Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)c8f/383814.39c114.pdf
PDF · 175.95 KB
No categories available
2Sžo/31/2011
Legal thesis Official
Najvyšší súd 2Sžo/31/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Petra
Melichera v právnej veci ţalobcu: Ing. M. C., nar. X., bytom v T., D., zastúpeného
advokátom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, AK so sídlom v Žiline, Jána Reka 13, proti
ţalovanému: Krajský lesný úrad v Žiline, so sídlom v Ţiline, A. Kmeťa 17, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. 2010/00379-015/CHO zo dňa 25. októbra
2010, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 21S/1/2011-29
zo dňa 11. mája 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline
č. k. 21S/1/2011-29 zo dňa 11. mája 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom č. k. 21S/1/2011-29 zo dňa 11. mája
2011 zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vedúceho sluţobného
2
úradu ţalovaného (ako druhostupňového správneho orgánu) č. 2010/00379-015/CHO zo dňa
25. októbra 2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského lesného úradu v Ţiline (ako
prvostupňového správneho orgánu) č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa 31. mája 2006
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobcom podľa § 40 ods. 2 písm. c) zákona
č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia ţalovaného
(ďalej len „zákon č. 312/2001 Z. z.“) z dôvodu, ţe bol dňa 2. mája 2006 odvolaný ministrom
pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 1917/2006-1000 z funkcie prednostu Obvodného
lesného úradu v Kysuckom Novom Meste podľa § 57 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch
v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia ţalovaného (ďalej len „zákon č. 326/2005
Z. z.“).
Krajský súd dôvodil tým, ţe správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci
postupovali v intenciách ustanovení zákonov č. 312/2001 Z. z., č. 326/2005 Z. z.. Krajský súd
vyhodnotil ţalobcove námietky ako nedôvodné. Druhostupňový správny orgán sa dostatočne
vysporiadal s otázkou neposkytnutia iného voľného štátnozamestnaneckého miesta toho
istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu a takisto s odovzdaním funkcie ţalobcom
po termíne skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V danom prípade nemohlo byť
ţalobcovi ponúknuté miesto prednostu Obvodného lesného úradu v Ţiline s poukazom
na § 57 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z., podľa ktorého prednostu vymenúva do funkcie podľa
výsledkov výberového konania a odvoláva minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
Predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. c) zákona
č. 312/2001 Z. z. je nezaradenie odvolaného vedúceho alebo predstaveného na vykonávanie
štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú
funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym
zamestnancom nedohodne inak, teda ţe po odvolaní štátneho zamestnanca z funkcie
vedúceho úradu – predstaveného nebolo moţné ţalobcu zaradiť na vykonávanie štátnej sluţby
na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu
z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá alebo odvolaný vedúci úradu ponúknuté
miesto odmietol. Ţalobcovi podľa rozhodnutia zo dňa 31. mája 2006 bolo nepochybne
zrejmé, z akého dôvodu došlo ku skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru. V konaní
nebolo preukázané, ţe ţalovaný disponoval v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
ţalobcu voľným miestom v zmysle § 40 ods. 2 písm. c) zákona č. 312/2001 Z. z., na ktoré by
ţalobcu ţalovaný mohol zaradiť.
3
Krajský súd sa nestotoţnil so ţalobnou námietkou ţalobcu, ktorá poukazovala
na rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5298/2006, nakoľko
Krajský súd v Ţiline uţ v rozsudku č. k. 21 S 44/2007-61 zo dňa 24. februára 2009 vyslovil,
ţe toto rozhodnutie je paaktom, nulitným aktom, pretoţe ministerstvo pôdohospodárstva
nemalo právomoc rozhodnúť o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu č. A/2006/00081-
012/HAN zo dňa 31. mája 2006 (keďţe od 1. júna 2006 bola účinná novela zákona
č. 312/20014 Z. z., podľa ktorej bol odvolacím orgánom vedúci sluţobného úradu, ktorý
rozhodoval na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie). Na základe toho sa
na ţalobcom citované rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva č. 5298/2006 nemôţe
prihliadať.
Krajský súd tieţ uviedol, ţe odovzdanie funkcie ţalobcom po termíne skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru (po 31. máji 2006) nie je právne významné a nemá vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 250i ods. 3
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol
zrušiť rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; uplatnil si nárok
na náhradu trov konania. Ţalobca namietal, ţe jeho štátnozamestnanecký pomer neskončil
dňom doručenia rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ale aţ odovzdaním
agendy, teda 2. júna 2006. Keďţe išlo o konkludentné konanie sporových strán, na základe
ktorého jedna strana vydávala pracovné pokyny spojené s odovzdaním funkcie a druhá strana
tieto pokyny plnila, súd mal posúdiť ďalšiu existenciu právneho vzťahu, ktorý existoval
v období po doručení rozhodnutia o odvolaní z funkcie ţalobcu. Takýto deň skončenia mal
byť v rozhodnutí presne uvedený; neuvedenie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
je podstatnou vadou konania pred správnym orgánom a vytvára stav právnej neistoty, a teda
aj nezákonný stav napadnutého rozhodnutia. Ţalobca povaţuje za nesprávne posúdenie
krajského súdu, podľa ktorého ţalobca nemal pripomienky voči stanovenému termínu
odovzdania funkcie po dátume 31.5.2006. Ţalobca proti rozhodnutiu podal opravný
prostriedok a tieto námietky v ňom aj uviedol. Krajský súd postupoval nesprávne, keď
povaţoval za vierohodný dôkaz predloţený ţalovaným týkajúci sa stavu
štátnozamestnaneckých miest v rozhodnom období. Tento dôkaz mal byť vyţiadaný
od ministerstva ako nadriadeného orgánu, ktorý by vierohodne preukázal neexistenciu
4
moţnosti ponúknuť štátnozamestnanecké miesto ţalobcovi. Podľa názoru ţalobcu krajský súd
mal prihliadnuť na rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva č. 5298/2006 (ktoré bolo
zrušené ako nezákonné), aj napriek jeho nulitnosti, ako na stanovisko (odborné posúdenie)
ministerstva pôdohospodárstva a nie ako na rozhodnutie. Ţalobca povaţuje hmotnoprávne
zistenie ministerstva pôdohospodárstva obsiahnuté v rozhodnutí č. 5298/2006 za také právne
stanovisko, ktoré hmotnoprávne posúdilo zákonnosť skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru so ţalobcom a jeho závery je potrebné povaţovať za hodnoverne zistené; podľa
názoru ţalobcu tomu nebráni ani § 125 zákona č. 312/2001 Z. z. účinný od 1. júna 2006.
Ţalobca tieţ namietal, ţe v druhostupňovom správnom konaní rozhodoval subjekt,
ktorý mal byť vylúčený z konania a rozhodovania vo veci podľa § 9 aţ § 13 Správneho
poriadku. Vedúci sluţobného úradu, ktorý napadnuté druhostupňové rozhodnutie podpísal,
konal aj ako člen poradnej odvolacej komisie v danej veci. Na túto skutočnosť mal krajský
súd prihliadať ex offo bez ohľadu na námietku ţalobcu.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval, ţe ţalobcu nemohol zaradiť na voľné miesto
prednostu Obvodného lesného úradu v Ţiline, pretoţe obsadenie tohto miesta nie je v jeho
kompetencii, ale v kompetencii ministra pôdohospodárstva (§ 57 ods. 5 zákona č. 326/2005
Z. z.). Sluţobný úrad preto nemal ţiadne iné voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by
mohol ţalobcu zaradiť. V máji 2006 mal sluţobný úrad voľné jedno miesto, a to miesto
prednostu Obvodného lesného úradu v Ţiline. Je nepochybné, ţe štátnozamestnanecký pomer
ţalobcu skončil dňom doručenia prvostupňového rozhodnutia vo veci, t.j. 31. mája 2006.
Skutočnosť, ţe sa sluţobný úrad a ţalobca, vzhľadom na okolnosti, dohodli ešte 31. mája
2006 na odovzdaní agendy aj po tomto dátume, s čím ţalobca výslovne súhlasil, nijako
nemôţe skončenie štátnozamestnaneckého pomeru z pohľadu času meniť, resp. negovať.
Ţalovaný tieţ poukázal na to, ţe hmotnoprávne zistenia ministerstva
pôdohospodárstva vyjadrené v rozhodnutí č. 5298/2006 zo 4. septembra 2006 sú absolútne
právne bezvýznamné aj vzhľadom na jeho nulitnosť vyslovenú v rozsudku Krajského súdu
v Ţiline č. k. 21 S 44/2007-61 zo dňa 24. februára 2009 a vychádzajú z, v tom čase neplatnej
právnej úpravy.
5
Ţalovaný zdôraznil, ţe poradná odvolacia komisia Krajského lesného úradu v Ţiline
bola zriadená podľa § 139 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. vedúcim sluţobného úradu
Ing. B. dňa 29. apríla 2009 v zloţení Ing. A. Ch., JUDr. J. K. a Ing. K. B. Jej uznesenie je
návrhom vedúceho úradu. Dňa 23. septembra 2010 vláda Slovenskej republiky vymenovala
do funkcie prednostu Krajského lesného úradu Ing. A. Ch. Podľa § 57 ods. 4 zákona
č. 326/2005 Z. z. vedúcim úradu v sluţobnom úrade, ktorým je krajský lesný úrad, je
prednosta krajského lesného úradu. Podľa § 138 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. odvolacím
orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.
Podľa ţalovaného v predmetnej veci bolo rozhodované v súlade s uvedenými zákonnými
ustanoveniami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je
dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke
www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo súdneho spisu, ktorého súčasťou sú aj spisy
Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 21 S 44/2007, sp. zn. 21 S 65/2009 a administratívny spis
ţalovaného č. 2010/00379, zistil, ţe rozhodnutiu ţalovaného v predmetnej veci predchádzalo
viacero pre vec podstatných rozhodnutí:
1) Rozhodnutie Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa
31. mája 2006 (rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým bol skončený
štátnozamestnanecký pomer ţalobcu podľa § 40 ods. 2 písm. c) zákona č. 312/2001
Z. z., nakoľko ho minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky odvolacím
dekrétom č. 1917/2006-100 zo dňa 2. mája 2006 odvolal z funkcie prednostu
Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste.
2) Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5298/2006
zo dňa 4. septembra 2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského lesného úradu
v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa 31. mája 2006 (uvedené v bode 1).
6
3) Následne Krajský lesný úrad v Ţiline vydal rozhodnutie č. A/2006/00081/HAN,
A/2007/00041-002 zo dňa 8. januára 2007 (prvostupňové rozhodnutie), ktorým
so ţalobcom skončil štátnozamestnanecký pomer podľa § 40 ods. 2 písm. b) zákona
4) Vedúci sluţobného úradu Krajského lesného úradu v Ţiline (ako druhostupňový
správny orgán) rozhodnutím č. A/2007/00041-002/HAN zo dňa 19. februára 2007
potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Krajského lesného úradu
v Ţiline) č. A/2007/00041-002/HAN zo dňa 8. januára 2007 (uvedené v bode 3).
5) Krajský súd v Ţiline rozsudkom č. k. 21 S 44/2007-61 zo dňa 24. februára 2009 zrušil
rozhodnutie Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2007/00041-002/HAN zo dňa
8. januára 2007 (prvostupňové rozhodnutie) ako aj rozhodnutie vedúceho sluţobného
úradu Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2007/00041-002/BUN zo dňa
19. februára 2007 (druhostupňové rozhodnutie) (rozhodnutia uvedené v bodoch 3 a 4)
a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Ţiline v odôvodnení tohto
rozsudku uviedol, ţe o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu Krajského lesného úradu
č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa 31. mája 2006 (uvedené v bode 1) rozhodoval
nepríslušný orgán – Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky – ktorý
nebol funkčne príslušný a nemal na konanie o odvolaní ani právomoc. Krajský súd
vychádzal z ustanovenia § 138 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení účinnom od 1. júna
2006, podľa ktorého odvolacím správnym orgánom vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru bol vedúci sluţobného úradu. Z týchto dôvodov
je rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva č. 5298/2006 zo dňa 4. septembra 2006
(uvedené v bode 2) nulitným aktom, na ktorý sa hľadí ako keby neexistoval.
6) Následne vedúci sluţobného úradu Krajského lesného úradu v Ţiline rozhodnutím
č. 2009/00175-010/BUN zo dňa 10. júla 2009 (druhostupňové rozhodnutie) zmenil
rozhodnutie Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa
31. mája 2006 (uvedené v bode 1) tak, ţe vo výrokovej časti z údajov uvedených
pri funkcii štátneho zamestnanca (ţalobcu) vypustil text „predstavený – prednosta
Obvodného lesného úradu“.
7) Krajský súd v Ţiline rozsudkom č. k. 21 S 65/2009-53 zo dňa 8. júna 2010 zrušil
rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu Krajského lesného úradu v Ţiline
č. 2009/00175-010/BUN zo dňa 10. júla 2009 (uvedené v bode 6)
pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, nakoľko výrok rozhodnutia nezodpovedal
7
odôvodneniu rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu – vo výroku bola
konštatovaná zmena rozhodnutia prvostupňového orgánu a v odôvodnení sa odvolací
správny orgán stotoţňoval s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa.
8) Krajský lesný úrad v Ţiline opravil formálne chyby v rozhodnutí č. A/2006/00081-
012/HAN zo dňa 31. mája 2006 (uvedené v bode 1) vo funkcii ţalobcu listom
č. 2010/00379-08/HAN zo dňa 11. augusta 2010.
9) Vedúci sluţobného úradu Krajského lesného úradu v Ţiline rozhodnutím
č. 2010/00379-015/CHO zo dňa 25. októbra 2010 potvrdil rozhodnutie Krajského
lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa 31. mája 2006 (uvedené
v bode 1).
Z uvedených skutočností vyplýva, ţe predmetom tohto konania sú rozhodnutia
Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa 31. mája 2006 ako
prvostupňového správneho orgánu (uvedené v bode 1), a rozhodnutie vedúceho sluţobného
úradu Krajského lesného úradu v Ţiline č. 2010/00379-015/CHO zo dňa 25. októbra 2010 ako
druhostupňového správneho orgánu (uvedené v bode 9).
Štátnozamestnanecký pomer ţalobcu skončil odvolaním v zmysle § 40 ods. 2 písm. c)
zákona č. 312/2001 Z. z. v znení účinnom k 31. máju 2006 (rozhodnutie Krajského lesného
úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa 31. mája 2006). Podľa citovaného
ustanovenia v prípravnej štátnej sluţbe, v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe
sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu nezaradenia
odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej sluţby
na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu (§ 16
ods. 3) z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá a so štátnym zamestnancom sa
nedohodne inak, pričom sa mu poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu.
Pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. c) zákona č. 312/2001
Z. z. teda museli byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:
- štátny zamestnanec bol v prípravnej štátnej sluţbe, v stálej štátnej sluţbe alebo
v dočasnej štátnej sluţbe,
- išlo o odvolanie vedúceho úradu alebo predstaveného,
8
- nemoţnosť zaradenia tohto štátneho zamestnanca (vedúceho úradu alebo
predstaveného) na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby
a na tú istú funkciu,
- sluţobný úrad také miesto nemal k dispozícii a so štátnym zamestnancom sa
nedohodol inak.
Podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené všetky štyri podmienky na skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu odvolaním. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe podľa
citovanej právnej normy je jednou z podmienok nemoţnosť zaradenia štátneho zamestnanca
na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu.
V predmetnej veci tou istou funkciou, akú zastával ţalobca, bola funkcia prednostu
obvodného lesného úradu. Funkcia prednostu obvodného lesného úradu však nebola funkciou,
ktorou by ţalovaný reálne disponoval, pretoţe obsadenie funkcie prednostu obvodného
lesného úradu patrilo a patrí do kompetencie ministra pôdohospodárstva Slovenskej
republiky, ktorý ho menuje na základe výsledkov výberového konania (§ 57 ods. 5 zákona
č. 326/2005 Z. z.). Vymenovaniu prednostu obvodného lesného úradu predchádza proces
výberového konania, do ktorého sa ţalobca mohol prihlásil, absolvovať ho, a na základe
výsledkov tohto výberového konania by minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky
ţalobcu vymenoval alebo nevymenoval do funkcie prednostu obvodného lesného úradu.
Zo spisu však nie je zrejmé, či sa ţalobca výberového konania na obsadenie voľného miesta
prednostu Obvodného lesného úradu v Ţiline zúčastnil. Na základe uvedených skutočností nie
je ţalobca oprávnený od ţalovaného poţadovať, aby mu ponúkol miesto a vymenoval ho
do funkcie prednostu obvodného lesného úradu, pretoţe to nepatrí do právomoci ţalovaného.
Krajský súd správne poukázal na to, ţe zákon č. 326/2005 Z. z. (§ 57 ods. 5) je vo vzťahu
k zákonu č. 312/2001 Z. z. osobitným predpisom, ktorý ruší ustanovenia všeobecného
predpisu, teda zákona č. 312/2001 Z. z. (lex specialis derogat legi generali); preto je potrebné
postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z.
K otázke určenia dňa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 40 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z., podľa ktorého
štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní. Ţalobcovi
bolo rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru doručené 31. mája 2006 (streda).
Ţalobca sa so sluţobným úradom dohodol, ţe agendu odovzdá do 2. júna 2006 (piatok).
Odovzdanie agendy inému štátnemu zamestnancovi v súvislosti s ukončením
9
štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať za plnenie
pracovných úloh na pokyn zamestnávateľa, ako to tvrdí ţalobca. Sluţobný úrad bol voči
ţalobcovi ústretový a umoţnil mu odovzdanie agendy do 2. júna 2006, hoci ţalobca bol
povinný odovzdať agendu uţ 31. mája 2006. Vzhľadom na pozíciu zastávanú ţalobcom
a zákonom mu zverené kompetencie ako predstavenému sluţobného úradu (prednosta
obvodného lesného úradu) súvisiace s personálnou agendou, majetkovou, hospodárskou,
ekonomickou agendou a pod. bol ţalobcovi poskytnutý priestor na jej odovzdanie (práve
vzhľadom na jej obšírnosť). V čase od 31. mája 2006 do 2. júna 2006 ţalobca nevykonával
ţiadnu činnosť, ktorá by sluţobný úrad zaväzovala do budúcnosti, neuzatváral zmluvy,
nekonal v personálnych veciach, majetkových veciach a podobne, pretoţe na tieto činnosti
nebol poverený sluţobným úradom; nemohol ich vykonávať ani vzhľadom na jeho odvolanie
z funkcie prednostu obvodného lesného úradu ministrom pôdohospodárstva Slovenskej
republiky. Navyše, od 1. júna 2006 bol vymenovaný zástupca predstaveného – prednostu
Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste pán M. S., do ktorého kompetencie
tieto úlohy patrili. Sluţobný úrad ţalobcovi nepridelil ţiadnu prácu, ktorá by nesúvisela so
skončením štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu. Odovzdanie agendy v súvislosti so
skončením štátnozamestnaneckého pomeru nemoţno povaţovať za plnenie pracovných úloh
v zmysle § 2 zákona č. 312/2001 Z. z. Preto nemoţno hovoriť o tom, ţe štátnozamestnanecký
pomer ţalobcu skončil aţ 2. júna 2006, ale skončil 31. mája 2006, kedy mu bolo doručené
rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, s ktorým zákon spája účinky zániku
štátnozamestnaneckého pomeru (§ 40 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. účinného k 31. máju
2006).
Pokiaľ ide o citovanie rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej
republiky č. 5298/2006 zo dňa 4. septembra 2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie
Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa 31. mája 2006, odvolací
súd poukazuje na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 21 S 44/2007-61 zo dňa
24. februára 2009. Krajský súd v Ţiline v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, ţe o odvolaní
ţalobcu proti rozhodnutiu Krajského lesného úradu č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa
31. mája 2006 rozhodovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktoré
nemalo právomoc o odvolaní konať a ani rozhodovať. Nedostatok právomoci je takým
závaţným nedostatkom konania, ktorý vedie k zrušeniu takého rozhodnutia a vysloveniu, ţe
ide o nulitné rozhodnutie (paakt). Nulita aktu je sama osebe dôvodom pre jeho zrušenie
10
súdom bez ohľadu na to, či ţaloba túto skutočnosť nenamietala alebo ţiadala o zrušenia
rozhodnutia z iných dôvodov. Nulitným aktom je teda správny akt, vydaný absolútne vecne
(funkčne) nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú ţiadne právne následky.
Nie je moţné naň vôbec prihliadať (či uţ ako na rozhodnutie alebo stanovisko), pretoţe ako
vyplýva z právnej teórie a právnej praxe akt, vyhlásený za nulitný, neexistuje. Z uvedených
dôvodov odvolací súd neprihliadol na argumenty ţalobcu, ţe na rozhodnutie ministerstva
pôdohospodárstva je potrebné prihliadať ako na stanovisko, pretoţe toto tvrdenie ţalobcu
je v absolútnom rozpore s právnou teóriou a právnou praxou definujúcou nulitu správneho
aktu (rozhodnutia).
Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou zaujatosti uplatnenou ţalobcom voči vedúcemu
sluţobného úradu Krajského lesného úradu Ing. Ch. Ţalobca namieta, ţe Ing. Ch vo veci
konal ako člen poradnej odvolacej komisie a rozhodoval aj ako druhostupňový správny orgán.
Odvolací súd konštatuje, ţe poradná odvolacia komisia bola zriadená podľa § 139 zákona č.
312/2001 Z. z. 29. apríla 2009 (v zloţení Ing. A. Ch., JUDr. J. K., Ing. K. B.) vedúcim
sluţobného úradu Ing. B. Ţalobca namietal zaujatosť Ing. Ch. a Ing. B. uţ v správnom konaní,
ale vedúci sluţobného úradu ţalovaného Ing. P. B. rozhodnutím č. 2010/00379-11/BUN zo
dňa 14. septembra 2010 ich ako členov poradnej odvolacej komisie nevylúčil. Poradná
odvolacia komisia predloţila svoje stanovisko vedúcemu sluţobného úradu (Ing. B.)
3. septembra 2010 pod č. 2010/0800. Zmena v osobe vedúceho sluţobného úradu nastala aţ
23. septembra 2010, kedy minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky vymenoval
Ing. Ch. za prednostu Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste. Poradná
odvolacia komisia podľa § 138, § 139 zákona č. 312/2001 Z. z. mala len poradný charakter,
nemala rozhodovaciu právomoc.
Námietku predpojatosti môţe účastník správneho konania podať z dôvodov uvedených
v § 9 Správneho poriadku – v predmetnej veci z obsahu podania ţalobcu vyplýva, ţe ide
o námietku podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 13 Správneho poriadku. Podľa § 9 ods. 2 Správneho
poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa
v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Musí ísť
o účasť zamestnanca na konaní v tej istej veci, t.j. predmet konania musí byť v obidvoch
prípadoch zhodný. Účasťou je potrebné rozumieť účasť na prejednávaní a na rozhodovaní
veci. Dôvodom vylúčenia však nie je, ak zamestnanec poskytol správnemu orgánu iného
11
stupňa iba radu. Správnym orgánom iného stupňa je orgán niţšieho alebo vyššieho stupňa,
teda orgán inštančne vyšší alebo niţší po vertikálnej línii, nie však po línii horizontálnej.
Z tých istých dôvodov je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá
uskutočňuje konanie (§ 13 ods. 1 Správneho poriadku). Ustanovenie § 13 ods. 1 Správneho
poriadku je potrebné vykladať v spojení s § 6 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého
osobitné zákony ustanovia, v ktorých veciach sú na konanie príslušné komisie, rady alebo
inak označené kolektívne orgány (napríklad Rada pre vysielanie a retransmisiu, Banková rada
Národnej banky Slovenska, ktorých rozhodnutia sú preskúmateľné v správnom súdnictve,
a podobne). V predmetnej veci však zákon č. 312/2001 Z. z. nezveril poradnej odvolacej
komisii rozhodovaciu právomoc, tak ako to má na mysli ustanovenie § 6 ods. 3 Správneho
poriadku; jej úloha je len poradná, pričom vedúci sluţobného úradu nemusí súhlasiť
so stanoviskom poradnej odvolacej komisie a môţe rozhodnúť inak, ako mu navrhla poradná
odvolacia komisia. Rozhodnutie poradnej odvolacej komisie ako také nemôţe byť
relevantným predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, pretoţe nie je splnená
podmienka uvedená v § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ţeby bol ţalobca
dotknutý na svojich právach stanoviskom poradnej odvolacej komisie, nakoľko (ako bolo
uvedené vyššie) poradná odvolacia komisia má poradnú funkciu, nevydáva záväzné
rozhodnutia, vedúci sluţobného úradu nie je jej rozhodnutím viazaný. Na základe uvedených
skutočností, nemoţno v prípade Ing. Ch. aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 ani § 13 Správneho
poriadku, nakoľko poradná odvolacia komisia nie je iným, inštančne podriadeným, orgánom
vedúcemu sluţobného úradu (čomu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe vedúci sluţobného úradu
nepreskúmava stanovisko poradnej odvolacej komisie ale rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu), nejde ani o komisiu, ktorá by mala zákonom zverenú rozhodovaciu
právomoc. Poradná odvolacia komisia sa zriaďuje ad hoc, aby prerokovala odvolanie
a navrhla vedúcemu sluţobného úradu moţný postup. Odvolací súd poukazuje aj na to, ţe
ţalobca podal námietku predpojatosti voči Ing. Ch. a Ing. B., o ktorej rozhodol vedúci
sluţobného úradu ţalovaného Ing. P. B. rozhodnutím č. 2010/00379-11/BUN zo dňa
14. septembra 2010 tak, ţe ich ako členov poradnej odvolacej komisie nevylúčil. Poradná
odvolacia komisia predloţila svoje stanovisko vedúcemu sluţobného úradu Ing. P. B.
3. septembra 2010, Ing. B. 14. septembra 2010 rozhodoval o námietke predpojatosti podanej
ţalobcom proti Ing. Ch. a Ing. B.; zo spisu nevyplýva dôvod, pre ktorý Ing. B. ako vedúci
sluţobného úradu nerozhodol o odvolaní ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu do
23. septembra 2010 (na čo mal 20 dní od predloţenia stanoviska poradnej odvolacej komisie),
12
kedy bol Ing. Ch. vymenovaný za prednostu Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom
Meste; druhostupňové rozhodnutie je datované 25. októbra 2010. Vychádzajúc z uvedených
skutočností odvolací súd povaţuje postup druhostupňového správneho orgánu za správny
a neodporujúci zákonu č. 312/2001 Z. z. ani Správnemu poriadku.
Na stanovisku odvolacieho súdu by nič nezmenila skutočnosť, keby rozhodnutie
vedúceho sluţobného úradu podpísal zástupca vedúceho sluţobného úradu (ak je taká funkcia
zriadená), nakoľko zákon č. 312/2001 Z. z. kogentne ustanovoval, ţe odvolacím orgánom
je vedúci sluţobného úradu, nie jeho zástupca.
Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe
Krajský súd v Ţiline nepochybil, keď ţalobu ţalobcu zamietol, a preto rozsudok Krajského
súdu v Ţiline č. k. 21S/1/2011-29 zo dňa 11. mája 2011 ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 18. apríla 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth