Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3c3/385005.d564ba.pdf
PDF · 102.12 KB
No categories available
2Tdo/15/2012
Najvyšší súd 2 Tdo 15/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom
17. apríla 2012 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov
JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému V. G.
a spol., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné,
o dovolaní obvineného V. G. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. apríla 2009, sp.
zn. 6To/98/2008, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného V. G. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 11. januára 2008, sp. zn. 2T/84/2006, boli
obvinení L. D., ml. R. R., V. G. a ml. R. I. uznaní vinným, a to L. D. a ml. R. R. pre zločin
lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák., V. G. pre návod na zločin
lúpeže podľa § 21 ods. 1 písm. b/, § 188 ods. 1 Tr. zák. a ml. R. I. pre prečin podielnictva
podľa § 231 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
17. januára 2006 v čase medzi 16.00 a 17.00 hod. v R., vo vestibule autobusovej
stanice obvinený V. G. po tom, ako videl u poškodeného Š. C., ktorý bol v podnapitom stave,
väčšiu sumu peňazí, povedal ostatným obvineným, že poškodený má peniaze a treba mu ich
zobrať, na základe čoho potom všetci obvinení spoločne s T. L. nasledovali poškodeného
k nástupišťu autobusu č. 14, kde ho v úmysle odcudziť mu peniaze fyzicky napadli tak, že
ho obvinený L. D. najmenej dvakrát udrel pravou rukou do ľavej strany hlavy, T. L. ho strhol
na zem a obvinený ml. R. R. mu na pokyn obvineného V. G. zo zadného vrecka nohavíc
vybral peňaženku s finančnou hotovosťou najmenej 2.000,- Sk a následne všetci z miesta činu
ušli smerom ku K. ul. nad T., kde si spoločne peniaze rozdelili, pričom obvinený ml. R. I.
dostal sumu najmenej 100,- Sk, T. L. sumu najmenej 400,- Sk a obvinený L. D., ml. R. R.
a V. G. po 500,- Sk, čím poškodenému Š. C. spôsobili škodu vo výške najmenej 2.000,- Sk,
a obvinený V. G. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že bol:
- rozsudkom Okresného súdu Náchod zo 17. októbra 1974, sp. zn. 2T/234/74
odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom
do 1. januára 2006 a iné na trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov
nepodmienečne so zaradením do výkonu trestu v II. NVS, ktorý vykonal,
- rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 5. decembra 1990, sp. zn. 1T/293/90
odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom
do 1. januára 2006 a iné na trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov
nepodmienečne so zaradením do výkonu trestu v II. NVS, ktorý vykonal.
Okresný súd za to obvinenému V. G. uložil podľa § 188 ods. 1, § 47 ods. 2, § 38 ods.
4 a § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov, na ktorého výkon ho zaradil
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť poškodenému Š. C., nar. X., bytom S. J. spôsobenú škodu vo výške
1.600,- Sk.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie (aj) obvinený V. G., a to proti výroku o vine
i proti výroku o treste.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom z 8. apríla 2009, sp. zn.
6To/98/2008 podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste i vo vzťahu k obvinenému V. G. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám
vo veci rozhodol tak, že obvinenému V. G. uložil podľa 188 ods. 1, § 47 ods. 2, § 39 ods. 1
Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho
obhajcu 9. januára 2012 dovolanie. Obvinený dovolanie podal aj sám (24. marca 2010), avšak
Najvyšší súd Slovenskej republiky, po predložení tohto dovolania prvostupňovým súdom, vec
vrátil Okresnému súdu Košice I bez rozhodnutia, a to z dôvodu predčasného predloženia spisu
(2Tdo/35/2011).
V odôvodnení dovolania obvinený uviedol ako dovolací dôvod uvedený
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., t.j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia. Obvinený uloženie trestu odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. považoval
za nezákonné. Podľa jeho názoru okresný ako i krajský súd použil toto hmotnoprávne
ustanovenie pri ukladaní trestu nesprávne. Nepoprel spáchanie trestných činov uvedených
v § 43 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (v rokoch 1974 a 1990), avšak
pri ukladaní trestu sa skutky spáchané pred 38 resp. 22 rokmi podľa neho nemali
zohľadňovať. Zdôraznil, že v tomto konaní nebol odsúdený ako páchateľ trestného činu,
ale ako návodca na jeho spáchanie, čo podľa jeho názoru významne znižuje stupeň
nebezpečnosti pre spoločnosť. Poukázal na to, že súdy sa pri ukladaní trestu neriadili dôsledne
ustanoveniami § 34 ods. 4, 5 Tr. zák.
Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd dovolací vyslovil rozsudkom porušenie zákona a súčasne zrušil napadnuté
rozhodnutia krajského aj okresného súdu a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodoval.
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Krajská prokuratúra Košice, ktorá navrhla toto
odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým
skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané
oprávnenou osobou a či je prípustné. A zistil, že proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho
súdu je dovolanie prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, včas a na zákonom určenom
mieste, po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku a označuje chyby konania a dôvod
dovolania.
V predmetnom dovolaní obvinený konštatuje naplnenie dovolacieho dôvodu
uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach (ako i predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu) je založené
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, a to § 47 ods. 2 Tr. zák., čo malo
v konečnom dôsledku vplyv na uloženie neprimerane vysokého trestu.
Úlohou dovolacieho súdu bolo teda posúdiť, či bola v danom prípade v súlade
so zákonom aplikácia ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák. Po preskúmaní spisového materiálu
je treba dospieť k záveru, že krajský súd (tak i okresný súd) správne postupoval, keď odsúdil
obvineného V. G. za trestný čin taxatívne uvedený podľa § 47 ods. 2 Tr. zák., pretože
menovaný obvinený bol už za takýto trestný čin dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom
odňatia slobody. I keď ide v oboch prípadoch o trestné činy spáchané za účinnosti „starého“
Trestného zákona, je treba v tomto prípade aplikovať prechodné ustanovenie § 437 ods. 5 Tr.
zák., z ktorého jednoznačne vyplýva, že „ustanovenie § 47 ods. 2 sa vzťahuje
aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1
zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ak osoba spáchala ďalší
trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona“.
Pokiaľ obvinený namieta uloženie neprimerane prísneho trestu, tu treba uviesť, že táto
námietka nenapĺňa žiaden dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zákon vo vzťahu
k výroku o treste upravuje v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dva dovolacie dôvody
(pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku chybného výroku
o vine). Podľa uvedeného ustanovenia možno dovolanie podať, ak bol uložený trest mimo
zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon
za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanej veci, pokiaľ ide o uložený trest
odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ktorého uloženie zákon za trestný čin, z ktorého bol
obvinený uznaný za vinného, pripúšťa a rovnako tak výmera tohto trestu je v rámci zákonnej
trestnej sadzby (uloženie trestu odňatia slobody na 25 rokov pri splnení podmienok
uvedených v § 39 ods. 1 alebo 2 Tr. zák.).
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., dovolací súd musel dovolanie obvineného V. G. podľa § 382
písm. c/ Tr. por., na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci, odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 17. apríla 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková