Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/95/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľov: Členovia Urbariátu pasienkového,

lesného a pozemkového spoločenstva V., so sídlom V.: 1/ A., bytom Ţ.V.Ţ., 2/ Z., bytom

Ţ.V.Ţ., 3/ E., bytom B., 4/ M., bytom K., 5/ V., bytom K., 6/ M., bytom Ţ.V.Ţ., 7/ H., bytom

Ţ.V.Ţ., 8/ V., bytom Ţ.V.Ţ., 9/ M., bytom Ţ.V.Ţ., 10/ V., bytom Ţ.V.Ţ., 11/ A., bytom

Ţ.V.Ţ., 12/ R., bytom Ţ., 13/ A., bytom Ţ.V.Ţ., 14/ M., bytom O.Ţ., 15/ A., bytom K., 16/ A.,

bytom Ţ. - V. č. 123, 17/ Ing. M., bytom K., 18/ P., bytom Ţ. - V. č. 213, 19/ M., bytom K.Ţ.,

20/ Š., bytom Ţ. - V. č. 33, 21/ A., bytom Ţ. – V., č. , právne zastúpený JUDr. Františkom

Beňom, advokátom so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 1, Ţilina 22/ J., bytom K., 23/ P.,

bytom Ţ. - V. č. , 24/ Š., bytom Ţ. - V. č. , 25/ M., bytom B.Ţ., 26/ O., bytom Ţ. - V. č. , 27/

F., bytom Ţ. - V. č. , 28/ Š., bytom Ţ. - V. č. , 29/ E., bytom Ţ. - V. č. , 30/ M., bytom Č.Ţ.,

31/ Ľ., 32/ P., bytom H.Ţ., 33/ A., bytom Ţ. - V. č. , 34/ B., bytom Ţ. - V. č. , 35/ E., bytom Ţ.

- V. č. , 36/ E., 37/ P., bytom Ţ. - V. č. , 38/ A., bytom Ţ. - V. č. , 39/ M., bytom Ţ. - V. č. ,

40/ J., bytom Ţ. - V. č. , 41/ F., bytom Ţ. - V. č. , 42/ M., bytom Ţ. - V. č. , 43/ H., bytom Ţ.

- V. č. , 44/ A., bytom Ţ. - V. č. , 45/ E., bytom Ţ. - V. č. , 46/ E., bytom Ţ. - V. č. , 47/ M.,

bytom T.Ţ., 48/ J., bytom Ţ. - V. č. , 49/ F., bytom Ţ. - V. č. , 50/ A., bytom Ţ. - V. č. , 51/

J., bytom Ţ. - V. č. , 52/ A., bytom Ţ. - V. č. , 53/ M., bytom Ţ. - V. č. , 54/ M., bytom Ţ. - V.

č. , 55/ O., bytom Ţ. - V. č. , 56/ S., bytom Ţ. - V. č. , 57/ V., bytom Ţ. - V. č. , 58/ Š., bytom

Ţ. - V. č. , 59/ J., bytom V.Ţ., 60/ I., bytom Ţ.V.Ţ., 61/ M., bytom Ţ.V.Ţ., 62/ Ľ., bytom Ţ. -

V. č. , 63/ V., bytom Ţ.V.Ţ., 64/ M., bytom Ţ. - V. č. , 65/ S., bytom Ţ. - V. č. , 66/ J., bytom

N., 67/ M., bytom Ţ. - V. č. , 68/ O., bytom Ţ. - V. č. , 69/ P., bytom Ţ. - V. č. , 70/ A., bytom

Ţ. – V., 71/ I., bytom Ţ. - V. č. , 72/ J., bytom Ţ. - V. č. , 73/ J., bytom R.R., 74/ M., 75/ A.,

2

76/ J. st., 77/ V., bytom O.Ţ., 78/ A., bytom Ţ. - V. č. , 79/ O., bytom Ţ. – V., 80/ E., 81/ J.,

bytom K., 82/ M., bytom Ţ. - V. č. , 83/ M., bytom Ţ. - V. č. , 84/ V., bytom D., 85/ J., bytom

R., 86/ M., bytom Ţ. - V. č. , 87/ V., bytom Ţ. - V. č. , E., bytom B., 88/ J., bytom X.Ţ., 89/

V., bytom L., X./ M., bytom Ţ. - V. č. , 91/ M., bytom D.Ţ., 92/ A., bytom Š., 93/ H., bytom

R.R., 94/ Ing. B., bytom D., 95/ Ing. M., bytom Ú., 96/ P., bytom S.Ţ., 97/ P., bytom J.Ţ., 98/

Ľ., 99/ V., bytom R., 100/ M., bytom M.Ţ., 101/ O., bytom S.Ţ., 102/ A., bytom B., 103/ M.,

104/ A., 105/ F., 106/ E., 107/ M., 108/ J., 109/ J., navrhovatelia 1/ aţ 109/ (okrem 21/)

zastúpení a/ F., bytom Ţ. - V. č. , b/ A., bytom Ţ. - V. č. , c/ A., bytom , Ţ. – V., proti

odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Žiline, A. Kmeťa č. 17, Ţilina, za účasti: 1/ COOP

Jednota Ţilina, spotrebné druţstvo, so sídlom Predmestská č. 71, Ţilina, IČO: 00169048, 2/

Obvodný úrad Ţilina, so sídlom J. Kráľa č. 4, Ţilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu č. ObPÚ 2009/00586/R zo dňa 10.12.2009, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline č. k. -70 zo dňa 1.4.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

č. k. -70 zo dňa 1.4.2011 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom a účastníkom COOP Jednota Ţilina, spotrebné druţstvo a Obvodný

úrad Ţilina právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a/

zrušil a vrátil odporcovi na ďalšie konanie rozhodnutie č. ObPÚ 2009/00586/R zo dňa

10.12.2009, ktorým odporca podľa ustanovení o úprave vlastníckych

vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon“) rozhodol

o reštitučnom nároku urbariátu tak, ţe nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

v k.ú. V. ani právo na náhradu. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe odporcovi

uloţil zaplatiť trovy konania A. a to vo výške 154,58 € k rukám jeho právneho zástupcu

3

JUDr. Františka Beňa, ostatným navrhovateľom ani účastníkom konania náhradu trov konania

nepriznal.

2. Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe rozhodnutie správneho

orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, ţe ak by bol

dosiahnutý súhlas majiteľov nadpolovičnej väčšiny podielov všetkých spoluvlastníkov

spoločnej nehnuteľnosti a spoločný zástupca by uplatnil reštitučný nárok, uplatnil by ho takto

na všetky podiely; ak však súhlas majiteľov väčšiny podielov dosiahnutý nebol, no reštitučný

nárok bol uplatnený v lehote podľa zákona, bolo potrebné takéto uplatnenie reštitučného

nároku spoločným zástupcom povaţovať za uplatnenie reštitučného nároku jednotlivých

fyzických osôb, ktoré hlasovali za jeho uplatnenie na členskej schôdzi dňa 28.3.1992 a za tým

účelom splnomocnili spoločného zástupcu. Preto mal podľa krajského súdu správny orgán

v novom konaní posúdiť takto uplatnený nárok v časti podielov spoluvlastníkov, ktorí za

uplatnenie reštitučného nároku hlasovali na schôdzi.

3. Krajský súd v rozsudku konštatoval aj včasnosť uplatnenia nároku,

keď z administratívneho spisu odporcu vyplynulo, ţe ţiadosť o prinavrátenie domu

a súvisiaceho pozemku zo dňa 21.9.1992 došla odporcovi dňa 25.9.1992 a z doplnenia

ţiadosti k vydaniu nehnuteľnosti zo dňa 28.12.1992, ktorého prílohou bolo

tzv. „vyhodnotenie účasti urbariátu z valného zhromaţdenia zo dňa 28.3.1992“, vyplýva,

ţe sa ţiadajú vydať nehnuteľnosti vo vzťahu k jednotlivým fyzickým osobám ako členom

urbariátu. Zdôraznil, ţe hlasujúci členovia splnomocnili a to zrozumiteľne a jednoznačne

spoločných zástupcov na uplatnenie reštitučného nároku, ktorí tak urobili v zákonom

stanovenej lehote.

4. Krajský súd uloţil správnemu orgánu podrobiť menný zoznam zúčastnených

na členskej schôdzi dňa 28.3.1992 prieskumu ohľadne ďalších kritérií potrebných

na priznanie reštitučného nároku. Tieţ mu uloţil preskúmať právnu subjektivitu v rozsudku

vymenovaných účastníkov vzhľadom na dátum ich narodenia. Zaujal stanovisko aj k otázke

povinných osôb, keď konštatoval, ţe vo vzťahu k domu je ním COOP Jednota Ţilina,

spotrebné druţstvo, no vo vzťahu k pozemkom bude potrebné preskúmať, či bolo dané právo

trvalého uţívania alebo právo hospodárenia a v závislosti od zistení bude povinnou osobou

tieţ COOP Jednota Ţilina, spotrebné druţstvo alebo Slovenská republika v zastúpení

4

Obvodným úradom v Ţiline. Odporcovi uloţil pribrať do konania i nových nadobúdateľov

nehnuteľností vzhľadom k ustanoveniu § 14 ods. 1 SP, pretoţe ich práva by mohli byť

rozhodnutím odporcu dotknuté.

5. Námietku navrhovateľov o veľkostných podieloch nepovaţoval za dôvodnú, pretoţe

správny orgán správne prepočítal veľkostné podiely – za kaţdých 8 podielov 1 hlas –

a vychádzal z hlasovacieho zoznamu z roku 1943 aj z 28.3.1992, pričom ani v jednom prípade

nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina a uţ vôbec nie 78%, ako to tvrdili navrhovatelia.

Zároveň však konštatoval, ţe správny orgán pri určovaní veľkostného podielu vychádzal

z dvoch zdrojov, no potrebné bolo bez akýchkoľvek pochybností uviesť výšku podielov

bývalých urbárnikov a to len podľa jedného zdroja – podľa toho, ktorý bol skutkovo

preukázaný.

6. Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie namietajúc nesprávny záver

krajského súdu o uplatnení nároku členmi urbariátu ako fyzickými osobami, pretoţe nárok si

podľa neho jednoznačne uplatnil urbariát ako podieloví spoluvlastníci; zároveň nebola

splnená podmienka v zmysle § 13 zákona. Poukázal na ţiadosť podanú dňa 25.9.1992, ktorá

bola podaná urbariátom, teda sa jednalo o podielové spoluvlastníctvo upravené v zmysle § 37

ods. 2 (odporca mal zrejme na mysli )

a nie o fyzické osoby podľa § 13 ods. 1 zákona. Túto skutočnosť potvrdzuje podľa odporcu

aj fakt, ţe predchádzajúce rozhodnutia boli zrušené z iných dôvodov a nie preto, ţe by malo

ísť o uplatnenie reštitučného nároku fyzickými osobami. Odporca ďalej uviedol, ţe zápisnica

z členskej schôdze a časť prezenčnej listiny bola doplnená do spisu aţ v decembri 1995.

Na základe takto predloţených dokladov postupoval odporca podľa § 37 ods. 2 zákona

č. Nesúhlasil ani s konštatovaním krajského súdu, ţe v PK vloţkách nie sú

zapísané všetky podiely, ktoré sa nachádzajú v hlasovacom zozname pasienkového

spoločenstva z roku 1943, pretoţe v PK vloţkách boli povinne vykonávané zápisy

do 31.12.1950 a preto sú tieto zápisy presnejšie a zároveň sú bliţšie k termínu prechodu

majetku na štát, t.j. k 25.2.1948. Z týchto dôvodov ţiadal rozsudok krajského súdu zrušiť

(správne malo byť zmeniť) a rozhodnutie správneho orgánu potvrdiť.

7. Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhli rozsudok

krajského súdu potvrdiť. Vyjadrili domnienku, ţe zo strany odporcu ide o naťahovanie

5

reštitučnej veci, ktorá sa rieši uţ takmer 20 rokov. Odvolacie dôvody odporcu nepovaţovali

za relevantné a dodali, ţe samotné odvolanie odporcu sa len veľmi okrajovo zaoberá tou

skutočnosťou, pre ktorú krajský súd rozhodnutie správneho orgánu zrušil.

8. Účastník konania COOP Jednota Ţilina, SD, súhlasil s odvolaním odporcu.

II.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2

v spojení s a jednomyseľne ( ) dospel

k záveru, ţe odvolanie odporcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.4.2012

po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156

ods. 1 a 3 ).

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu, ktorého

súčasťou bol aj administratívny spis odporcu zistil, ţe napadnutým rozhodnutím Obvodný

pozemkový úrad v Žiline rozhodol podľa zákona o reštitučnom nároku Urbariátu

pasienkového, lesného a pozemkového spoločenstva V., na základe ţiadosti zo dňa

21.9.1992, ktorou ţiadal o navrátenie vlastníckeho práva k domu č. X. a pkn. parc. č. X., X.

a X., v k.ú. V., a to tak, ţe vyslovil, ţe:

1/ tam uvedeným fyzickým osobám nepriznáva vlastnícke právo ani právo na náhradu

k nehnuteľnostiam z dôvodu, ţe celkový podiel z pkn. vloţiek po pôvodných vlastníkoch bol

980467/2419200-in, čo predstavuje 40,52% z celkového urbárskeho majetku a teda neboli

splnené podmienky , t.j. ţe na uplatňovanie nároku

na vydanie nehnuteľností prostredníctvom spoločného zástupcu je potrebný súhlas majiteľov

väčšiny podielov,

2/ rovnako rozhodol o ďalších fyzických osobách z dôvodu, ţe tieto nespĺňali podmienky § 4

ods. 1, 2 písm. a/ aţ e/ zákona, resp. nesplnili podmienky ,

keďţe si nárok neuplatnili v zákonom stanovenej lehote do 31.12.1993.

6

11. Proti rozhodnutiu odporcu podali členovia urbariátu opravný prostriedok

na krajský súd. Namietali v ňom vyčíslenie celkového súčtu podielov vlastníkov 40,52 %,

resp. 42,81 %, pretoţe podľa nich odporca opomenul, ţe 8 veľkostných podielov sa rovnalo

1 hlasu, teda ţe 1 hlas predstavoval 8/2880. Tvrdili, ţe odporca mal ako povinnú osobu

uvádzať COOP Jednotu SD Ţilina, pretoţe zo zákona sú neplatné všetky prevody vlastníctva.

12. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zrušení

rozhodnutia, ktorým odporca v rámci reštitučného konania podľa zákona nepriznal

navrhovateľom vlastnícke právo k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam, ani právo

na náhradu. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach

odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania a z takto

vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

odporcu.

13. Účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd,

ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov

1948 aţ 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením

pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade

so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s poţiadavkami na tvorbu krajiny

a ţivotného prostredia. Zákon sa vzťahoval na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny

fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí

lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej

poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske

budovy a stavby slúţiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu

vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok

uvedený v § 20 (§ 1 ods. 1 zákona).

14. Podľa § 13 ods. 1 zákona právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môţe

oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a)

začne osemnásťmesačná lehota plynúť aţ odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol

výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona.

7

Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov

v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.

15. Podľa § 4 zákona oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby

patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby

v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 (ods. 1).

16. Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára

1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela

pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená

za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predloţený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé

dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho

dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo

práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje

povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti,

c) deti a manţel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo

pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti,

a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste

oprávnenými jeho deti (ods. 2).

17. V prípadoch uvedených v § 6 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami osoby tam

uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) aţ e) platia obdobne (ods. 3).

18. Zákon neupravil reštitúcie špecifické pre podmienky Slovenska. Preto ich rieši

republikový právny predpis, a to štvrtá časť o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

8

a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Zb.“).

19. Podľa spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú

vydať podľa osobitného predpisu (), alebo ku ktorým zaniká uţívacie

právo, sa rozumejú aj uţívacie podiely alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach,

na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých

urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Ak nemoţno výšku pôvodných

podielov určiť, povaţujú sa ich podiely za rovnaké. Nie je prekáţkou vydania pozemku,

ak je zastavaný stavbou vo vlastníctve oprávnenej osoby; v týchto prípadoch na poskytnutie

náhrady platia všeobecné predpisy (ods. 1).

Na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich

zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci)

spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný

súhlas majiteľov väčšiny podielov (ods. 2).

20. Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona sú príslušné

pozemkové úrady podľa zákona v spojení s ,

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie

o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona platia všeobecné predpisy

o správnom konaní, teda ustanovenia v platnom znení o správnom

konaní (ďalej len „SP“).

21. Podľa § 32 ods. 1, 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný

stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je

viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,

návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti

všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob

zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom prvostupňového súdu

nepovaţoval za dôvodnú námietku odporcu o zmeškaní zákonnej lehoty na uplatnenie

9

reštitučného nároku. Ţiadosť o navrátenie domu s priľahlými pozemkami zo dňa 21.9.1992

bola predloţená právnemu predchodcovi odporcu dňa 25.9.1992. Ţiadosť bola doplnená

podaním zo dňa 28.12.1992. Hoci ďalšie doklady boli doručené správnemu orgánu

aţ v decembri 1995, nemoţno s prihliadnutím na dospieť

k záveru o zmeškaní lehoty na uplatnenie reštitučného nároku, pretoţe právo na vydanie

nehnuteľnosti bolo bez pochyby uplatnené v zákonnej lehote. Právo na vydanie nehnuteľnosti

podľa § 6 mohla totiţ oprávnená osoba uplatniť do 31.12.1992 (§ 9 ods. 1 a § 13 ods. 1

zákona). Pokiaľ sa uplatňoval nárok na vydanie majetku bývalých urbárnikov, bola táto lehota

predĺţená do 31.12.1993 s tým, ţe dôkazy bolo moţné pozemkovému úradu predloţiť

najneskôr do 31.12.1995, inak právo zaniklo ( ).

23. Odvolací súd sa stotoţnil aj so záverom krajského súdu o tom, ţe odporca mal

povaţovať (z predloţených dokladov ako aj z obsahu ţiadosti) podanú ţiadosť za uplatnenie

reštitučného nároku členmi urbariátu – teda fyzickými osobami. Preto je potrebné vytknúť

odporcovi označenie navrhovateľa v záhlaví preskúmavaného rozhodnutia, keď tento

nesprávne uviedol, ţe rozhodoval o reštitučnom nároku Urbariátu pasienkového, lesného

a pozemkového spoločenstva V.

24. Nemoţno však súhlasiť so záverom krajského súdu, ţe pokiaľ pred podaním

návrhu nebol dosiahnutý súhlas majiteľov nadpolovičnej väčšiny podielov spoločnej

nehnuteľnosti, treba takúto ţiadosť aj podľa jej obsahu, povaţovať za uplatnenie reštitučného

nároku jednotlivých fyzických osôb, tzn. iba - tých, ktoré hlasovali za uplatnenie reštitučného

nároku a zvolili si spoločného zástupcu na členskej schôdzi. Práve naopak – ustanovenie § 37

ods. 2 presne špecifikuje, ţe bývalí členovia urbáru (resp. ich právni

nástupcovia) – teda fyzické osoby - mohli a z dôvodov procesnej efektívnosti aj mali poveriť

spoločného zástupcu na uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti, avšak nevyhnutným

predpokladom pre podanie návrhu na prinavrátenie vlastníctva k spoločnej

nehnuteľnosti, tzn. aj pre splnomocnenie je práve súhlas majiteľov väčšiny podielov.

V predmetnej právnej veci však nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná

výška podielov, keďţe odporca vychádzal z rôznych zdrojov. Nemoţno preto konštatovať,

ţe správny orgán zistil dostatočne skutkový stav veci. (V súvislosti s tým treba poukázať

aj na druhú vetu ustanovenia ) Tento rozpor

10

a nejednoznačnosť v určení celkového podielu je skutočnosťou, ktorá svedčí tomu, ţe zistenie

skutkového stavu bolo pre posúdenie veci nedostačujúce ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe zrušiť správne

rozhodnutie, hoci z iného dôvodu ( ), preto vzhľadom na uvedené

rozsudok krajského súdu o zrušení preskúmavaného rozhodnutia odporcu z dôvodu podľa

potvrdil ako vecne správny ( ). Preto bude úlohou

odporcu v ďalšom konaní preveriť, aká časť majiteľov podielov sa vyslovila za podanie

návrhu.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z v spojení

s a , keď navrhovateľom napriek ich úspechu v konaní

náhradu trov konania nepriznal, lebo si ju neuplatnili. Odporcovi zákon priznanie náhrady

trov konania neumoţňuje. Účastníkom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, lebo

im v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. apríla 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová