Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/17/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera

a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí konanom

v Bratislave dňa 18. apríla 2012 v trestnej veci obvineného A. L. pre zločin vydierania

podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Bratislave I pod sp. zn.

, o dovolaní, ktoré podal obvinený A. L., zastúpený obhajcom Mgr. B. Š.,

advokátom v Bratislave proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 4. decembra 2009,

sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 21. apríla 2010, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného A. L. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 4. decembra 2009, sp. zn. , bol

obvinený A. L. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

7. mája 2007 v čase okolo 12.00 hod. v B. fyzicky napadol poškodeného I. V. strčiac

do neho zozadu, pričom počas tohto žiadal od poškodeného peniaze, následne po tom,

čo sa ho poškodený spýtal „čo ti mám ja dať peniaze, čo blúzniš?“ tohto prenasledoval, idúc

po D. ulici smerom k T., kde pred hotelom M. poškodeného opätovne fyzicky napadol udrúc

ho zozadu, následne idúc smerom k M. ulici udrel poškodeného do oblasti tváre, vytiahol

na neho vreckový nožík a opätovne od neho žiadal peniaze vyhrážajúc sa mu pri tom slovami

„mám ti vraziť nôž do brucha alebo do chrbta?“, pričom však k ďalšiemu útoku

na poškodeného nedošlo.

2

Z to bol obvinenému A. L. podľa § 189 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere desať rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného

súdu Bratislava V z 28. mája 2007, sp. zn. , a v trestnom rozkaze Okresného súdu

Bratislava III z 12. februára 2008, sp. zn. , ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto

výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili

podklad.

Podľa súd oslobodil obvineného A. L. spod obžaloby Okresnej

prokuratúry Bratislava I, sp. zn. , pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/

Tr. zák.

Poškodenú spoločnosť T., IČO: X. podľa odkázal na občianske

súdne konanie.

Na základe odvolania obvineného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. apríla

2010, sp. zn. , podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. zák. zrušil

napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa obvineného L. odsúdil podľa Tr. zák.

s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 7, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere deväť rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného

súdu Bratislava III z 12. februára 2008, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť

7. februára 2009, ako aj výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II

3

z 19. februára 2009, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 19. februára 2009,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obvinený A. L. prostredníctvom obhajcu Mgr. B. Š., advokáta v B., podal proti obom

súdnym rozhodnutiam dovolanie. Odôvodnil ho poukazom na ustanovenie § 371 ods. 1

písm. i/ V podrobnostiach obvinený uviedol, že spáchanie trestného činu, pre ktorý

bol odsúdený od začiatku popieral. Je pravdou, že s poškodeným V. sa dostal do potýčky,

ale nevyhrážal sa mu, nenútil ho niečo násilím alebo hrozbou násilia konať a nevytiahol

na neho vreckový nôž.

Pri hodnotení dôkazov súd nevzal do úvahy zásadu „in dubio pro reo“ a napriek tomu,

že existuje len tvrdenie poškodeného stojace proti jeho výpovedi a výpovediam svedkov

M. a Š., odsúdil ho pre trestný čin vydierania so zbraňou.

Vyslovil presvedčenie, že v jeho konaní mohlo ísť o priestupok, maximálne o prečin

výtržníctva v zmysle § 364 Tr. zák. Neexistuje žiaden dôkaz (okrem výpovede poškodeného),

ktorý by odôvodňoval posúdenie skutku ako trestného činu podľa § 189 Tr. zák.

Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodu uvedeného

v vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I

zo 4. decembra 2009, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

z 21. apríla 2010, sp. zn. , bol porušený zákon v neprospech obvineného, tieto

rozhodnutia zrušil a Okresnému súdu Bratislava I prikázal vec v potrebnom rozsahu

prerokovať a rozhodnúť.

Námestníčka Okresnej prokuratúry Bratislava I vo svojom písomnom vyjadrení

k dovolaniu obvineného A. L. uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením obvineného o jedinom

usvedčujúcom dôkaze – výpovedi poškodeného V.. Svedok I. Š. v prípravnom konaní

i na hlavnom pojednávaní potvrdil priebeh skutku, konkrétne, že obvinený prenasledoval

poškodeného V. a od tohto niečo žiadal.

4

Podané dovolanie považuje za nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) konal o tomto

dovolaní vzhľadom na , v intenciách v znení

účinnom do 31. augusta 2011. Konštatoval, že dovolanie je prípustné, bolo podané

oprávnenou osobou, za splnenia podmienky o podaní dovolania len prostredníctvom obhajcu,

na mieste a zákonnej lehote, v ktorej možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať.

Súčasne ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí podľa , lebo je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania

podľa

Podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011 (identickým

s aktuálnym znením), možno dovolanie podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku, však dovolací súd nemôže skúmať

a meniť.

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému

stavu zistenému súdmi nižších stupňov. tento dôvod sa týka nesprávnej aplikácie zákonných

znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav. Poukazom na nesprávne

skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací

dôvod podľa písmena „i“ predmetného ustanovenia.

V posudzovanom prípade skutková veta rozsudku súdu prvého stupňa prevzatá súdom

odvolacím nenapĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,

ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ale prísnejšie trestného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2

písm. c/ Tr. zák., ako ho správne kvalifikovala obžaloba.

Podstatný znak zločinu lúpeže spočíva na rozdiel od zločinu vydierania v tom,

že „vyslovené zlo“ hrozí bezprostredne a okamžite. Už hrozbou bezprostredného násilia

pri úmysle zmocniť sa peňazí napadnutého, je trestný čin lúpeže dokonaný.

5

Zo znenia skutkovej vety rozsudku je zrejmé použitie násilia i hrozby bezprostredného

násilia (... fyzicky napadol poškodeného ... udrel poškodeného do oblasti tváre, vytiahol

na neho vreckový nožík ... vyhrážajúc sa mu slovami „mám Ti vraziť nôž do brucha alebo

chrbta?). Rovnako je v skutku obsiahnutý úmysel obvineného smerujúci cez takéto konanie

k zmocneniu sa cudzej veci (... počas tohto žiadal od poškodeného peniaze ... žiadal peniaze

vyhrážajúc sa mu slovami ...).

Z uvedeného je zrejmé, že dôvod dovolania je v neprospech obvineného A. L.. keďže

ale dovolanie je podané v jeho prospech, nie je možné toto pochybenie oboch nižších súdov

napraviť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto bez preskúmania veci podané dovolanie

na neverejnom zasadnutí odmietol podľa

P o u č e n i e : proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 18. apríla 2012

JUDr. Igor B u r g e r , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová