Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/29/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: P.L., IČO: X.,

o schválení konečnej správy, o speňažení konkurznej podstaty a o vyúčtovaní odmeny

a výdavkov správcu konkurznej podstaty, o odvolaní konkurzného veriteľa S., a. s., C.B.,

IČO: X. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 18. októbra 2011,

č. k. Z-2-3K 12/1996-277, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 18. októbra 2011, č. k. Z-2-3K 12/1996-277 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením schválil konečnú správu o speňažení

majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu, doručenú 29. decembra 2008,

tak, ako ju predložil správca konkurznej podstaty s doplnkom z 25. januára 2011

aj s prílohami.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca konkurznej podstaty

JUDr. J.G. predložil 29. decembra 2008 súdu konečnú správu o speňažení majetku z podstaty

a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu (ďalej len „konečná správa“). Proti konečnej

správe podal námietky konkurzný veriteľ S., a. s., C.B., IČO: X. (ďalej len „S., a. s.“), ktorý

poukazoval na vysoké výdavky správcu konkurznej podstaty, a to najmä na cestovné náklady

v sume

214 665 Sk, úschova písomností v sume 683 808 Sk a výkon strážnej služby v sume 854 328

Sk. Ďalej namietal, že celý výťažok z predaja založeného majetku bol použitý správcom

na výdavky spojené s vedením konkurzu.

Súd konečnú správu schválil s tým, že námietky veriteľa S., a. s. zamietol. Na

odvolanie veriteľa S., a. s. Najvyšší súd SR uznesenie súdu prvého stupňa z 28. apríla 2009 (č.

l. 212) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa na pojednávaní konanom 3. novembra 2009 opätovne

schválil konečnú správu z 18. decembra 2008 tak, ako ju predložil správca konkurznej

podstaty. Na odvolanie veriteľa S., a. s. Najvyšší súd SR opätovne uznesenie súdu prvého

stupňa z 3. novembra 2009 (č. l. 228) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ďalej z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pred pojednávaním správca konkurznej

podstaty predložil doklady na strážnu službu, archívnictvo a cestovné náklady.

Pred pojednávaním do predmetných dokladov nahliadol aj veriteľ S.,

a. s. Na pojednávaní 18. októbra 2011 súd prejednal náklady správcu konkurznej podstaty,

ktoré mal v súvislosti s konkurzným konaním. Pri cestovných nákladoch správca konkurznej

podstaty upresnil, že išlo o skutočné náklady, ktoré vznikli pri prezentácii záujemcom o areál,

náklady pri cestách na súdy v rámci súdnych sporov, cesty na obecné úrady, kataster,

za znalcami a pod. Časť nákladov tvorili výdavky účtovníčky, ktorá cestovala zo sídla úpadcu

k správcovi konkurznej podstaty. Z tabuľky založenej v spise (č. l. 249) vyplýva,

že po speňažení konkurznej podstaty (v roku 2001) prudko klesli cestovné výdavky správcu

konkurznej podstaty. Náklady na strážnu službu na stráženie družstva predstavovali 854 238

Sk. Išlo o mzdy 3 až 4 pracovníkov, ktorí mali plat 6 469 Sk mesačne (vrátane príplatkov,

nočných, sviatkov, sobôt, nedieľ a odstupného). predmetný areál bol strážený viac

ako 44 mesiacov. Keďže predmetný areál bol strážený až do speňaženia, strážna služba bola

platená zo speňažovania iného majetku, ako majetku oddeleného veriteľa. Správca konkurznej

podstaty na pojednávaní predložil mzdové listy a zmluvu o strážnej službe. Náklady

na archiváciu súd uznal za primerané vzhľadom k obdobným nákladom, ktoré boli

v ostatných konkurzných konaniach. Správca na pojednávaní doložil komplexné účtovné

doklady. Jednotlivé náklady boli zaúčtované v účtovníctve, a tým aj preukázané. Náklady

na strážnu službu preukázal faktúrami, ktoré boli preplatené za vykonané strážne služby.

Z tabuľky založenej v spise na č. l. 249 vyplýva, že tvrdenia veriteľa o zaťažení výťažku

určeného pre oddeleného veriteľa nákladmi na archiváciu sú neoprávnené. Z predmetnej

tabuľky vyplýva, že oddelený veriteľ sa na nákladoch konkurzu podieľal 57%-ami, vo zvyšku

43%-ami ostatní veritelia.

Z predložených účtovných dokladov, týkajúcich sa výdavkov správcu, je zrejmé,

že správca preukázal opodstatnenosť a účelnosť jeho výdavkov v tomto konkurznom konaní.

Ďalej uviedol, že k speňaženiu majetku zabezpečeného záložným právom v prospech

oddeleného veriteľa došlo až v VII. kole. Do času speňaženia správca vykonával svoje

povinnosti riadne, vrátane platenia priebežných nákladov v súlade so zákonom. Súd ďalej

konštatoval, že pokiaľ by aj oddelený veriteľ bol v roku 2001 požiadal o vydanie výťažku

zo speňaženia zabezpečeného majetku, musel by správca postupovať v súlade s § 28 ods. 2

o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „“), t. j. vydať výťažok

po odpočítaní nákladov správy, speňažovania, vydania výťažku, odmeny a výdavkov správcu.

Do času speňaženia tohto majetku bol príjem zo speňaženia a vykonané úhrady nákladov

konkurzu približne 1,7 mil. Sk. V rámci konkurzného konania boli vynakladané prostriedky

zabezpečené správcom speňažovaním iného majetku. Súd považuje za dôvodné rozpočítať

náklady spôsobom, ako to vykonal správca. Námietky veriteľa sú preto neopodstatnené,

veriteľ nepreukázal nehospodárnosť správcu konkurznej podstaty pri jeho výkone.

Proti napadnutému uzneseniu podal konkurzný veriteľ S., a. s. odvolanie. Svoje

odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1

písm. h), , a Uviedol, že ohľadom námietky odvolateľa proti

cestovným výdavkom správcu konkurznej podstaty vo výške 7 125,57 eur súd prvého stupňa

v napadnutom uznesení konštatoval, že správca predložil účtovné doklady, týkajúce sa

cestovných výdavkov. Nezdôvodnil, na základe čoho považoval tento výdavok za účelne

vynaložený. Neskúmal, či bolo účelné, aby účtovníčka denne dochádzala do Nitry

a či vykonávala práce len pre toto konkurzné konanie. Správca konkurznej podstaty

v doplnení údajov z 28. januára 2011 len všeobecne konštatuje, že cestovné výdavky vznikli

v súvislosti so zostavovaním súpisu konkurznej podstaty pri obhliadkach areálu záujemcami,

pri kontrolnej činnosti zabezpečovania stráženia pomerne rozsiahleho areálu. V tejto časti je

uznesenie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, pretože súd prvého stupňa len prevzal

konštatovanie správcu. Ohľadom výdavkov na strážnu službu je odvolateľ toho názoru,

že tento výdavok je vzhľadom na dosiahnuté príjmy neprimerane vysoký, resp. neefektívne

vynaložený, keďže zo speňaženia stráženého majetku nebudú konkurzní veritelia uspokojení.

V danom konkurznom konaní nebol naplnený základný cieľ a účel konkurzu, a to aspoň

pomerne uspokojiť veriteľov dlžníkovho majetku. Čo sa týka výdavkov za archiváciu,

odvolateľ namietal, že správca konkurznej podstaty nákladmi na archiváciu zaťažil výťažok

určený pre oddeleného veriteľa. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení len konštatoval,

že náklady na archiváciu sú preukázané a primerané vzhľadom k obdobným nákladom, ktoré

boli v ostatných v konkurzných konaniach. Odvolateľ má za to, že napadnuté uznesenie je

v tejto časti nekonkrétne, a preto nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa sa nezaoberal tým,

akým spôsobom správca zisťoval cenové ponuky iných archivačných spoločností, či správca

urobil výberové konanie na výber archivačnej činnosti. Odvolateľ má za to, že nie je možné

uspokojiť sa s tvrdením správcu, že zisťoval cenové ponuky bez toho, aby toto tvrdenie bolo

v konaní preukázané. Z uvedeného tvrdenia nie je možné posúdiť primeranosť nákladu

na archiváciu.

Ďalej uviedol, že S., a. s. má v tomto konkurznom konaní postavenie najväčšieho

veriteľa s právom na oddelené uspokojenie, keďže na podstatnú časť nehnuteľného majetku

patriaceho do konkurznej podstaty mala zriadené záložné právo. Celý výťažok z predaja

založeného majetku v prospech odvolateľa bol použitý správcom

na neefektívne výdavky spojené s vedením konkurzu vo výške 2 553 693 Sk. Odvolateľ má

za to, že správca v konkurznom konaní postupoval v rozpore s ust. , keď sumu

určenú pre oddeleného veriteľa zaťažil neprimerane vysokými výdavkami. V zmysle § 28

je výťažok určený pre oddeleného veriteľa možné zaťažiť len nákladmi správy

do dátumu speňaženia, nákladmi speňaženia a pomernou časťou odmeny. Z uvedeného

dôvodu by sa mala krátiť odmena správcu konkurznej podstaty a z tejto čiastky by mal byť

aspoň čiastočne uspokojený odvolateľ ako oddelený veriteľ. Cieľom konkurzu nie je vytvárať

neprimerane vysoké výdavky konkurzu a správcu, a tým zaťažovať konkurznú podstatu

a ukracovať veriteľov. Úlohou konkurzného súdu je predovšetkým kontrola činnosti správcu

počas konkurzu a vydávanie opatrení za účelom odstránenia prieťahov v konaní

a nehospodárneho nakladania finančných prostriedkov na činnosť správcu. V danom

konkurznom konaní sudca nevykonával svoju kontrolnú funkciu v súlade so zákonom

a nezabránil prieťahom v konaní po dobu 12 rokov. Správca sa v podaní z 25. januára 2011

vyjadruje k podielu oddeleného veriteľa v pomere k ostatným veriteľom. Spôsob výpočtu

podielu oddeleného veriteľa v pomere k ostatným veriteľom, na nákladoch uvedený na č. l.

250 súdneho spisu, v spojení s tabuľkou „Prehľad o príjmoch a výdavkoch za roky: 1997-

2008“ je nezrozumiteľný - nekorešponduje s číselnými údajmi uvedenými v konečnej správe,

a tým je nepreskúmateľný. V konečnej správe, ako aj v doplnení údajov do konečnej správy

z 25. novembra 2011 absentujú konkrétne, zákonom povolené náklady, ktorými správca môže

zaťažiť majetok oddeleného veriteľa.

Správca konkurznej podstaty sa k odvolaniu konkurzného veriteľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie konkurzného veriteľa podľa bez nariadenia pojednávania

v zmysle a dospel k záveru, že odvolaniu konkurzného veriteľa nie je

možné vyhovieť.

Z obsahu spisu vyplýva, že správca konkurznej podstaty predložil 29. decembra 2008

súdu prvého stupňa konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny

a výdavkov správcu. Z konečnej správy vyplýva, že suma určená na uspokojenie veriteľov

predstavuje sumu spolu 3 498 538 Sk a náklady a výdavky sú v sume 3 498 538 Sk. Proti

konečnej správe podal veriteľ S., a. s. námietky, kde namietal výšku výdavkov v konkurze.

K námietkam sa vyjadril správca konkurznej podstaty podaním

z 22. apríla 2009. Súd prvého stupňa uznesením z 28. apríla 2009 (č. l. 212) konečnú správu

schválil a námietky konkurzného veriteľa S., a. s. zamietol.

Na odvolanie veriteľa S., a. s. odvolací súd uznesením z 30. júna 2009 uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil. Súd prvého stupňa rozhodol opätovne uznesením

z 3. novembra 2009, ktorým schválil konečnú správu z 29. decembra tak, ako ju predložil

správca konkurznej podstaty. Na odvolanie veriteľa S., a. s. odvolací súd uznesenie súdu

prvého stupňa z 3. novembra 2009 zrušil a uložil mu, aby podrobne preskúmal námietky

odvolateľa, tieto vyhodnotil a uviedol, z akých dokladov vychádzal

pri ich posúdení a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Správca podaním, doručeným súdu

7. februára 2011, doplnil údaje do konečnej správy a bližšie špecifikoval jednotlivé výdavky,

ktorých výšku namietal veriteľ S., a. s. Správca konkurznej podstaty predložil súdu podaním

z 18. apríla 2011 účtovné doklady, týkajúce sa účtovných operácií v priebehu rokov 1997 -

2008 vo vzťahu k vynaloženým výdavkom - mzdy a odvody

za výkon strážnej služby, výdavky na cestovné správcu a pracovníkov a výdavky

na archiváciu dokladov v zmysle zákona. Po predložení týchto dokladov do spisu nahliadol

aj konkurzný veriteľ S., a. s. Na pojednávaní 18. októbra 2011 súd prvého stupňa opätovne

prejednal konečnú správu a námietky veriteľa S., a. s. Na tomto pojednávaní správca bližšie

špecifikoval výšku a účelnosť výdavkov, ktorých výšku namietal konkurzný veriteľ. Veriteľ

S., a. s. na tomto pojednávaní uviedol, že dáva na zváženie súdu účelnosť cestovných

výdavkov, ktoré vznikli po predaji majetku a náklady na strážnu službu. Ďalej uviedol, že

správca nepreukázal svoje tvrdenie, týkajúce sa výberu spoločnosti na archiváciu, že ušetril

700,-Sk na 1cm², a preto necháva na zváženie súdu posúdenie tejto námietky. Na tomto

pojednávaní súd prvého stupňa napadnutým uznesením schválil konečnú správu.

Podľa /prvá veta/ správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku

z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu

po speňažení majetku z podstaty.

Podľa /prvá veta/ súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku

z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po ich vypočutí zistené chyby

a nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov.

V zmysle konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd

na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu, úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali

námietky, prípadne aj veriteľský výbor a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí

na úradnej tabuli súdu.

Súd prvého stupňa pri schvaľovaní konečnej správy a vyúčtovaní výdavkov správcu

postupoval v súlade so Zákonom o konkurze a vyrovnaní, konečnú správu a námietky veriteľa

na pojednávaní riadne prejednal a v napadnutom uznesení poukázal na podstatné skutočnosti,

ktoré dostatočne odôvodňujú schválenie konečnej správy a dávajú odpoveď na podstatné

námietky veriteľa.

Je potrebné uviesť, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského

súdu v Bratislave z 18. marca 1997, t. j. konkurzné konanie prebieha už 15 rokov. Správca

konečnú správu predložil súdu prvého stupňa 29. decembra 2008. Rozhodnutia súdu prvého

stupňa, ktorými schválil konečnú správu a zamietol námietky veriteľa S., a. s., Najvyšší súd

Slovenskej republiky už dvakrát zrušil. Veriteľ S., a. s. sa oboznámil s účtovnými dokladmi,

ktoré súviseli s výdavkami, ktorých výšku namietal. Na pojednávaní 18. októbra 2011 a aj v

odvolaní veriteľ nespochybňoval správnosť a úplnosť účtovných dokladov, ktoré správca

súdu prvého stupňa predložil. Rovnako aj súd prvého stupňa dospel k záveru, že jednotlivé

doklady boli zaúčtované v účtovníctve, a tým aj preukázané.

K jednotlivým výdavkom, ktorých výšku a účelnosť veriteľ namietal, dospel súd

prvého stupňa k správnemu záveru, že sú preukázané a veriteľ žiadnymi dôkazmi, ani inými

skutočnosťami nepreukázal nehospodárne konanie správcu konkurznej podstaty.

Podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu prvého stupňa o výške cestovných

výdavkov je správny. Cestovné výdavky boli riadne preukázané doloženými účtovnými

dokladmi. Tieto výdavky považuje odvolací súd za primerané vzhľadom na predmet

speňažovania a účelne vynaložené. Cestovné výdavky predstavujú sumu 214 668 Sk.

V danom konaní správca konkurznej podstaty speňažoval družstvo, ktoré sa, tak ako tvrdí,

nachádzalo asi 30 km od sídla správcu. Správca potrebu ciest odôvodňoval tým, že cestovné

výdavky vznikali pri obhliadkach areálu záujemcami o kúpu, znalcami a pri kontrolnej

činnosti a zabezpečovaní stráženia pomerne rozsiahleho areálu, účasťou na súdnych sporoch.

Podľa odvolacieho súdu jednotlivé cesty správcu boli potrebné a nevyhnutné na zabezpečenie

účelu konkurzu. Tak ako to správca špecifikoval, cestovné výdavky po predaji majetku

družstva klesli. Za celé trvanie konkurzu do podania konečnej správy, t. j. 12 rokov, je podľa

odvolacieho súdu výška cestovných výdavkov primeraná. Ďalej je potrebné poukázať

na skutočnosť, že odvolateľ nešpecifikoval, že ktoré jednotlivé cesty považuje za neúčelné

a výšku ich nákladov za neprimeranú. V tejto súvislosti treba uviesť, že nie je možné a ani

potrebné, aby sa súd v rozhodnutí o schválení konečnej správy zaoberal každou jednotlivou

cestou správcu a účtovníčky a odôvodňoval ich účelnosť.

Náklady na strážnu službu považuje veriteľ za neprimerane vysoké, resp. neefektívne

vynaložené. Podľa odvolacieho súdu správca preukázal potrebu stráženia areálu družstva

z dôvodu rozkrádania jeho majetku. Areál družstva bol podľa vyjadrenia správcu rozsiahly,

a preto výkon strážnej služby bol zabezpečený 3 - 4 pracovníkmi. Areál bol strážený

44 mesiacov za sumu spolu 854 328 Sk, t. j. 6 469 Sk za mesiac. Podľa odvolacieho súdu

správca konkurznej podstaty preukázal potrebu stráženia majetku konkurznej podstaty

a náklady vynaložené za strážnu službu sú primerané a účelne vynaložené. Suma 6 469 Sk

na osobu na mesiac vrátane príplatkov, stravného a odstupného je primeraná vzhľadom

na vývoj priemerných miezd od roku 1997. Je potrebné uviesť, že majetok patriaci

do konkurznej podstaty úpadcu bol predaný až v VII. kole ponúk, čo nasvedčuje tomu, že išlo

o neatraktívny majetok a tvrdenie správcu, že išlo o zničené budovy a stavby, bez zvierat

a strojov nebol žiadny záujem, je dôvodné. Z toho dôvodu sa stráženie predmetného areálu

predĺžilo a tým aj vzrástli náklady na strážnu službu.

Odvolací súd považuje výdavky za archiváciu za primerané. Tvrdenie odvolateľa,

že napadnuté uznesenie je v tejto časti nepreskúmateľné, nie je dôvodné. Skutočnosť,

že správca nerobil výberové konanie na výber archivačnej spoločnosti, ale len telefonicky

zisťoval ceny služieb jednotlivých archivačných spoločností, nemôže zakladať domnienku,

že náklady na archiváciu nevznikli. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa,

že náklady na archiváciu sú preukázané a primerané. Tak, ako správne uviedol, za služby

spojené s archiváciou archivačná spoločnosť vystavila faktúru, ktorá bola uhradená a zahrnutá

v účtovníctve úpadcu. Odvolateľ neuviedol konkrétne skutočnosti a nepredložil dôkazy, prečo

považuje náklady za archiváciu za neprimerané.

Veriteľ S., a. s. uviedol, že v tomto konkurze má postavenie najväčšieho veriteľa

s právom na oddelené uspokojenie, keďže na podstatnú časť nehnuteľného majetku patriaceho

do konkurznej podstaty úpadcu mal zriadené záložné právo. Táto skutočnosť však nezakladá

dôvod, aby bol odvolateľ, aj keď ide o oddeleného veriteľa, plne uspokojený z predaja

majetku, na ktorom mal zriadené záložné právo. Veriteľ sa musí v zmysle podieľať

aj na nákladoch správy, speňaženia a vydania výťažku a odmeny správcu. Výťažok zo

speňaženia založeného majetku v danom prípade pokryl náklady na jeho speňaženie, správu

a odmenu správcu. Tvrdenie odvolateľa, že sumu určenú pre oddeleného veriteľ správca

neoprávnene zaťažil neprimerane vysokými nákladmi nie je dôvodné. Všetky náklady

konkurzného konania sú preukázané a primerané. Rovnako spôsob, akým správca rozvrhol

náklady na konkurzné konanie, je správny a v súlade so Zákonom o konkurze a vyrovnaní.

Odvolateľ nenamietal ani jednu konkrétnu položku z nákladov

na stráženie, na archiváciu alebo cestovné výdavky, ktorá by nebola preukázaná, alebo

neprimeraná. Samotná výška nákladov sa môže zdať na prvý pohľad vysoká, ale jedná sa

o konkurzné konanie, ktoré do podania konečnej správy prebiehalo 12 rokov a predmetom

speňaženia bol neatraktívny majetok, ktorý sa predal až v siedmom ponukovom kole.

Tvrdenie odvolateľa, že by sa mala krátiť odmena správcu, nie je dôvodná a preukázaná.

Z obsahu predloženého spisu nevyplýva skutočnosť, ktorá by nasvedčovala, že by správca

porušoval svoje povinnosti, bezdôvodne predlžoval konkurz a zaťažoval ho neprimeranými

nákladmi.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne v zmysle potvrdil.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. apríla 2012

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová