Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžp/4/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK,

IČO: 313 03 862, so sídlom Tulčík č. 27, 082 13 Prešov, zast.: JUDr. Ivetou Rajtákovou,

advokátkou so sídlom Štúrova ul. č. 20, Košice, proti ţalovanému: Ministerstvo životného

prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09. januára 2009 sp. zn. -73, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 09. januára 2009 sp. zn. m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. 45/2008-rozkl. z 26.06.2008 v spojení s rozhodnutím č. 3558/2008-2.1/KD z 21.04.2008

z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobcovi na účet jeho

právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 80,- €.

O d ô v o d n e n i e :

1. Od začiatku roku 2008 bol ţalobca upovedomovaný o začatí viacerých správnych

konaní (v počte prevyšujúcom jednosto) vyvolaných na podnet rôznych poľovníckych

zdruţení alebo iných subjektov, ktoré sa týkali alebo povolenia výnimky z podmienok

2

ochrany chránených ţivočíchov – medveďa hnedého, alebo vstupu do chránených území

alebo pouţitia chemických prípravkov, resp. osobitných postupov v týchto lokalitách.

2. Ţalobca nielen v tomto konkrétnom (konanie o ţiadosti na povolenie výnimky

z ochrany chránených ţivočíchov- medveď hnedý) ale aj vo zvyšných konaniach oznámil

ţalovanému svoju účasť a následne sa domáhal priznania postavenia účastníka konania

odvolávajúc sa na o správnom konaní (Správny poriadok) ako aj

na článok 9 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese

a prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia, ktorý bol publikovaný

v Zbierke (na účely tohto rozsudku ďalej

len „Aarhuský dohovor“).

3. Rozhodnutím č. 45/2008-rozkl. z 26.06.2008 ţalovaný správny orgán zamietol

rozklad ţalobcu proti rozhodnutiu vydaného ţalovaným na prvom stupni, ktorým ţalobcovi

nebolo priznané postavenie účastníka konania a napadnuté prvostupňové rozhodnutie

potvrdil.

4. Nielen proti tomuto rozhodnutiu ţalovaného ale aj proti ďalším, skutkovo a právne

obdobným rozhodnutiam ţalovaného podal ţalobca na Krajský súd v Bratislave viaceré,

právne zhodné ţaloby.

5. Vo včas podaných odvolaniach proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý

ako súd prvého stupňa preskúmal všetky ţalobcom napadnuté rozhodnutia a konštatoval,

ţe nielen v tomto ale aj v ostatných prípadoch nie sú ţaloby dôvodné a preto ich zamietol,

ţalobca namietal, ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, a tieţ, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) svojim pôvodným

rozhodnutím sp. zn. z 2. júna 2009 potvrdil rozsudok krajského súdu a zároveň

ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

7. Ţalobca následne podal na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný

súd“) sťaţnosť vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdu ochranu podľa

3

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 2. júna 2009. Táto sťaţnosť bola pôvodne

vedené pod sp. zn. . Uznesením Ústavného súdu č. k. -15

z 11. marca 2010 boli sťaţnosti pôvodne vedené pod sp. zn. , sp. zn. 1641/09,

sp. zn. a sp. zn. prijaté na ďalšie konanie a po spojení na spoločné

konanie boli ďalej vedené pod sp. zn. . Ústavný súd svojim nálezom

-69 zo dňa 19. októbra 2011 rozhodol, ţe základné právo ţalobcu na súdnu

ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 2. júna 2009, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 2. júna 2009,

v konaní vedenom sp. zn. a jeho rozsudkom z 2. júna 2009 a v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 2. júna 2009 boli porušené, a uvedené rozsudky

Najvyššieho súdu zrušil a vrátil na ďalšie konania. Zároveň uloţil Najvyššiemu súdu

povinnosť zaplatiť náhradu trov konania. Z odôvodnenia vyplýva, ţe ak mal Najvyšší súd

povinnosť v namietaných konaniach predloţiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru

a neurobil tak, a nesplnenie tejto povinnosti malo zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci

samej, zbavil tým sťaţovateľa práva, aby sa súčasťou právneho základu pre meritórne

rozhodnutie v namietaných konaniach stal výklad práva Európskej únie uskutočnený Súdnym

dvorom.

8. Najvyšší súd ako odvolací súd ( ) v ďalšom konaní opätovne

preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212

v spojení s (ďalej v texte

rozsudku len „“), pričom zohľadnil procesný postoj k nutnosti vec prejednať vyjadrený

právnou zástupkyňou ţalobcu podaním zo dňa 30.03.2012.

Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204

ods. 1 ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia v spoj.

s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu v intenciách

rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 z 08. marca 2011 jednomyseľne (§ 3 ods. 9

) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j

4

ods. 2 písm. a/ ), a preto postupom podľa v spoj. s

rozsudok zmenil tak, ţe s uplatnením napadnuté rozhodnutie

ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 zrušil a vrátil mu späť

na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

9. Nakoľko odvolanie podané na Najvyšší súd Slovenskej republiky

pod sp. zn. , ako aj pod sp. zn. aţ sa týkali

rovnakých účastníkov, obdobného skutkového stavu (primárny skutkový stav vychádzal

z povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených ţivočíchov, rastlín alebo chránenej

častí krajiny) a totoţného právneho problému vo vzťahu k neuznaniu postavenia ţalobcu ako

účastníka správneho konania, potom Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím

na zásadu hospodárnosti obsiahnutú v (navrhnutý procesný spôsob oboznámenia

účastníkov s výsledkami súdneho konania nebol zvolený na úkor rýchlej a účinnej ochrany

ich práv) a na tú skutočnosť, ţe z titulu totoţnosti dôvodov, ktoré ho viedli k odmietnutiu

odvolania, podrobne objasnil v rozsudku sp. zn. (rozsudok Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. ), zvolil takú procesnú ekonómiu, ţe v podrobnostiach

odôvodnenia tohto rozsudku odkazuje účastníkov na svoje hore uvedené rozhodnutie, ktoré

účastníci majú k dispozícii (na základe uvedeného nie je zaloţený dôvod na postup v zmysle

citačného ustanovenia ), resp. je dostupné na internetovej stránke

Najvyššieho súdu http://www.nsud.sk/.

10. V prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem, nešlo

o vec v zmysle (právo byť účastníkom správneho konania je upravené

verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust.

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Oznámenie

o vyhlásení rozsudku splnilo podmienky uvedené v

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho

konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo

rozhodnutie správneho orgánu zrušené ( prvá veta ), nakoľko dôvodom

podania tejto informácie súdom je v zmysle veta druhá poskytnúť

podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c

5

ods. 1 ) ale aj špeciálne ( ) neprípustné opravné prostriedky, potom

nie je moţné ust. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

12. O práve na náhradu trov súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

ustanovenia a v spojitosti s

Podľa v spojení s platí, že ak odvolací súd zmení

rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

Podľa veta druhá a v spojení s platí,

že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť

najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia; ak účastník v lehote

podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi

okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania

neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Právna zástupkyňa ţalobcu svojím podaním zo dňa 23.11.2011 navrhovala priznať

náhradu trov konania za uvedené úkony právneho zastúpenia v celkovej sume 274,60 €.

Náhradu iných trov konania nepoţadovala. Na základe uvedeného je vo výroku uvedená

iba náhrada trov právneho zastúpenia.

Podľa vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy

právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhradu účastníkovi priznáva.

14. Pri rozhodovaní o výške náhrady trov súdneho konania na základe ich vyčíslenia

právnou zástupkyňou Najvyšší súd postupoval v súlade s v spojení

s záver , tzn. aplikoval obdobne ako Ústavný súd napríklad v náleze

-69 čiastočné priznanie poţadovanej náhrady. Dôvody hodné osobitného

zreteľa, ktoré Najvyšší súd uplatnil pri svojom rozhodovaní, vidí najmä v tom,

ţe v prejednávanej veci ide o jedno z opakovaných konaní, ktoré sú minimálne skutkovo

veľmi obdobné s totoţnou právnou otázkou týkajúcou sa právneho postavenia ţalobcu

v predchádzajúcom správnom konaní. Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného

ţalobcu, čo do rozsahu argumentov ako aj ich obsahu vrátane ich dopĺňania a spresňovania.

Na druhej strane Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho

6

konania prihliadol na povinnosť právnej zástupkyne riadne plniť procesné povinnosti ţalobcu

najmä pri dodrţiavaní lehôt a pokynov súdu.

Podľa veta prvá platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

15. Po zváţení obidvoch hľadísk Najvyšší súd zníţil hore poţadovanú náhradu

a v tomto prípade na základe hore uvedených právnych záverov priznal ţalobcovi náhradu

trov celého konania vo výške 80 €. Priznaná suma, podľa mienky Najvyššieho súdu, pokrýva

reálne náklady a zohľadňuje prínos právneho zastupovania v takýchto opakovaných veciach.

Nakoľko súd pristúpil k priznaniu paušálne zníţenej hodnoty náhrady trov súdneho

konania ( ), nemohol vo výrokovej časti vyhovieť poţiadavkám kladeným

na členenie náhrady trov konania podľa v iných prípadoch.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 17. apríla 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová