Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/15/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

17. apríla 2012 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov

JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému V. G.

a spol., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné,

o dovolaní obvineného V. G. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. apríla 2009, sp.

zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného V. G. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 11. januára 2008, sp. zn. , boli

obvinení L. D., ml. R. R., V. G. a ml. R. I. uznaní vinným, a to L. D. a ml. R. R. pre zločin

lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák., V. G. pre návod na zločin

lúpeže podľa § 21 ods. 1 písm. b/, § 188 ods. 1 Tr. zák. a ml. R. I. pre prečin podielnictva

podľa § 231 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

17. januára 2006 v čase medzi 16.00 a 17.00 hod. v R., vo vestibule autobusovej

stanice obvinený V. G. po tom, ako videl u poškodeného Š. C., ktorý bol v podnapitom stave,

väčšiu sumu peňazí, povedal ostatným obvineným, že poškodený má peniaze a treba mu ich

zobrať, na základe čoho potom všetci obvinení spoločne s T. L. nasledovali poškodeného

k nástupišťu autobusu č. 14, kde ho v úmysle odcudziť mu peniaze fyzicky napadli tak, že

ho obvinený L. D. najmenej dvakrát udrel pravou rukou do ľavej strany hlavy, T. L. ho strhol

na zem a obvinený ml. R. R. mu na pokyn obvineného V. G. zo zadného vrecka nohavíc

vybral peňaženku s finančnou hotovosťou najmenej 2.000,- Sk a následne všetci z miesta činu

ušli smerom ku K. ul. nad T., kde si spoločne peniaze rozdelili, pričom obvinený ml. R. I.

dostal sumu najmenej 100,- Sk, T. L. sumu najmenej 400,- Sk a obvinený L. D., ml. R. R.

a V. G. po 500,- Sk, čím poškodenému Š. C. spôsobili škodu vo výške najmenej 2.000,- Sk,

a obvinený V. G. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že bol:

- rozsudkom Okresného súdu Náchod zo 17. októbra 1974, sp. zn.

odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006 a iné na trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov

nepodmienečne so zaradením do výkonu trestu v II. NVS, ktorý vykonal,

- rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 5. decembra 1990, sp. zn.

odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006 a iné na trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov

nepodmienečne so zaradením do výkonu trestu v II. NVS, ktorý vykonal.

Okresný súd za to obvinenému V. G. uložil podľa § 188 ods. 1, § 47 ods. 2, § 38 ods.

4 a § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov, na ktorého výkon ho zaradil

podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému povinnosť spoločne

a nerozdielne nahradiť poškodenému Š. C., nar. X., bytom S. J. spôsobenú škodu vo výške

1.600,- Sk.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie (aj) obvinený V. G., a to proti výroku o vine

i proti výroku o treste.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom z 8. apríla 2009, sp. zn.

podľa , zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku o treste i vo vzťahu k obvinenému V. G. a podľa sám

vo veci rozhodol tak, že obvinenému V. G. uložil podľa 188 ods. 1, § 47 ods. 2, § 39 ods. 1

Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na

výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu 9. januára 2012 dovolanie. Obvinený dovolanie podal aj sám (24. marca 2010), avšak

Najvyšší súd Slovenskej republiky, po predložení tohto dovolania prvostupňovým súdom, vec

vrátil Okresnému súdu Košice I bez rozhodnutia, a to z dôvodu predčasného predloženia spisu

().

V odôvodnení dovolania obvinený uviedol ako dovolací dôvod uvedený

v ustanovení , t.j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia. Obvinený uloženie trestu odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. považoval

za nezákonné. Podľa jeho názoru okresný ako i krajský súd použil toto hmotnoprávne

ustanovenie pri ukladaní trestu nesprávne. Nepoprel spáchanie trestných činov uvedených

v § 43 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (v rokoch 1974 a 1990), avšak

pri ukladaní trestu sa skutky spáchané pred 38 resp. 22 rokmi podľa neho nemali

zohľadňovať. Zdôraznil, že v tomto konaní nebol odsúdený ako páchateľ trestného činu,

ale ako návodca na jeho spáchanie, čo podľa jeho názoru významne znižuje stupeň

nebezpečnosti pre spoločnosť. Poukázal na to, že súdy sa pri ukladaní trestu neriadili dôsledne

ustanoveniami § 34 ods. 4, 5 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd dovolací vyslovil rozsudkom porušenie zákona a súčasne zrušil napadnuté

rozhodnutia krajského aj okresného súdu a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodoval.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Krajská prokuratúra Košice, ktorá navrhla toto

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané

oprávnenou osobou a či je prípustné. A zistil, že proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho

súdu je dovolanie prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, včas a na zákonom určenom

mieste, po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku a označuje chyby konania a dôvod

dovolania.

V predmetnom dovolaní obvinený konštatuje naplnenie dovolacieho dôvodu

uvedeného v , a to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie

Krajského súdu v Košiciach (ako i predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu) je založené

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, a to § 47 ods. 2 Tr. zák., čo malo

v konečnom dôsledku vplyv na uloženie neprimerane vysokého trestu.

Úlohou dovolacieho súdu bolo teda posúdiť, či bola v danom prípade v súlade

so zákonom aplikácia ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák. Po preskúmaní spisového materiálu

je treba dospieť k záveru, že krajský súd (tak i okresný súd) správne postupoval, keď odsúdil

obvineného V. G. za trestný čin taxatívne uvedený podľa § 47 ods. 2 Tr. zák., pretože

menovaný obvinený bol už za takýto trestný čin dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom

odňatia slobody. I keď ide v oboch prípadoch o trestné činy spáchané za účinnosti „starého“

, je treba v tomto prípade aplikovať prechodné ustanovenie Tr.

zák., z ktorého jednoznačne vyplýva, že „ustanovenie § 47 ods. 2 sa vzťahuje

aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1

v znení neskorších predpisov, ak osoba spáchala ďalší

trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona“.

Pokiaľ obvinený namieta uloženie neprimerane prísneho trestu, tu treba uviesť, že táto

námietka nenapĺňa žiaden dovolací dôvod podľa Zákon vo vzťahu

k výroku o treste upravuje v ustanovení dva dovolacie dôvody

(pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku chybného výroku

o vine). Podľa uvedeného ustanovenia možno dovolanie podať, ak bol uložený trest mimo

zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon

za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanej veci, pokiaľ ide o uložený trest

odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ktorého uloženie zákon za trestný čin, z ktorého bol

obvinený uznaný za vinného, pripúšťa a rovnako tak výmera tohto trestu je v rámci zákonnej

trestnej sadzby (uloženie trestu odňatia slobody na 25 rokov pri splnení podmienok

uvedených v § 39 ods. 1 alebo 2 Tr. zák.).

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

, dovolací súd musel dovolanie obvineného V. G. podľa

písm. c/ , na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci, odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 17. apríla 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková