Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/27/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej

veci žalobcu: J. K., bytom U., právne zastúpeného Mgr. Petrom Piatnikom, advokátom so sídlom

Nám. sv. Egídia 29/69, Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, so sídlom Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/00896/TJH zo dňa 19.5.2010, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -28 zo dňa 29. marca 2011,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -28 zo dňa 29. marca 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia

rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Obvodného

2

úradu v Poprade č. 1/2010/00423-00005 PR.2009/1058 DH zo dňa 27.1.2010, ktorým bol žalobca

uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1

písm. a) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

ktorého sa dopustil tým, že v liste doručenom spoločnosti Bytový podnik Poprad, s.r.o. dňa

6.11.2009 nazval navrhovateľa Ing. A. K. „zlodejom a podvodníkom – banditom“, čím svojím

konaním inému ublížil na cti tým, že ho urazil a bola mu uložená pokuta vo výške 30 €. Krajský

súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že správne orgány riadne zistili skutkový stav veci,

ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty a to, že priestupku sa dopustil

žalobca, keď v liste zo dňa 2.11.2009 napísal urážlivé výrazy a sám sa k napísaniu listu priznal.

Krajský súd taktiež uviedol, že nezistil ani, že by bola porušená rovnosť účastníkov správneho

konania, tak ako to namietal v žalobe žalobca, nakoľko preukazovanie iných skutočností, tvrdení

a dôkazov, ktoré nesúviseli s podaným návrhom na prejednanie tohto priestupku, nebolo

predmetom priestupkového konania a preto sa nimi správny orgán nezaoberal, čo nemožno

považovať za porušenie rovnosti účastníkov správneho konania.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd SR

v odvolacom konaní zmenil rozsudok krajského súdu a žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného

k náhrade trov konania. Poukázal na to, že krajský súd bližšie neodôvodnil, prečo sa stotožnil

s právnym názorom správnych orgánov, že by sa v priestupkovom konaní nevyskytla žiadna

predbežná otázka, ktorej zodpovedanie by podmieňovalo rozhodnutie správneho orgánu vo veci

samej. V súvislosti s predbežnou otázkou poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. . Podľa žalobcu, aj keď je pravdou (ako to tvrdí žalovaný), že nie je

v právomoci správneho orgánu rozhodovať o tom, či bol spáchaný trestný čin, nič nebránilo

správnemu orgánu postupovať podľa ust. § 40 ods. 1 správneho poriadku a dať podnet orgánom

činným v trestnom konaní, či nedošlo k spáchaniu trestného činu zo strany Ing. K. a to vzhľadom

na skutočnosti, ktoré uviedol žalobca na svoju obranu vo svojej výpovedi, ako aj na predložené

listinné dôkazy. Správny orgán mal príp. posúdiť, či nedošlo zo strany Ing. K. k spáchaniu

priestupku proti majetku alebo iného správneho deliktu. Bez vyriešenia tejto predbežnej otázky

nemohol správny orgán dospieť k jednoznačnému záveru o vine žalobcu. Z uvedenej skutočnosti

preto podľa žalobcu došlo k porušeniu rovnosti účastníkov v správnom konaní v zmysle § 4

ods. 2 správneho poriadku. Postupom správneho orgánu, ktorý sa odmietol zaoberať dôkazmi

3

predloženými žalobcom došlo k odmietnutiu spravodlivosti.

Žalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a uviedol, že sa stotožňuje

s napadnutým rozsudkom krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1

) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

bez nariadenia pojednávania v zmysle v spojení s v spojení

s veta prvá s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol

verejne vyhlásený dňa 18. apríla 2012 ( a v spojení s veta prvá

).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaných odvolaní posudzoval, či

správne orgány pri rozhodovaní ako i krajský súd vychádzali z dostatočne zisteného skutkového

stavu veci a s ohľadom na námietky odvolateľov ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či

konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli

dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

Podľa ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne

skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je pritom

viazaný len návrhmi účastníkov konania.

4

V zmysle ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi

a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Odvolací súd dospel k záveru, že správne orgány riadne zistili skutkový stav veci

a vyvodili z neho i správne právne závery.

Podľa , priestupku sa dopustí ten, kto inému

ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.

V danom prípade, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, je nesporné, že žalobca sa

predmetného priestupku dopustil a taktiež sa priznal k napísaniu predmetného listu adresovaného

Bytovému podniku Poprad, s.r.o., v ktorom liste uviedol urážlivé výroky vo vzťahu

k Ing. A. K. Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s , keď sa

pokúsil urazeného a obvineného zmieriť. Zákon neustanovuje výslovne, či sa príslušný orgán

musí pokúsiť o uzavretie zmieru, z jeho dikcie však možno mať za to, že tento postup

zákonodarca zamýšľal. K uzavretiu zmieru by mohlo dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania, teda

vrátane odvolacieho. Ako vyplýva z administratívneho spisu, navrhovateľ na nariadenom ústnom

pojednávaní dňa 14.1.2010 odmietol uzavrieť navrhnutý zmier s obvineným J. K.

Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že postupom správneho orgánu došlo k porušeniu

zásady rovnosti účastníkov v správnom konaní, keď sa odmietol zaoberať jeho návrhmi, ktoré

považoval za potrebné vyriešiť ako predbežnú otázku v správnom konaní, tak v tejto súvislosti

dáva odvolací súd za pravdu krajskému súdu, že preukazovanie iných skutočností, na ktoré

poukazoval žalobca v priestupkovom konaní, nesúviseli a ani neboli predmetom priestupkového

konania. Tieto tvrdenia žalobcu považoval i odvolací súd za účelové s úmyslom zbaviť sa

zodpovednosti za spáchaný priestupok.

V ust. sú zakotvené základné práva a povinnosti

obvineného z priestupku a poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv

a predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený

5

z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu

a k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné

prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie

neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a ak

sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo).

Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že v jeho prípade by postupom

správneho orgánu došlo k odmietnutiu spravodlivosti. Naopak, z administratívneho spisu

vyplýva, že správny orgán rešpektoval procesné práva obvineného z priestupku, základné zásady

správneho konania a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý

zaručuje právo na spravodlivý proces. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo

na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy.

Najvyšší súd SR považuje za potrebné zdôrazniť, že z doterajšej judikatúry vyplýva, že

spravodlivosť napadnutého procesu sa posudzuje ako celok a v danom prípade nemožno hovoriť,

že by proces ako celok vo vzťahu k žalobcovi pred správnymi orgánmi bol nespravodlivý.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu

ako súladný so zákonom v zmysle ust. , v spojení s ust. veta

prvá potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1

v spojení s ust. za použitia Žalobca v odvolacom

konaní úspech nemal a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 18. apríla 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth