Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9e5/383745.bd4175.pdf
PDF · 138.56 KB
No categories available
1Sžr/95/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/95/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľov: Členovia Urbariátu pasienkového,
lesného a pozemkového spoločenstva V., so sídlom V.: 1/ A., bytom Ţ.V.Ţ., 2/ Z., bytom
Ţ.V.Ţ., 3/ E., bytom B., 4/ M., bytom K., 5/ V., bytom K., 6/ M., bytom Ţ.V.Ţ., 7/ H., bytom
Ţ.V.Ţ., 8/ V., bytom Ţ.V.Ţ., 9/ M., bytom Ţ.V.Ţ., 10/ V., bytom Ţ.V.Ţ., 11/ A., bytom
Ţ.V.Ţ., 12/ R., bytom Ţ., 13/ A., bytom Ţ.V.Ţ., 14/ M., bytom O.Ţ., 15/ A., bytom K., 16/ A.,
bytom Ţ. - V. č. 123, 17/ Ing. M., bytom K., 18/ P., bytom Ţ. - V. č. 213, 19/ M., bytom K.Ţ.,
20/ Š., bytom Ţ. - V. č. 33, 21/ A., bytom Ţ. – V., č. , právne zastúpený JUDr. Františkom
Beňom, advokátom so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 1, Ţilina 22/ J., bytom K., 23/ P.,
bytom Ţ. - V. č. , 24/ Š., bytom Ţ. - V. č. , 25/ M., bytom B.Ţ., 26/ O., bytom Ţ. - V. č. , 27/
F., bytom Ţ. - V. č. , 28/ Š., bytom Ţ. - V. č. , 29/ E., bytom Ţ. - V. č. , 30/ M., bytom Č.Ţ.,
31/ Ľ., 32/ P., bytom H.Ţ., 33/ A., bytom Ţ. - V. č. , 34/ B., bytom Ţ. - V. č. , 35/ E., bytom Ţ.
- V. č. , 36/ E., 37/ P., bytom Ţ. - V. č. , 38/ A., bytom Ţ. - V. č. , 39/ M., bytom Ţ. - V. č. ,
40/ J., bytom Ţ. - V. č. , 41/ F., bytom Ţ. - V. č. , 42/ M., bytom Ţ. - V. č. , 43/ H., bytom Ţ.
- V. č. , 44/ A., bytom Ţ. - V. č. , 45/ E., bytom Ţ. - V. č. , 46/ E., bytom Ţ. - V. č. , 47/ M.,
bytom T.Ţ., 48/ J., bytom Ţ. - V. č. , 49/ F., bytom Ţ. - V. č. , 50/ A., bytom Ţ. - V. č. , 51/
J., bytom Ţ. - V. č. , 52/ A., bytom Ţ. - V. č. , 53/ M., bytom Ţ. - V. č. , 54/ M., bytom Ţ. - V.
č. , 55/ O., bytom Ţ. - V. č. , 56/ S., bytom Ţ. - V. č. , 57/ V., bytom Ţ. - V. č. , 58/ Š., bytom
Ţ. - V. č. , 59/ J., bytom V.Ţ., 60/ I., bytom Ţ.V.Ţ., 61/ M., bytom Ţ.V.Ţ., 62/ Ľ., bytom Ţ. -
V. č. , 63/ V., bytom Ţ.V.Ţ., 64/ M., bytom Ţ. - V. č. , 65/ S., bytom Ţ. - V. č. , 66/ J., bytom
N., 67/ M., bytom Ţ. - V. č. , 68/ O., bytom Ţ. - V. č. , 69/ P., bytom Ţ. - V. č. , 70/ A., bytom
Ţ. – V., 71/ I., bytom Ţ. - V. č. , 72/ J., bytom Ţ. - V. č. , 73/ J., bytom R.R., 74/ M., 75/ A.,
2
76/ J. st., 77/ V., bytom O.Ţ., 78/ A., bytom Ţ. - V. č. , 79/ O., bytom Ţ. – V., 80/ E., 81/ J.,
bytom K., 82/ M., bytom Ţ. - V. č. , 83/ M., bytom Ţ. - V. č. , 84/ V., bytom D., 85/ J., bytom
R., 86/ M., bytom Ţ. - V. č. , 87/ V., bytom Ţ. - V. č. , E., bytom B., 88/ J., bytom X.Ţ., 89/
V., bytom L., X./ M., bytom Ţ. - V. č. , 91/ M., bytom D.Ţ., 92/ A., bytom Š., 93/ H., bytom
R.R., 94/ Ing. B., bytom D., 95/ Ing. M., bytom Ú., 96/ P., bytom S.Ţ., 97/ P., bytom J.Ţ., 98/
Ľ., 99/ V., bytom R., 100/ M., bytom M.Ţ., 101/ O., bytom S.Ţ., 102/ A., bytom B., 103/ M.,
104/ A., 105/ F., 106/ E., 107/ M., 108/ J., 109/ J., navrhovatelia 1/ aţ 109/ (okrem 21/)
zastúpení a/ F., bytom Ţ. - V. č. , b/ A., bytom Ţ. - V. č. , c/ A., bytom , Ţ. – V., proti
odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Žiline, A. Kmeťa č. 17, Ţilina, za účasti: 1/ COOP
Jednota Ţilina, spotrebné druţstvo, so sídlom Predmestská č. 71, Ţilina, IČO: 00169048, 2/
Obvodný úrad Ţilina, so sídlom J. Kráľa č. 4, Ţilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu č. ObPÚ 2009/00586/R zo dňa 10.12.2009, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku
Krajského súdu v Ţiline č. k. 22Sp/1/2010-70 zo dňa 1.4.2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline
č. k. 22Sp/1/2010-70 zo dňa 1.4.2011 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom a účastníkom COOP Jednota Ţilina, spotrebné druţstvo a Obvodný
úrad Ţilina právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a/
OSP zrušil a vrátil odporcovi na ďalšie konanie rozhodnutie č. ObPÚ 2009/00586/R zo dňa
10.12.2009, ktorým odporca podľa ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon“) rozhodol
o reštitučnom nároku urbariátu tak, ţe nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
v k.ú. V. ani právo na náhradu. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe odporcovi
uloţil zaplatiť trovy konania A. a to vo výške 154,58 € k rukám jeho právneho zástupcu
3
JUDr. Františka Beňa, ostatným navrhovateľom ani účastníkom konania náhradu trov konania
nepriznal.
2. Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe rozhodnutie správneho
orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, ţe ak by bol
dosiahnutý súhlas majiteľov nadpolovičnej väčšiny podielov všetkých spoluvlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti a spoločný zástupca by uplatnil reštitučný nárok, uplatnil by ho takto
na všetky podiely; ak však súhlas majiteľov väčšiny podielov dosiahnutý nebol, no reštitučný
nárok bol uplatnený v lehote podľa zákona, bolo potrebné takéto uplatnenie reštitučného
nároku spoločným zástupcom povaţovať za uplatnenie reštitučného nároku jednotlivých
fyzických osôb, ktoré hlasovali za jeho uplatnenie na členskej schôdzi dňa 28.3.1992 a za tým
účelom splnomocnili spoločného zástupcu. Preto mal podľa krajského súdu správny orgán
v novom konaní posúdiť takto uplatnený nárok v časti podielov spoluvlastníkov, ktorí za
uplatnenie reštitučného nároku hlasovali na schôdzi.
3. Krajský súd v rozsudku konštatoval aj včasnosť uplatnenia nároku,
keď z administratívneho spisu odporcu vyplynulo, ţe ţiadosť o prinavrátenie domu
a súvisiaceho pozemku zo dňa 21.9.1992 došla odporcovi dňa 25.9.1992 a z doplnenia
ţiadosti k vydaniu nehnuteľnosti zo dňa 28.12.1992, ktorého prílohou bolo
tzv. „vyhodnotenie účasti urbariátu z valného zhromaţdenia zo dňa 28.3.1992“, vyplýva,
ţe sa ţiadajú vydať nehnuteľnosti vo vzťahu k jednotlivým fyzickým osobám ako členom
urbariátu. Zdôraznil, ţe hlasujúci členovia splnomocnili a to zrozumiteľne a jednoznačne
spoločných zástupcov na uplatnenie reštitučného nároku, ktorí tak urobili v zákonom
stanovenej lehote.
4. Krajský súd uloţil správnemu orgánu podrobiť menný zoznam zúčastnených
na členskej schôdzi dňa 28.3.1992 prieskumu ohľadne ďalších kritérií potrebných
na priznanie reštitučného nároku. Tieţ mu uloţil preskúmať právnu subjektivitu v rozsudku
vymenovaných účastníkov vzhľadom na dátum ich narodenia. Zaujal stanovisko aj k otázke
povinných osôb, keď konštatoval, ţe vo vzťahu k domu je ním COOP Jednota Ţilina,
spotrebné druţstvo, no vo vzťahu k pozemkom bude potrebné preskúmať, či bolo dané právo
trvalého uţívania alebo právo hospodárenia a v závislosti od zistení bude povinnou osobou
tieţ COOP Jednota Ţilina, spotrebné druţstvo alebo Slovenská republika v zastúpení
4
Obvodným úradom v Ţiline. Odporcovi uloţil pribrať do konania i nových nadobúdateľov
nehnuteľností vzhľadom k ustanoveniu § 14 ods. 1 SP, pretoţe ich práva by mohli byť
rozhodnutím odporcu dotknuté.
5. Námietku navrhovateľov o veľkostných podieloch nepovaţoval za dôvodnú, pretoţe
správny orgán správne prepočítal veľkostné podiely – za kaţdých 8 podielov 1 hlas –
a vychádzal z hlasovacieho zoznamu z roku 1943 aj z 28.3.1992, pričom ani v jednom prípade
nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina a uţ vôbec nie 78%, ako to tvrdili navrhovatelia.
Zároveň však konštatoval, ţe správny orgán pri určovaní veľkostného podielu vychádzal
z dvoch zdrojov, no potrebné bolo bez akýchkoľvek pochybností uviesť výšku podielov
bývalých urbárnikov a to len podľa jedného zdroja – podľa toho, ktorý bol skutkovo
preukázaný.
6. Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie namietajúc nesprávny záver
krajského súdu o uplatnení nároku členmi urbariátu ako fyzickými osobami, pretoţe nárok si
podľa neho jednoznačne uplatnil urbariát ako podieloví spoluvlastníci; zároveň nebola
splnená podmienka v zmysle § 13 zákona. Poukázal na ţiadosť podanú dňa 25.9.1992, ktorá
bola podaná urbariátom, teda sa jednalo o podielové spoluvlastníctvo upravené v zmysle § 37
ods. 2 zákona č. 330/1992 Zb. (odporca mal zrejme na mysli zákon č. 330/1991 Zb.)
a nie o fyzické osoby podľa § 13 ods. 1 zákona. Túto skutočnosť potvrdzuje podľa odporcu
aj fakt, ţe predchádzajúce rozhodnutia boli zrušené z iných dôvodov a nie preto, ţe by malo
ísť o uplatnenie reštitučného nároku fyzickými osobami. Odporca ďalej uviedol, ţe zápisnica
z členskej schôdze a časť prezenčnej listiny bola doplnená do spisu aţ v decembri 1995.
Na základe takto predloţených dokladov postupoval odporca podľa § 37 ods. 2 zákona
č. 330/1991 Zb. Nesúhlasil ani s konštatovaním krajského súdu, ţe v PK vloţkách nie sú
zapísané všetky podiely, ktoré sa nachádzajú v hlasovacom zozname pasienkového
spoločenstva z roku 1943, pretoţe v PK vloţkách boli povinne vykonávané zápisy
do 31.12.1950 a preto sú tieto zápisy presnejšie a zároveň sú bliţšie k termínu prechodu
majetku na štát, t.j. k 25.2.1948. Z týchto dôvodov ţiadal rozsudok krajského súdu zrušiť
(správne malo byť zmeniť) a rozhodnutie správneho orgánu potvrdiť.
7. Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhli rozsudok
krajského súdu potvrdiť. Vyjadrili domnienku, ţe zo strany odporcu ide o naťahovanie
5
reštitučnej veci, ktorá sa rieši uţ takmer 20 rokov. Odvolacie dôvody odporcu nepovaţovali
za relevantné a dodali, ţe samotné odvolanie odporcu sa len veľmi okrajovo zaoberá tou
skutočnosťou, pre ktorú krajský súd rozhodnutie správneho orgánu zrušil.
8. Účastník konania COOP Jednota Ţilina, SD, súhlasil s odvolaním odporcu.
II.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2
v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel
k záveru, ţe odvolanie odporcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.4.2012
po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156
ods. 1 a 3 OSP).
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu, ktorého
súčasťou bol aj administratívny spis odporcu zistil, ţe napadnutým rozhodnutím Obvodný
pozemkový úrad v Žiline rozhodol podľa zákona o reštitučnom nároku Urbariátu
pasienkového, lesného a pozemkového spoločenstva V., na základe ţiadosti zo dňa
21.9.1992, ktorou ţiadal o navrátenie vlastníckeho práva k domu č. X. a pkn. parc. č. X., X.
a X., v k.ú. V., a to tak, ţe vyslovil, ţe:
1/ tam uvedeným fyzickým osobám nepriznáva vlastnícke právo ani právo na náhradu
k nehnuteľnostiam z dôvodu, ţe celkový podiel z pkn. vloţiek po pôvodných vlastníkoch bol
980467/2419200-in, čo predstavuje 40,52% z celkového urbárskeho majetku a teda neboli
splnené podmienky § 97 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., t.j. ţe na uplatňovanie nároku
na vydanie nehnuteľností prostredníctvom spoločného zástupcu je potrebný súhlas majiteľov
väčšiny podielov,
2/ rovnako rozhodol o ďalších fyzických osobách z dôvodu, ţe tieto nespĺňali podmienky § 4
ods. 1, 2 písm. a/ aţ e/ zákona, resp. nesplnili podmienky § 42a zákona č. 330/1991 Zb.,
keďţe si nárok neuplatnili v zákonom stanovenej lehote do 31.12.1993.
6
11. Proti rozhodnutiu odporcu podali členovia urbariátu opravný prostriedok
na krajský súd. Namietali v ňom vyčíslenie celkového súčtu podielov vlastníkov 40,52 %,
resp. 42,81 %, pretoţe podľa nich odporca opomenul, ţe 8 veľkostných podielov sa rovnalo
1 hlasu, teda ţe 1 hlas predstavoval 8/2880. Tvrdili, ţe odporca mal ako povinnú osobu
uvádzať COOP Jednotu SD Ţilina, pretoţe zo zákona sú neplatné všetky prevody vlastníctva.
12. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zrušení
rozhodnutia, ktorým odporca v rámci reštitučného konania podľa zákona nepriznal
navrhovateľom vlastnícke právo k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam, ani právo
na náhradu. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach
odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
odporcu.
13. Účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd,
ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov
1948 aţ 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením
pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade
so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s poţiadavkami na tvorbu krajiny
a ţivotného prostredia. Zákon sa vzťahoval na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny
fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí
lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej
poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske
budovy a stavby slúţiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu
vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok
uvedený v § 20 (§ 1 ods. 1 zákona).
14. Podľa § 13 ods. 1 zákona právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môţe
oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a)
začne osemnásťmesačná lehota plynúť aţ odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol
výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona.
7
Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov
v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.
15. Podľa § 4 zákona oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby
patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby
v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 (ods. 1).
16. Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára
1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela
pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená
za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predloţený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé
dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho
dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo
práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje
povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti,
c) deti a manţel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo
pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti,
a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste
oprávnenými jeho deti (ods. 2).
17. V prípadoch uvedených v § 6 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami osoby tam
uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) aţ e) platia obdobne (ods. 3).
18. Zákon neupravil reštitúcie špecifické pre podmienky Slovenska. Preto ich rieši
republikový právny predpis, a to štvrtá časť zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
8
a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991
Zb.“).
19. Podľa § 37 zákona č. 330/1991 Zb. spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú
vydať podľa osobitného predpisu (zákona č. 229/1991 Zb.), alebo ku ktorým zaniká uţívacie
právo, sa rozumejú aj uţívacie podiely alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach,
na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých
urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Ak nemoţno výšku pôvodných
podielov určiť, povaţujú sa ich podiely za rovnaké. Nie je prekáţkou vydania pozemku,
ak je zastavaný stavbou vo vlastníctve oprávnenej osoby; v týchto prípadoch na poskytnutie
náhrady platia všeobecné predpisy (ods. 1).
Na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci)
spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný
súhlas majiteľov väčšiny podielov (ods. 2).
20. Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona sú príslušné
pozemkové úrady podľa § 9 zákona v spojení s § 5 ods. 5, písm. g/ zákona č. 330/1991 Zb.
Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie
o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona platia všeobecné predpisy
o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom
konaní (ďalej len „SP“).
21. Podľa § 32 ods. 1, 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je
viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob
zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom prvostupňového súdu
nepovaţoval za dôvodnú námietku odporcu o zmeškaní zákonnej lehoty na uplatnenie
9
reštitučného nároku. Ţiadosť o navrátenie domu s priľahlými pozemkami zo dňa 21.9.1992
bola predloţená právnemu predchodcovi odporcu dňa 25.9.1992. Ţiadosť bola doplnená
podaním zo dňa 28.12.1992. Hoci ďalšie doklady boli doručené správnemu orgánu
aţ v decembri 1995, nemoţno s prihliadnutím na § 42a ods. 1 zák. č. 330/1991 Zb. dospieť
k záveru o zmeškaní lehoty na uplatnenie reštitučného nároku, pretoţe právo na vydanie
nehnuteľnosti bolo bez pochyby uplatnené v zákonnej lehote. Právo na vydanie nehnuteľnosti
podľa § 6 mohla totiţ oprávnená osoba uplatniť do 31.12.1992 (§ 9 ods. 1 a § 13 ods. 1
zákona). Pokiaľ sa uplatňoval nárok na vydanie majetku bývalých urbárnikov, bola táto lehota
predĺţená do 31.12.1993 s tým, ţe dôkazy bolo moţné pozemkovému úradu predloţiť
najneskôr do 31.12.1995, inak právo zaniklo (§ 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.).
23. Odvolací súd sa stotoţnil aj so záverom krajského súdu o tom, ţe odporca mal
povaţovať (z predloţených dokladov ako aj z obsahu ţiadosti) podanú ţiadosť za uplatnenie
reštitučného nároku členmi urbariátu – teda fyzickými osobami. Preto je potrebné vytknúť
odporcovi označenie navrhovateľa v záhlaví preskúmavaného rozhodnutia, keď tento
nesprávne uviedol, ţe rozhodoval o reštitučnom nároku Urbariátu pasienkového, lesného
a pozemkového spoločenstva V.
24. Nemoţno však súhlasiť so záverom krajského súdu, ţe pokiaľ pred podaním
návrhu nebol dosiahnutý súhlas majiteľov nadpolovičnej väčšiny podielov spoločnej
nehnuteľnosti, treba takúto ţiadosť aj podľa jej obsahu, povaţovať za uplatnenie reštitučného
nároku jednotlivých fyzických osôb, tzn. iba - tých, ktoré hlasovali za uplatnenie reštitučného
nároku a zvolili si spoločného zástupcu na členskej schôdzi. Práve naopak – ustanovenie § 37
ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. presne špecifikuje, ţe bývalí členovia urbáru (resp. ich právni
nástupcovia) – teda fyzické osoby - mohli a z dôvodov procesnej efektívnosti aj mali poveriť
spoločného zástupcu na uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti, avšak nevyhnutným
predpokladom pre podanie návrhu na prinavrátenie vlastníctva k spoločnej
nehnuteľnosti, tzn. aj pre splnomocnenie je práve súhlas majiteľov väčšiny podielov.
V predmetnej právnej veci však nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná
výška podielov, keďţe odporca vychádzal z rôznych zdrojov. Nemoţno preto konštatovať,
ţe správny orgán zistil dostatočne skutkový stav veci. (V súvislosti s tým treba poukázať
aj na druhú vetu ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.) Tento rozpor
10
a nejednoznačnosť v určení celkového podielu je skutočnosťou, ktorá svedčí tomu, ţe zistenie
skutkového stavu bolo pre posúdenie veci nedostačujúce (§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP).
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe zrušiť správne
rozhodnutie, hoci z iného dôvodu (§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP), preto vzhľadom na uvedené
rozsudok krajského súdu o zrušení preskúmavaného rozhodnutia odporcu z dôvodu podľa
§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 OSP). Preto bude úlohou
odporcu v ďalšom konaní preveriť, aká časť majiteľov podielov sa vyslovila za podanie
návrhu.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP, keď navrhovateľom napriek ich úspechu v konaní
náhradu trov konania nepriznal, lebo si ju neuplatnili. Odporcovi zákon priznanie náhrady
trov konania neumoţňuje. Účastníkom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, lebo
im v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. apríla 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová