Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c7b/386198.8fe122.pdf
PDF · 121.57 KB
No categories available
5Obo/29/2012
Najvyšší súd 5 Obo 29/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: P.L., IČO: X.,
o schválení konečnej správy, o speňažení konkurznej podstaty a o vyúčtovaní odmeny
a výdavkov správcu konkurznej podstaty, o odvolaní konkurzného veriteľa S., a. s., C.B.,
IČO: X. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 18. októbra 2011,
č. k. Z-2-3K 12/1996-277, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 18. októbra 2011, č. k. Z-2-3K 12/1996-277 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením schválil konečnú správu o speňažení
majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu, doručenú 29. decembra 2008,
tak, ako ju predložil správca konkurznej podstaty s doplnkom z 25. januára 2011
aj s prílohami.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca konkurznej podstaty
JUDr. J.G. predložil 29. decembra 2008 súdu konečnú správu o speňažení majetku z podstaty
a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu (ďalej len „konečná správa“). Proti konečnej
správe podal námietky konkurzný veriteľ S., a. s., C.B., IČO: X. (ďalej len „S., a. s.“), ktorý
poukazoval na vysoké výdavky správcu konkurznej podstaty, a to najmä na cestovné náklady
v sume
214 665 Sk, úschova písomností v sume 683 808 Sk a výkon strážnej služby v sume 854 328
Sk. Ďalej namietal, že celý výťažok z predaja založeného majetku bol použitý správcom
na výdavky spojené s vedením konkurzu.
Súd konečnú správu schválil s tým, že námietky veriteľa S., a. s. zamietol. Na
odvolanie veriteľa S., a. s. Najvyšší súd SR uznesenie súdu prvého stupňa z 28. apríla 2009 (č.
l. 212) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa na pojednávaní konanom 3. novembra 2009 opätovne
schválil konečnú správu z 18. decembra 2008 tak, ako ju predložil správca konkurznej
podstaty. Na odvolanie veriteľa S., a. s. Najvyšší súd SR opätovne uznesenie súdu prvého
stupňa z 3. novembra 2009 (č. l. 228) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ďalej z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pred pojednávaním správca konkurznej
podstaty predložil doklady na strážnu službu, archívnictvo a cestovné náklady.
Pred pojednávaním do predmetných dokladov nahliadol aj veriteľ S.,
a. s. Na pojednávaní 18. októbra 2011 súd prejednal náklady správcu konkurznej podstaty,
ktoré mal v súvislosti s konkurzným konaním. Pri cestovných nákladoch správca konkurznej
podstaty upresnil, že išlo o skutočné náklady, ktoré vznikli pri prezentácii záujemcom o areál,
náklady pri cestách na súdy v rámci súdnych sporov, cesty na obecné úrady, kataster,
za znalcami a pod. Časť nákladov tvorili výdavky účtovníčky, ktorá cestovala zo sídla úpadcu
k správcovi konkurznej podstaty. Z tabuľky založenej v spise (č. l. 249) vyplýva,
že po speňažení konkurznej podstaty (v roku 2001) prudko klesli cestovné výdavky správcu
konkurznej podstaty. Náklady na strážnu službu na stráženie družstva predstavovali 854 238
Sk. Išlo o mzdy 3 až 4 pracovníkov, ktorí mali plat 6 469 Sk mesačne (vrátane príplatkov,
nočných, sviatkov, sobôt, nedieľ a odstupného). predmetný areál bol strážený viac
ako 44 mesiacov. Keďže predmetný areál bol strážený až do speňaženia, strážna služba bola
platená zo speňažovania iného majetku, ako majetku oddeleného veriteľa. Správca konkurznej
podstaty na pojednávaní predložil mzdové listy a zmluvu o strážnej službe. Náklady
na archiváciu súd uznal za primerané vzhľadom k obdobným nákladom, ktoré boli
v ostatných konkurzných konaniach. Správca na pojednávaní doložil komplexné účtovné
doklady. Jednotlivé náklady boli zaúčtované v účtovníctve, a tým aj preukázané. Náklady
na strážnu službu preukázal faktúrami, ktoré boli preplatené za vykonané strážne služby.
Z tabuľky založenej v spise na č. l. 249 vyplýva, že tvrdenia veriteľa o zaťažení výťažku
určeného pre oddeleného veriteľa nákladmi na archiváciu sú neoprávnené. Z predmetnej
tabuľky vyplýva, že oddelený veriteľ sa na nákladoch konkurzu podieľal 57%-ami, vo zvyšku
43%-ami ostatní veritelia.
Z predložených účtovných dokladov, týkajúcich sa výdavkov správcu, je zrejmé,
že správca preukázal opodstatnenosť a účelnosť jeho výdavkov v tomto konkurznom konaní.
Ďalej uviedol, že k speňaženiu majetku zabezpečeného záložným právom v prospech
oddeleného veriteľa došlo až v VII. kole. Do času speňaženia správca vykonával svoje
povinnosti riadne, vrátane platenia priebežných nákladov v súlade so zákonom. Súd ďalej
konštatoval, že pokiaľ by aj oddelený veriteľ bol v roku 2001 požiadal o vydanie výťažku
zo speňaženia zabezpečeného majetku, musel by správca postupovať v súlade s § 28 ods. 2
Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“), t. j. vydať výťažok
po odpočítaní nákladov správy, speňažovania, vydania výťažku, odmeny a výdavkov správcu.
Do času speňaženia tohto majetku bol príjem zo speňaženia a vykonané úhrady nákladov
konkurzu približne 1,7 mil. Sk. V rámci konkurzného konania boli vynakladané prostriedky
zabezpečené správcom speňažovaním iného majetku. Súd považuje za dôvodné rozpočítať
náklady spôsobom, ako to vykonal správca. Námietky veriteľa sú preto neopodstatnené,
veriteľ nepreukázal nehospodárnosť správcu konkurznej podstaty pri jeho výkone.
Proti napadnutému uzneseniu podal konkurzný veriteľ S., a. s. odvolanie. Svoje
odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1
písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O. s. p. Uviedol, že ohľadom námietky odvolateľa proti
cestovným výdavkom správcu konkurznej podstaty vo výške 7 125,57 eur súd prvého stupňa
v napadnutom uznesení konštatoval, že správca predložil účtovné doklady, týkajúce sa
cestovných výdavkov. Nezdôvodnil, na základe čoho považoval tento výdavok za účelne
vynaložený. Neskúmal, či bolo účelné, aby účtovníčka denne dochádzala do Nitry
a či vykonávala práce len pre toto konkurzné konanie. Správca konkurznej podstaty
v doplnení údajov z 28. januára 2011 len všeobecne konštatuje, že cestovné výdavky vznikli
v súvislosti so zostavovaním súpisu konkurznej podstaty pri obhliadkach areálu záujemcami,
pri kontrolnej činnosti zabezpečovania stráženia pomerne rozsiahleho areálu. V tejto časti je
uznesenie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, pretože súd prvého stupňa len prevzal
konštatovanie správcu. Ohľadom výdavkov na strážnu službu je odvolateľ toho názoru,
že tento výdavok je vzhľadom na dosiahnuté príjmy neprimerane vysoký, resp. neefektívne
vynaložený, keďže zo speňaženia stráženého majetku nebudú konkurzní veritelia uspokojení.
V danom konkurznom konaní nebol naplnený základný cieľ a účel konkurzu, a to aspoň
pomerne uspokojiť veriteľov dlžníkovho majetku. Čo sa týka výdavkov za archiváciu,
odvolateľ namietal, že správca konkurznej podstaty nákladmi na archiváciu zaťažil výťažok
určený pre oddeleného veriteľa. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení len konštatoval,
že náklady na archiváciu sú preukázané a primerané vzhľadom k obdobným nákladom, ktoré
boli v ostatných v konkurzných konaniach. Odvolateľ má za to, že napadnuté uznesenie je
v tejto časti nekonkrétne, a preto nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa sa nezaoberal tým,
akým spôsobom správca zisťoval cenové ponuky iných archivačných spoločností, či správca
urobil výberové konanie na výber archivačnej činnosti. Odvolateľ má za to, že nie je možné
uspokojiť sa s tvrdením správcu, že zisťoval cenové ponuky bez toho, aby toto tvrdenie bolo
v konaní preukázané. Z uvedeného tvrdenia nie je možné posúdiť primeranosť nákladu
na archiváciu.
Ďalej uviedol, že S., a. s. má v tomto konkurznom konaní postavenie najväčšieho
veriteľa s právom na oddelené uspokojenie, keďže na podstatnú časť nehnuteľného majetku
patriaceho do konkurznej podstaty mala zriadené záložné právo. Celý výťažok z predaja
založeného majetku v prospech odvolateľa bol použitý správcom
na neefektívne výdavky spojené s vedením konkurzu vo výške 2 553 693 Sk. Odvolateľ má
za to, že správca v konkurznom konaní postupoval v rozpore s ust. § 28 ZKV, keď sumu
určenú pre oddeleného veriteľa zaťažil neprimerane vysokými výdavkami. V zmysle § 28
ZKV je výťažok určený pre oddeleného veriteľa možné zaťažiť len nákladmi správy
do dátumu speňaženia, nákladmi speňaženia a pomernou časťou odmeny. Z uvedeného
dôvodu by sa mala krátiť odmena správcu konkurznej podstaty a z tejto čiastky by mal byť
aspoň čiastočne uspokojený odvolateľ ako oddelený veriteľ. Cieľom konkurzu nie je vytvárať
neprimerane vysoké výdavky konkurzu a správcu, a tým zaťažovať konkurznú podstatu
a ukracovať veriteľov. Úlohou konkurzného súdu je predovšetkým kontrola činnosti správcu
počas konkurzu a vydávanie opatrení za účelom odstránenia prieťahov v konaní
a nehospodárneho nakladania finančných prostriedkov na činnosť správcu. V danom
konkurznom konaní sudca nevykonával svoju kontrolnú funkciu v súlade so zákonom
a nezabránil prieťahom v konaní po dobu 12 rokov. Správca sa v podaní z 25. januára 2011
vyjadruje k podielu oddeleného veriteľa v pomere k ostatným veriteľom. Spôsob výpočtu
podielu oddeleného veriteľa v pomere k ostatným veriteľom, na nákladoch uvedený na č. l.
250 súdneho spisu, v spojení s tabuľkou „Prehľad o príjmoch a výdavkoch za roky: 1997-
2008“ je nezrozumiteľný - nekorešponduje s číselnými údajmi uvedenými v konečnej správe,
a tým je nepreskúmateľný. V konečnej správe, ako aj v doplnení údajov do konečnej správy
z 25. novembra 2011 absentujú konkrétne, zákonom povolené náklady, ktorými správca môže
zaťažiť majetok oddeleného veriteľa.
Správca konkurznej podstaty sa k odvolaniu konkurzného veriteľa nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie konkurzného veriteľa podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania
v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu konkurzného veriteľa nie je
možné vyhovieť.
Z obsahu spisu vyplýva, že správca konkurznej podstaty predložil 29. decembra 2008
súdu prvého stupňa konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny
a výdavkov správcu. Z konečnej správy vyplýva, že suma určená na uspokojenie veriteľov
predstavuje sumu spolu 3 498 538 Sk a náklady a výdavky sú v sume 3 498 538 Sk. Proti
konečnej správe podal veriteľ S., a. s. námietky, kde namietal výšku výdavkov v konkurze.
K námietkam sa vyjadril správca konkurznej podstaty podaním
z 22. apríla 2009. Súd prvého stupňa uznesením z 28. apríla 2009 (č. l. 212) konečnú správu
schválil a námietky konkurzného veriteľa S., a. s. zamietol.
Na odvolanie veriteľa S., a. s. odvolací súd uznesením z 30. júna 2009 uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil. Súd prvého stupňa rozhodol opätovne uznesením
z 3. novembra 2009, ktorým schválil konečnú správu z 29. decembra tak, ako ju predložil
správca konkurznej podstaty. Na odvolanie veriteľa S., a. s. odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa z 3. novembra 2009 zrušil a uložil mu, aby podrobne preskúmal námietky
odvolateľa, tieto vyhodnotil a uviedol, z akých dokladov vychádzal
pri ich posúdení a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Správca podaním, doručeným súdu
7. februára 2011, doplnil údaje do konečnej správy a bližšie špecifikoval jednotlivé výdavky,
ktorých výšku namietal veriteľ S., a. s. Správca konkurznej podstaty predložil súdu podaním
z 18. apríla 2011 účtovné doklady, týkajúce sa účtovných operácií v priebehu rokov 1997 -
2008 vo vzťahu k vynaloženým výdavkom - mzdy a odvody
za výkon strážnej služby, výdavky na cestovné správcu a pracovníkov a výdavky
na archiváciu dokladov v zmysle zákona. Po predložení týchto dokladov do spisu nahliadol
aj konkurzný veriteľ S., a. s. Na pojednávaní 18. októbra 2011 súd prvého stupňa opätovne
prejednal konečnú správu a námietky veriteľa S., a. s. Na tomto pojednávaní správca bližšie
špecifikoval výšku a účelnosť výdavkov, ktorých výšku namietal konkurzný veriteľ. Veriteľ
S., a. s. na tomto pojednávaní uviedol, že dáva na zváženie súdu účelnosť cestovných
výdavkov, ktoré vznikli po predaji majetku a náklady na strážnu službu. Ďalej uviedol, že
správca nepreukázal svoje tvrdenie, týkajúce sa výberu spoločnosti na archiváciu, že ušetril
700,-Sk na 1cm², a preto necháva na zváženie súdu posúdenie tejto námietky. Na tomto
pojednávaní súd prvého stupňa napadnutým uznesením schválil konečnú správu.
Podľa § 29 ods. 1 ZKV /prvá veta/ správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku
z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu
po speňažení majetku z podstaty.
Podľa § 29 ods. 2 ZKV /prvá veta/ súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku
z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po ich vypočutí zistené chyby
a nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov.
V zmysle § 29 ods. 3 ZKV konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd
na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu, úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali
námietky, prípadne aj veriteľský výbor a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí
na úradnej tabuli súdu.
Súd prvého stupňa pri schvaľovaní konečnej správy a vyúčtovaní výdavkov správcu
postupoval v súlade so Zákonom o konkurze a vyrovnaní, konečnú správu a námietky veriteľa
na pojednávaní riadne prejednal a v napadnutom uznesení poukázal na podstatné skutočnosti,
ktoré dostatočne odôvodňujú schválenie konečnej správy a dávajú odpoveď na podstatné
námietky veriteľa.
Je potrebné uviesť, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského
súdu v Bratislave z 18. marca 1997, t. j. konkurzné konanie prebieha už 15 rokov. Správca
konečnú správu predložil súdu prvého stupňa 29. decembra 2008. Rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorými schválil konečnú správu a zamietol námietky veriteľa S., a. s., Najvyšší súd
Slovenskej republiky už dvakrát zrušil. Veriteľ S., a. s. sa oboznámil s účtovnými dokladmi,
ktoré súviseli s výdavkami, ktorých výšku namietal. Na pojednávaní 18. októbra 2011 a aj v
odvolaní veriteľ nespochybňoval správnosť a úplnosť účtovných dokladov, ktoré správca
súdu prvého stupňa predložil. Rovnako aj súd prvého stupňa dospel k záveru, že jednotlivé
doklady boli zaúčtované v účtovníctve, a tým aj preukázané.
K jednotlivým výdavkom, ktorých výšku a účelnosť veriteľ namietal, dospel súd
prvého stupňa k správnemu záveru, že sú preukázané a veriteľ žiadnymi dôkazmi, ani inými
skutočnosťami nepreukázal nehospodárne konanie správcu konkurznej podstaty.
Podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu prvého stupňa o výške cestovných
výdavkov je správny. Cestovné výdavky boli riadne preukázané doloženými účtovnými
dokladmi. Tieto výdavky považuje odvolací súd za primerané vzhľadom na predmet
speňažovania a účelne vynaložené. Cestovné výdavky predstavujú sumu 214 668 Sk.
V danom konaní správca konkurznej podstaty speňažoval družstvo, ktoré sa, tak ako tvrdí,
nachádzalo asi 30 km od sídla správcu. Správca potrebu ciest odôvodňoval tým, že cestovné
výdavky vznikali pri obhliadkach areálu záujemcami o kúpu, znalcami a pri kontrolnej
činnosti a zabezpečovaní stráženia pomerne rozsiahleho areálu, účasťou na súdnych sporoch.
Podľa odvolacieho súdu jednotlivé cesty správcu boli potrebné a nevyhnutné na zabezpečenie
účelu konkurzu. Tak ako to správca špecifikoval, cestovné výdavky po predaji majetku
družstva klesli. Za celé trvanie konkurzu do podania konečnej správy, t. j. 12 rokov, je podľa
odvolacieho súdu výška cestovných výdavkov primeraná. Ďalej je potrebné poukázať
na skutočnosť, že odvolateľ nešpecifikoval, že ktoré jednotlivé cesty považuje za neúčelné
a výšku ich nákladov za neprimeranú. V tejto súvislosti treba uviesť, že nie je možné a ani
potrebné, aby sa súd v rozhodnutí o schválení konečnej správy zaoberal každou jednotlivou
cestou správcu a účtovníčky a odôvodňoval ich účelnosť.
Náklady na strážnu službu považuje veriteľ za neprimerane vysoké, resp. neefektívne
vynaložené. Podľa odvolacieho súdu správca preukázal potrebu stráženia areálu družstva
z dôvodu rozkrádania jeho majetku. Areál družstva bol podľa vyjadrenia správcu rozsiahly,
a preto výkon strážnej služby bol zabezpečený 3 - 4 pracovníkmi. Areál bol strážený
44 mesiacov za sumu spolu 854 328 Sk, t. j. 6 469 Sk za mesiac. Podľa odvolacieho súdu
správca konkurznej podstaty preukázal potrebu stráženia majetku konkurznej podstaty
a náklady vynaložené za strážnu službu sú primerané a účelne vynaložené. Suma 6 469 Sk
na osobu na mesiac vrátane príplatkov, stravného a odstupného je primeraná vzhľadom
na vývoj priemerných miezd od roku 1997. Je potrebné uviesť, že majetok patriaci
do konkurznej podstaty úpadcu bol predaný až v VII. kole ponúk, čo nasvedčuje tomu, že išlo
o neatraktívny majetok a tvrdenie správcu, že išlo o zničené budovy a stavby, bez zvierat
a strojov nebol žiadny záujem, je dôvodné. Z toho dôvodu sa stráženie predmetného areálu
predĺžilo a tým aj vzrástli náklady na strážnu službu.
Odvolací súd považuje výdavky za archiváciu za primerané. Tvrdenie odvolateľa,
že napadnuté uznesenie je v tejto časti nepreskúmateľné, nie je dôvodné. Skutočnosť,
že správca nerobil výberové konanie na výber archivačnej spoločnosti, ale len telefonicky
zisťoval ceny služieb jednotlivých archivačných spoločností, nemôže zakladať domnienku,
že náklady na archiváciu nevznikli. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa,
že náklady na archiváciu sú preukázané a primerané. Tak, ako správne uviedol, za služby
spojené s archiváciou archivačná spoločnosť vystavila faktúru, ktorá bola uhradená a zahrnutá
v účtovníctve úpadcu. Odvolateľ neuviedol konkrétne skutočnosti a nepredložil dôkazy, prečo
považuje náklady za archiváciu za neprimerané.
Veriteľ S., a. s. uviedol, že v tomto konkurze má postavenie najväčšieho veriteľa
s právom na oddelené uspokojenie, keďže na podstatnú časť nehnuteľného majetku patriaceho
do konkurznej podstaty úpadcu mal zriadené záložné právo. Táto skutočnosť však nezakladá
dôvod, aby bol odvolateľ, aj keď ide o oddeleného veriteľa, plne uspokojený z predaja
majetku, na ktorom mal zriadené záložné právo. Veriteľ sa musí v zmysle § 28 ZKV podieľať
aj na nákladoch správy, speňaženia a vydania výťažku a odmeny správcu. Výťažok zo
speňaženia založeného majetku v danom prípade pokryl náklady na jeho speňaženie, správu
a odmenu správcu. Tvrdenie odvolateľa, že sumu určenú pre oddeleného veriteľ správca
neoprávnene zaťažil neprimerane vysokými nákladmi nie je dôvodné. Všetky náklady
konkurzného konania sú preukázané a primerané. Rovnako spôsob, akým správca rozvrhol
náklady na konkurzné konanie, je správny a v súlade so Zákonom o konkurze a vyrovnaní.
Odvolateľ nenamietal ani jednu konkrétnu položku z nákladov
na stráženie, na archiváciu alebo cestovné výdavky, ktorá by nebola preukázaná, alebo
neprimeraná. Samotná výška nákladov sa môže zdať na prvý pohľad vysoká, ale jedná sa
o konkurzné konanie, ktoré do podania konečnej správy prebiehalo 12 rokov a predmetom
speňaženia bol neatraktívny majetok, ktorý sa predal až v siedmom ponukovom kole.
Tvrdenie odvolateľa, že by sa mala krátiť odmena správcu, nie je dôvodná a preukázaná.
Z obsahu predloženého spisu nevyplýva skutočnosť, ktorá by nasvedčovala, že by správca
porušoval svoje povinnosti, bezdôvodne predlžoval konkurz a zaťažoval ho neprimeranými
nákladmi.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. apríla 2012
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová