Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/9/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci

ţalobkyne MVDr. D., nar. X., trvale bytom Ţ., právne zastúpenej JUDr. L., advokátkou,

so sídlom v P.P., proti ţalovanej Krajskej veterinárnej a potravinovej správe Bratislava,

so sídlom v Bratislave, Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a postupu ţalovanej zo dňa 26. marca 2010 č. k. 3/2010/Ma-3, o odvolaní

ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -37 z 9. decembra 2011

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. -37 zo dňa 9. decembra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. 3/2010/Ma-3 z 26.3.2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobkyni trovy konania v sume 622,15 € k rukám

JUDr. L., so sídlom v P., do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobkyňa domáhala

zrušenia rozhodnutia ţalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového sluţobného orgánu

o jej odvolaní zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu závaţného porušenia sluţobnej

disciplíny – porušenia obmedzenia podnikania štátnej zamestnankyne v súvislosti s jej

členstvom v riadiacich a kontrolných orgánoch právnickej osoby vykonávajúcej

podnikateľskú činnosť.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotoţnil so skutkovými zisteniami a správnymi

závermi ţalovanej, ktoré boli uvedené v preskúmavanom rozhodnutí a ktoré krajský súd

v plnom rozsahu prevzal do svojho rozsudku.

Podľa krajského súdu z obsahu administratívneho spisu predloţeného ţalovanou

vyplýva, ţe ihneď potom ako sa Regionálna veterinárna a potravinová správa v Prešove ako

prvostupňový správny orgán dozvedel o evidovaní ţalobkyne ako konateľky spoločnosti

s ručením obmedzeným, zvolal ústne konanie ohľadom prerokovania porušenia zákona

o štátnej sluţbe na deň 07. júla 2009. Zo záznamu z rokovania vyplýva, ţe na základe podnetu

bola vykonaná kontrola Obchodného registra vedeného na Okresnom súde v Prešove,

pri ktorej bolo zistené, ţe ţalobkyňa ako štátna zamestnankyňa – odborný radca je evidovaná

ako konateľka a spoločníčka spoločnosti G., s.r.o., so sídlom v Prešove a uvedený stav je

v rozpore so o štátnej sluţbe. S poukazom na tieto skutočnosti bola

ţalobkyňa upozornená na tento nesúlad, na čo ţalobkyňa uviedla, ţe podľa jej názoru uvedená

skutočnosť nie je v rozpore s citovaným paragrafom zákona a ţiadala o zaujatie stanoviska

k predmetnej problematike nadriadený orgán. V súlade s uvedenou skutočnosťou

prvostupňový správny orgán poţiadal o stanovisko Ministerstvo práce, sociálnych vecí

a rodiny SR, ktoré svojim písomným podaním zo dňa 28. júla 2009 uviedlo, ţe podľa jeho

názoru porušenie zákazu upraveného v ustanovení § 59 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe je

porušením sluţobnej disciplíny, a ako také by mohlo byť dôvodom na skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. c/ zákona o štátnej sluţbe.

Porušenie uvedeného zákazu však predpokladá, ţe štátny zamestnanec musí byť členom

3

riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vykonávajúcej

podnikateľskú činnosť, prípadne niektorú z týchto činností vykonáva sám ako jednotlivec.

S poukazom na vyjadrenie sluţobného úradu, ako aj na tvrdenia ţalobkyne Ministerstvo

práce, sociálnych vecí a rodiny SR k uvedenej problematike navrhlo, aby tieto skutočnosti

boli vyvrátené štátnym zamestnancom a to dôkaznými prostriedkami, nielen tvrdením určitej

skutočnosti. Sluţobný úrad musí ešte pred odvolaním z funkcie dať štátnemu zamestnancovi

podľa § 40 ods. 2 písm. c/ zákona o štátnej sluţbe moţnosť vyjadriť sa k týmto

skutočnostiam. Zároveň Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uviedlo, ţe nie je

oprávnené podávať záväzné výklady právnych predpisov. Na základe stanoviska Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny bola ţalobkyňa predvolaná na ústne prerokovanie porušenia

zákona o štátnej sluţbe zvolaného na deň 06. augusta 2009 za prítomnosti Vedúceho

sluţobného úradu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Prešove, kedy bola

ţalobkyňa oboznámená so stanoviskom Ministerstva PSVaR SR. Na základe uvedeného bola

ţalobkyňa poţiadaná, aby v lehote do jedného mesiaca odo dňa konania prerokovania

porušenia, t.j. od 06. augusta 2009 predloţila dôkazné prostriedky písomnou formou, ktorými

by vyvrátila, ţe ona ako štátny zamestnanec svojím členstvom vo firme G., s.r.o. Prešov

neporušila o štátnej sluţbe v znení neskorších predpisov. Súčasťou

predmetného písomného záznamu zo dňa 06. augusta 2009 je aj prezenčná listina, z ktorej

vyplýva účasť prítomných vrátane ţalobkyne a zároveň zo záznamu vyplýva, ţe ho podpísala

aj ţalobkyňa s citáciou, ţe nesúhlasí s textom v časti ..... „ porušením

o štátnej sluţbe.“ Reakciou na predmetné prerokovanie bol list ţalobkyne zo dňa 04.

septembra 2009, v ktorom uviedla, ţe od 06. júna 2008 vykonávala prácu so ţivnostenským

oprávnením, ku ktorému mala súhlas od Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy

Prešov. Od 01. júna 2009 nevlastní ţivnostenské oprávnenie, pretoţe toto bolo pozastavené.

Uviedla, ţe sa vzdala postu konateľky tejto spoločnosti 22. júna 2009. Čo sa týka jej členstva

v riadiacich a kontrolných orgánov, v súčasnosti je len spoločníkom, t.j. nie je členom

riadiacich, kontrolných orgánov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Podľa jej názoru

činnosť vo vyššie uvedenej spoločnosti, ktorú vykonáva nie je aktívna činnosť zabezpečujúca

pravidelný príjem, t.j. nepodniká za účelom vytvárania zisku. Činnosť vyplývajúcu zo

spoločníctva vykonáva vo svojom voľnom čase, po pracovnej dobe. Prvostupňový správny

orgán poţiadal listom zo dňa 18. septembra 2009 o stanovisko vo veci obmedzenia

podnikania a inej podnikateľskej činnosti štátneho zamestnanca aj nadriadený orgán Štátnu

veterinárnu a potravinovú správu Bratislava. V písomnom stanovisku zo dňa 06. októbra 2009

ŠVPS uvádza, ţe vychádza z ustanovenia § 59 ods. 2 Zákona o štátnej sluţbe, v ktorom ide

4

o zákaz podľa ktorého štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo

dozorných orgánov právnických osôb, vykonávajúcich podnikateľskú činnosť aţ na výnimku,

ak bol do týchto orgánov vyslaný vládou alebo sluţobným úradom. S poukazom na

stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR nesmie byť štátny zamestnanec

ani spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, lebo v momente kedy sa stane jeho

spoločníkom, stáva sa členom valného zhromaţdenia. Zároveň s poukazom na stanovisko

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je potrebné, aby sa k týmto skutočnostiam

vyjadril štátny zamestnanec, ktorý by vyvrátil nielen svojimi tvrdeniami určité skutočnosti,

ale aj dôkaznými prostriedkami. S poukazom na reakciu ţalobkyne na výzvu sluţobného

úradu v predmetnej veci však ţalobkyňa neposkytla ţiadne dôkazné prostriedky, ktoré by

nasvedčovali tomu, ţe nie je konateľkou ani spoločníčkou spoločnosti, naopak uvádza,

ţe ostáva spoločníčkou predmetnej spoločnosti. Zároveň poukazuje nadriadený orgán na to,

ţe ţalobkyňa síce v liste uvádza, ţe nepodniká za účelom vytvárania zisku,

čo ale nepotvrdzujú predloţené ponuky nehnuteľností, v ktorých je uvedená ako kontaktná

osoba za predmetnú spoločnosť. Toto svoje tvrdenie vyvrátila poslednou vetou v liste

označenom ako vysvetlenie. Nadriadený orgán vyslovil názor, ţe svoje tvrdenie obsiahnuté

v liste musí ţalobkyňa podloţiť hodnovernými dôkaznými prostriedkami, inak porušenie

zákona upraveného v § 59 ods. 2 o štátnej sluţbe je porušenie sluţobnej disciplíny.

V súlade s týmto stanoviskom nadriadeného orgánu zvolala Regionálna veterinárna

a potravinová správa Prešov ústne pojednávanie na deň 26. októbra 2009, z ktorého je

v administratívnom spise písomná zápisnica, ktorá je podpísaná ţalobkyňou, ako aj ostatnými

členmi prítomnými na tomto ústnom pojednávaní. Z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania

zo dňa 26. októbra 2009 vyplýva, ţe vedúci sluţobného úradu zvolal ústne pojednávanie

vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne podľa ustanovenia § 40 ods. 2

písm. c/ Zákona o štátnej sluţbe a v súlade s čl. 8 ods. 3 Sluţobného poriadku z dôvodu

porušenia ustanovenia § 59 ods. 2 uvedeného zákona. Vedúci sluţobného úradu oboznámil

prítomných s výkladom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako aj stanoviskom

Vedúcej osobného úradu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR vo veci obmedzenia

podnikania zárobkovej činnosti štátneho zamestnanca. Ţalobkyňa bola vyzvaná, aby sa

vyjadrila k činnosti v obchodnej spoločnosti G., s.r.o. Prešov, pričom ţalobkyňa

skonštatovala, ţe jej vyjadrenie je obsiahnuté v liste zo dňa 04. septembra 2009 a na obsahu

tohto listu trvá a do termínu 28. októbra 2009 predloţí hodnoverné dôkazy k činnosti

predmetnej spoločnosti. Z písomného podania ţalobkyne zo dňa 28. októbra 2009

5

adresovaného Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Prešov vyplýva, ţe ţalobkyňa

poţiadala o presun termínu predloţenia dokumentácie z dôvodu práceneschopnosti a priloţila

aj kópiu dokladu o práceneschopnosti vystavenú pod č. 260079 dňa 28. októbra 2009

MUDr. D., všeobecným lekárom pre dospelých. Ako vyplýva z administratívneho spisu

ţalovanej Regionálna veterinárna a potravinová správa Prešov reagovala písomným podaním

zo dňa 28. októbra 2009 s tým, ţe vedúci sluţobného úradu po preskúmaní všetkých

skutočností nesúhlasí s presunom predloţenia poţadovaných dokladov nakoľko ţalobkyni bol

poskytnutý dostatočný priestor zdokladovania predmetných záleţitostí s poukazom na záznam

prerokovania podnikateľskej činnosti konaného dňa 06. augusta 2009. Následne na tieto

skutočnosti bolo prvostupňovým správnym orgánom Regionálnou veterinárnou

a potravinovou správou v Prešove vydané Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého

pomeru ţalobkyne odvolaním zo dňa 28. októbra 2009 pod č. k. 09/1411.

Ako vyplýva z vyššie popísaných skutočností prvostupňový správny orgán, ako aj

následne ţalovaná podľa názoru krajského súdu náleţite zistili skutkový stav,

pričom rozhodnutia obidvoch správnych orgánov boli náleţite odôvodnené a zrozumiteľné.

V rozhodnutiach správnych orgánov bolo poukázané na dôvody, z ktorých vychádzali,

pričom vyjadrili správny právny záver na základe tých skutočností, ktoré boli v správnom

konaní jednoznačne preukázané. S poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 písm. c/ a § 125

ods. 1, 2 a , o štátnej sluţbe, ,

Správneho poriadku, o štátnej sluţbe, ,

ods. 1, a a , správne orgány

postupovali v intenciách týchto ustanovení zákona, keď účasť ţalobkyne v kontrolných

a riadiacich orgánoch právnickej osoby bola preukázaná, spoločnosť vyvíja aktívnu činnosť

za účelom dosiahnutia zisku. Správne orgány obidvoch stupňov rozhodovali v intenciách

účinného o štátnej sluţbe, s poukazom na začiatok správneho konania

v zmysle § 18 ods. 2 Zákona o správnom konaní, ktorého účinky aj podľa názoru súdu nastali

dňom 26. októbra 2009, kedy prvostupňový správny orgán zvolal ústne pojednávanie vo veci

štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne, ktoré sa povaţuje za prvotný úkon vykonaný voči

účastníkov správneho konania – ţalobkyne. S námietkami ţalobkyne uvedenými v odvolaní

sa podľa názoru krajského súdu ţalovaná dôsledne vysporiadala a na tieto námietky

adekvátne reagovala v odôvodnení napadnutého preskúmavaného rozhodnutia, pričom sa súd

v plnom rozsahu s vysloveným právnym názorom ţalovanej stotoţnil. Správne s poukazom

na vyššie citované ustanovenia Zákona o štátnej sluţbe v nadväznosti na ostatné zákonné

6

ustanovenia Zákona o správnom konaní a postupovali tak

prvostupňový správny orgán, ako aj ţalovaná a nimi vydané rozhodnutia náleţite

a zrozumiteľne odôvodnili, pričom výrok rozhodnutí mal právnu a skutkovú oporu vo vyššie

citovaných zákonných ustanoveniach. Na základe uvedeného krajský súd podľa § 250j ods. 1

rozhodol tak, ţe ţalobu ţalobkyne ako nedôvodnú zamietol .

II.

Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa odvolanie a ţiadala ho zrušiť a vrátiť

vec súdu na nové konanie, prípadne ho zmeniť a ţalobe vyhovieť zrušením rozhodnutia

ţalovaného. Ţalobkyňa podala odvolanie z dôvodov podľa a to písm. c/

(nesprávne posúdenie veci), písm. d/ (neúplné zistenie skutočného stavu veci), písm. f/

(nesprávne skutkové zistenia). Uviedla, ţe ako konateľka som bola zapísaná len

do 22.06.2009. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti G., s.r.o. bolo nesporne

preukázané, ţe v čase začatia konania nebola štatutárnym orgánom – konateľom spoločnosti

a táto spoločnosť ţiaden ďalší riadiaci, kontrolný a ani dozorný orgán pri svojom vzniku

nezriadila tzn., ţe v tom čase som nebola členkou riadiaceho, kontrolného alebo dozorného

orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. V zmysle ust. § 13

, právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu,

ktorým je v prípade spoločností s ručením obmedzeným jeden alebo viac konateľov.

Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, ţe len konatelia priamo vykonávajú konkrétne úlohy

podnikateľskej činnosti v mene podnikateľa – právnickej osoby. Zdôraznila ţe aj v prípade,

ak by sa bola stotoţnila s názorom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy a priznala

by, ţe svojou účasťou na valnom zhromaţdení by sa skutočne stala členkou riadiaceho orgánu

spoločnosti (táto skutočnosť nemení nič na tom, ţe daný výklad zásadne popiera), dala

do pozornosti, ţe valné zhromaţdenie spoločnosti G., s.r.o. zaloţenej dňa 29.05.2009 do

skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru nebolo ani raz zvolané a neuskutočnilo sa

zasadnutie valného zhromaţdenia obchodnej spoločnosti tak ako to predpokladá Obchodný

zákonník. Keďţe spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej bola spoločníkom, nemá

zriadený ţiaden riadiaci orgán, kontrolný orgán ani dozornú radu, tak ako to má na mysli § 59

ods. 2 citovaného zákona, je nesporné, ţe členom takéhoto orgánu nebola a ani nemohla byť.

Poukázala na to, ţe nebola ani riadiacim orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným G.,

s.r.o., ktorým je jedine štatutárny orgán, t.j. konateľ spoločnosti, ktorý spoločnosť riadi, koná

v mene právnickej osoby, podpisuje za ňu a je tým orgánom, ktorý zastupuje spoločnosť

7

navonok a ktorý priamo vykonáva konkrétne úlohy podnikateľskej činnosti spoločnosti ako

právnickej osoby. Ďalej poukázala na to, ţe podľa

o štátnej sluţbe účinného do 31.10.2009, štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo

vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná, alebo obdobná s predmetom výkonu

štátnej sluţby, ak tento zákon neustanovuje inak. Z tohto ustanovenia potom vyplýva záver,

ţe štátny zamestnanec môţe podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá nie je

zhodná alebo obdobná s predmetom výkonu štátnej sluţby. Ţalobkyňa ako samostatne

zárobkovo činná osoba na základe ţivnostenského listu v tom čase nepodnikala

a nevykonávala zárobkovú činnosť, ktorá by bola zhodná alebo obdobná s predmetom výkonu

štátnej sluţby. Ustanovenie a o štátnej sluţbe ţiadnym

spôsobom neobmedzuje štátnych zamestnancov v tom smere, ţe by nemohli disponovať

a nakladať so svojim majetkom aj takým spôsobom, ţe ho vloţia do základného imania

obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa názoru ţalobkyne v ţiadnom prípade

nedošlo k závaţnému porušeniu sluţobnej disciplíny. Uţ listom zo dňa 04.09.2009 uviedla, ţe

je len spoločníkom spoločnosti G., s.r.o., pričom majetková účasť v obchodnej spoločnosti

sama osebe nie je podnikaním, ale len formou dispozície s vlastným majetkom.

K dôvodom rozsudku krajského súdu, ktorý sa zaoberal právami spoločníka

spoločnosti s ručením obmedzeným, ako je nárok na podiel zo zisku v pomere

zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak a súd zistil

vklad ţalobkyne, ktorý k 29.05.2009 predstavoval splatenú výšku vkladu vo výške 2.500,-

Eur, ţalobkyňa v odvolaní uviedla, ţe takéto zistenie skutočnosti, o ktoré aj konajúci súd

oprel svoje rozhodnutie je nedostatočné a neodôvodniteľné, pretoţe obchodná spoločnosť

vznikla zápisom do obchodného registra dňom 29.05.2009 a ku dňu skončenia jej

štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. k 02.11.2009 ešte nemohol správny orgán objektívne

dospieť k záveru a ani nemohlo byť hodnoverným spôsobom preukázané, ţe obchodná

spoločnosť, ktorej spoločníčkou som bola, vykázala za obdobie od svojho vzniku

(od 29.05.2009) do ukončenia môjho štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. do 02.11.2009

nejaký zisk a vôbec nemohlo byť objektívne zistené a preukázané aký by bol jej nárok

na podiel zo zisku a to z dôvodu, ţe daňové priznanie za rok 2009 bola povinná právnická

osoba podať aţ v lehote do 31.03.2010. Tak správne orgány – prvostupňový aj druhostupňový

– ako aj konajúci Krajský súd v Prešove preto vychádzali len z fikcie a formálnej aplikácie

ustanovení .

8

Podľa názoru ţalobkyne prvostupňový správny orgán aj ţalovaný v tomto konaní

vykonali výklad nejasnej a neurčitej právnej normy v jej neprospech, keďţe nie je zrejmé,

aký riadiaci orgán právnickej osoby mal zákonodarca na mysli pri formulácii ust. § 59 ods. 2

, či valné zhromaţdenie právnickej osoby,

alebo štatutárny orgán – konateľa, ktorý ako jediný orgán právnickej osoby, koná a riadi

obchodnú spoločnosť, podpisuje za obchodnú spoločnosť ako právnickú osobu a zastupuje ju

navonok vo vzťahoch voči tretím osobám. Takýto výklad ustanovenia § 59 ods. 2 zákona

o štátnej sluţbe č. v platnom znení je jediný moţný, v súlade s príslušnými

ustanoveniami , logický a racionálny. Výklad ust. zákona

o štátnej sluţbe ako ho vykonali príslušné správne orgány a následne aj konajúci súd postráda

akúkoľvek logiku. V ţiadnom prípade sa ţalobkyňa nemôţe stotoţniť so stanoviskom vo veci

obmedzenia podnikania a inej podnikateľskej činnosti k výkladu ust. § 59 ods. 2 Zákona

o štátnej sluţbe spracovaným Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Bratislava

a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a to z dôvodu, ţe nie je moţné

pripustiť, aby orgán štátnej správy, ktorými oba vyššie uvedené orgány sú, si uzurpoval právo

a kompetencie, ktoré mu nepatria a sám vykonával výklad právnych noriem, pričom v zmysle

štátne orgány môţu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsob, ktorý ustanoví zákon. Podľa ţalobkyne je § 59 ods. 2

o štátnej sluţbe je ustanovením nejasným a neurčitým aj preto, ţe nie

voči kaţdému a rovnakým spôsobom štátne sa posudzuje účasť spoločníka na valnom

zhromaţdení, keď členovia vlády môţu byť a sú spoločníkmi spoločnosti a ich účasť ako

spoločníka spoločnosti nie je povaţovaná za členstvo v riadiacom a kontrolnom orgáne

právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť.

Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa názoru

ţalovaného skutočnosti popísané v odvolaní nemenia zistený stav, skutkové okolnosti

a právne posúdenie veci. Dôvodom odvolania ţalobkyne zo štátnozamestnaneckého pomeru

bolo porušenie obmedzenia podnikania štátnej zamestnankyne v súvislosti s jej členstvom

v riadiacich a kontrolných orgánoch právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť –

obchodnej spoločnosti G., s.r.o., H., IČO: X.. V tejto súvislosti správne orgány vychádzali zo

znenia ustanovení , o štátnej sluţbe

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 122 ods. 1, § 125

ods. 1, v znení neskorších predpisov

a sluţobného poriadku sluţobného úradu RVPS Prešov. Ţalovaná naďalej trvá na svojom

9

právnom názore, ţe štátny zamestnanec nemôţe byť konateľom spoločnosti s ručením

obmedzeným, nakoľko ide o výkonný, riadiaci a za spoločnosť konajúci orgán. Nesmie byť

ani spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, pretoţe ako taký sa stáva členom jej

valného zhromaţdenia, prostredníctvom ktorého riadi a kontroluje činnosť spoločnosti. To

všetko za predpokladu, ţe spoločnosť vykonáva aktívnu podnikateľskú činnosť. V tejto

súvislosti uviedol, ţe nebolo povinnosťou správneho orgánu skúmať, kedy a v akej frekvencii

zasadá valné zhromaţdenie obchodnej spoločnosti, nakoľko členom tohto orgánu sa stala

ţalobkyňa okamihom vzniku spoločnosti. Zákaz uvedený v § 59 ods. 2 Zákona o štátnej

sluţbe sa viaţe na členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne, nie na účasť na

zasadnutí týchto orgánov. Ţalovaný poukázal na Ústavný o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov,

ktorý ustanovuje nezlučiteľnosť funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií,

zamestnaní alebo činností a ktorý sa okrem iných vzťahuje aj na funkcie poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky a členov vlády Slovenskej republiky. Podľa čl. 5 ods. 2 tohto

zákona: „Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho

orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola

zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaţdenia a členskej schôdze.

Z uvedeného vyplýva, ţe pokiaľ súčasní, resp. bývalí členovia vlády sú spoločníkmi

spoločností s ručením obmedzeným, vykonávajú túto činnosť v súlade s Ústavným zákonom

č. Navyše znenie tohto zákona potvrdzuje právny názor, ţe valné

zhromaţdenie treba povaţovať za riadiaci a kontrolný orgán obchodnej spoločnosti.

III.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne je dôvodné.

Vo veci rozhodol odvolací súd bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 250j ods. 2

, keď verejné vyhlásenie rozhodnutia oznámil v súlade s .

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku krajského súdu z dôvodov uvedených

v podanom odvolaní dospel k záveru, ţe krajský súd sa síce obsiahlym spôsobom zaoberal

postupom sluţobných orgánov a vyjadreniami ich nadriadených orgánov, opomenul však

skúmať zákonnosť samotného rozhodnutia o odvolaní zo štátnej sluţby z dôvodov uvedených

v ţalobe, najmä hľadiska skutkového a právneho vymedzenia dôvodov skončenia

10

štátnozamestnaneckého pomeru sluţobným úradom. Najvyšší súd podľa

zmenil prvostupňový rozsudok a ţalované rozhodnutie zrušil pre nedostatočné zistenie

skutkového stavu veci v konaní o odvolaní ţalobkyne zo štátnozamestnaneckého pomeru,

pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok právne relevantných dôvodov

rozhodnutia, pre nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k členstvu spoločníka

spoločnosti s ručením obmedzeným v riadiacich a kontrolných orgánoch podnikajúcej

právnickej osoby, ako aj pre vady konania (, , , d.) a ).

Podľa rozhodnutia z 28.10.2009 bola ţalobkyňa odvolaná z dôvodov podľa § 40 ods. 2

písm.c) ( ďalej len „ zákon“) v znení platnom a účinnom do 31.10.2009,

t.j. z dôvodu závaţného porušenia sluţobnej disciplíny. Zákon účinný v čase rozhodnutia

neustanovuje skutkové podstaty „závaţného porušenia sluţobnej disciplíny“ a nevymedzuje

ani samotný pojem „sluţobná disciplína“. Porušenie sluţobnej disciplíny nie je samé osebe

predmetom právnej úpravy konania vo veciach štátnej sluţby. Aj preto bola zrejme

predmetom posudzovania vyšších orgánov (MPSVR či ŠVPS) otázka, či porušenie

obmedzenia podnikania štátneho zamestnanca je závaţným porušením sluţobnej disciplíny.

Podľa dôvodov rozhodnutia je kvalifikácia konania ţalobkyne ako závaţného porušenia

sluţobnej disciplíny (za porušenie § 59 ods. 2 zákona) daná čl. 7 Sluţobného poriadku RVPS

v Prešove č. 2/2008 z 31.12.2007.

Odvolací súd len pripomína, ţe podľa sa

štátnozamestnanecký pomer skončil podľa právnej úpravy platnej do 31.5.2006 dňom

právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho orgánu o uloţení disciplinárneho opatrenia

prepustenia zo štátnej sluţby. Od 1.6.2006 disciplinárne konanie ani

disciplinárnu zodpovednosť v štátnej sluţbe neupravuje. Právna kvalifikácia porušenia

obmedzení podľa a zákona uvedená v ako

závaţného sluţobného previnenia (§ 60 ods. 2 cit. zákona) bola zrušená od 1.6.2006

().

Za tejto právnej situácie úprava obsiahnutá v čl. 7 Sluţobného poriadku v časti

PRACOVNÁ DISCIPLÍNA – Práva o povinnosti štátneho zamestnanca , ktorá o.i. uvádza,

ţe štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných a dozorných orgánov

právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť len parafrázuje § 59 ods. 2 zákona

č. o samotnom obsahu obmedzenia. Aţ Sluţobného poriadku upravuje

11

Následky porušenia sluţobnej disciplíny, keď ustanovuje v bode 1., ţe akékoľvek neplnenie

základných povinností zamestnanca bude povaţované za porušenie sluţobnej disciplíny

a v bode 3. za závaţné disciplinárne previnenie sa povaţuje o.i. “ porušenie obmedzenia

podnikania a inej zárobkovej činnosti“. Preskúmavané rozhodnutie prvostupňového orgánu sa

však na čl. 8 Sluţobného poriadku neodvoláva. Kvalifikácia vytýkaného konania ako

závaţného porušenia sluţobnej disciplíny v predpise niţšej právnej sily ako je zákon nie je

obvyklým spôsobom vymedzenia závaţného porušenia sluţobnej disciplíny, najmä

ak s účinnosťou od 1.6.2006, ako uţ bolo uvedené, bola disciplinárna zodpovednosť ako taká

zo zákona o štátnej sluţbe vypustená. Preto odvolací súd nepovaţuje za vecne správne

vychádzať z definície závaţného porušenia sluţobnej disciplíny podľa sluţobného poriadku.

Z rozhodnutia ţalovaného nevyplýva, v čom spočíva konkrétna miera závaţnosti

konania ţalobkyne, ktorá viedla k nevyhnutnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Sluţobné orgány sa v rozhodnutí ani nezaoberali okolnosťami prípadu, napriek tvrdeniam

ţalobkyne a objektívnemu zisteniu, ţe konateľkou zapísanou v obchodnom registri bola len

krátku dobu(cca 1 mesiac) a ţe uvedený stav skončil skôr (22.6.2009), ako bola po prvý raz

upozornená na porušenie povinnosti (7.7.2009).

Odvolací súd nezdieľa názor krajského súdu, ţe sluţobné orgány postupovali v konaní

v súlade so zákonom potom, ako sa začalo správne konanie o skončenie sluţobného pomeru

(26.10.2009, ako to sám stanovil prvostupňový správny orgán). Samotná skutočnosť,

ţe ţalobkyni bola daná moţnosť predloţiť ďalšie doklady do 28.10.2009 a pri neakceptovaní

ţiadosti o predĺţenie termínu ešte v ten istý deň (28.10.2009) sluţobný orgán rozhodol

o odvolaní ţalobkyne zo štátnozamestnaneckého pomeru, svedčí o porušení ustanovení §§ 32

a 33 Správneho poriadku, keďţe ţalobkyni nebola daná moţnosť oboznámiť sa pred vydaním

rozhodnutia s jeho podkladmi a vyjadriť sa k nim, pričom ţalovaný na ústnom pojednávaní

26.10.2009 aţ do 28.10.2009 neformuloval jednoznačne dôvod skončenia sluţobného pomeru

tak, aby sa ţalobkyňa mala moţnosť ku konkrétnemu dôvodu vyjadriť.

V konaní o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním z dôvodu podľa § 40

ods. 2 písm.c) zákona nie je úlohou štátneho zamestnanca preukazovať hodnovernými

dokladmi, ţe jeho konanie nie je v rozpore so zákonom, ale bremeno tvrdenia a dôkazné

bremeno o porušení sluţobnej disciplíny, vrátane tvrdenia o jeho závaţnosti znáša sluţobný

orgán, ktorý súčasne vykonáva aj dokazovanie tejto skutočnosti. To, ţe ţalobkyňa

12

nepredloţila „hodnoverné dôkazy“, nie je dôkazom o tom, ţe ţalobkyňa porušila obmedzenia

uvedené v § 59 ods. 2 zákona.

Ak bolo predmetom rozhodnutia porušenie § 59 ods. 2 zákona, mal ţalovaný tvrdiť

a preukázať, ţe ţalobkyňa je členom konkrétneho riadiaceho alebo konkrétneho kontrolného

orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Také tvrdenie vo výroku

prvostupňového rozhodnutia uvedené nie je, pričom výrok postráda aj časové ohraničenie

trvania tvrdeného porušenia sluţobnej disciplíny. Pokiaľ v dôvodoch rozhodnutia

prvostupňový ako aj odvolací orgán argumentoval členstvom ţalobkyne, ako spoločníčky

spoločnosti s ručením obmedzeným, na valnom zhromaţdení právnickej osoby,

ako s členstvom v riadiacom a kontrolného orgáne, povaţuje odvolací súd uvádzané dôvody

za prejav formálneho a účelového výkladu zákona bez toho, aby sa najmä odvolací orgán

dôsledne zaoberal dôvodmi odvolania ţalobkyne proti rozhodnutiu o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa názoru odvolacieho súdu, ak má byť členstvo vo vymenovaných orgánoch

obchodnej spoločnosti samé osebe dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru preto,

ţe je závaţným porušením sluţobnej disciplíny, musí byť pojem „členstvo spoločníka

v riadiacom a kontrolnom orgáne právnickej osoby“ jednoznačný a určitý či uţ z hľadiska

náleţitostí členstva ako aj identifikácie riadiaceho či kontrolného orgánu. Len zo skutočnosti,

ţe sa ţalobkyňa ako spoločníčka s.r.o. mohla (mala právo osobne alebo prostredníctvom

splnomocnenca) zúčastňovať valného zhromaţdenia, ako najvyššieho orgánu spoločnosti,

ešte nemoţno vyvodiť, ţe bola členkou riadiaceho orgánu spoločnosti, keďţe účasť

na valnom zhromaţdení vyplýva z právnej skutočnosti, ktorou je postavenie spoločníčky,

a nie z inej právnej skutočnosti, ktorá by zakladala členstvo (voľba, menovanie, vyslanie).

Valné zhromaţdenie nie je permanentne zasadajúci orgán, ktorý riadi obchodné aktivity

spoločnosti. Ţalovaný však nevykonal ani ţiadny dôkaz o tom, či sa ţalobkyňa vôbec takého

valného zhromaţdenia zúčastnila, či bolo zvolané a či sa uskutočnilo, prípadne či malo

kompetencie orgánu riadiaceho samotné podnikanie spoločnosti prípadne kontrolné

právomoci.

Najvyšší súd vykladá tak, ţe štátny zamestnanec

nesmie byť sám štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu spoločnosti, členom

riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená

13

na výkon podnikateľskej činnosti a to odlišným od valného zhromaţdenia. Uvedený právny

názor najvyšší súd povaţuje za ústavne konformný ( SR) s

a SR a so zreteľom na práva a povinnosti všetkých verejne činných osôb

aj s ústavného , pretoţe niet rozumného dôvodu,

aby osoby v štátnej sluţbe mali viac obmedzení , neţ osoby pomenované v ústavnom zákone

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (najmä ústavní

činitelia). V danom prípade to znamená, ţe ani osoba v štátnej sluţbe, rovnako ako verejný

funkcionár uvedený v osobitnom zákone, pokiaľ je spoločníkom v s.r.o., nemôţe byť

bez ďalšieho len z dôvodu, ţe je spoločníkom, posudzovaná ako člen riadiaceho alebo

kontrolného orgánu spoločnosti len preto, ţe má právo zúčastniť sa valného zhromaţdenia.

Pokiaľ ţalovaný v priebehu konania argumentoval aj tým, ţe ţalobkyňa naďalej

vykonávala realitnú činnosť, o čom svedčí dokumentácia inzerátov, odvolací súd je toho

názoru, ţe takú činnosť nie je moţné subsumovať pod § 59 ods. 2 zákona, pričom prípadné

porušenie § 59 ods. 1 zákona nebolo podľa rozhodnutia dôvodom skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru. Preto uvedenú argumentáciu povaţuje súd za irelevantnú.

Podľa § 250k ods. 1 ţalobkyni súd priznal náhradu trov celého konania v sume

622,15 Eur, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia a paušálnej náhrady za dva

úkony v roku 2010 v sume 303,31 Eur (2 x 120,23 Eur + 2 x 7,21 Eur + 19 % DPH), za jeden

úkon v roku 2011 v sume 130,91 Eur (123,50 Eur + 7,41 Eur) a za jeden úkon v roku 2012

v sume 134,79 Eur (127,16 Eur + 7,63 Eur), v oboch DPH vo výške 20%, t.j. za dva úkony

318,84 Eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. apríla 2012

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková