Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)f4a/383793.9c5ecd.pdf
PDF · 139.43 KB
No categories available
2Sžp/21/2011
Najvyšší súd 2Sžp/21/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej
veci ţalobcu: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Tajovského 28B, Banská
Bystrica, zastúpeného JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom so sídlom Kukučínova 24, Banská
Bystrica proti ţalovanému: Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici, Námestie Ľ. Štúra 1,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. 2010/00467
a č. 2010/00433, oboch zo dňa 19.11.2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 23 S/4/2011-91 zo dňa 30. marca 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23 S/4/2011-91 zo dňa 30. marca 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobný návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal
zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie
Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 257/2010-7 zo dňa 30.8.2010, ktorým bola ţalobcovi
uloţená pokuta vo výške 2.000 € a to v oboch prípadoch podľa § 64 písm. c) zákona o lesoch
za nesplnenie povinností a opatrení na zabránenie šírenia a premnoţenia škodcov z chránených
území s 5. stupňom ochrany podľa ust. § 28 ods. 3 zákona o lesoch, v ktorých nebola povolená
výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťaţby
v príslušných ochranných pásmach. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, ţe ţalobné
dôvody ţalobcu nekorešpondujú dôvodom uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiam
prvostupňového správneho orgánu a v dôsledku tejto skutočnosti potom preskúmavacie konanie
nemôţe nahrádzať inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie
ţaloby podľa V. časti hlavy II. O.s.p. I napriek tejto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, ţe
tvrdenie ţalobcu, ţe nedošlo k porušeniu § 28 ods. 3 zákona o lesoch, nezodpovedá zistenému
skutkovému stavu. Krajský úrad ţivotného prostredia v Banskej Bystrici nevydal súhlas
na vykonanie náhodnej ťaţby v chránených oblastiach s 5. stupňom ochrany prírody a preto
povinnosť na vykonanie ochranných opatrení v ochranných pásmach v zmysle § 28 ods. 3 zákona
o lesoch prešla zo zákona na ţalobcu.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby Najvyšší súd SR
napadnutý rozsudok zmenil a ţalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov
konania. Poukázal na citáciu ust. § 249 ods. 2 a § 250i ods. 3 O.s.p. a uviedol, ţe z týchto
ustanovení zákona ţiadnym spôsobom nevyplývajú obmedzenia revíznej ţiadosti ţalobcu
uvedenej v ţalobe samotnej, z ktorých by vyplývalo, ţe „predmetom súdneho prieskumu môţu
byť len tie námietky vznesené v ţalobe, ktoré uţ boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu správnych orgánov“. V opačnom prípade by potom nemohol byť naplnený účel,
ktorý zákonodarca sledoval pri umoţnení súdneho prieskumu. Poukázal i na znenie ust. § 250j
ods. 1 O.s.p. a ţe ani zák. č. 71/1967 Zb. neustanovuje ţalobcovi ţiadne konkrétne obsahové
náleţitosti odvolania podaného proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a tieţ, ţe
v zmysle ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku „odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu“. Podľa ţalobcu je preto právny názor krajského súdu nesprávny a vo vzťahu
k ţalobcovi došlo tým k odmietnutiu spravodlivosti. Judikatúra súdov, z ktorej vychádza právny
názor krajského súdu je dnes uţ viac-menej prekonaná a podľa súčasnej rozhodovacej praxe
je zásadne prípustné uplatniť v správnej ţalobe aj právne námietky, ktoré neboli vznesené
v správnom odvolacom konaní (Občiansky súdny poriadok, komentár, Števček/Ficová a kolektív,
Nakladatelství C.H.Beck, 2009, str. 750). Podľa ţalobcu sa mal preto krajský súd zaoberať
všetkými argumentmi ţalobcu uvedenými v ţalobe a potom by bol dospel k záveru, ţe ţalobca
neporušil ust. § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Taktieţ by krajský súd podľa ţalobcu
zistil, ţe rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov a v tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 250i ods. 1 O.s.p. Navyše,
ţalobca má v zmysle ust.§ 28 ods. 3 zákona o lesoch povinnosť zabezpečiť vykonanie potrebných
opatrení a nemá zákonnú povinnosť tieto opatrenia vykonať. Príslušné opatrenia zákon o lesoch
v uvedenom ustanovení ţiadnym spôsobom nekonkretizuje a ţe nie je povinnosťou ţalobcu
zabezpečiť vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoţenia škodcov z chránených území
s 5. stupňom ochrany tak, aby toto nevyhnutne predchádzalo samotnému fyzickému vykonaniu
týchto opatrení ţalobcom, dodávateľom alebo inými osobami. Naviac všetky opatrenia, ktoré sa
mali do času vydania napádaných prvostupňových rozhodnutí správnych orgánov vykonať, boli
vykonané riadne a včas a rovnako boli dodrţané všetky agrotechnické termíny v ochranných
pásmach, tak ako to konštatuje vo svojom vyjadrení zo dňa 23.6.2010 Správa NP Muránska
planina. Taktieţ krajský súd sa nezaoberal argumentmi ţalobcu, ţe rozhodnutie správneho orgánu
je v rozpore s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu sa vyskytujú rozpory, ktoré ţalovaný neodstránil a tieto rozpory neskúmal ani
krajský súd hoci boli uvedené v ţalobe. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR
č. k. 5Sţf/19/2009.
Ţalovaný správny orgán sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril a dospel k záveru, ţe dôvody
ţalobcu uvedené v odvolaní sú neopodstatnené a zavádzajúce a ţiadal napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa
§ 250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, ţe deň
verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel
jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 18. apríla 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej ţaloby posudzoval, či
správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci
a s ohľadom na námietku ţalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie o správnom
delikte bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli
dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.
Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch opatrenia na zabránenie šírenia
a premnoţenia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená
výnimka orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťaţby,
zabezpečí v ochranných pásmach územie s 5. stupňom ochrany organizácia ochrany prírody
a krajiny. Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto
opatrení.
Z pripojeného administratívneho spisu a z dôkazov v ňom zhromaţdených vyplýva
a medzi účastníkmi konania je nesporné, ţe Krajský úrad ţivotného prostredia v Banskej Bystrici
nevydal súhlas na vykonanie náhodnej ťaţby v chránených oblastiach s 5. stupňom ochrany
prírody.
Z uvedeného dôvodu i podľa názoru Najvyššieho súdu SR preto povinnosť na vykonanie
ochranných opatrení v ochranných pásmach územia s 5. stupňom ochrany v zmysle ust. § 28
ods. 3 zák. o lesoch, prešla skutočne na ţalobcu.
Odvolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe v danom prípade neobstojí námietka
ţalobcu, ţe zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch príslušné opatrenia na zabránenie šírenia
a premnoţenia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany z hľadiska zodpovednosti
ţalobcu nekonkretizuje, pretoţe zodpovednosť ţalobcu je v danom prípade objektívneho
charakteru a nastupuje priamo zo zákona vo vzťahu k ţalobcovi v zmysle ust. § 28 ods. 3 zákona
o lesoch v prípade, keď nebola orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny povolená
výnimka na vykonanie náhodnej ťaţby (v danom prípade Krajským úradom ţivotného prostredia
v Banskej Bystrici).
Pokiaľ sa ţalobca v konaní pred správnym orgánom bránil okrem iného i tým, ţe vyvíjal
maximálne úsilie a napriek tomu systém financovania a s ním spojené legislatívne pozadie mu
neumoţňovali v reálnom čase zabezpečiť efektívne a účinné opatrenia, tak sú to určité dôvody,
ktoré však bolo moţné zohľadniť z hľadiska správneho uváţenia v rozhodovacej činnosti
správneho orgánu pri výške uloţenej sankcie, avšak nemôţu byť z hľadiska zákonnej úpravy
(§ 28 ods. 3, § 64 písm. c/ v spojení s § 65 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch) dôvodom
pre absolútne zbavenie sa zodpovednosti ţalobcu za príslušný správny delikt, ale nanajvýš môţu
byť podnetom ţalobcu pre príslušný ústredný orgán štátnej správy za účelom skvalitnenia
príslušných činností na úseku lesného hospodárstva ako i ochrany ţivotného prostredia de lege
ferenda.
Ţalobca si i podľa názoru odvolacieho súdu túto svoju objektívnu zodpovednosť v danom
prípade uvedomoval a tieto skutočnosti vyplývajú z príslušných zápisníc z ústneho pojednávania
zo dňa 23.6.2010 pred Obvodným lesným úradom v Revúcej a zo dňa 7.6.2010 pred Obvodným
lesným úradom v Brezne.
Taktieţ neobstojí ani obrana ţalobcu, ţe rozhodnutia správnych orgánov
sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Odvolací súd totiţ podrobil prieskumu príslušné
rozhodnutia správnych orgánov pričom zistil, ţe rozhodnutia správnych orgánov vydané
v inštančnom postupe spĺňajú náleţitosti ust. § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
a z výrokových častí tieţ vyplýva konkretizácia príslušných správnych deliktov.
Taktieţ i výška pokuty vzhľadom na zistený skutkový stav a jeho okolnosti bola podľa
názoru Najvyššieho súdu SR uloţená v súlade s ust. § 65 ods. 1 zákona o lesoch na spodnej
hranici jej výšky.
Odvolací súd sa taktieţ stotoţňuje s argumentáciou krajského súdu, keď dôvodil, ţe
ţalobné dôvody nekorešpondujú s dôvodmi uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiam správnych
orgánov prvého stupňa. Napriek tomu táto argumentácia nemohla a ani vzhľadom na zistený
skutkový stav veci nemala zákonný dopad na príslušné rozhodnutia správnych orgánov
z hľadiska ich zákonnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu
ako súladný so zákonom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Ţalobca v odvolacom
konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 18. apríla 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth