Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/42/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej

a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: F. R., B., zastúpeného

advokátkou JUDr. Máriou Konrádovou, Farská č. 9, Nitra, proti žalovanému:

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica,

právny nástupca Daňového riaditeľstva SR, Nová ulica 13, Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/224/13508-

85910/2010/990013-r zo 6. augusta 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre č. k. -100 zo 7. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. -100 zo 7. júna 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. -100 zo 7. júna 2011 podľa

(ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu,

ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia

ţalovaného č. I/224/13508-85910/2010/990013-r zo 6. augusta 2010, ktorým

ţalovaný podľa o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o správe daní“) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového

úradu v Šuranoch č. /Hru z 1. februára 2010, ktorým mu bol

vyrubený rozdiel dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006

v sume 70.387,60 €, nakoľko ţalobca do daňových výdavkov v roku 2006 zahrnul

výdavky, ktorých vynaloţenie na daňové účely nevedel v daňovom konaní dostatočne

preukázať. Po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného dospel

krajský súd k záveru, ţe toto je v súlade so zákonom.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe z podkladov pripojených

v administratívnom spise ţalovaného krajský súd zistil, ţe správca dane vykonal

u ţalobcu daňovú kontrolu, predmetom ktorej bola okrem iného i daň z príjmov

fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006. Ţalobca v daňovom priznaní

za rok 2006 uviedol ako príjmy sumu 61.745.077,--Sk a výdavky v sume

61.412.909,--Sk, čo znamená rozdiel príjmov a výdavkov + 332.168,--Sk. V priebehu

daňovej kontroly boli zistené rozdiely na zdaniteľných príjmoch a tieto boli

ţalobcovi zvýšené o sumu 4.851,50 Sk, teda príjmy ţalobcu po daňovej kontrole boli

zistené v sume 61.749.928,50 Sk. Pri kontrole výdavkových dokladov bolo zistené,

ţe ţalobca do peňaţného denníka v roku 2006 zaúčtoval výdavky, ktoré nesúvisia

so zdaniteľným príjmom a ktorých vynaloţenie na daňové účely nie je dostatočne

preukázané, a to v sume 11.155.658,70 Sk. Podstatnú časť tejto sumy výdavkov

tvoria výdavky za nákup pohonných hmôt od dodávateľa – spoločnosti FORSAGE,

spol. s r.o.. Porovnaním kontrolných pások za rok 2006 od dodávateľa pohonných

hmôt s dokladmi za nákup pohonných hmôt predloţenými ţalobcom správca dane

zistil, ţe tieto doklady z elektronickej registračnej pokladnice sa nenachádzajú

na kontrolných páskach dodávateľa pohonných hmôt, resp. nesúhlasia s kontrolnými

páskami v poradových číslach dokladov, v čase nablokovania tovaru, v mnoţstve,

cene a druhu tovaru. Pod poradovými číslami dokladov predloţených ţalobcom

ku kontrole sa na kontrolných páskach nachádzajú doklady s inými údajmi. Denné

uzávierky za rok 2006 uvedené na kontrolných páskach sa pritom zhodujú s dennými

uzávierkami za rok 2006 v knihe pokladnice a trţieb.

V priebehu daňovej kontroly správca dane vyţiadal od dodávateľa pohonných

hmôt spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o. predloţenie kontrolných pások za rok 2006,

pričom mu bolo oznámené, ţe niektoré kontrolné pásky sa stratili a niektoré mu boli

predloţené. U týchto vykonal dokazovanie na overenie ich pravosti a porovnával ich

s dokladmi z elektronickej registračnej pokladnice vystavenými tým istým

dodávateľom pohonných hmôt pre iný daňový subjekt. Výsledkom bolo zis tenie, ţe

doklady iného daňového subjektu z elektronickej registračnej pokladnice za nákup

nafty sa nachádzajú na kontrolných páskach dodávateľa nafty a súhlasia vo všetkých

poloţkách (poradové číslo, čas nablokovania, mnoţstvo, cena a druh tovaru).

Ďalšie dokazovanie vykonal správca dane výsluchom samotného ţalobcu,

svedkov a poţiadal o poskytnutie súčinnosti Colný úrad Nitra, Daňový úrad

Liptovský Mikuláš, Elektrotechnický výskumný a projektový ústav, a.s., Nová

Dubnica i spoločnosť FORSAGE, spol. s r.o., ktorá mala ţalobcovi dodávať pohonné

hmoty podľa ním predloţených dokladov z elektronickej registračnej pokladnice.

Ţalobca bol prítomný pri výsluchu svedkov, k obsahu ich výpovedí nemal

pripomienky (aţ na výsluch svedka F. K., ktorý je zamestnancom ţalobcu) a taktieţ

bol oboznámený so zisteniami správcu dane v priebehu daňovej kontroly.

Colný úrad potvrdil, ţe ţalobca mal v roku 2006 vydaný poukaz na odber

červenej nafty v objeme 240.000 litrov. Spoločnosť FORSAGE, spol. s r.o. nakúpila

od svojich dodávateľov v roku 2006 naftu v objeme 453.071 litrov, z toho

bezhotovostne na faktúry predala 263.955 litrov a hotovostne cez elektronickú

registračnú pokladnicu pre iné daňové subjekty predala 56.506 litrov. V hotovosti

cez elektronickú registračnú pokladnicu zostal predaj v objeme 132.610 litrov,

pričom ţalobca predloţil doklady z elektronickej registračnej pokladnice o nákupe

pohonných hmôt v objeme 312.600 litrov, čo je o 179.900 litrov viac ako bol predaj

pohonných hmôt zistený správcom dane. Správca dane vykonal taktieţ porovnanie

spotreby pohonných hmôt ţalobcu a iného daňového subjektu, ktorý vykonáva

poľnohospodársku činnosť v porovnateľných podmienkach a zistil, ţe spotreba

pohonných hmôt u ţalobcu bola v sledovanom období podstatne vyššia. Na základe

takto vykonaného dokazovania bol dňa 11.12.2009 spísaný protokol z vykonanej

daňovej kontroly a z jeho záverov vyplýva, ţe ţalobca ako daňový subjekt si

do výdavkov zaúčtovaných v peňaţnom denníku za rok 2006 zaúčtoval i výdavky

pre spoločnosť FORSAGE, spol. s r.o. za nákup pohonných hmôt a takto si zníţil

základ dane. Správca dane dospel k tomu záveru, ţe podľa ţalobcom predloţených

dokladov mu neboli dodané pohonné hmoty a výdavky podľa týchto dokladov mu

nemoţno uznať ako daňové výdavky. V protokole z daňovej kontroly je okrem iného

uvedené, ţe príjmy ţalobcu za rok 2006 po daňovej kontrole bo li 61.749.928,50 Sk

(v daňovom priznaní podľa ţalobcu 61.745.077,--Sk) a výdavky ţalobcu po daňovej

kontrole boli 50.257.250,30 Sk (v daňovom priznaní ţalobca uviedol výdavky

61.412.909,--Sk), čo znamená, ţe daňové výdavky ţalobcu boli za rok 2006 zníţené

o sumu 11.155.658,70 Sk, daňové príjmy boli zvýšené o sumu 4.851,50 Sk a základ

dane bol potom zvýšený o sumu 11.160.510,20 Sk.

K protokolu o vykonanej daňovej kontrole sa písomne vyjadril i ţalobca, ktorý

nesúhlasil so závermi správcu dane, ţe pohonné hmoty mu neboli dodané v ním

deklarovanom mnoţstve. Zdôraznil, ţe dokazovanie bolo vykonané jednostranne

a vychádzalo z predpokladu, ţe dodávateľ mal správne údaje a on ako odberateľ

a kontrolovaný daňový subjekt mal údaje nesprávne.

Pri zisťovaní skutkového stavu krajský súd poukázal na to, ţe medzi

účastníkmi bol spor o tom, či sa ţalobcom tvrdený nákup pohonných hmôt

od spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o. na základe ním predloţených dokladov

z elektronickej registračnej pokladnice uskutočnil a či vynaloţenie výdavkov

na nákup pohonných hmôt bolo pre daňové účely dostatočne preukázané, teda či sa

jedná o daňovo uznateľné výdavky.

V preskúmavanej veci krajský súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra

petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2

a zameral sa na otázky, či boli alebo neboli porušené niektoré ţalobcom

namietané procesné zásady daňového konania, či vykonané dôkazy, z ktorých

správca dane vychádzal a ktoré ţalobca taktieţ v ţalobe namietal, sú natoľko

relevantné, ţe z nich moţno logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému ţalovaný

dospel.

Krajský súd pripomenul, ţe jednou zo základných zásad daňového konania

je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa

postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy

štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov

daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. V daňovom

konaní sa vţdy berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti

rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Uvedené výkladové pravidlo

ustanovuje, ţe v daňovom konaní je rozhodujúci skutočný obsah právneho úkonu,

t.j. ekonomický charakter plnení jednotlivých zmluvných strán, ktoré sú obsahom

právneho úkonu. I pri daňovej kontrole správca dane vţdy vychádza zo zisteného

skutkového stavu veci. Daňové subjekty majú zákonom určenú povinnosť

spolupracovať so správcom dane, t.j. poskytovať mu súčinnosť v daňovom konaní,

ktorá spočíva v ich dobrovoľnej účasti, pričom dôkazné bremeno v daňovom konaní

však vţdy spočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťou je najmä preukázať, ţe

údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. Úlohou správcu dane

je na základe daňovej kontroly zistiť a objasniť všetky skutočnosti uvedené daňovým

subjektom v daňovom priznaní, aby správne určil daňovú povinnosť. Aby daňové

orgány mohli v daňovom konaní realizovať základné zásady daňového konania,

sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady

voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 zákona o správe daní. O takýto

prípad v danej veci išlo a krajský súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových

orgánov, ani iné ich porušenie vyššie citovaného zákona, pretoţe i správca dane

má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku

závisí od otázky, ktorú správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predloţené

doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným

vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval podľa názoru krajského súdu

i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa obrátil s konkrétnymi otázkami

na vypočutých svedkov a poţiadal o poskytnutie súčinnosti i iné orgány a daňové

subjekty. V preskúmavanej veci sa krajský súd stotoţnil so skutkovými zisteniami

a právnym záverom ţalovaného. Ţalovaný správne poukázal na výsledky daňovej

kontroly, nepresvedčivé svedecké výpovede, oznámenia doţiadaných orgánov,

zistenia u iných daňových subjektov a pod.. Medzi účastníkmi konania však ostali

sporné skutkové okolnosti ţalobcom tvrdených obchodných transakcií, ktoré správca

dane ani ţalovaný nepovaţovali za dostatočne preukázané na to, aby boli splnené

podmienky na uznanie výdavkov na nákup pohonných hmôt za daňové výdavky

ovplyvňujúce základ dane.

Po oboznámení sa s obsahom predloţeného administratívneho spisu i krajský

súd dospel k záveru, ţe doklady, ktorým korešpondujú výdavkové pokladničné

doklady vystavené ţalobcom v priebehu roku 2006 z elektronickej registračnej

pokladnice, predloţené ţalobcom a vystavené dodávateľom pohonných hmôt –

spoločnosťou FORSAGE, spol. s r.o. sú v rozpore s kontrolnou páskou

z elektronickej registračnej pokladnice predloţenou touto spoločnosťou za obdobie

od 2.1.2006 do 4.1.2006, od 16.1.2006 do 23.1.2006, od 28.1.2006 do 17.3.2006,

od 24.3.2006 do 31.3.2006, od 21.4.2006 do 24.4.2006, od 20.5.2006 do 22.5 .2006,

kontrolnou páskou za mesiac september 2006 a od 9.10.2006 do 30.10.2006,

od 2.11.2006 do 7.11.2006, od 13.11.2006 do 30.11.2006 a od 11.12.2006

do 28.12.2006.

Doklady predloţené ţalobcom za účelom preukázania nákupu pohonných hmôt

sa na kontrolnej páske dodávateľa nenachádzajú, resp. nesúhlasia s kontrolnou

páskou, pokiaľ ide o poradové číslo, čas predaja, mnoţstvo, druh a cenu tovaru.

Na základe týchto zistení potom správca dane vyvodil záver v tom zmysle,

ţe neuznal výdavky ani za nákup pohonných hmôt, ktorý mal ţalobca realizovať

vo vyššie označených obdobiach a ani za obdobie mesiacov jún, júl a august 2006,

za ktoré obdobie dodávateľ pohonných hmôt kontrolné pásky nepredloţil vôbec.

Denné uzávierky dodávateľa tovaru za jednotlivé mesiace roku 2006 sa p ritom

zhodovali s dennými uzávierkami za tieto mesiace uvedenými v knihe pokladnice

a trţieb, ktoré predloţil dodávateľ tovaru. Správca dane na overenie správnosti

kontrolných pások dodávateľa preveril v rámci daňovej kontroly u iného daňového

subjektu (ktorý sa zaoberá poľnohospodárskou činnosťou a nakupoval pohonné

hmoty u spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o.) ním predloţené doklady z elektronickej

registračnej pokladnice a tieto vo všetkých poloţkách súhlasili, z čoho správca dane

vyvodil záver o správnosti predloţených kontrolných pások dodávateľa. Ide však

o nepriamy dôkaz na vyvrátenie tvrdení ţalobcu o nákupe pohonných hmôt od tohto

dodávateľa v mnoţstve podľa predloţených dokladov.

Preverovaním jednotlivých obchodných transakcií ţalobcu na základe ním

predloţených dokladov teda správca dane zistil a konštatoval, ţe dodávky pohonných

hmôt od spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o. ţalobca nevedel reálne preukázať

a jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 29 ods. 8 zákona o správe

daní a samotná skutočnosť, ţe ţalobca predloţil doklady z elektronickej registračnej

pokladnice, ktoré mali zároveň slúţiť ako dodací list, ešte neznamená, ţe tovar mu

bol skutočne vyššie označenou spoločnosťou a v deklarovanom mnoţstve i dodaný.

Predovšetkým podľa názoru krajského súdu nebol preukázaný pôvod

pohonných hmôt (dodávateľ ţalobcu nepredal v roku 2006 taký objem pohonných

hmôt cez elektronickú registračnú pokladnicu ako deklaroval ţalobca), ich skutočné

dodanie ţalobcovi a dodávky deklarovaného objemu pohonných hmôt nebolo moţné

preukázať ani výsluchom svedkov – zamestnancov ţalobcu a spoločnosti FORSAGE,

spol. s r.o..

Na základe takto zisteného skutkového stavu krajský súd dospel k rovnakému

záveru ako správca dane a to, ţe ţalobca v rámci daňového konania nepreukázal

reálne dodávky deklarovaného objemu pohonných hmôt, ktoré mu mala podľa

predloţených dokladov z elektronickej registračnej pokladnice dodať spoločnosť

FORSAGE, spol. s r.o.. Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané

skutočné dodanie tovaru ţalobcovi, teda dodanie reálneho plnenia, nebolo moţné ani

výdavky vynaloţené podľa výdavkových pokladničných dokladov uznať ako daňové

výdavky, a to s poukazom na ust. ods. l o dani

z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. decembra 2006 (ďalej len

„zákon o DP“), v zmysle ktorého daňovými výdavkami okrem iného nie sú ani

výdavky (náklady), ktorých vynaloţenie na daňové účely nie je dostatočne

preukázané.

Krajský súd zopakoval, ţe doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia

o realizovaní dodávky podľa účtovných dokladov musia byť vo vzájomnej súvislosti

a musia mať povahu faktu, čo znamená, ţe deklarované údaje je moţné preveriť

a osvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom alebo osobami konajúcimi

za účastníkov obchodného vzťahu. Uvedené znamená, ţe všetky účtovné doklady

preukazujúce dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny musia byť vystavené

na materiálnom podklade, teda na základe preukázateľného dodania a prevzatia

tovaru. V danom prípade vykonané dokazovanie poukazuje na záver, ţe doklady boli

vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako základnej podmienk y

pre uplatnenie daňovo uznateľného výdavku. Obchodné prípady, ktoré ţalobca

povaţuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predloţil doklady

z elektronickej registračnej pokladnice vystavené spoločnosťou FORSAGE, spol.

s r.o., nespĺňajú atribúty daňových transakcií a ţalobca nepreukázal kauzu právneho

úkonu podľa prezentovaného zámeru. Uvedené znamená, ţe v daňovom ani v súdnom

konaní ţalobca nepreukázal, ţe ním predloţené doklady zodpovedajú reálnemu

plneniu.

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§ 2 písm. j/) zákona o DP

jednoznačne vyplýva, ţe základ dane je definovaný ako rozdiel, o ktorý zdaniteľné

príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti

zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak

tento zákon neustanovuje inak. Zákon teda priamo predpokladá vecnú a časovú

súvislosť medzi príjmami a výdavkami, a to v zdaňovacom období, v ktorom boli

príjmy dosiahnuté a výdavky (náklady) uplatnené. Časovú súvislosť je potrebné

dodrţať pri jednotlivých nákladových poloţkách, ktoré sa vzťahujú k zdaniteľným

príjmom. Zákon akceptuje len tie výdavky a náklady, ktoré vyplývajú z účtovníctva

(§ 2 písm. i/ zákona o DP) a v ustanovení § 19 ods. 1 tohto zákona je upravená

všeobecná zásada pre uplatnenie daňovo uznaných výdavkov. Za takýto výdavok

pre zistenie základu dane zákon uznáva len výdavok vynaloţený na dosiahnutie,

zabezpečenie a udrţanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), výdavok

daňovníkom riadne preukázaný (podmienka preukázateľnosti) a výdavok uplatnený

vo výške ustanovenej buď daňovým zákonom alebo osobitným predpisom

(podmienka rozsahu). Kaţdý výdavok musí byť fyzicky doloţený a zaúčtovaný

v súlade so zásadami pre vedenie účtovníctva. Ak je splnená podmienka vecnosti

výdavkov, týkajúca sa vzťahu výdavkov k podnikaniu a súčasne i podmienka

preukázateľnosti, výdavky sa uznajú do výšky ustanovenej daňovým zákonom.

Podľa názoru krajského súdu daňové orgány poskytli ţalobcovi dostatočný

priestor a vyzývali ho na to, aby preukázal, ţe ním predloţené listinné doklady

(doklady z elektronickej registračnej pokladnice a výdavkové pokladničné doklady)

boli vystavené na základe skutočného plnenia. V dostatočnom rozsahu vykonali

i potrebné zistenia, a to výsluchom svedkov a doţiadaním na iné orgány a daňové

subjekty. S poukazom na zistenie správcu dane, ţe spoločnosť FORSAGE, spol. s r.o.

nakúpila v roku 2006 naftu v objeme 453.071 litrov, z toho bezhotovostne na faktúry

predala 263.955 litrov a v hotovosti na predaj cez elektronickú registračnú

pokladnicu pre iné daňové subjekty predala 56.506 litrov, potom ţalobca

jednoznačne nemohol nakúpiť v roku 2006 u tohto dodávateľa pri hotovostnom

predaji naftu v objeme 312.600 litrov, pretoţe na celkový hotovostný predaj ostalo

len 189.116 litrov(453.071 l-263.955 l).

K tvrdeniam ţalobcu v podanej ţalobe povaţoval krajský súd za potrebné

uviesť, ţe formálna existencia dokladu z elektronickej registračnej pokladne spolu

s výdavkovými pokladničnými dokladmi ţalobcu nie sú predpokladom pre uznanie

daňových výdavkov. Existenciu zákonných podmienok pre uznanie výdavku ako

daňového výdavku musí preukázať daňovník, ktorý si daňový výdavok uplatňuje.

Tieto podmienky boli spochybnené predovšetkým tým, ţe ţalobca deklaroval v roku

2006 nákup nafty od spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o. v objeme 312.600 litrov,

pričom sa jednalo o hotovostný nákup cez registračnú pokladňu. Takýto predaj

v hotovosti cez elektronickú registračnú pokladnicu nebol z vyššie uvedených

dôvodov moţný a podľa názoru krajského súdu mnoţstvo ţalobcom nakúpenej nafty

nebolo moţné objasniť ani výsluchom svedkov – zamestnancov ţalobcu a čerpacej

stanice. Vykonaním znaleckého dokazovania, ktoré ţiadal ţalobca, by bolo moţné

preukázať, či ţalobcom predloţené doklady pochádzajú z elektronickej registračnej

pokladnice spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o., ale nepreukázal by sa ţalobcom

deklarovaný nákup nafty. Ţalobca ako súkromne hospodáriaci roľník má právo

na nákup nafty do poľnohospodárskych strojov za účelom zabezpečenia svojich

dodávok, resp. poskytovania sluţieb. Ţiadnym spôsobom však v priebehu daňovej

kontroly nevysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k nákupu ním deklarovaného objemu

nafty na čerpacej stanici, keď podľa oznámenia príslušného colného úradu mal

ţalobca vydaný odberný poukaz na nákup daňovo zvýhodneného minerálneho oleja

(červená nafta) v objeme 240.000 litrov v roku 2006 a tento limit ani nevyčerpal.

K ďalšiemu tvrdeniu ţalobcu v podanej ţalobe, ţe daňové orgány neuviedli

konkrétne ustanovenie § 19 zákona o DP, ktoré mal porušiť, je potrebné uviesť, ţe

pri vymedzení výdavkov, ktoré si môţe daňovník dane z príjmov fyzických osôb

odpočítať od príjmov zahŕňaných do základu dane z príjmov, treba vychádzať

z ustanovenia § 2 písm. i) vyššie citovaného zákona, podľa ktorého daňovým

výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie

príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka

alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Ustanovenie § 19 vyššie citovaného

zákona bezprostredne nadväzuje na takéto vymedzenie daňových výdavkov, pričom

predovšetkým upravuje určité podmienky, pri splnení ktorých moţno určitý výdavok

uplatniť, resp. upravuje moţnosť uplatnenia ich určitej výšky (limitované výdavky)

pri vyčíslení základu dane z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie. Ţalobca tieto

podmienky nesplnil, v dôsledku čoho podľa názoru súdu daňové orgány dôvodne

konštatovali, ţe porušil ust. § 19 vyššie citovaného zákona.

S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, ţe správca dane

postupoval správne a v zmysle zákona, keď ţalobcovi dodatočne vyrubil rozdiel dane

z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie roku 2006 v sume 70.387,60 € a taktieţ

správne postupoval i ţalovaný, keď dodatočný platobný výmer potvrdil.

Z obsahu preloţeného administratívneho spisu vyplýva, ţe daňové orgány

zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo moţné na jeho

základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a ţalovaného, ktorí urobili

a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia

a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona

o DP.

Podľa názoru krajského súdu ţalobca v ţalobe neuviedol ţiadne relevantné

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť postupu a rozhodnutí správcu

dane a ţalovaného vo vzťahu k dani z príjmov ţalobcu za rok 2006.

Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho

zástupcu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa zmenil a rozhodol tak,

ţe ţalobe sa vyhovuje a priznal ţalobcovi náhradu trov konania, nakoľko podľa jeho

názoru krajský súd neposúdil vec správne po právnej stránke, v dôsledku čoho

nesprávne rozhodol, nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v prospech ţalobcu,

keď ich buď nevykonal alebo tie ktoré vykonal vyhodnotil jednostranne .

Poukázal na to, ţe počas celého daňového konania vychádzal ţalovaný len

z podkladov spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o. a vyhodnotil ich ako správne, a to

bez toho, aby ich pravosť a správnosť overil, hoci o jej konaní boli váţne

pochybnosti. Podľa jeho názoru, ak bola dôvodná pochybnosť o úplnosti

a preukaznosti účtovníctva spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o., bolo potrebné

preveriť, či neboli uskutočnené i nákupy, ktoré sa nenachádzali v účtovníctve tejto

spoločnosti. Tieto dôkazy nikto nevykonal. Jediný dôkaz, ktorý mohol potvrdiť alebo

spochybniť pravosť dokladov vydaných z ERP spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o.

bolo vypracovanie znaleckého posudku. Napriek tomu, ţe ţalobca vykonanie tohto

dôkazu navrhol a táto registračná pokladnica bola v tom čase správcovi dane aj

k dispozícii, správca dane tento dôkaz nevykonal. Týmto znaleckým dokazovaním by

sa podľa názoru ţalobcu preukázalo, ţe doklady, ktoré má ţalobca k dispozícii, boli

vystavené ERP spoločnosťou FORSAGE, spol. s r.o., ţe táto naftu skutočne dodala

a to napriek skutočnosti, ţe nemá v poriadku evidenciu a účtovníctvo.

Tieţ namietal, ţe krajský súd si osvojil závery ţalovaného o nedôveryhodnosti

svedeckých výpovedí bez toho aby uviedol, v čom tieto povaţuje za nedôveryhodné

a aby odôvodnil v čom a koho svedeckú výpoveď povaţuje za nepresvedčivú,

nakoľko svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili čerpanie pohonných hmôt

a taktieţ sa nevysporiadal s otázkou, ako z oznámení doţiadaných orgánov ako aj

zo zistení iných daňových subjektov vyplynulo, ţe ţalobca sporné pohonné hmoty

nekúpil a nepouţil na svoje zdaniteľné plnenia.

Podľa jeho názoru sa tak ţalovaný, ako aj krajský súd nevysporiadali

s otázkou, ako mohlo 7 zamestnancov ţalobcu pracovať celý rok na všetkých jeho

strojoch, vyprodukovať tovar a sluţby v hodnote viac ako 60 miliónov slovenských

korún (presne 61.745.077,--Sk), a nepouţiť ani 1 liter PHM z 312.600 litrov, nákup

ktorých mal riadne zaúčtovaný a zdokladovaný, napriek tomu, ţe bolo jednoznačne

preukázané z predloţených dokladov, ţe bez čerpania nafty, ktorú ţalovaný

spochybnil a neuznal do nákladov, by ţalobca nemohol dodať tovar a sluţby

v hodnote niekoľko desiatok miliónov slovenských korún v roku 2006 a taktieţ

so skutočnosťou, ako mohol ţalovaný preukázať, ţe ţalobca naftu skutočne nečerpal

za obdobie, za ktoré dodávateľ nepredloţil kontrolné pásky a rovnako nebrali

do úvahy jeho vysvetlenia týkajúce sa nákupov tak „červenej“ (zvýhodnenej) ako aj

„bielej“ (čerpanej na čerpacej stanici) nafty.

Zopakoval tieţ svoje námietky uvedené v ţalobe, ktoré sa týkali

nedostatočného vymedzenia ustanovenia právneho predpisu, porušenia ktorého sa

mal ţalobca dopustiť a na záver poukázal na to, ţe krajský súd rovnako ako ţalovaný

dospeli k záveru, ţe iba dôkazy v neprospech ţalobcu sú správne a vierohodné

a dôkazmi v jeho prospech sa ani nezaoberali ani nevysporiadali. Takýto postup

je podľa neho nesprávny a v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (rozsudok

č. , z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe v konaní nemoţno pouţiť iba

dôkazy, ktoré sú v neprospech ţalobcu a tie ktoré sú v jeho prospech

bez odôvodnenia nepouţiť).

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril listom z 12. augusta 2011, v ktorom

ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to,

ţe v odvolaní ţalobca uvádza len tie skutočnosti, ktoré uţ boli predmetom

pojednávania pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa krajský súd v napadnutom

rozsudku náleţite vysporiadal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa

a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,

a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. apríla 2012 podľa a v spojení

s veta prvá .

Podľa o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa

rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie

príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo

zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 1 daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia

so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky

(náklady), ktorých vynaloţenie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, ..

Podľa o správe daní, správca dane postupuje

v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich

povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú

a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa ods. 3 správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo

v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa ods. 6 pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy

vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo

vybratie dane.

Podľa ods. 8 právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko

spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 5 písm. c) daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola

má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly

dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.

Podľa § 29 ods. 1 dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov.

Podľa ods. 4 ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť

a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú

získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania

daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),

o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,

zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi

a doklady k nim.

Podľa ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne

určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo

na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj

vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených

daňovým subjektom.

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým mu bol

vyrubený rozdiel dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006

v sume 70.387,60 €, nakoľko ţalobca do daňových výdavkov v roku 2006 zahrnul

výdavky, ktorých vynaloţenie na daňové účely nevedel v daňovom konaní dostatočne

preukázať.

Odvolací súd sa stotoţnil s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu

v celom rozsahu a na jeho doplnenie povaţuje za potrebné uviesť len toľko, ţe

ţalobca nepredloţil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnú spotrebu

pohonných hmôt v objeme, v ktorom ich nákup v priebehu daňovej kontroly správca

dane spochybnil.

Tvrdenie ţalobcu, ţe pokiaľ mal správca dane dôvodnú pochybnosť o úplnosti

a preukaznosti účtovníctva spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o., bolo potrebné

preveriť, či neboli uskutočnené i nákupy, ktoré sa nenachádzali v účtovníctve tejto

spoločnosti, nezodpovedá obsahu administratívneho spisu, ani odôvodneniu

napadnutého rozhodnutia, nakoľko je zrejmé, ţe správca dane po zistení

nezrovnalostí v dokladoch predloţených ţalobcom a v tých, ktoré obsahovali

kontrolné pásky registračnej pokladnice dodávateľa, vykonal rozsiahle dokazovanie

za účelom zistenia, či zo strany ţalobcu došlo v roku 2006 k nákupu pohonných hmôt

v deklarovanom mnoţstve, avšak z vykonaného dokazovania vyplynul pravý opak.

Ţalobca tak v konaní pred správnymi orgánmi, ako aj v konaní pred súdom

prvého stupňa nevysvetlil, ako je moţné, ţe spoločnosť FORSAGE, spol. s r.o.

nakúpila v roku 2006 naftu v objeme 453.071 litrov, z toho bezhotovostne na faktúry

predala 263.955 litrov a v hotovosti na predaj cez elektronickú registračnú

pokladnicu pre iné daňové subjekty predala 56.506 litrov, avšak podľa účtovných

dokladov ţalobcu tento v roku 2006 nakúpil u spoločnosti FORSAGE s r.o.

pri hotovostnom predaji naftu v objeme 312.600 litrov, pričom na celkový

hotovostný predaj ostalo len 189.116 litrov (453.071 l - 263.955 l). Ţalobca

neuviedol, ţe by nakupoval tieto pohonné hmoty u iného dodávateľa ako spol.

FORSAGE s r.o..

Námietku ţalobcu, ţe jeho 7 zamestnancov nemohlo pracovať celý rok

na všetkých jeho strojoch, vyprodukovať tovar a sluţby v hodnote viac ako

60 miliónov slovenských korún (presne 61.745.077,--Sk), a nepouţiť ani 1 liter PHM

z 312.600 litrov, nákup ktorých mal riadne zaúčtovaný a zdokladovaný, odvolací súd

povaţuje za zavádzajúcu, nakoľko správca dane mu neuznal na základe vykonaného

dokazovania nákup pohonných hmôt vo výške 11.155.658,70 Sk, t.j. výdavky

v hodnote vyše 50 mil. Sk mu uznal.

Taktieţ ostatné dôkazy vykonané ţalovaným nasvedčovali to mu, ţe ţalobca

nespotreboval v roku 2006 pohonné hmoty v deklarovanom objeme. Pokiaľ ţalobca

namietal nezrozumiteľnosť rozhodnutia ţalovaného súvisiacu s nepresnosťou výroku,

odvolací súd povaţuje za potrebné pripomenúť, ţe daňový nedoplatok tak, ako bol

vymedzený v rozhodnutí správcu dane aj ţalovaného, bol nezameniteľný, presný

a určitý.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis

ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe v súdnom konaní obsahom administratívneho

spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené

a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne

pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i podľa

názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného

skutočného stavu.

Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom

správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím

ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov

ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie,

za správny.

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami ţalobcu.

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré

ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224

ods. 1 a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný,

a ţalovanému ich náhrada neprináleţí.

Pokiaľ ide o zmenu v osobe ţalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia

o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov

a colníctva, § 2 ods. 1 a § 10 ods. 1.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 18. apríla 2012

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth