Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/8/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. J., nar. X., bytom G.,

proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. SLV-PS-PK-

140/2010 zo dňa 20. decembra 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v

Bratislave, č. k. -54 zo dňa 28. septembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -54 zo dňa 28. septembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-140/2010 zo dňa 20. decembra 2010, ktorým bolo

zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdený rozkaz generálneho riaditeľa Kancelárie ministra

vnútra SR (ďalej len „KMV SR“) č. 27 zo dňa 4. októbra 2010 o preložení žalobcu v stálej

štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista oddelenia koordinácie bezpečnosti

a kontroly odboru ochrany utajovaných skutočností KMV SR, služobného úradu Ministerstva

vnútra SR, na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave III, služobného úradu

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, a to podľa § 35 ods. 1 písm. h/ zák.

2

č. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení

neskorších predpisov (ďalej len “) a o odvolaní žalobcu z doterajšej

funkcie dňom 4. októbra 2010 podľa § 35 ods. 9 uvedeného zákona.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný bol oprávnený

postupovať podľa , aj keď v čase vydania

personálneho rozkazu o preložení žalobcu nebolo rozhodnutie Národného bezpečnostného

úradu (ďalej len „NBÚ“) o zrušení platnosti bezpečnostnej previerky žalobcu na stupeň

utajenia „Dôverné“, právoplatné vzhľadom na žalobcom podané odvolanie s odkladným

účinkom, pretože bez ohľadu na právoplatnosť vyššie uvedeného rozhodnutia NBÚ, žalobca

ku dňu preloženia a odvolania z funkcie staršieho referenta špecialistu oddelenia koordinácie

a bezpečnosti a kontroly odboru ochrany utajovaných skutočností KMV SR, nepochybne

nebol oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Tajné“,

ktorý sa na výkon tejto funkcie vyžadoval. Táto skutočnosť vyplýva zo „Zoznamu funkcií,

pri ktorých sa môžu oprávnené osoby oboznamovať s utajovanými skutočnosťami“,

ktorý vydal riaditeľ odboru ochrany utajovaných skutočností, sekcie informatiky,

telekomunikácií a bezpečnosti Ministerstva vnútra SR dňa 1. januára 2010.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu uvedeného v ust. § 205

ods. 2 písm. f/ po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (rozsudok doručený 18.10.2011,

odvolanie osobne podané 3.11.2011), avšak vzhľadom na nesprávne poučenie uvedené

v rozsudku krajského súdu, odvolací súd v zmysle jeho odvolanie

preskúmal.

Vo svojom odvolaní namietal, že krajský súd vec prejednal bez nariadenia

pojednávania, hoci on v liste doručenom krajskému súdu opravil svoje stanovisko a žiadal

prejednanie veci. Zároveň namietal, že sa krajský súd riadne nevysporiadal so skutočnosťou,

že personálny rozkaz generálneho riaditeľa KMV SR bol vydaný v čase, kedy nebolo

právoplatné rozhodnutie NBÚ č. SP-PB-280-54/2010-Ž-364 zo dňa 25. augusta 2010,

ktoré by odôvodňovalo skutočnosť, že žalobca nespĺňa podmienky na vydanie bezpečnostnej

previerky a spoľahol sa len na výklad žalovaného. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) napadnutý rozsudok zmenil tak, že zrušuje

rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-140/2010 zo dňa 20. decembra 2010 v spojení

3

s personálnym rozkazom generálneho riaditeľa KMV SR č. 27 zo dňa 4. októbra 2010 a vec

vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojich vyjadreniach prezentovaných

vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31. marca 2011.

Najvyšší súd SR, ako odvolací súd ( v spojení s veta

prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov

a v rozsahu uvedenom v odvolaní ( v spojení s veta prvá ),

vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c

ods. 1 veta prvá ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je

potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom,

ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore

s verejným záujmom.

Podľa súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu

veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť

doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá

námietky.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že za súhlasu účastníkov

prejednal vec bez nariadenia pojednávania a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne

4

vyhlásený dňa 28. septembra 2011. Z predloženého spisového materiálu krajského súdu

odvolací súd zistil, že v preskúmavanej veci osobne podaná odpoveď žalobcu na výzvu súdu

v zmysle ust. , nie je jednoznačná ohľadne jeho súhlasu s prejednaním veci

bez pojednávania, keď v odpovedi uviedol: „Zároveň vyjadrujem súhlas, aby bola vec

prejednaná bez nariadenia pojednávania (aby súd rozhodol o žalobe bez pojednávania

rozsudkom).“ a rukou je ďalej dopísaná „oprava“ opatrená podpisom a slová: „žiadam

o prejednanie veci“, (č. l. 43 spisu). Krajský súd nevykonal žiadne opatrenie, ktorým by túto

nejasnosť podania žalobcu odstránil.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zameral pozornosť v danej veci predovšetkým

na posúdenie, či bol dodržaný zákonný postup a teda či konanie, ktoré predchádzalo vydaniu

napadnutého rozsudku, nebolo postihnuté procesnou vadou, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa , 2 SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť k všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z SR vyplýva právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka

konania, ktorého účelom je umožniť oprávnenej osobe, aby bola prítomná na prerokovaní jej

veci v konaní pred orgánom oprávneným o veci rozhodnúť. Podľa názoru odvolacieho súdu

výraz „vec“ v tomto prípade znamená celé konanie od podania žaloby až do jeho

právoplatného skončenia. Základné právo upravené v priznáva

účastníkovi konania oprávnenie vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, čo napokon je

premietnuté aj v ustanovení .

Ak zákon neustanovuje inak, nariadi predseda senátu na prejednanie veci samej

pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, prítomnosť ktorých je potrebná.

Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla

najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (pozri § 115 ods. 1, 2 v spojitosti

s ).

5

Ak mieni súd rozhodnúť vo veci samej rozsudkom bez nariadenia pojednávania

postupom podľa druhej hlavy piatej časti , musia byť naplnené zákonné podmienky

uvedené v . Súd mohol rozhodnúť zákonne o žalobe rozsudkom bez pojednávania,

len ak to účastníci zhodne navrhli alebo s tým súhlasili a nie je to v rozpore s verejným

záujmom.

Z predložených listín odvolaciemu súdu bolo zistené, že súd prvého stupňa neodstránil

pochybnosti ohľadom podania, ktorým žalobca odpovedal na výzvu súdu v zmysle § 250f

ods. 2 . Ak napriek tomu rozhodol vo veci samej bez pojednávania rozsudkom (hoci

nezrušil rozhodnutie správneho orgánu podľa ), konal „contra legem“.

Na vadu konania keďže boli porušené základné práva a slobody občana zaručené ,

musel odvolací súd prihliadnuť.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa

v spojení s , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať

zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnúť vo veci samej pri dodržaní

procesných práv účastníkov konania. V konečnom rozhodnutí opätovne rozhodne aj

o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v zmysle

v spojení s § 224 ods. 3.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne

( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

6

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. apríla 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková