Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/31/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Petra

Melichera v právnej veci ţalobcu: Ing. M. C., nar. X., bytom v T., D., zastúpeného

advokátom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, AK so sídlom v Žiline, Jána Reka 13, proti

ţalovanému: Krajský lesný úrad v Žiline, so sídlom v Ţiline, A. Kmeťa 17, o preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. -015/CHO zo dňa 25. októbra

2010, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. -29

zo dňa 11. mája 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

č. k. -29 zo dňa 11. mája 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom č. k. -29 zo dňa 11. mája

2011 zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vedúceho sluţobného

2

úradu ţalovaného (ako druhostupňového správneho orgánu) č. 2010/00379-015/CHO zo dňa

25. októbra 2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského lesného úradu v Ţiline (ako

prvostupňového správneho orgánu) č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa 31. mája 2006

o skončení štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobcom podľa § 40 ods. 2 písm. c) zákona

č. o štátnej sluţbe v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia ţalovaného

(ďalej len „“) z dôvodu, ţe bol dňa 2. mája 2006 odvolaný ministrom

pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 1917/2006-1000 z funkcie prednostu Obvodného

lesného úradu v Kysuckom Novom Meste podľa o lesoch

v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia ţalovaného (ďalej len „

Z. z.“).

Krajský súd dôvodil tým, ţe správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci

postupovali v intenciách ustanovení , č. . Krajský súd

vyhodnotil ţalobcove námietky ako nedôvodné. Druhostupňový správny orgán sa dostatočne

vysporiadal s otázkou neposkytnutia iného voľného štátnozamestnaneckého miesta toho

istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu a takisto s odovzdaním funkcie ţalobcom

po termíne skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V danom prípade nemohlo byť

ţalobcovi ponúknuté miesto prednostu Obvodného lesného úradu v Ţiline s poukazom

na , podľa ktorého prednostu vymenúva do funkcie podľa

výsledkov výberového konania a odvoláva minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. c) zákona

č. je nezaradenie odvolaného vedúceho alebo predstaveného na vykonávanie

štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú

funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym

zamestnancom nedohodne inak, teda ţe po odvolaní štátneho zamestnanca z funkcie

vedúceho úradu – predstaveného nebolo moţné ţalobcu zaradiť na vykonávanie štátnej sluţby

na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu

z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá alebo odvolaný vedúci úradu ponúknuté

miesto odmietol. Ţalobcovi podľa rozhodnutia zo dňa 31. mája 2006 bolo nepochybne

zrejmé, z akého dôvodu došlo ku skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru. V konaní

nebolo preukázané, ţe ţalovaný disponoval v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

ţalobcu voľným miestom v zmysle , na ktoré by

ţalobcu ţalovaný mohol zaradiť.

3

Krajský súd sa nestotoţnil so ţalobnou námietkou ţalobcu, ktorá poukazovala

na rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5298/2006, nakoľko

Krajský súd v Ţiline uţ v rozsudku č. k. -61 zo dňa 24. februára 2009 vyslovil,

ţe toto rozhodnutie je paaktom, nulitným aktom, pretoţe ministerstvo pôdohospodárstva

nemalo právomoc rozhodnúť o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu č. A/2006/00081-

012/HAN zo dňa 31. mája 2006 (keďţe od 1. júna 2006 bola účinná novela zákona

č. 312/20014 Z. z., podľa ktorej bol odvolacím orgánom vedúci sluţobného úradu, ktorý

rozhodoval na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie). Na základe toho sa

na ţalobcom citované rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva č. 5298/2006 nemôţe

prihliadať.

Krajský súd tieţ uviedol, ţe odovzdanie funkcie ţalobcom po termíne skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru (po 31. máji 2006) nie je právne významné a nemá vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 250i ods. 3

.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

zrušiť rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; uplatnil si nárok

na náhradu trov konania. Ţalobca namietal, ţe jeho štátnozamestnanecký pomer neskončil

dňom doručenia rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ale aţ odovzdaním

agendy, teda 2. júna 2006. Keďţe išlo o konkludentné konanie sporových strán, na základe

ktorého jedna strana vydávala pracovné pokyny spojené s odovzdaním funkcie a druhá strana

tieto pokyny plnila, súd mal posúdiť ďalšiu existenciu právneho vzťahu, ktorý existoval

v období po doručení rozhodnutia o odvolaní z funkcie ţalobcu. Takýto deň skončenia mal

byť v rozhodnutí presne uvedený; neuvedenie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

je podstatnou vadou konania pred správnym orgánom a vytvára stav právnej neistoty, a teda

aj nezákonný stav napadnutého rozhodnutia. Ţalobca povaţuje za nesprávne posúdenie

krajského súdu, podľa ktorého ţalobca nemal pripomienky voči stanovenému termínu

odovzdania funkcie po dátume 31.5.2006. Ţalobca proti rozhodnutiu podal opravný

prostriedok a tieto námietky v ňom aj uviedol. Krajský súd postupoval nesprávne, keď

povaţoval za vierohodný dôkaz predloţený ţalovaným týkajúci sa stavu

štátnozamestnaneckých miest v rozhodnom období. Tento dôkaz mal byť vyţiadaný

od ministerstva ako nadriadeného orgánu, ktorý by vierohodne preukázal neexistenciu

4

moţnosti ponúknuť štátnozamestnanecké miesto ţalobcovi. Podľa názoru ţalobcu krajský súd

mal prihliadnuť na rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva č. 5298/2006 (ktoré bolo

zrušené ako nezákonné), aj napriek jeho nulitnosti, ako na stanovisko (odborné posúdenie)

ministerstva pôdohospodárstva a nie ako na rozhodnutie. Ţalobca povaţuje hmotnoprávne

zistenie ministerstva pôdohospodárstva obsiahnuté v rozhodnutí č. 5298/2006 za také právne

stanovisko, ktoré hmotnoprávne posúdilo zákonnosť skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru so ţalobcom a jeho závery je potrebné povaţovať za hodnoverne zistené; podľa

názoru ţalobcu tomu nebráni ani účinný od 1. júna 2006.

Ţalobca tieţ namietal, ţe v druhostupňovom správnom konaní rozhodoval subjekt,

ktorý mal byť vylúčený z konania a rozhodovania vo veci podľa § 9 aţ § 13 Správneho

poriadku. Vedúci sluţobného úradu, ktorý napadnuté druhostupňové rozhodnutie podpísal,

konal aj ako člen poradnej odvolacej komisie v danej veci. Na túto skutočnosť mal krajský

súd prihliadať ex offo bez ohľadu na námietku ţalobcu.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval, ţe ţalobcu nemohol zaradiť na voľné miesto

prednostu Obvodného lesného úradu v Ţiline, pretoţe obsadenie tohto miesta nie je v jeho

kompetencii, ale v kompetencii ministra pôdohospodárstva (

Z. z.). Sluţobný úrad preto nemal ţiadne iné voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by

mohol ţalobcu zaradiť. V máji 2006 mal sluţobný úrad voľné jedno miesto, a to miesto

prednostu Obvodného lesného úradu v Ţiline. Je nepochybné, ţe štátnozamestnanecký pomer

ţalobcu skončil dňom doručenia prvostupňového rozhodnutia vo veci, t.j. 31. mája 2006.

Skutočnosť, ţe sa sluţobný úrad a ţalobca, vzhľadom na okolnosti, dohodli ešte 31. mája

2006 na odovzdaní agendy aj po tomto dátume, s čím ţalobca výslovne súhlasil, nijako

nemôţe skončenie štátnozamestnaneckého pomeru z pohľadu času meniť, resp. negovať.

Ţalovaný tieţ poukázal na to, ţe hmotnoprávne zistenia ministerstva

pôdohospodárstva vyjadrené v rozhodnutí č. 5298/2006 zo 4. septembra 2006 sú absolútne

právne bezvýznamné aj vzhľadom na jeho nulitnosť vyslovenú v rozsudku Krajského súdu

v Ţiline č. k. -61 zo dňa 24. februára 2009 a vychádzajú z, v tom čase neplatnej

právnej úpravy.

5

Ţalovaný zdôraznil, ţe poradná odvolacia komisia Krajského lesného úradu v Ţiline

bola zriadená podľa vedúcim sluţobného úradu

Ing. B. dňa 29. apríla 2009 v zloţení Ing. A. Ch., JUDr. J. K. a Ing. K. B. Jej uznesenie je

návrhom vedúceho úradu. Dňa 23. septembra 2010 vláda Slovenskej republiky vymenovala

do funkcie prednostu Krajského lesného úradu Ing. A. Ch. Podľa § 57 ods. 4 zákona

č. vedúcim úradu v sluţobnom úrade, ktorým je krajský lesný úrad, je

prednosta krajského lesného úradu. Podľa odvolacím

orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.

Podľa ţalovaného v predmetnej veci bolo rozhodované v súlade s uvedenými zákonnými

ustanoveniami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 prvá veta ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je

dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2

s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke

www.nsud.sk ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo súdneho spisu, ktorého súčasťou sú aj spisy

Krajského súdu v Ţiline sp. zn. , sp. zn. a administratívny spis

ţalovaného č. 2010/00379, zistil, ţe rozhodnutiu ţalovaného v predmetnej veci predchádzalo

viacero pre vec podstatných rozhodnutí:

1) Rozhodnutie Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa

31. mája 2006 (rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým bol skončený

štátnozamestnanecký pomer ţalobcu podľa

Z. z., nakoľko ho minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky odvolacím

dekrétom č. -100 zo dňa 2. mája 2006 odvolal z funkcie prednostu

Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste.

2) Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5298/2006

zo dňa 4. septembra 2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského lesného úradu

v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa 31. mája 2006 (uvedené v bode 1).

6

3) Následne Krajský lesný úrad v Ţiline vydal rozhodnutie č. A/2006/00081/HAN,

A/2007/00041-002 zo dňa 8. januára 2007 (prvostupňové rozhodnutie), ktorým

so ţalobcom skončil štátnozamestnanecký pomer podľa § 40 ods. 2 písm. b) zákona

č.

4) Vedúci sluţobného úradu Krajského lesného úradu v Ţiline (ako druhostupňový

správny orgán) rozhodnutím č. A/2007/00041-002/HAN zo dňa 19. februára 2007

potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Krajského lesného úradu

v Ţiline) č. A/2007/00041-002/HAN zo dňa 8. januára 2007 (uvedené v bode 3).

5) Krajský súd v Ţiline rozsudkom č. k. -61 zo dňa 24. februára 2009 zrušil

rozhodnutie Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2007/00041-002/HAN zo dňa

8. januára 2007 (prvostupňové rozhodnutie) ako aj rozhodnutie vedúceho sluţobného

úradu Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2007/00041-002/BUN zo dňa

19. februára 2007 (druhostupňové rozhodnutie) (rozhodnutia uvedené v bodoch 3 a 4)

a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Ţiline v odôvodnení tohto

rozsudku uviedol, ţe o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu Krajského lesného úradu

č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa 31. mája 2006 (uvedené v bode 1) rozhodoval

nepríslušný orgán – Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky – ktorý

nebol funkčne príslušný a nemal na konanie o odvolaní ani právomoc. Krajský súd

vychádzal z ustanovenia v znení účinnom od 1. júna

2006, podľa ktorého odvolacím správnym orgánom vo veciach

štátnozamestnaneckého pomeru bol vedúci sluţobného úradu. Z týchto dôvodov

je rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva č. 5298/2006 zo dňa 4. septembra 2006

(uvedené v bode 2) nulitným aktom, na ktorý sa hľadí ako keby neexistoval.

6) Následne vedúci sluţobného úradu Krajského lesného úradu v Ţiline rozhodnutím

č. 2009/00175-010/BUN zo dňa 10. júla 2009 (druhostupňové rozhodnutie) zmenil

rozhodnutie Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa

31. mája 2006 (uvedené v bode 1) tak, ţe vo výrokovej časti z údajov uvedených

pri funkcii štátneho zamestnanca (ţalobcu) vypustil text „predstavený – prednosta

Obvodného lesného úradu“.

7) Krajský súd v Ţiline rozsudkom č. k. -53 zo dňa 8. júna 2010 zrušil

rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu Krajského lesného úradu v Ţiline

č. 2009/00175-010/BUN zo dňa 10. júla 2009 (uvedené v bode 6)

pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, nakoľko výrok rozhodnutia nezodpovedal

7

odôvodneniu rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu – vo výroku bola

konštatovaná zmena rozhodnutia prvostupňového orgánu a v odôvodnení sa odvolací

správny orgán stotoţňoval s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa.

8) Krajský lesný úrad v Ţiline opravil formálne chyby v rozhodnutí č. A/2006/00081-

012/HAN zo dňa 31. mája 2006 (uvedené v bode 1) vo funkcii ţalobcu listom

č. 2010/00379-08/HAN zo dňa 11. augusta 2010.

9) Vedúci sluţobného úradu Krajského lesného úradu v Ţiline rozhodnutím

č. -015/CHO zo dňa 25. októbra 2010 potvrdil rozhodnutie Krajského

lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa 31. mája 2006 (uvedené

v bode 1).

Z uvedených skutočností vyplýva, ţe predmetom tohto konania sú rozhodnutia

Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa 31. mája 2006 ako

prvostupňového správneho orgánu (uvedené v bode 1), a rozhodnutie vedúceho sluţobného

úradu Krajského lesného úradu v Ţiline č. -015/CHO zo dňa 25. októbra 2010 ako

druhostupňového správneho orgánu (uvedené v bode 9).

Štátnozamestnanecký pomer ţalobcu skončil odvolaním v zmysle § 40 ods. 2 písm. c)

v znení účinnom k 31. máju 2006 (rozhodnutie Krajského lesného

úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa 31. mája 2006). Podľa citovaného

ustanovenia v prípravnej štátnej sluţbe, v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe

sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu nezaradenia

odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej sluţby

na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu (§ 16

ods. 3) z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá a so štátnym zamestnancom sa

nedohodne inak, pričom sa mu poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu.

Pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa

Z. z. teda museli byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

- štátny zamestnanec bol v prípravnej štátnej sluţbe, v stálej štátnej sluţbe alebo

v dočasnej štátnej sluţbe,

- išlo o odvolanie vedúceho úradu alebo predstaveného,

8

- nemoţnosť zaradenia tohto štátneho zamestnanca (vedúceho úradu alebo

predstaveného) na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby

a na tú istú funkciu,

- sluţobný úrad také miesto nemal k dispozícii a so štátnym zamestnancom sa

nedohodol inak.

Podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené všetky štyri podmienky na skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu odvolaním. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe podľa

citovanej právnej normy je jednou z podmienok nemoţnosť zaradenia štátneho zamestnanca

na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu.

V predmetnej veci tou istou funkciou, akú zastával ţalobca, bola funkcia prednostu

obvodného lesného úradu. Funkcia prednostu obvodného lesného úradu však nebola funkciou,

ktorou by ţalovaný reálne disponoval, pretoţe obsadenie funkcie prednostu obvodného

lesného úradu patrilo a patrí do kompetencie ministra pôdohospodárstva Slovenskej

republiky, ktorý ho menuje na základe výsledkov výberového konania (§ 57 ods. 5 zákona

č. ). Vymenovaniu prednostu obvodného lesného úradu predchádza proces

výberového konania, do ktorého sa ţalobca mohol prihlásil, absolvovať ho, a na základe

výsledkov tohto výberového konania by minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky

ţalobcu vymenoval alebo nevymenoval do funkcie prednostu obvodného lesného úradu.

Zo spisu však nie je zrejmé, či sa ţalobca výberového konania na obsadenie voľného miesta

prednostu Obvodného lesného úradu v Ţiline zúčastnil. Na základe uvedených skutočností nie

je ţalobca oprávnený od ţalovaného poţadovať, aby mu ponúkol miesto a vymenoval ho

do funkcie prednostu obvodného lesného úradu, pretoţe to nepatrí do právomoci ţalovaného.

Krajský súd správne poukázal na to, ţe () je vo vzťahu

k osobitným predpisom, ktorý ruší ustanovenia všeobecného

predpisu, teda (lex specialis derogat legi generali); preto je potrebné

postupovať podľa ustanovenia

K otázke určenia dňa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu odvolací súd

poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého

štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní. Ţalobcovi

bolo rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru doručené 31. mája 2006 (streda).

Ţalobca sa so sluţobným úradom dohodol, ţe agendu odovzdá do 2. júna 2006 (piatok).

Odovzdanie agendy inému štátnemu zamestnancovi v súvislosti s ukončením

9

štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať za plnenie

pracovných úloh na pokyn zamestnávateľa, ako to tvrdí ţalobca. Sluţobný úrad bol voči

ţalobcovi ústretový a umoţnil mu odovzdanie agendy do 2. júna 2006, hoci ţalobca bol

povinný odovzdať agendu uţ 31. mája 2006. Vzhľadom na pozíciu zastávanú ţalobcom

a zákonom mu zverené kompetencie ako predstavenému sluţobného úradu (prednosta

obvodného lesného úradu) súvisiace s personálnou agendou, majetkovou, hospodárskou,

ekonomickou agendou a pod. bol ţalobcovi poskytnutý priestor na jej odovzdanie (práve

vzhľadom na jej obšírnosť). V čase od 31. mája 2006 do 2. júna 2006 ţalobca nevykonával

ţiadnu činnosť, ktorá by sluţobný úrad zaväzovala do budúcnosti, neuzatváral zmluvy,

nekonal v personálnych veciach, majetkových veciach a podobne, pretoţe na tieto činnosti

nebol poverený sluţobným úradom; nemohol ich vykonávať ani vzhľadom na jeho odvolanie

z funkcie prednostu obvodného lesného úradu ministrom pôdohospodárstva Slovenskej

republiky. Navyše, od 1. júna 2006 bol vymenovaný zástupca predstaveného – prednostu

Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste pán M. S., do ktorého kompetencie

tieto úlohy patrili. Sluţobný úrad ţalobcovi nepridelil ţiadnu prácu, ktorá by nesúvisela so

skončením štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu. Odovzdanie agendy v súvislosti so

skončením štátnozamestnaneckého pomeru nemoţno povaţovať za plnenie pracovných úloh

v zmysle Preto nemoţno hovoriť o tom, ţe štátnozamestnanecký

pomer ţalobcu skončil aţ 2. júna 2006, ale skončil 31. mája 2006, kedy mu bolo doručené

rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, s ktorým zákon spája účinky zániku

štátnozamestnaneckého pomeru ( účinného k 31. máju

2006).

Pokiaľ ide o citovanie rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej

republiky č. 5298/2006 zo dňa 4. septembra 2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie

Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa 31. mája 2006, odvolací

súd poukazuje na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. -61 zo dňa

24. februára 2009. Krajský súd v Ţiline v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, ţe o odvolaní

ţalobcu proti rozhodnutiu Krajského lesného úradu č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa

31. mája 2006 rozhodovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktoré

nemalo právomoc o odvolaní konať a ani rozhodovať. Nedostatok právomoci je takým

závaţným nedostatkom konania, ktorý vedie k zrušeniu takého rozhodnutia a vysloveniu, ţe

ide o nulitné rozhodnutie (paakt). Nulita aktu je sama osebe dôvodom pre jeho zrušenie

10

súdom bez ohľadu na to, či ţaloba túto skutočnosť nenamietala alebo ţiadala o zrušenia

rozhodnutia z iných dôvodov. Nulitným aktom je teda správny akt, vydaný absolútne vecne

(funkčne) nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú ţiadne právne následky.

Nie je moţné naň vôbec prihliadať (či uţ ako na rozhodnutie alebo stanovisko), pretoţe ako

vyplýva z právnej teórie a právnej praxe akt, vyhlásený za nulitný, neexistuje. Z uvedených

dôvodov odvolací súd neprihliadol na argumenty ţalobcu, ţe na rozhodnutie ministerstva

pôdohospodárstva je potrebné prihliadať ako na stanovisko, pretoţe toto tvrdenie ţalobcu

je v absolútnom rozpore s právnou teóriou a právnou praxou definujúcou nulitu správneho

aktu (rozhodnutia).

Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou zaujatosti uplatnenou ţalobcom voči vedúcemu

sluţobného úradu Krajského lesného úradu Ing. Ch. Ţalobca namieta, ţe Ing. Ch vo veci

konal ako člen poradnej odvolacej komisie a rozhodoval aj ako druhostupňový správny orgán.

Odvolací súd konštatuje, ţe poradná odvolacia komisia bola zriadená podľa § 139 zákona č.

29. apríla 2009 (v zloţení Ing. A. Ch., JUDr. J. K., Ing. K. B.) vedúcim

sluţobného úradu Ing. B. Ţalobca namietal zaujatosť Ing. Ch. a Ing. B. uţ v správnom konaní,

ale vedúci sluţobného úradu ţalovaného Ing. P. B. rozhodnutím č. 2010/00379-11/BUN zo

dňa 14. septembra 2010 ich ako členov poradnej odvolacej komisie nevylúčil. Poradná

odvolacia komisia predloţila svoje stanovisko vedúcemu sluţobného úradu (Ing. B.)

3. septembra 2010 pod č. 2010/0800. Zmena v osobe vedúceho sluţobného úradu nastala aţ

23. septembra 2010, kedy minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky vymenoval

Ing. Ch. za prednostu Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste. Poradná

odvolacia komisia podľa , mala len poradný charakter,

nemala rozhodovaciu právomoc.

Námietku predpojatosti môţe účastník správneho konania podať z dôvodov uvedených

v § 9 Správneho poriadku – v predmetnej veci z obsahu podania ţalobcu vyplýva, ţe ide

o námietku podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 13 Správneho poriadku. Podľa § 9 ods. 2 Správneho

poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa

v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Musí ísť

o účasť zamestnanca na konaní v tej istej veci, t.j. predmet konania musí byť v obidvoch

prípadoch zhodný. Účasťou je potrebné rozumieť účasť na prejednávaní a na rozhodovaní

veci. Dôvodom vylúčenia však nie je, ak zamestnanec poskytol správnemu orgánu iného

11

stupňa iba radu. Správnym orgánom iného stupňa je orgán niţšieho alebo vyššieho stupňa,

teda orgán inštančne vyšší alebo niţší po vertikálnej línii, nie však po línii horizontálnej.

Z tých istých dôvodov je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá

uskutočňuje konanie (§ 13 ods. 1 Správneho poriadku). Ustanovenie § 13 ods. 1 Správneho

poriadku je potrebné vykladať v spojení s § 6 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého

osobitné zákony ustanovia, v ktorých veciach sú na konanie príslušné komisie, rady alebo

inak označené kolektívne orgány (napríklad Rada pre vysielanie a retransmisiu, Banková rada

Národnej banky Slovenska, ktorých rozhodnutia sú preskúmateľné v správnom súdnictve,

a podobne). V predmetnej veci však nezveril poradnej odvolacej

komisii rozhodovaciu právomoc, tak ako to má na mysli ustanovenie § 6 ods. 3 Správneho

poriadku; jej úloha je len poradná, pričom vedúci sluţobného úradu nemusí súhlasiť

so stanoviskom poradnej odvolacej komisie a môţe rozhodnúť inak, ako mu navrhla poradná

odvolacia komisia. Rozhodnutie poradnej odvolacej komisie ako také nemôţe byť

relevantným predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, pretoţe nie je splnená

podmienka uvedená v , ţeby bol ţalobca

dotknutý na svojich právach stanoviskom poradnej odvolacej komisie, nakoľko (ako bolo

uvedené vyššie) poradná odvolacia komisia má poradnú funkciu, nevydáva záväzné

rozhodnutia, vedúci sluţobného úradu nie je jej rozhodnutím viazaný. Na základe uvedených

skutočností, nemoţno v prípade Ing. Ch. aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 ani § 13 Správneho

poriadku, nakoľko poradná odvolacia komisia nie je iným, inštančne podriadeným, orgánom

vedúcemu sluţobného úradu (čomu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe vedúci sluţobného úradu

nepreskúmava stanovisko poradnej odvolacej komisie ale rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu), nejde ani o komisiu, ktorá by mala zákonom zverenú rozhodovaciu

právomoc. Poradná odvolacia komisia sa zriaďuje ad hoc, aby prerokovala odvolanie

a navrhla vedúcemu sluţobného úradu moţný postup. Odvolací súd poukazuje aj na to, ţe

ţalobca podal námietku predpojatosti voči Ing. Ch. a Ing. B., o ktorej rozhodol vedúci

sluţobného úradu ţalovaného Ing. P. B. rozhodnutím č. 2010/00379-11/BUN zo dňa

14. septembra 2010 tak, ţe ich ako členov poradnej odvolacej komisie nevylúčil. Poradná

odvolacia komisia predloţila svoje stanovisko vedúcemu sluţobného úradu Ing. P. B.

3. septembra 2010, Ing. B. 14. septembra 2010 rozhodoval o námietke predpojatosti podanej

ţalobcom proti Ing. Ch. a Ing. B.; zo spisu nevyplýva dôvod, pre ktorý Ing. B. ako vedúci

sluţobného úradu nerozhodol o odvolaní ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu do

23. septembra 2010 (na čo mal 20 dní od predloţenia stanoviska poradnej odvolacej komisie),

12

kedy bol Ing. Ch. vymenovaný za prednostu Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom

Meste; druhostupňové rozhodnutie je datované 25. októbra 2010. Vychádzajúc z uvedených

skutočností odvolací súd povaţuje postup druhostupňového správneho orgánu za správny

a neodporujúci ani Správnemu poriadku.

Na stanovisku odvolacieho súdu by nič nezmenila skutočnosť, keby rozhodnutie

vedúceho sluţobného úradu podpísal zástupca vedúceho sluţobného úradu (ak je taká funkcia

zriadená), nakoľko kogentne ustanovoval, ţe odvolacím orgánom

je vedúci sluţobného úradu, nie jeho zástupca.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe

Krajský súd v Ţiline nepochybil, keď ţalobu ţalobcu zamietol, a preto rozsudok Krajského

súdu v Ţiline č. k. -29 zo dňa 11. mája 2011 ako vecne správny potvrdil (§ 219

ods. 1 ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224

ods. 1 , keď neúspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. apríla 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth