na uvedené odišiel),

ţalovaný uviedol, ţe uvedenú situáciu vyhodnotil ako dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2

zákona o cestnej premávke, podľa ustanovenia ktorého za dopravnú nehodu sa povaţuje

aj škodová udalosť podľa ods. 3 citovaného zákona, ak podľa písm. a/ tohto ustanovenia nie je

splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke.

Zo spisového materiálu je podľa ţalovaného nepochybné, ţe ţalobca mal vedomosť

o vzniku poškodenia vozidla zn. Škoda Fábia (záznam o podaní vysvetlenia svedkov

ako aj samotného ţalobcu), keďţe sa ţalobca po tom, čo pri cúvaní narazil do zaparkovaného

vozidla, na ktorom spôsobil škodu zjavne nesplnil nasledujúce z povinností uvedených v § 66

ods. 6 (a síce neohlásil dopravnú nehodu policajtovi - písm. a/ - nezotrval na mieste dopravnej

nehody aţ do príchodu policajta - písm. d/ - nezdrţal sa konania ktoré bolo na ujmu

vyšetrenia dopravnej nehody a to premiestnením vozidla - písm. e/ - bezodkladne

neupovedomil osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej

bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámil jej svoje osobné údaje a nezabezpečil

to ani prostredníctvom PZ - písm. i/, bolo potrebné jeho konanie súvisiace s poškodením

vozidla iného kvalifikovať ako dopravnú nehodu.

Ţalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal aj s obranou ţalobcu,

keď uviedol, ţe konanie ţalobcu neospravedlňuje ani skutočnosť, ţe osobu s ktorou podľa

jeho názoru prejednal škodu na parkovisku povaţoval za majiteľa poškodeného vozidla,

(keď podľa výpovedí svedkov predmetnej udalosti o riešení spôsobenej škody na mieste

nebola ţiadna zmienka), preto nebolo moţné takéto konanie hodnotiť za postup podľa § 66

ods. 6 zákona o cestnej premávke (od uvedenej osoby nezisťoval osobné údaje,

11

ani neodovzdal svoje osobné údaje), a preto po neuzavretí dohody medzi ţalobcom

a poškodenou osobou, bolo povinnosťou ţalobcu postupovať podľa § 66 ods. 2 zákona

o cestnej premávke.

S týmto právnym názorom ţalovaného sa stotoţnil aj odvolací súd a vzhľadom

k tomu, ţe z vyjadrenia ţalobcu k odvolaniu ţalovaného vyplýva, ţe ţalobca sa

s argumentáciou ţalovaného ohľadne vyhodnotenia danej situácie za dopravnú nehodu

nestotoţnil a naďalej trvá na to, ţe došlo ku škodovej udalosti, odvolací súd odkazuje

v podrobnostiach na právny záver ţalovaného, s ktorým sa v plnom rozsahu stotoţňuje.

Odvolací súd sa však nestotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe sa správne orgány

nevedomou nedbanlivosťou ţalobcu nezaoberali.

Z rozhodnutia ţalovaného totiţ vyplýva, ţe sa odvolacou námietkou ţalobcu,

týkajúcou sa jeho tvrdenia, ţe pre vznik priestupkovej povinnosti je potrebné zavinené

konanie, ktorého si ţalobca nie je vedomý, zaoberal, keď s odkazom na ustanovenie § 3

zákona o cestnej premávke, uviedol, ţe na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie

z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, ţe je potrebné úmyselné zavinenie. V tejto

súvislosti ţalovaný uviedol, ţe z konania ţalobcu je zjavné spáchanie priestupku

z nedbanlivosti podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch, t.j. obvinený nevedel,

ţe svojim konaní môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci vzhľadom

na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Ţalovaný ďalej uviedol, ţe s poukazom na charakter priestupku je nepochybné,

ţe konaním ţalobcu došlo k porušeniu záujmu verejnosti tým, ţe tento po tom, čo spôsobil

dopravnú nehodu si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody. Miera porušenia záujmu

spoločnosti je zároveň vyjadrená v ustanovení § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej

premávke, kde uvedené ustanovenie hodnotí porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého

dôsledku vznikne dopravná nehoda, alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej

nehody alebo škodovej udalosti ako porušenie pravidiel cestnej premávky závaţným

spôsobom. Ţalovaný poukázal na to, ţe záujem spoločnosti na ochrane ţivota, zdravia

a majetku v oblasti cestnej premávky charakterizuje zákon o cestnej premávke, ktorý

12

v ustanovení § 1 okrem iného uvádza, ţe upravuje jej pravidlá a vedenie vozidiel. Tento účel

zákona je následne vyjadrený v rozsahu úpravy jednotlivých oblastí v cestnej premávke.

Ţalovaný preto po posúdení veci zastával názor, ţe konanie ţalobcu je priestupkom, pričom

vykazuje znaky (vyjadrené zákonom o priestupkoch) ako aj materiálne znaky priestupku,

t.j., ţe konanie porušuje spoločenský záujem.

Podľa odvolacieho súdu konštatovanie krajského súdu, ţe správne orgány sa

nevenovali nevedomej nedbanlivosti sa nezakladá na pravde.

K námietke ţalobcu povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe zavinenie je zaloţené

na intelektuálnej a vôľovej zloţke. Existujú dva druhy zavinenia; úmyselné a nedbanlivostné.

Rozdiel medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením spočíva v tom, ţe pri zavinení

z nedbanlivosti a to pri vedomej nedbanlivosti páchateľ priestupku vie, ţe môţe spôsobiť

následok, kým pri nevedomej nedbanlivosti o tejto moţnosti ani nemusí vedieť. U páchateľa,

ktorý pácha priestupok z nevedomej nedbanlivosti, je zodpovednosť založená

na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti, a preto sa od nej vyžaduje určitá

miera opatrnosti. Podmienky zodpovednosti sú ustanovené kumulatívne spojením

prvkov, ktoré sú rovnocenné, t.j. vedieť mal a mohol.

Ako vyplynulo z rozhodnutia ţalovaného, ţalovaný mal za to, ţe k spáchaniu

priestupku došlo z nedbanlivosti podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch,

t.j. ţe ţalobca nevedel, ţe svojim konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený

zákonom, hoci vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa článku 152 ods. 4 výklad a uplatňovanie zákonov

musí byť v súlade s , v danom prípade s článkom 1 ods. 1 a článkom 50 ods. 6. Právna

istota a spravodlivosť, ako princípy materiálneho právneho štátu podľa názoru súdu

nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne

neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom. Súd je však pri ukladaní

sankcie povinný vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má

svoju mieru závaţnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôţe regulovať všetky

situácie, ktoré môţu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Kaţdý právny poriadok sa môţe

13

uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva.

Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. K dôleţitým materiálnym znakom

právneho štátu je aj existencia kritérií, podľa ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje kaţdá právna

norma (cit. Drgonec: - Komentár, Heuréka 2004, str. 57 - 58).

Odvolací súd povaţoval na rozdiel od krajského súdu skutkové zistenia správnych

orgánov za dostatočne preukázané a rozhodnutia náleţitým spôsobom aj odôvodnené.

Odvolací súd sa nestotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe je potrebné vo veci dokazovanie

znalcom na posúdenie otázky, či ţalobca ako vodič motorového vozidla mohol alebo nemohol

na uvedenom teréne zabrániť prešmyknutiu kolies. Takéto dokazovanie je vzhľadom

aj na vyššie uvedené neúčelné a nadbytočné.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie moţno pouţiť všetky

prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi.

Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (ods. 2).

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu

známe (ods. 3).

Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (ods. 4).

Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5).

Podľa odvolacieho súdu prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s vyššie

citovaným ustanovením Správneho poriadku, vo veci vykonal dokazovanie výsluchom

ţalobcu a obsahom spisového materiálu ako aj listín, za ktoré bolo potrebné povaţovať

podané vysvetlenia svedkov a samotného ţalobcu, z výpovedí ktorých vychádzal pri ustálení

skutkového stavu, pričom obsah týchto výpovedí na priebeh a okolnosti predmetnej dopravnej

nehody sa zhodujú.

14

Nebolo preto účelné vzhľadom na charakter konania, ktorého sa dopustil ţalobca tým,

vzhľadom k tomu, ţe sa jedná o porušenie pravidiel cestnej premávky, pri ktorých

na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, v konaní dokazovať

skutočnosti, ohľadne toho, či ţalobca mohol alebo nemohol zabrániť prešmyknutiu kolies.

Podľa odvolacieho súdu ţalovaný sa dôsledne riadil procesnými zásadami, ktoré sú

obsiahnuté v Správnom poriadku (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 34 ods. 3), zadováţili si

podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom, ţalovaný mal dostatok podkladov pre

vydanie rozhodnutia o odvolaní a s poukazom na vyššie uvedené povaţuje odvolací súd

ďalšie preukazovanie skutočností, ktoré by uţ boli zjavne nepotrebné a nadbytočné.

Ohľadne námietky ţalobcu týkajúcej sa nemoţnosti uloţenia sankcie dvoch sankcií sa

odvolací súd plne stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, na ktorý v podrobnostiach

odkazuje.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení odvolacích námietok ţalovaného dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu

je potrebné podľa zmeniť tak, ţe ţalobu je potrebné zamietnuť.

Ţiadosti ţalobcu na prerušenie konania v zmysle a podanie návrhu

na začatie konania v zmysle na ústavný súd SR, nevyhovel,

nakoľko na takýto postup nevidel ţiaden dôvod.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 v spojitosti s § 250k

ods. 1 , podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania

nepriznal .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie j e prípustné odvolanie.

V Bratislave 17. apríla 2012

15

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová