Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžp/21/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej

veci ţalobcu: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Tajovského 28B, Banská

Bystrica, zastúpeného JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom so sídlom Kukučínova 24, Banská

Bystrica proti ţalovanému: Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici, Námestie Ľ. Štúra 1,

Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. 2010/00467

a č. 2010/00433, oboch zo dňa 19.11.2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. -91 zo dňa 30. marca 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -91 zo dňa 30. marca 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobný návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal

zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie

Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 257/2010-7 zo dňa 30.8.2010, ktorým bola ţalobcovi

uloţená pokuta vo výške 2.000 € a to v oboch prípadoch podľa § 64 písm. c) zákona o lesoch

za nesplnenie povinností a opatrení na zabránenie šírenia a premnoţenia škodcov z chránených

území s 5. stupňom ochrany podľa ust. § 28 ods. 3 zákona o lesoch, v ktorých nebola povolená

výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťaţby

v príslušných ochranných pásmach. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, ţe ţalobné

dôvody ţalobcu nekorešpondujú dôvodom uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiam

prvostupňového správneho orgánu a v dôsledku tejto skutočnosti potom preskúmavacie konanie

nemôţe nahrádzať inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie

ţaloby podľa V. časti hlavy II. I napriek tejto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, ţe

tvrdenie ţalobcu, ţe nedošlo k porušeniu § 28 ods. 3 zákona o lesoch, nezodpovedá zistenému

skutkovému stavu. Krajský úrad ţivotného prostredia v Banskej Bystrici nevydal súhlas

na vykonanie náhodnej ťaţby v chránených oblastiach s 5. stupňom ochrany prírody a preto

povinnosť na vykonanie ochranných opatrení v ochranných pásmach v zmysle § 28 ods. 3 zákona

o lesoch prešla zo zákona na ţalobcu.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby Najvyšší súd SR

napadnutý rozsudok zmenil a ţalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov

konania. Poukázal na citáciu ust. a a uviedol, ţe z týchto

ustanovení zákona ţiadnym spôsobom nevyplývajú obmedzenia revíznej ţiadosti ţalobcu

uvedenej v ţalobe samotnej, z ktorých by vyplývalo, ţe „predmetom súdneho prieskumu môţu

byť len tie námietky vznesené v ţalobe, ktoré uţ boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému

rozhodnutiu správnych orgánov“. V opačnom prípade by potom nemohol byť naplnený účel,

ktorý zákonodarca sledoval pri umoţnení súdneho prieskumu. Poukázal i na znenie ust. § 250j

ods. 1 a ţe ani neustanovuje ţalobcovi ţiadne konkrétne obsahové

náleţitosti odvolania podaného proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a tieţ, ţe

3

v zmysle ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku „odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie

v celom rozsahu“. Podľa ţalobcu je preto právny názor krajského súdu nesprávny a vo vzťahu

k ţalobcovi došlo tým k odmietnutiu spravodlivosti. Judikatúra súdov, z ktorej vychádza právny

názor krajského súdu je dnes uţ viac-menej prekonaná a podľa súčasnej rozhodovacej praxe

je zásadne prípustné uplatniť v správnej ţalobe aj právne námietky, ktoré neboli vznesené

v správnom odvolacom konaní (, komentár, Števček/Ficová a kolektív,

Nakladatelství C.H.Beck, 2009, str. 750). Podľa ţalobcu sa mal preto krajský súd zaoberať

všetkými argumentmi ţalobcu uvedenými v ţalobe a potom by bol dospel k záveru, ţe ţalobca

neporušil ust. o lesoch. Taktieţ by krajský súd podľa ţalobcu

zistil, ţe rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo

pre nedostatok dôvodov a v tejto súvislosti poukázal na znenie ust. Navyše,

ţalobca má v zmysle ust.§ 28 ods. 3 zákona o lesoch povinnosť zabezpečiť vykonanie potrebných

opatrení a nemá zákonnú povinnosť tieto opatrenia vykonať. Príslušné opatrenia zákon o lesoch

v uvedenom ustanovení ţiadnym spôsobom nekonkretizuje a ţe nie je povinnosťou ţalobcu

zabezpečiť vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoţenia škodcov z chránených území

s 5. stupňom ochrany tak, aby toto nevyhnutne predchádzalo samotnému fyzickému vykonaniu

týchto opatrení ţalobcom, dodávateľom alebo inými osobami. Naviac všetky opatrenia, ktoré sa

mali do času vydania napádaných prvostupňových rozhodnutí správnych orgánov vykonať, boli

vykonané riadne a včas a rovnako boli dodrţané všetky agrotechnické termíny v ochranných

pásmach, tak ako to konštatuje vo svojom vyjadrení zo dňa 23.6.2010 Správa NP Muránska

planina. Taktieţ krajský súd sa nezaoberal argumentmi ţalobcu, ţe rozhodnutie správneho orgánu

je v rozpore s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu sa vyskytujú rozpory, ktoré ţalovaný neodstránil a tieto rozpory neskúmal ani

krajský súd hoci boli uvedené v ţalobe. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR

č. k. .

Ţalovaný správny orgán sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril a dospel k záveru, ţe dôvody

ţalobcu uvedené v odvolaní sú neopodstatnené a zavádzajúce a ţiadal napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdiť.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212

ods. 1 v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania podľa

a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň

verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel

jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 18. apríla 2012 podľa a v spojení s veta prvá

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej ţaloby posudzoval, či

správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci

a s ohľadom na námietku ţalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie o správnom

delikte bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli

dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

Podľa o lesoch opatrenia na zabránenie šírenia

a premnoţenia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená

výnimka orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťaţby,

zabezpečí v ochranných pásmach územie s 5. stupňom ochrany organizácia ochrany prírody

a krajiny. Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto

opatrení.

Z pripojeného administratívneho spisu a z dôkazov v ňom zhromaţdených vyplýva

a medzi účastníkmi konania je nesporné, ţe Krajský úrad ţivotného prostredia v Banskej Bystrici

nevydal súhlas na vykonanie náhodnej ťaţby v chránených oblastiach s 5. stupňom ochrany

prírody.

5

Z uvedeného dôvodu i podľa názoru Najvyššieho súdu SR preto povinnosť na vykonanie

ochranných opatrení v ochranných pásmach územia s 5. stupňom ochrany v zmysle ust. § 28

ods. 3 zák. o lesoch, prešla skutočne na ţalobcu.

Odvolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe v danom prípade neobstojí námietka

ţalobcu, ţe o lesoch príslušné opatrenia na zabránenie šírenia

a premnoţenia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany z hľadiska zodpovednosti

ţalobcu nekonkretizuje, pretoţe zodpovednosť ţalobcu je v danom prípade objektívneho

charakteru a nastupuje priamo zo zákona vo vzťahu k ţalobcovi v zmysle ust. § 28 ods. 3 zákona

o lesoch v prípade, keď nebola orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny povolená

výnimka na vykonanie náhodnej ťaţby (v danom prípade Krajským úradom ţivotného prostredia

v Banskej Bystrici).

Pokiaľ sa ţalobca v konaní pred správnym orgánom bránil okrem iného i tým, ţe vyvíjal

maximálne úsilie a napriek tomu systém financovania a s ním spojené legislatívne pozadie mu

neumoţňovali v reálnom čase zabezpečiť efektívne a účinné opatrenia, tak sú to určité dôvody,

ktoré však bolo moţné zohľadniť z hľadiska správneho uváţenia v rozhodovacej činnosti

správneho orgánu pri výške uloţenej sankcie, avšak nemôţu byť z hľadiska zákonnej úpravy

(, v spojení s o lesoch) dôvodom

pre absolútne zbavenie sa zodpovednosti ţalobcu za príslušný správny delikt, ale nanajvýš môţu

byť podnetom ţalobcu pre príslušný ústredný orgán štátnej správy za účelom skvalitnenia

príslušných činností na úseku lesného hospodárstva ako i ochrany ţivotného prostredia de lege

ferenda.

Ţalobca si i podľa názoru odvolacieho súdu túto svoju objektívnu zodpovednosť v danom

prípade uvedomoval a tieto skutočnosti vyplývajú z príslušných zápisníc z ústneho pojednávania

zo dňa 23.6.2010 pred Obvodným lesným úradom v Revúcej a zo dňa 7.6.2010 pred Obvodným

lesným úradom v Brezne.

Taktieţ neobstojí ani obrana ţalobcu, ţe rozhodnutia správnych orgánov

sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Odvolací súd totiţ podrobil prieskumu príslušné

6

rozhodnutia správnych orgánov pričom zistil, ţe rozhodnutia správnych orgánov vydané

v inštančnom postupe spĺňajú náleţitosti ust. o správnom konaní

a z výrokových častí tieţ vyplýva konkretizácia príslušných správnych deliktov.

Taktieţ i výška pokuty vzhľadom na zistený skutkový stav a jeho okolnosti bola podľa

názoru Najvyššieho súdu SR uloţená v súlade s ust. § 65 ods. 1 zákona o lesoch na spodnej

hranici jej výšky.

Odvolací súd sa taktieţ stotoţňuje s argumentáciou krajského súdu, keď dôvodil, ţe

ţalobné dôvody nekorešpondujú s dôvodmi uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiam správnych

orgánov prvého stupňa. Napriek tomu táto argumentácia nemohla a ani vzhľadom na zistený

skutkový stav veci nemala zákonný dopad na príslušné rozhodnutia správnych orgánov

z hľadiska ich zákonnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu

ako súladný so zákonom podľa , v spojení s ust. veta prvá

potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení

s ust. za pouţitia ust. veta prvá Ţalobca v odvolacom

konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 18. apríla 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth