Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
746/384339.2dc36f.pdf
PDF · 235.29 KB
No categories available
4Sžo/9/2012
Najvyšší súd 4Sžo/9/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci
ţalobkyne MVDr. D., nar. X., trvale bytom Ţ., právne zastúpenej JUDr. L., advokátkou,
so sídlom v P.P., proti ţalovanej Krajskej veterinárnej a potravinovej správe Bratislava,
so sídlom v Bratislave, Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu ţalovanej zo dňa 26. marca 2010 č. k. 3/2010/Ma-3, o odvolaní
ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/57/2010-37 z 9. decembra 2011
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 3S/57/2010-37 zo dňa 9. decembra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. 3/2010/Ma-3 z 26.3.2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobkyni trovy konania v sume 622,15 € k rukám
JUDr. L., so sídlom v P., do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobkyňa domáhala
zrušenia rozhodnutia ţalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového sluţobného orgánu
o jej odvolaní zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu závaţného porušenia sluţobnej
disciplíny – porušenia obmedzenia podnikania štátnej zamestnankyne v súvislosti s jej
členstvom v riadiacich a kontrolných orgánoch právnickej osoby vykonávajúcej
podnikateľskú činnosť.
Krajský súd sa v plnom rozsahu stotoţnil so skutkovými zisteniami a správnymi
závermi ţalovanej, ktoré boli uvedené v preskúmavanom rozhodnutí a ktoré krajský súd
v plnom rozsahu prevzal do svojho rozsudku.
Podľa krajského súdu z obsahu administratívneho spisu predloţeného ţalovanou
vyplýva, ţe ihneď potom ako sa Regionálna veterinárna a potravinová správa v Prešove ako
prvostupňový správny orgán dozvedel o evidovaní ţalobkyne ako konateľky spoločnosti
s ručením obmedzeným, zvolal ústne konanie ohľadom prerokovania porušenia zákona
o štátnej sluţbe na deň 07. júla 2009. Zo záznamu z rokovania vyplýva, ţe na základe podnetu
bola vykonaná kontrola Obchodného registra vedeného na Okresnom súde v Prešove,
pri ktorej bolo zistené, ţe ţalobkyňa ako štátna zamestnankyňa – odborný radca je evidovaná
ako konateľka a spoločníčka spoločnosti G., s.r.o., so sídlom v Prešove a uvedený stav je
v rozpore so zákonom č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe. S poukazom na tieto skutočnosti bola
ţalobkyňa upozornená na tento nesúlad, na čo ţalobkyňa uviedla, ţe podľa jej názoru uvedená
skutočnosť nie je v rozpore s citovaným paragrafom zákona a ţiadala o zaujatie stanoviska
k predmetnej problematike nadriadený orgán. V súlade s uvedenou skutočnosťou
prvostupňový správny orgán poţiadal o stanovisko Ministerstvo práce, sociálnych vecí
a rodiny SR, ktoré svojim písomným podaním zo dňa 28. júla 2009 uviedlo, ţe podľa jeho
názoru porušenie zákazu upraveného v ustanovení § 59 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe je
porušením sluţobnej disciplíny, a ako také by mohlo byť dôvodom na skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. c/ zákona o štátnej sluţbe.
Porušenie uvedeného zákazu však predpokladá, ţe štátny zamestnanec musí byť členom
riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vykonávajúcej
podnikateľskú činnosť, prípadne niektorú z týchto činností vykonáva sám ako jednotlivec.
S poukazom na vyjadrenie sluţobného úradu, ako aj na tvrdenia ţalobkyne Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny SR k uvedenej problematike navrhlo, aby tieto skutočnosti
boli vyvrátené štátnym zamestnancom a to dôkaznými prostriedkami, nielen tvrdením určitej
skutočnosti. Sluţobný úrad musí ešte pred odvolaním z funkcie dať štátnemu zamestnancovi
podľa § 40 ods. 2 písm. c/ zákona o štátnej sluţbe moţnosť vyjadriť sa k týmto
skutočnostiam. Zároveň Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uviedlo, ţe nie je
oprávnené podávať záväzné výklady právnych predpisov. Na základe stanoviska Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny bola ţalobkyňa predvolaná na ústne prerokovanie porušenia
zákona o štátnej sluţbe zvolaného na deň 06. augusta 2009 za prítomnosti Vedúceho
sluţobného úradu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Prešove, kedy bola
ţalobkyňa oboznámená so stanoviskom Ministerstva PSVaR SR. Na základe uvedeného bola
ţalobkyňa poţiadaná, aby v lehote do jedného mesiaca odo dňa konania prerokovania
porušenia, t.j. od 06. augusta 2009 predloţila dôkazné prostriedky písomnou formou, ktorými
by vyvrátila, ţe ona ako štátny zamestnanec svojím členstvom vo firme G., s.r.o. Prešov
neporušila zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe v znení neskorších predpisov. Súčasťou
predmetného písomného záznamu zo dňa 06. augusta 2009 je aj prezenčná listina, z ktorej
vyplýva účasť prítomných vrátane ţalobkyne a zároveň zo záznamu vyplýva, ţe ho podpísala
aj ţalobkyňa s citáciou, ţe nesúhlasí s textom v časti ..... „ porušením zákona č. 312/2001 Z.z.
o štátnej sluţbe.“ Reakciou na predmetné prerokovanie bol list ţalobkyne zo dňa 04.
septembra 2009, v ktorom uviedla, ţe od 06. júna 2008 vykonávala prácu so ţivnostenským
oprávnením, ku ktorému mala súhlas od Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy
Prešov. Od 01. júna 2009 nevlastní ţivnostenské oprávnenie, pretoţe toto bolo pozastavené.
Uviedla, ţe sa vzdala postu konateľky tejto spoločnosti 22. júna 2009. Čo sa týka jej členstva
v riadiacich a kontrolných orgánov, v súčasnosti je len spoločníkom, t.j. nie je členom
riadiacich, kontrolných orgánov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Podľa jej názoru
činnosť vo vyššie uvedenej spoločnosti, ktorú vykonáva nie je aktívna činnosť zabezpečujúca
pravidelný príjem, t.j. nepodniká za účelom vytvárania zisku. Činnosť vyplývajúcu zo
spoločníctva vykonáva vo svojom voľnom čase, po pracovnej dobe. Prvostupňový správny
orgán poţiadal listom zo dňa 18. septembra 2009 o stanovisko vo veci obmedzenia
podnikania a inej podnikateľskej činnosti štátneho zamestnanca aj nadriadený orgán Štátnu
veterinárnu a potravinovú správu Bratislava. V písomnom stanovisku zo dňa 06. októbra 2009
ŠVPS uvádza, ţe vychádza z ustanovenia § 59 ods. 2 Zákona o štátnej sluţbe, v ktorom ide
o zákaz podľa ktorého štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo
dozorných orgánov právnických osôb, vykonávajúcich podnikateľskú činnosť aţ na výnimku,
ak bol do týchto orgánov vyslaný vládou alebo sluţobným úradom. S poukazom na
stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR nesmie byť štátny zamestnanec
ani spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, lebo v momente kedy sa stane jeho
spoločníkom, stáva sa členom valného zhromaţdenia. Zároveň s poukazom na stanovisko
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je potrebné, aby sa k týmto skutočnostiam
vyjadril štátny zamestnanec, ktorý by vyvrátil nielen svojimi tvrdeniami určité skutočnosti,
ale aj dôkaznými prostriedkami. S poukazom na reakciu ţalobkyne na výzvu sluţobného
úradu v predmetnej veci však ţalobkyňa neposkytla ţiadne dôkazné prostriedky, ktoré by
nasvedčovali tomu, ţe nie je konateľkou ani spoločníčkou spoločnosti, naopak uvádza,
ţe ostáva spoločníčkou predmetnej spoločnosti. Zároveň poukazuje nadriadený orgán na to,
ţe ţalobkyňa síce v liste uvádza, ţe nepodniká za účelom vytvárania zisku,
čo ale nepotvrdzujú predloţené ponuky nehnuteľností, v ktorých je uvedená ako kontaktná
osoba za predmetnú spoločnosť. Toto svoje tvrdenie vyvrátila poslednou vetou v liste
označenom ako vysvetlenie. Nadriadený orgán vyslovil názor, ţe svoje tvrdenie obsiahnuté
v liste musí ţalobkyňa podloţiť hodnovernými dôkaznými prostriedkami, inak porušenie
zákona upraveného v § 59 ods. 2 o štátnej sluţbe je porušenie sluţobnej disciplíny.
V súlade s týmto stanoviskom nadriadeného orgánu zvolala Regionálna veterinárna
a potravinová správa Prešov ústne pojednávanie na deň 26. októbra 2009, z ktorého je
v administratívnom spise písomná zápisnica, ktorá je podpísaná ţalobkyňou, ako aj ostatnými
členmi prítomnými na tomto ústnom pojednávaní. Z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania
zo dňa 26. októbra 2009 vyplýva, ţe vedúci sluţobného úradu zvolal ústne pojednávanie
vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne podľa ustanovenia § 40 ods. 2
písm. c/ Zákona o štátnej sluţbe a v súlade s čl. 8 ods. 3 Sluţobného poriadku z dôvodu
porušenia ustanovenia § 59 ods. 2 uvedeného zákona. Vedúci sluţobného úradu oboznámil
prítomných s výkladom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako aj stanoviskom
Vedúcej osobného úradu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR vo veci obmedzenia
podnikania zárobkovej činnosti štátneho zamestnanca. Ţalobkyňa bola vyzvaná, aby sa
vyjadrila k činnosti v obchodnej spoločnosti G., s.r.o. Prešov, pričom ţalobkyňa
skonštatovala, ţe jej vyjadrenie je obsiahnuté v liste zo dňa 04. septembra 2009 a na obsahu
tohto listu trvá a do termínu 28. októbra 2009 predloţí hodnoverné dôkazy k činnosti
predmetnej spoločnosti. Z písomného podania ţalobkyne zo dňa 28. októbra 2009
adresovaného Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Prešov vyplýva, ţe ţalobkyňa
poţiadala o presun termínu predloţenia dokumentácie z dôvodu práceneschopnosti a priloţila
aj kópiu dokladu o práceneschopnosti vystavenú pod č. 260079 dňa 28. októbra 2009
MUDr. D., všeobecným lekárom pre dospelých. Ako vyplýva z administratívneho spisu
ţalovanej Regionálna veterinárna a potravinová správa Prešov reagovala písomným podaním
zo dňa 28. októbra 2009 s tým, ţe vedúci sluţobného úradu po preskúmaní všetkých
skutočností nesúhlasí s presunom predloţenia poţadovaných dokladov nakoľko ţalobkyni bol
poskytnutý dostatočný priestor zdokladovania predmetných záleţitostí s poukazom na záznam
prerokovania podnikateľskej činnosti konaného dňa 06. augusta 2009. Následne na tieto
skutočnosti bolo prvostupňovým správnym orgánom Regionálnou veterinárnou
a potravinovou správou v Prešove vydané Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru ţalobkyne odvolaním zo dňa 28. októbra 2009 pod č. k. 09/1411.
Ako vyplýva z vyššie popísaných skutočností prvostupňový správny orgán, ako aj
následne ţalovaná podľa názoru krajského súdu náleţite zistili skutkový stav,
pričom rozhodnutia obidvoch správnych orgánov boli náleţite odôvodnené a zrozumiteľné.
V rozhodnutiach správnych orgánov bolo poukázané na dôvody, z ktorých vychádzali,
pričom vyjadrili správny právny záver na základe tých skutočností, ktoré boli v správnom
konaní jednoznačne preukázané. S poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 písm. c/ a § 125
ods. 1, 2 zák.č. 312/2001 Z.z. a § 131 zák.č. 400/2009 Z.z., o štátnej sluţbe, § 18 ods. 1, 2
Správneho poriadku, § 59 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe, § 122 ods. 1, § 23
ods. 1, § 125 ods. 1 a § 132 ods. 1 a § 133 Obchodného zákonníka, správne orgány
postupovali v intenciách týchto ustanovení zákona, keď účasť ţalobkyne v kontrolných
a riadiacich orgánoch právnickej osoby bola preukázaná, spoločnosť vyvíja aktívnu činnosť
za účelom dosiahnutia zisku. Správne orgány obidvoch stupňov rozhodovali v intenciách
účinného zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe, s poukazom na začiatok správneho konania
v zmysle § 18 ods. 2 Zákona o správnom konaní, ktorého účinky aj podľa názoru súdu nastali
dňom 26. októbra 2009, kedy prvostupňový správny orgán zvolal ústne pojednávanie vo veci
štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne, ktoré sa povaţuje za prvotný úkon vykonaný voči
účastníkov správneho konania – ţalobkyne. S námietkami ţalobkyne uvedenými v odvolaní
sa podľa názoru krajského súdu ţalovaná dôsledne vysporiadala a na tieto námietky
adekvátne reagovala v odôvodnení napadnutého preskúmavaného rozhodnutia, pričom sa súd
v plnom rozsahu s vysloveným právnym názorom ţalovanej stotoţnil. Správne s poukazom
na vyššie citované ustanovenia Zákona o štátnej sluţbe v nadväznosti na ostatné zákonné
ustanovenia Zákona o správnom konaní a Obchodného zákonníka postupovali tak
prvostupňový správny orgán, ako aj ţalovaná a nimi vydané rozhodnutia náleţite
a zrozumiteľne odôvodnili, pričom výrok rozhodnutí mal právnu a skutkovú oporu vo vyššie
citovaných zákonných ustanoveniach. Na základe uvedeného krajský súd podľa § 250j ods. 1
O.s.p. rozhodol tak, ţe ţalobu ţalobkyne ako nedôvodnú zamietol .
II.
Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa odvolanie a ţiadala ho zrušiť a vrátiť
vec súdu na nové konanie, prípadne ho zmeniť a ţalobe vyhovieť zrušením rozhodnutia
ţalovaného. Ţalobkyňa podala odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 OSP a to písm. c/
(nesprávne posúdenie veci), písm. d/ (neúplné zistenie skutočného stavu veci), písm. f/
(nesprávne skutkové zistenia). Uviedla, ţe ako konateľka som bola zapísaná len
do 22.06.2009. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti G., s.r.o. bolo nesporne
preukázané, ţe v čase začatia konania nebola štatutárnym orgánom – konateľom spoločnosti
a táto spoločnosť ţiaden ďalší riadiaci, kontrolný a ani dozorný orgán pri svojom vzniku
nezriadila tzn., ţe v tom čase som nebola členkou riadiaceho, kontrolného alebo dozorného
orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. V zmysle ust. § 13
Obchodného zákonníka, právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu,
ktorým je v prípade spoločností s ručením obmedzeným jeden alebo viac konateľov.
Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, ţe len konatelia priamo vykonávajú konkrétne úlohy
podnikateľskej činnosti v mene podnikateľa – právnickej osoby. Zdôraznila ţe aj v prípade,
ak by sa bola stotoţnila s názorom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy a priznala
by, ţe svojou účasťou na valnom zhromaţdení by sa skutočne stala členkou riadiaceho orgánu
spoločnosti (táto skutočnosť nemení nič na tom, ţe daný výklad zásadne popiera), dala
do pozornosti, ţe valné zhromaţdenie spoločnosti G., s.r.o. zaloţenej dňa 29.05.2009 do
skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru nebolo ani raz zvolané a neuskutočnilo sa
zasadnutie valného zhromaţdenia obchodnej spoločnosti tak ako to predpokladá Obchodný
zákonník. Keďţe spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej bola spoločníkom, nemá
zriadený ţiaden riadiaci orgán, kontrolný orgán ani dozornú radu, tak ako to má na mysli § 59
ods. 2 citovaného zákona, je nesporné, ţe členom takéhoto orgánu nebola a ani nemohla byť.
Poukázala na to, ţe nebola ani riadiacim orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným G.,
s.r.o., ktorým je jedine štatutárny orgán, t.j. konateľ spoločnosti, ktorý spoločnosť riadi, koná
v mene právnickej osoby, podpisuje za ňu a je tým orgánom, ktorý zastupuje spoločnosť
navonok a ktorý priamo vykonáva konkrétne úlohy podnikateľskej činnosti spoločnosti ako
právnickej osoby. Ďalej poukázala na to, ţe podľa § 59 ods. 1 zákona č. 312/2011 Z.z.
o štátnej sluţbe účinného do 31.10.2009, štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo
vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná, alebo obdobná s predmetom výkonu
štátnej sluţby, ak tento zákon neustanovuje inak. Z tohto ustanovenia potom vyplýva záver,
ţe štátny zamestnanec môţe podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá nie je
zhodná alebo obdobná s predmetom výkonu štátnej sluţby. Ţalobkyňa ako samostatne
zárobkovo činná osoba na základe ţivnostenského listu v tom čase nepodnikala
a nevykonávala zárobkovú činnosť, ktorá by bola zhodná alebo obdobná s predmetom výkonu
štátnej sluţby. Ustanovenie § 59 ods. 1 a 2 zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe ţiadnym
spôsobom neobmedzuje štátnych zamestnancov v tom smere, ţe by nemohli disponovať
a nakladať so svojim majetkom aj takým spôsobom, ţe ho vloţia do základného imania
obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa názoru ţalobkyne v ţiadnom prípade
nedošlo k závaţnému porušeniu sluţobnej disciplíny. Uţ listom zo dňa 04.09.2009 uviedla, ţe
je len spoločníkom spoločnosti G., s.r.o., pričom majetková účasť v obchodnej spoločnosti
sama osebe nie je podnikaním, ale len formou dispozície s vlastným majetkom.
K dôvodom rozsudku krajského súdu, ktorý sa zaoberal právami spoločníka
spoločnosti s ručením obmedzeným, ako je nárok na podiel zo zisku v pomere
zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak a súd zistil
vklad ţalobkyne, ktorý k 29.05.2009 predstavoval splatenú výšku vkladu vo výške 2.500,-
Eur, ţalobkyňa v odvolaní uviedla, ţe takéto zistenie skutočnosti, o ktoré aj konajúci súd
oprel svoje rozhodnutie je nedostatočné a neodôvodniteľné, pretoţe obchodná spoločnosť
vznikla zápisom do obchodného registra dňom 29.05.2009 a ku dňu skončenia jej
štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. k 02.11.2009 ešte nemohol správny orgán objektívne
dospieť k záveru a ani nemohlo byť hodnoverným spôsobom preukázané, ţe obchodná
spoločnosť, ktorej spoločníčkou som bola, vykázala za obdobie od svojho vzniku
(od 29.05.2009) do ukončenia môjho štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. do 02.11.2009
nejaký zisk a vôbec nemohlo byť objektívne zistené a preukázané aký by bol jej nárok
na podiel zo zisku a to z dôvodu, ţe daňové priznanie za rok 2009 bola povinná právnická
osoba podať aţ v lehote do 31.03.2010. Tak správne orgány – prvostupňový aj druhostupňový
– ako aj konajúci Krajský súd v Prešove preto vychádzali len z fikcie a formálnej aplikácie
ustanovení Obchodného zákonníka.
Podľa názoru ţalobkyne prvostupňový správny orgán aj ţalovaný v tomto konaní
vykonali výklad nejasnej a neurčitej právnej normy v jej neprospech, keďţe nie je zrejmé,
aký riadiaci orgán právnickej osoby mal zákonodarca na mysli pri formulácii ust. § 59 ods. 2
zákona o štátnej sluţbe č. 312/2001 Z.z., či valné zhromaţdenie právnickej osoby,
alebo štatutárny orgán – konateľa, ktorý ako jediný orgán právnickej osoby, koná a riadi
obchodnú spoločnosť, podpisuje za obchodnú spoločnosť ako právnickú osobu a zastupuje ju
navonok vo vzťahoch voči tretím osobám. Takýto výklad ustanovenia § 59 ods. 2 zákona
o štátnej sluţbe č. 312/2001 Z.z. v platnom znení je jediný moţný, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka, logický a racionálny. Výklad ust. § 59 ods. 2 zákona
o štátnej sluţbe ako ho vykonali príslušné správne orgány a následne aj konajúci súd postráda
akúkoľvek logiku. V ţiadnom prípade sa ţalobkyňa nemôţe stotoţniť so stanoviskom vo veci
obmedzenia podnikania a inej podnikateľskej činnosti k výkladu ust. § 59 ods. 2 Zákona
o štátnej sluţbe spracovaným Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Bratislava
a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a to z dôvodu, ţe nie je moţné
pripustiť, aby orgán štátnej správy, ktorými oba vyššie uvedené orgány sú, si uzurpoval právo
a kompetencie, ktoré mu nepatria a sám vykonával výklad právnych noriem, pričom v zmysle
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsob, ktorý ustanoví zákon. Podľa ţalobkyne je § 59 ods. 2
zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe je ustanovením nejasným a neurčitým aj preto, ţe nie
voči kaţdému a rovnakým spôsobom štátne sa posudzuje účasť spoločníka na valnom
zhromaţdení, keď členovia vlády môţu byť a sú spoločníkmi spoločnosti a ich účasť ako
spoločníka spoločnosti nie je povaţovaná za členstvo v riadiacom a kontrolnom orgáne
právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť.
Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa názoru
ţalovaného skutočnosti popísané v odvolaní nemenia zistený stav, skutkové okolnosti
a právne posúdenie veci. Dôvodom odvolania ţalobkyne zo štátnozamestnaneckého pomeru
bolo porušenie obmedzenia podnikania štátnej zamestnankyne v súvislosti s jej členstvom
v riadiacich a kontrolných orgánoch právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť –
obchodnej spoločnosti G., s.r.o., H., IČO: X.. V tejto súvislosti správne orgány vychádzali zo
znenia ustanovení § 40 ods. 2 písm. c/, § 59 ods. 2 zákona č. 312/2011 Z.z. o štátnej sluţbe
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 122 ods. 1, § 125
ods. 1, § 133 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
a sluţobného poriadku sluţobného úradu RVPS Prešov. Ţalovaná naďalej trvá na svojom
právnom názore, ţe štátny zamestnanec nemôţe byť konateľom spoločnosti s ručením
obmedzeným, nakoľko ide o výkonný, riadiaci a za spoločnosť konajúci orgán. Nesmie byť
ani spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, pretoţe ako taký sa stáva členom jej
valného zhromaţdenia, prostredníctvom ktorého riadi a kontroluje činnosť spoločnosti. To
všetko za predpokladu, ţe spoločnosť vykonáva aktívnu podnikateľskú činnosť. V tejto
súvislosti uviedol, ţe nebolo povinnosťou správneho orgánu skúmať, kedy a v akej frekvencii
zasadá valné zhromaţdenie obchodnej spoločnosti, nakoľko členom tohto orgánu sa stala
ţalobkyňa okamihom vzniku spoločnosti. Zákaz uvedený v § 59 ods. 2 Zákona o štátnej
sluţbe sa viaţe na členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne, nie na účasť na
zasadnutí týchto orgánov. Ţalovaný poukázal na Ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov,
ktorý ustanovuje nezlučiteľnosť funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií,
zamestnaní alebo činností a ktorý sa okrem iných vzťahuje aj na funkcie poslancov Národnej
rady Slovenskej republiky a členov vlády Slovenskej republiky. Podľa čl. 5 ods. 2 tohto
zákona: „Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola
zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaţdenia a členskej schôdze.
Z uvedeného vyplýva, ţe pokiaľ súčasní, resp. bývalí členovia vlády sú spoločníkmi
spoločností s ručením obmedzeným, vykonávajú túto činnosť v súlade s Ústavným zákonom
č. 357/2004 Z.z. Navyše znenie čl. 5 ods. 2 tohto zákona potvrdzuje právny názor, ţe valné
zhromaţdenie treba povaţovať za riadiaci a kontrolný orgán obchodnej spoločnosti.
III.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,
ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne je dôvodné.
Vo veci rozhodol odvolací súd bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 250j ods. 2
OSP, keď verejné vyhlásenie rozhodnutia oznámil v súlade s § 156 ods. 3 OSP.
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku krajského súdu z dôvodov uvedených
v podanom odvolaní dospel k záveru, ţe krajský súd sa síce obsiahlym spôsobom zaoberal
postupom sluţobných orgánov a vyjadreniami ich nadriadených orgánov, opomenul však
skúmať zákonnosť samotného rozhodnutia o odvolaní zo štátnej sluţby z dôvodov uvedených
v ţalobe, najmä hľadiska skutkového a právneho vymedzenia dôvodov skončenia
10 4Sžo/9/2012
štátnozamestnaneckého pomeru sluţobným úradom. Najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 OSP
zmenil prvostupňový rozsudok a ţalované rozhodnutie zrušil pre nedostatočné zistenie
skutkového stavu veci v konaní o odvolaní ţalobkyne zo štátnozamestnaneckého pomeru,
pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok právne relevantných dôvodov
rozhodnutia, pre nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k členstvu spoločníka
spoločnosti s ručením obmedzeným v riadiacich a kontrolných orgánoch podnikajúcej
právnickej osoby, ako aj pre vady konania (§ 250j ods. 2, písm. a), c), d.) a e) OSP).
Podľa rozhodnutia z 28.10.2009 bola ţalobkyňa odvolaná z dôvodov podľa § 40 ods. 2
písm.c) zák.č. 312/2001 Z.z. ( ďalej len „ zákon“) v znení platnom a účinnom do 31.10.2009,
t.j. z dôvodu závaţného porušenia sluţobnej disciplíny. Zákon účinný v čase rozhodnutia
neustanovuje skutkové podstaty „závaţného porušenia sluţobnej disciplíny“ a nevymedzuje
ani samotný pojem „sluţobná disciplína“. Porušenie sluţobnej disciplíny nie je samé osebe
predmetom právnej úpravy konania vo veciach štátnej sluţby. Aj preto bola zrejme
predmetom posudzovania vyšších orgánov (MPSVR či ŠVPS) otázka, či porušenie
obmedzenia podnikania štátneho zamestnanca je závaţným porušením sluţobnej disciplíny.
Podľa dôvodov rozhodnutia je kvalifikácia konania ţalobkyne ako závaţného porušenia
sluţobnej disciplíny (za porušenie § 59 ods. 2 zákona) daná čl. 7 Sluţobného poriadku RVPS
v Prešove č. 2/2008 z 31.12.2007.
Odvolací súd len pripomína, ţe podľa § 40 ods. 5 zákona č. 312/2001 Z.z. sa
štátnozamestnanecký pomer skončil podľa právnej úpravy platnej do 31.5.2006 dňom
právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho orgánu o uloţení disciplinárneho opatrenia
prepustenia zo štátnej sluţby. Od 1.6.2006 zákon č. 312/2001 Z.z. disciplinárne konanie ani
disciplinárnu zodpovednosť v štátnej sluţbe neupravuje. Právna kvalifikácia porušenia
obmedzení podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona uvedená v § 59 ods. 8 zákona č. 312/2001 Z.z. ako
závaţného sluţobného previnenia (§ 60 ods. 2 cit. zákona) bola zrušená od 1.6.2006
Za tejto právnej situácie úprava obsiahnutá v čl. 7 Sluţobného poriadku v časti
PRACOVNÁ DISCIPLÍNA – Práva o povinnosti štátneho zamestnanca , ktorá o.i. uvádza,
ţe štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných a dozorných orgánov
právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť len parafrázuje § 59 ods. 2 zákona
č. 312/2001 Z.z. o samotnom obsahu obmedzenia. Aţ čl. 8 Sluţobného poriadku upravuje
11 4Sžo/9/2012
Následky porušenia sluţobnej disciplíny, keď ustanovuje v bode 1., ţe akékoľvek neplnenie
základných povinností zamestnanca bude povaţované za porušenie sluţobnej disciplíny
a v bode 3. za závaţné disciplinárne previnenie sa povaţuje o.i. “ porušenie obmedzenia
podnikania a inej zárobkovej činnosti“. Preskúmavané rozhodnutie prvostupňového orgánu sa
však na čl. 8 Sluţobného poriadku neodvoláva. Kvalifikácia vytýkaného konania ako
závaţného porušenia sluţobnej disciplíny v predpise niţšej právnej sily ako je zákon nie je
obvyklým spôsobom vymedzenia závaţného porušenia sluţobnej disciplíny, najmä
ak s účinnosťou od 1.6.2006, ako uţ bolo uvedené, bola disciplinárna zodpovednosť ako taká
zo zákona o štátnej sluţbe vypustená. Preto odvolací súd nepovaţuje za vecne správne
vychádzať z definície závaţného porušenia sluţobnej disciplíny podľa sluţobného poriadku.
Z rozhodnutia ţalovaného nevyplýva, v čom spočíva konkrétna miera závaţnosti
konania ţalobkyne, ktorá viedla k nevyhnutnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
Sluţobné orgány sa v rozhodnutí ani nezaoberali okolnosťami prípadu, napriek tvrdeniam
ţalobkyne a objektívnemu zisteniu, ţe konateľkou zapísanou v obchodnom registri bola len
krátku dobu(cca 1 mesiac) a ţe uvedený stav skončil skôr (22.6.2009), ako bola po prvý raz
upozornená na porušenie povinnosti (7.7.2009).
Odvolací súd nezdieľa názor krajského súdu, ţe sluţobné orgány postupovali v konaní
v súlade so zákonom potom, ako sa začalo správne konanie o skončenie sluţobného pomeru
(26.10.2009, ako to sám stanovil prvostupňový správny orgán). Samotná skutočnosť,
ţe ţalobkyni bola daná moţnosť predloţiť ďalšie doklady do 28.10.2009 a pri neakceptovaní
ţiadosti o predĺţenie termínu ešte v ten istý deň (28.10.2009) sluţobný orgán rozhodol
o odvolaní ţalobkyne zo štátnozamestnaneckého pomeru, svedčí o porušení ustanovení §§ 32
a 33 Správneho poriadku, keďţe ţalobkyni nebola daná moţnosť oboznámiť sa pred vydaním
rozhodnutia s jeho podkladmi a vyjadriť sa k nim, pričom ţalovaný na ústnom pojednávaní
26.10.2009 aţ do 28.10.2009 neformuloval jednoznačne dôvod skončenia sluţobného pomeru
tak, aby sa ţalobkyňa mala moţnosť ku konkrétnemu dôvodu vyjadriť.
V konaní o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním z dôvodu podľa § 40
ods. 2 písm.c) zákona nie je úlohou štátneho zamestnanca preukazovať hodnovernými
dokladmi, ţe jeho konanie nie je v rozpore so zákonom, ale bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno o porušení sluţobnej disciplíny, vrátane tvrdenia o jeho závaţnosti znáša sluţobný
orgán, ktorý súčasne vykonáva aj dokazovanie tejto skutočnosti. To, ţe ţalobkyňa
12 4Sžo/9/2012
nepredloţila „hodnoverné dôkazy“, nie je dôkazom o tom, ţe ţalobkyňa porušila obmedzenia
uvedené v § 59 ods. 2 zákona.
Ak bolo predmetom rozhodnutia porušenie § 59 ods. 2 zákona, mal ţalovaný tvrdiť
a preukázať, ţe ţalobkyňa je členom konkrétneho riadiaceho alebo konkrétneho kontrolného
orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Také tvrdenie vo výroku
prvostupňového rozhodnutia uvedené nie je, pričom výrok postráda aj časové ohraničenie
trvania tvrdeného porušenia sluţobnej disciplíny. Pokiaľ v dôvodoch rozhodnutia
prvostupňový ako aj odvolací orgán argumentoval členstvom ţalobkyne, ako spoločníčky
spoločnosti s ručením obmedzeným, na valnom zhromaţdení právnickej osoby,
ako s členstvom v riadiacom a kontrolného orgáne, povaţuje odvolací súd uvádzané dôvody
za prejav formálneho a účelového výkladu zákona bez toho, aby sa najmä odvolací orgán
dôsledne zaoberal dôvodmi odvolania ţalobkyne proti rozhodnutiu o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa názoru odvolacieho súdu, ak má byť členstvo vo vymenovaných orgánoch
obchodnej spoločnosti samé osebe dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru preto,
ţe je závaţným porušením sluţobnej disciplíny, musí byť pojem „členstvo spoločníka
v riadiacom a kontrolnom orgáne právnickej osoby“ jednoznačný a určitý či uţ z hľadiska
náleţitostí členstva ako aj identifikácie riadiaceho či kontrolného orgánu. Len zo skutočnosti,
ţe sa ţalobkyňa ako spoločníčka s.r.o. mohla (mala právo osobne alebo prostredníctvom
splnomocnenca) zúčastňovať valného zhromaţdenia, ako najvyššieho orgánu spoločnosti,
ešte nemoţno vyvodiť, ţe bola členkou riadiaceho orgánu spoločnosti, keďţe účasť
na valnom zhromaţdení vyplýva z právnej skutočnosti, ktorou je postavenie spoločníčky,
a nie z inej právnej skutočnosti, ktorá by zakladala členstvo (voľba, menovanie, vyslanie).
Valné zhromaţdenie nie je permanentne zasadajúci orgán, ktorý riadi obchodné aktivity
spoločnosti. Ţalovaný však nevykonal ani ţiadny dôkaz o tom, či sa ţalobkyňa vôbec takého
valného zhromaţdenia zúčastnila, či bolo zvolané a či sa uskutočnilo, prípadne či malo
kompetencie orgánu riadiaceho samotné podnikanie spoločnosti prípadne kontrolné
právomoci.
Najvyšší súd § 59 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. vykladá tak, ţe štátny zamestnanec
nesmie byť sám štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu spoločnosti, členom
riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená
13 4Sžo/9/2012
na výkon podnikateľskej činnosti a to odlišným od valného zhromaţdenia. Uvedený právny
názor najvyšší súd povaţuje za ústavne konformný (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) s čl. 20 ods. 1
a čl. 12 ods. 1 Ústavy SR a so zreteľom na práva a povinnosti všetkých verejne činných osôb
aj s čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z., pretoţe niet rozumného dôvodu,
aby osoby v štátnej sluţbe mali viac obmedzení , neţ osoby pomenované v ústavnom zákone
o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (najmä ústavní
činitelia). V danom prípade to znamená, ţe ani osoba v štátnej sluţbe, rovnako ako verejný
funkcionár uvedený v osobitnom zákone, pokiaľ je spoločníkom v s.r.o., nemôţe byť
bez ďalšieho len z dôvodu, ţe je spoločníkom, posudzovaná ako člen riadiaceho alebo
kontrolného orgánu spoločnosti len preto, ţe má právo zúčastniť sa valného zhromaţdenia.
Pokiaľ ţalovaný v priebehu konania argumentoval aj tým, ţe ţalobkyňa naďalej
vykonávala realitnú činnosť, o čom svedčí dokumentácia inzerátov, odvolací súd je toho
názoru, ţe takú činnosť nie je moţné subsumovať pod § 59 ods. 2 zákona, pričom prípadné
porušenie § 59 ods. 1 zákona nebolo podľa rozhodnutia dôvodom skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru. Preto uvedenú argumentáciu povaţuje súd za irelevantnú.
Podľa § 250k ods. 1 ţalobkyni súd priznal náhradu trov celého konania v sume
622,15 Eur, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia a paušálnej náhrady za dva
úkony v roku 2010 v sume 303,31 Eur (2 x 120,23 Eur + 2 x 7,21 Eur + 19 % DPH), za jeden
úkon v roku 2011 v sume 130,91 Eur (123,50 Eur + 7,41 Eur) a za jeden úkon v roku 2012
v sume 134,79 Eur (127,16 Eur + 7,63 Eur), v oboch DPH vo výške 20%, t.j. za dva úkony
318,84 Eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. apríla 2012
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková