Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
29b/383810.0b131e.pdf
PDF · 132.05 KB
No categories available
2Sžo/27/2011
Najvyšší súd 2Sžo/27/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: J. K., bytom U., právne zastúpeného Mgr. Petrom Piatnikom, advokátom so sídlom
Nám. sv. Egídia 29/69, Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, so sídlom Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/00896/TJH zo dňa 19.5.2010, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 246/2010-28 zo dňa 29. marca 2011,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3S 246/2010-28 zo dňa 29. marca 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Obvodného
úradu v Poprade č. 1/2010/00423-00005 PR.2009/1058 DH zo dňa 27.1.2010, ktorým bol žalobca
uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „priestupkový zákon“),
ktorého sa dopustil tým, že v liste doručenom spoločnosti Bytový podnik Poprad, s.r.o. dňa
6.11.2009 nazval navrhovateľa Ing. A. K. „zlodejom a podvodníkom – banditom“, čím svojím
konaním inému ublížil na cti tým, že ho urazil a bola mu uložená pokuta vo výške 30 €. Krajský
súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že správne orgány riadne zistili skutkový stav veci,
ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty a to, že priestupku sa dopustil
žalobca, keď v liste zo dňa 2.11.2009 napísal urážlivé výrazy a sám sa k napísaniu listu priznal.
Krajský súd taktiež uviedol, že nezistil ani, že by bola porušená rovnosť účastníkov správneho
konania, tak ako to namietal v žalobe žalobca, nakoľko preukazovanie iných skutočností, tvrdení
a dôkazov, ktoré nesúviseli s podaným návrhom na prejednanie tohto priestupku, nebolo
predmetom priestupkového konania a preto sa nimi správny orgán nezaoberal, čo nemožno
považovať za porušenie rovnosti účastníkov správneho konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd SR
v odvolacom konaní zmenil rozsudok krajského súdu a žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného
k náhrade trov konania. Poukázal na to, že krajský súd bližšie neodôvodnil, prečo sa stotožnil
s právnym názorom správnych orgánov, že by sa v priestupkovom konaní nevyskytla žiadna
predbežná otázka, ktorej zodpovedanie by podmieňovalo rozhodnutie správneho orgánu vo veci
samej. V súvislosti s predbežnou otázkou poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Sžo 129/2007. Podľa žalobcu, aj keď je pravdou (ako to tvrdí žalovaný), že nie je
v právomoci správneho orgánu rozhodovať o tom, či bol spáchaný trestný čin, nič nebránilo
správnemu orgánu postupovať podľa ust. § 40 ods. 1 správneho poriadku a dať podnet orgánom
činným v trestnom konaní, či nedošlo k spáchaniu trestného činu zo strany Ing. K. a to vzhľadom
na skutočnosti, ktoré uviedol žalobca na svoju obranu vo svojej výpovedi, ako aj na predložené
listinné dôkazy. Správny orgán mal príp. posúdiť, či nedošlo zo strany Ing. K. k spáchaniu
priestupku proti majetku alebo iného správneho deliktu. Bez vyriešenia tejto predbežnej otázky
nemohol správny orgán dospieť k jednoznačnému záveru o vine žalobcu. Z uvedenej skutočnosti
preto podľa žalobcu došlo k porušeniu rovnosti účastníkov v správnom konaní v zmysle § 4
ods. 2 správneho poriadku. Postupom správneho orgánu, ktorý sa odmietol zaoberať dôkazmi
predloženými žalobcom došlo k odmietnutiu spravodlivosti.
Žalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a uviedol, že sa stotožňuje
s napadnutým rozsudkom krajského súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 214 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 18. apríla 2012 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.).
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaných odvolaní posudzoval, či
správne orgány pri rozhodovaní ako i krajský súd vychádzali z dostatočne zisteného skutkového
stavu veci a s ohľadom na námietky odvolateľov ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či
konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli
dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.
Podľa ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je pritom
viazaný len návrhmi účastníkov konania.
V zmysle ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Odvolací súd dospel k záveru, že správne orgány riadne zistili skutkový stav veci
a vyvodili z neho i správne právne závery.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona, priestupku sa dopustí ten, kto inému
ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.
V danom prípade, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, je nesporné, že žalobca sa
predmetného priestupku dopustil a taktiež sa priznal k napísaniu predmetného listu adresovaného
Bytovému podniku Poprad, s.r.o., v ktorom liste uviedol urážlivé výroky vo vzťahu
k Ing. A. K. Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s priestupkovým zákonom, keď sa
pokúsil urazeného a obvineného zmieriť. Zákon neustanovuje výslovne, či sa príslušný orgán
musí pokúsiť o uzavretie zmieru, z jeho dikcie však možno mať za to, že tento postup
zákonodarca zamýšľal. K uzavretiu zmieru by mohlo dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania, teda
vrátane odvolacieho. Ako vyplýva z administratívneho spisu, navrhovateľ na nariadenom ústnom
pojednávaní dňa 14.1.2010 odmietol uzavrieť navrhnutý zmier s obvineným J. K.
Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že postupom správneho orgánu došlo k porušeniu
zásady rovnosti účastníkov v správnom konaní, keď sa odmietol zaoberať jeho návrhmi, ktoré
považoval za potrebné vyriešiť ako predbežnú otázku v správnom konaní, tak v tejto súvislosti
dáva odvolací súd za pravdu krajskému súdu, že preukazovanie iných skutočností, na ktoré
poukazoval žalobca v priestupkovom konaní, nesúviseli a ani neboli predmetom priestupkového
konania. Tieto tvrdenia žalobcu považoval i odvolací súd za účelové s úmyslom zbaviť sa
zodpovednosti za spáchaný priestupok.
V ust. § 73 ods. 2 priestupkového zákona sú zakotvené základné práva a povinnosti
obvineného z priestupku a poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv
a predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený
z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu
a k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné
prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie
neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a ak
sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo).
Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že v jeho prípade by postupom
správneho orgánu došlo k odmietnutiu spravodlivosti. Naopak, z administratívneho spisu
vyplýva, že správny orgán rešpektoval procesné práva obvineného z priestupku, základné zásady
správneho konania a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý
zaručuje právo na spravodlivý proces. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo
na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy.
Najvyšší súd SR považuje za potrebné zdôrazniť, že z doterajšej judikatúry vyplýva, že
spravodlivosť napadnutého procesu sa posudzuje ako celok a v danom prípade nemožno hovoriť,
že by proces ako celok vo vzťahu k žalobcovi pred správnymi orgánmi bol nespravodlivý.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu
ako súladný so zákonom v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia § 246c ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom
konaní úspech nemal a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 18. apríla 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth