Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/52/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky

Reisenauerovej v právnej veci žalobcu: Poľovnícke združenie Nové Mesto nad Váhom I,

so sídlom Karpatská 27, Nové Mesto nad Váhom, právne zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Geško, Hulín a partneri, s.r.o., za ktorú koná JUDr. Richard Hulín, so sídlom

Velehradská 33, Bratislava, adresa na doručovanie Ľubinská 3, Bratislava, proti žalovanému:

Krajský lesný úrad v Trenčíne, so sídlom Námestie sv. Anny 7, Trenčín, za účasti:

1/ PASIA spol. s r.o., so sídlom Ľ. Podjavorinskej 2513/3A, Nové Mesto nad Váhom,

IČO: 31 422 900, 2/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8,

Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, odštepný závod Trenčín, Hodžova 38, právne zastúpený

Mgr. Xéniou Tobolkovou Jarošovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie

Hasičská 3, Trenčín, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava,

IČO: 17 335 345, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. -10,

zo dňa 12. decembra 2008, na odvolanie žalovaného a účastníka v 1/ rade proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne, č. k. -90 zo dňa 29. júna 2010, v spojení s opravným

uznesením č. k. - 134 zo dňa 27. septembra 2011, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,

č. k. -90 zo dňa 29. júna 2010 v spojení s opravným uznesením

č. k. - 134 zo dňa 27. septembra 2011 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

titulom trov právneho zastúpenia v sume 132,97 € k rukám právneho zástupcu žalobcu,

do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Krajský súd v Trenčíne

(ďalej len ako „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e)

(ďalej len ako „OSP“) v záhlaví uvedené rozhodnutie, ktorým

žalovaný, na odvolanie účastníka správneho konania PASIA spol. s r.o., zmenil podľa § 59

ods. 2 o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) rozhodnutie Obvodného lesného úradu

v Novom Meste nad Váhom číslo 2008/00024 zo dňa 23. júla 2008 (ďalej aj ako

„prvostupňové správne rozhodnutie“) tak, že v súlade s

o poľovníctve v znení neskorších predpisov účinného do 1. septembra 2009 (ďalej len ako

„“ alebo „zákon o poľovníctve“) schválil zmluvu o nájme výkonu práva

poľovníctva v poľovnom revíri PASIA – Nové Mesto nad Váhom uzavretú medzi

Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a obchodnou spoločnosťou PASIA

spol. s r.o. ako nájomcom zo dňa 6. apríla 2007 a súčasne aj zmluvu o nájme uzavretú medzi:

Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik ako prenajímateľom a obchodnou spoločnosťou

PASIA spol. s r.o. ako nájomcom zo dňa 8. októbra 2007. Žalovaný svojím rozhodnutím

zároveň určil odplatu za výkon práva poľovníctva vlastníkom a správcom poľovných

pozemkov v poľovnom revíri PASIA – Nové Mesto nad Váhom podľa sadzobníka na výpočet

nájomného za poľovné pozemky tvoriaceho prílohu k , ktorým bol

novelizovaný a to za 1 ha poľovného pozemku sumu 10,--Sk s tým, že

odplatu – nájomné je nájomca PASIA spol. s r.o. povinný uhradiť vlastníkom poľovných

pozemkov každoročne za 12 kalendárnych mesiacov až do zániku zmluvy. O trovách konania

rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech priznal

náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 66 € a náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 722,27 € pozostávajúcu z odmeny za 4 úkony právnej služby a to

za prevzatie a prípravu zastúpenia v roku 2008 v sume 125,45 € s DPH (105,42 + 19 % DPH

podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. účinnej

do 31. mája 2009) + režijný paušál 7,52 € s DPH (6,30 € + 19 % DPH), za podanie žaloby dňa

20. februára 2009 v sume 125,45 € s DPH + režijný paušál 7,52 €, za podanie odvolania

proti uzneseniu o zastavení konania dňa 21. septembra 2009 v sume 137,92 € s DPH

(115,90 € + 19 % DPH) + režijný paušál 8,27 € (6,95 € + 19 % DPH) a za účasť

na pojednávaní dňa 29. júna 2010 v sume 143,07 € s DPH (120,23 € + 19 % DPH) + režijný

paušál 8,58 € (7,21 € + 19 % DPH), ďalej z náhrady cestovných nákladov v sume 87,08 €

s DPH (73,05 € + 19 % DPH) a z náhrady za stratu času v sume 71,41 € (60,01 s 19 % DPH).

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolávajúc sa na ustanovenia § 14

ods. 1 a 2, § 16 ods. 1, článok 1 a článok 2 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve konštatoval, že

v prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či správne orgány postupovali v súlade

so zákonom, ak o žiadosti spoločnosti PASIA spol. s r.o. vo veci schválenia zmlúv o výkone

práva nájmu konali len s účastníkmi zmlúv (nájomcom a prenajímateľmi) a nepribrali

do správneho konania žalobcu, ktorý je vlastníkom pozemkov, ktoré sú súčasťou poľovných

pozemkov v poľovnom revíri PASIA a ktorý tiež podal žiadosť o schválenie nájomných

zmlúv o výkone práva poľovníctva. V tejto súvislosti uviedol, že vymedzenie účastníkov

konania vo veciach využitia práva poľovníctva podľa tretej časti

neupravovalo ani usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva SR z 23. augusta 2005, na ktoré

na pojednávaní poukázal žalobca dodajúc, že išlo o správny akt ústredného orgánu štátnej

správy, ktorý usmerňoval orgány štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva

v konaniach o uznaní poľovného revíru. Nestotožniac sa s názorom Krajskej prokuratúry

v Trenčíne, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ak vo veci schvaľovania

nájomných zmlúv o výkone práva poľovníctva nekonali so všetkými vlastníkmi poľovných

pozemkov v poľovnom revíri PASIA, teda aj s tými, ktorých pobyt nebol známy alebo ktorí

svoje práva podľa zákona o poľovníctve neuplatnili uviedol, že práva týchto vlastníkov

poľovných pozemkov v poľovnom revíri PASIA vykonával zo zákona Slovenský pozemkový

fond, ak išlo o poľnohospodárske pozemky a Lesy SR, š.p. vykonávali vlastnícke práva štátu

k lesným pozemkom, doplniac zároveň, že opačný názor by bol v rozpore s účelom zákona

o poľovníctve, ktorý v tretej časti upravoval využitie práva poľovníctva. Poukázal na to, že

v prejednávanej veci došlo k zmene situácie po tom, ako žalobca doručil dňa 29. mája 2008

správnemu orgánu 1. stupňa žiadosť o schválenie nájomných zmlúv na výkon práva

poľovníctva v poľovnom revíri PASIA, pričom z tejto žiadosti vyplývalo, že vlastníci

poľovných pozemkov v poľovnom revíri PASIA a to M. K., H. K., Ing. K. K., Ing. Ľ. K.,

D. P. a M. K. uzavreli so žalobcom zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva a preto mal

za to, že keďže si títo vlastníci – prenajímatelia uplatnili práva podľa zákona o poľovníctve,

ich práva ako vlastníkov poľovných pozemkov už zo zákona nevykonával Slovenský

pozemkový fond dodajúc, že z uvedeného dôvodu správne orgány nepostupovali v súlade

so zákonom (§ 14 ods. 1 správneho poriadku), ak v ďalšom konaní nekonali so všetkými

účastníkmi, ktorí si uplatnili práva podľa zákona o poľovníctve a rovnako tiež so žalobcom,

nakoľko rozhodnutím správneho orgánu môže byť priamo dotknutý. Záverom uviedol, že

keďže žalobca v žalobe nenamietal nezákonnosť rozhodnutia o odplate za nájom výkonu

práva poľovníctva, neprihliadol na tvrdenie Krajskej prokuratúry v Trenčíne, že napadnuté

rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd podľa napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, keďže

v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť jeho

rozhodnutia.

Rozsudok krajského súdu napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný domáhajúc

sa zrušenia napadnutého uznesenia (správne sa mal domáhať zrušenia napadnutého rozsudku)

a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd nemal

preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže žalobca pred nadobudnutím jeho

právoplatnosti nevyčerpal riadne opravné prostriedky a preto neboli splnené podmienky

v zmysle a nasl. . V dôvodoch odvolania ďalej uviedol, že

nevymedzoval účastníkov konania vo veciach využitia práva poľovníctva a preto okruh

účastníkov konania správny orgán zisťuje jednak zo zmluvy a tiež z rozhodnutia o uznaní

poľovného revíru, ktoré predchádza konaniu o schvaľovaní zmluvy. Ďalej dôvodil, že každý

účastník konania, ktorý si myslí, že sa koná o jeho právach a jeho práva môžu byť

rozhodnutím dotknuté sa môže v konaní prihlásiť dodajúc, že nakoľko žalobca sa ako vlastník

poľovných pozemkov zapísaných na liste vlastníctve č. 3383, v katastrálnom území Nové

Mesto nad Váhom v priebehu prvostupňového, ani druhostupňového konania aktívne

neprihlásil za účastníka konania vo veci schvaľovania zmluvy pre nájomcu PASIA

spol. s r.o., zastupoval ho v tomto konaní Slovenský pozemkový fond. Poukázal ďalej na to,

že pokiaľ krajský súd vyslovil názor, že žalovaný mal ako s účastníkmi konať aj s M. K.,

H. K., Ing. K. K., Ing. Ľ. K., D. P. a M. K., vyslovil tento názor nad rámec žaloby

argumentujúc tým, že v žalobe sa M. K. a spol. nedomáhajú svojich práv, resp. M. K. a spol.

nepodali žalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia a keďže konanie v správnom

súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou, súd nemôže z vlastnej iniciatívy rozširovať

medze žaloby a prípadne vyhľadávať možné vady napadnutého rozhodnutia či postupu

správneho orgánu. Taktiež namietal postup krajského súdu, ktorý mu podľa § 250b ods. 2

uložil, aby doručil žalobcovi ako opomenutému účastníkovi konania rozhodnutie,

pričom v tejto súvislosti mu vytkol, že nedostatočne overoval správnosť tvrdenia žalobcu, že

je účastníkom konania ako vlastník poľovných pozemkov v poľovnom revíri PASIA Nové

Mesto nad Váhom argumentujúc tým, že žalobca predložil len list vlastníctva č. 3383, podľa

ktorého je vlastníkom parc. KNC č. 6032/4 (ostatné plochy), parc. KNC č. 6032/8 (ostatné

plochy), parc. KNC č. 6032/9 (ostatné plochy), parc. KNE č. 1142 (lesné pozemky)

a parc. KNE č. 1143 (lesné pozemky), k.ú. Nové Mesto nad Váhom. Poukazujúc na to, že

podľa rozhodnutia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom číslo 97/03832-009 zo dňa

5. septembra 1997, ktorým bol poľovný revír uznaný, je celková výmera druhu pozemku –

ostatná plocha v poľovnom revíri spolu 162,5437 ha, avšak podľa Úhrnného prehľadu hodnôt

druhov pozemkov vedeného správou katastra, výmera všetkých pozemkov s druhom kultúry –

ostatná plocha v k.ú. Nové Mesto nad Váhom je 389,9215 ha, odôvodňoval svoj postoj, že

krajský súd len na základe predloženého listu vlastníctva nemohol jednoznačne konštatovať

skutočnosť, že vyššie uvedené pozemky sú súčasťou poľovného revíru. V tejto súvislosti

poukázal na to, že v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru absentujú čísla parciel poľovných

pozemkov, z ktorých je poľovný revír zložený a preto ani orgán štátnej správy poľovníctva

bez ďalších podkladov ako je napr. kópia z katastrálnej mapy nevie zodpovedať otázku, či

poľovný pozemok je v poľovnom revíri. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal za to, že krajský

súd vo svojom postupe nezohľadnil nesplnenie podmienok na preskúmanie rozhodnutia,

resp. nevykonal potrebné preukazné zistenia a preto nespochybniteľne neposúdil postavenie

žalobcu ako účastníka konania.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj účastník (na strane

žalovaného) v 1/ rade PASIA spol. s r.o., ktorý po zhrnutí genézy správneho konania vytkol

prvostupňovému súdu, že sa mal vysporiadať s otázkou dodatočných podaní na správny

orgán, ako aj s otázkou, či pozemky navrhovateľov (správne malo byť uvedené žalobcu)

sú v uznanom poľovnom revíri a či sú v takej výmere, že majú za následok zrušenie

rozhodnutia, ktorým bola schválená nadpolovičná výmera zmlúv vlastníkov pozemkov.

Taktiež poukázal na to, že Obvodnému lesnému úradu musel preukázať akou výmerou

poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri disponuje. Na základe týchto skutočností

mal za to, že napadnutý rozsudok krajského súdu nebol vydaný na základe objektívneho

posúdenia stavu veci, dodajúc, že krajský súd vôbec nezohľadnil fakt, že vydanie

prvostupňového rozhodnutia trvalo správnemu orgánu skoro rok, a preto ho žiadal zrušiť.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu,

aby podľa napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne

správny v celom rozsahu potvrdil. Zároveň navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalovaného

k náhrade trov odvolacieho konania v sume 132,97 € (za 1 úkon právnej služby – vyjadrenie

k odvolaniu v sume 125,45 € s DPH + režijný paušál v sume 7,52 € s DPH). K dôvodom

odvolania, ktorými žalovaný poukazoval na vady konania, konkrétne, že krajský súd „nemal

preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože žalobca pred nadobudnutím jeho

právoplatnosti nevyčerpal riadne opravné prostriedky a tak neboli splnené podmienky

v zmysle “ uviedol, že žalovaný neodôvodnil, na základe akých skutočností prišiel

k záveru, že nevyčerpal riadne opravné prostriedky zdôrazniac, že mu nebolo riadne doručené

ani prvostupňové ani druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu a preto nemal možnosť

proti týmto rozhodnutiam podávať odvolania, naviac, proti prvostupňovému rozhodnutiu by

odvolanie ani nepodal, pretože bolo v jeho prospech (túto skutočnosť uviedol aj v odvolaní

proti uzneseniu krajského súdu č. k. -44 zo dňa 25. augusta 2009) a proti

rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa (žalovaného) odvolanie podať nemohol, keďže

ako druhoinštančné rozhodnutie nemohlo byť napadnuté riadnym opravným prostriedkom.

Z týchto dôvodov preto podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Stotožniac sa

s postupom prvostupňového súdu, ktorý vzniknutú situáciu vyhodnotil v odôvodnení

napadnutého rozsudku považoval za správne jeho právne aj skutkové posúdenie veci

smerujúce k záveru, že správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom, ak v ďalšom

konaní nekonali so všetkými účastníkmi podľa § 14 správneho poriadku. Rovnako nesúhlasil

s názorom žalovaného, ktorým vytkol krajskému súdu, že „mal ako s účastníkmi konať aj

s M. K., H. K., Ing. K. K., Ing. Ľ. K., D. P. a M. K. a to z dôvodu, že sa nedomáhali svojich

práv žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia“ argumentujúc tým, že prvostupňový

súd vychádzal len zo záveru, že správne orgány nekonali s tými subjektmi, s ktorými konať

mali (t.j. s tými, ktorí si uplatnili práva podľa zákona o poľovníctve). K námietke, ktorou

žalovaný poukazoval, že krajský súd nedostatočne posúdil dôvodnosť postavenia žalobcu ako

opomenutého účastníka v správnom konaní uviedol, že pokiaľ žalovaný odôvodňoval túto

výhradu tým, že „...v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru absentujú čísla parciel poľovných

pozemkov, z ktorých je poľovný revír zložený, a preto ani orgán štátnej správy poľovníctva

bez ďalších podkladov ako napr. kópia z katastrálnej mapy nevie zodpovedať otázku, či

poľovný pozemok je v poľovnom revíri...“ vlastne priznal, že schválil zmluvu o výkone práva

poľovníctva pre spoločnosť PASIA spol. s r.o. bez toho, aby mal vedomosť o lokalizácii

poľovného revíru dodajúc, že pokiaľ je to, čo tvrdí žalovaný pravda, nemôže si byť istý ani

tým, či rozhodnutie o uznaní poľovného revíru bolo prijaté v súlade so zákonom, keď v ňom

nie sú čísla parciel poľovných pozemkov, z ktorých je poľovný revír zložený a preto

žalovaný nemôže tvrdiť, že „nie všetky pozemky s druhom kultúry ostatná plocha boli

začlenené do poľovného revíru“. Poukázal na to, že podstatou žaloby o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia bolo to, aby mohol byť účastníkom konania a aby všetky nedostatky

správneho konania mohol pripomienkovať a nie skutočnosť, či bol alebo nebol vlastníkom

poľovných pozemkov dodajúc, že je nepochybne nesporné, že vlastníkom poľovných

pozemkov je a práva poľovníctva si uplatňoval aj v mene ostatných osôb – M. K. a spol.).

V súvislosti s touto odvolacou výhradou zdôraznil, že žalovaný túto námietku v konaní pred

prvostupňovým súdom neuvádzal (ako aj Prehľad ÚHDP) dodajúc, že pokiaľ by žalovaný

túto skutočnosť tvrdil, nemal by problém sa k nej vyjadriť, či už písomne alebo

na nariadenom pojednávaní. Rovnako, odvolávajúc sa na uviedol, že vykonanie

navrhovaných dôkazov, resp. námietka, že súd toto dokazovanie nevykonal, nie je prípustná.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu účastníka v 1/ rade súhlasil s jeho

tvrdením, že krajský súd sa mal vysporiadať s otázkou, či pozemky navrhovateľov,

t.j. žalobcu sú v uznanom poľovnom revíri PASIA Nové Mesto nad Váhom doplniac, že

krajský súd vo svojom postupe nevykonal potrebné preukazné zistenia, a preto

nespochybniteľne neposúdil postavenie žalobcu ako účastníka konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací

( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a v medziach podaných odvolaní ( veta prvá a ),

odvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď

deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1

a 3 v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru, že

odvolaniam žalovaného a účastníka v 1/ rade nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté

(, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné hneď na úvod uviesť, že

v odvolacom konaní už nekonal s Krajskou prokuratúrou v Trenčíne, ktorá v konaní

pred prvostupňovým súdom vystupovala v postavení účastníka v 1/ rade, nakoľko Krajská

prokuratúra v Trenčíne podaním zo dňa 30. novembra 2010, doručeným Krajskému súdu

v Trenčíne dňa 6. decembra 2010 oznámila, že v súlade s ust. vystupuje

z uvedeného konania.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie č. -10, zo dňa

12. decembra 2008, ktorým žalovaný správny orgán na odvolanie účastníka správneho

konania PASIA spol. s r.o., zmenil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové

správne rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Novom Meste nad Váhom číslo 2008/00024

zo dňa 23. júla 2008 tak, že v súlade s schválil zmluvu

o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri PASIA – Nové Mesto nad Váhom

uzavretú medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a obchodnou

spoločnosťou PASIA spol. s r.o. ako nájomcom zo dňa 6. apríla 2007 a súčasne aj zmluvu

o nájme uzavretú medzi: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik ako prenajímateľom

a obchodnou spoločnosťou PASIA spol. s r.o. ako nájomcom zo dňa 8. októbra 2007.

Žalovaný svojím rozhodnutím zároveň určil odplatu za výkon práva poľovníctva vlastníkom

a správcom poľovných pozemkov v poľovnom revíri PASIA – Nové Mesto nad Váhom

podľa sadzobníka na výpočet nájomného za poľovné pozemky tvoriaceho prílohu k zákonu

č. , ktorým bol novelizovaný , a to za 1 ha poľovného

pozemku sumu 10,--Sk s tým, že odplatu – nájomné je nájomca PASIA spol. s r.o. povinný

uhradiť vlastníkom poľovných pozemkov každoročne za 12 kalendárnych mesiacov

až do zániku zmluvy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v danom prípade bola medzi účastníkmi

konania spornou predovšetkým otázka účastníctva v správnom konaní, konkrétne či je,

resp. mal byť žalobca legitímnym účastníkom správneho konania v súlade s § 14 ods. 1

správneho poriadku so všetkými s týmto postavením spojenými procesnými právami

a povinnosťami, ktoré správny poriadok účastníkom konania priznáva.

Najvyšší súd, posudzujúc obsah podaného odvolania žalovaného, považuje

za potrebné v prvom rade uviesť, že námietka, ktorou žalovaný poukazoval na to, že

prvostupňový súd pred rozhodnutím, ktorým mu uložil povinnosť doručiť žalobcovi ako

opomenutému účastníkovi napadnuté rozhodnutie, nedostatočne overoval správnosť tvrdenia

žalobcu, že je účastníkom správneho konania ako vlastník poľovných pozemkov v poľovnom

revíri PASIA Nové Mesto nad Váhom, nie je opodstatnená.

Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach,

právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom

konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa

preukáže opak.

Z citovaného ustanovenia správneho poriadku vyplýva, že účastníkom konania je ten,

o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať, pritom nie je

rozhodujúce, či sa konanie začína dispozitívnym úkonom účastníka, alebo ex offo na podnet

správneho orgánu; účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté, za takého sa považuje subjekt,

ktorého právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné ako pred rozhodnutím

a účastníkom konania je ďalej aj ten, kto tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý, v danom prípade sa takýto účastník

považuje za účastníka do času, kým sa na základe právoplatného rozhodnutia nepreukázalo,

že účastníkom nie je.

Prvostupňový súd uznesením č. k. -32 zo dňa 3. júna 2009 uložil

žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie číslo: -10 zo dňa

12. decembra 2008 do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a uznesením

č. k. -39 zo dňa 29. júna 2009 uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi

rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Novom Meste nad Váhom číslo 2008/00024 zo dňa

23. júla 2008, taktiež do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení oboch

uznesení krajský súd dôvodil tým, že z podkladov pripojených v administratívnom spise

žalovaného zistil, že žalovaný napadnuté rozhodnutie doručil len Slovenskému pozemkovému

fondu, štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky a spoločnosti PASIA spol. s r.o. napriek

tomu, že z listu vlastníctva č. 3383 kat. územie Nové Mesto nad Váhom je zrejmé, že žalobca

je vlastníkom pozemkov, ktoré sú súčasťou poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír

PASIA Nové Mesto nad Váhom, pričom táto skutočnosť musela byť žalovanému známa aj

zo žiadosti žalobcu o schválenie zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva, ktorá bola

doručená prvostupňovému správnemu orgánu dňa 29. mája 2008.

Upriamiac pozornosť na skutočnosť, že žalobca podal žalobu, využijúc ustanovenie

, ktoré poskytuje ochranu tým účastníkom správneho konania, s ktorými

správny orgán nekonal, hoci konať mal, pričom v žalobe namietal, že mu nebolo doručené

napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, najvyšší súd konštatuje, že bolo

v záujme žalovaného, aby už vo svojom vyjadrení k žalobe brojil argumentmi, obsiahnutými

v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, proti priznaniu postavenia účastníka správneho

konania žalobcovi, avšak žalovaný v tomto svojom vyjadrení, doručenom krajskému súdu

dňa 9. marca 2009, iba navrhol, aby súd žalobu, ako právne bezvýznamnú, zamietol.

Z uvedeného vyjadrenia odvolaciemu súdu nepochybne vyplýva, že žalovaný bol v danom

štádiu konania s nárokom žalobcu na priznanie mu postavenia účastníka správneho

konania, uzrozumený.

V tejto súvislosti najvyšší súd odkazuje aj na ustanovenie , v zmysle

ktorého je súd viazaný uznesením len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo

doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené. Preto ak súd uznesením priznal

žalobcovi postavenie účastníka správneho konania tým, že uložil žalovanému doručiť mu

napadnuté rozhodnutie a rovnako tiež prvostupňové správne rozhodnutie, je týmto uznesením

súd v ďalšom konaní viazaný.

Rovnako námietku žalovaného, ktorou poukazoval na skutočnosť, že prvostupňový

súd nemal preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalobca

pred nadobudnutím jeho právoplatnosti nevyčerpal riadny opravný prostriedok a teda neboli

splnené podmienky ustanovené v , vzhliadol odvolací súd za nedôvodnú.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca po následnom doručení prvostupňového

správneho rozhodnutia nemal dôvod podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, nakoľko toto

bolo vydané v jeho prospech. Správne preto argumentoval tým, že keďže proti rozhodnutiu

druhostupňového správneho orgánu odvolanie podať nemohol, podal žalobu o preskúmanie

zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného.

Najvyšší súd, posudzujúc ďalej relevanciu odvolacej námietky žalovaného, ktorou

poukazoval na to, že krajský súd „prekročil medze žaloby“ poznamenáva, že pokiaľ

prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku určil okruh účastníkov správneho

konania, nezaoberal sa vecou vecne a preto mu nemožno vytknúť, že by týmto prekročil

medze žaloby zdôrazniac zároveň, že je úlohou súdu predostrieť správnemu orgánu jeho ďalší

postup a to najmä v záujme zásady hospodárnosti konania, aby sa následné správne konanie

neodôvodnene nepredlžovalo z dôvodu procesných pochybení správneho orgánu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. -90 zo dňa 29. júna 2010 v spojení

s opravným uznesením č. k. -134 zo dňa 27. septembra 2011 podľa § 250ja

ods. 3 veta druhá v spojení s a , ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s veta prvá a k ods. 1 tak, že

v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania

v uplatnenej výške 132,97 € a to za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa

1.10.2010) v sume 125,45 € s DPH + režijný paušál 7,52 € s DPH. V súvislosti s rozhodnutím

o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd dodáva, že žalobcovi by v odvolacom

konaní prináležala odmena za 1 úkon právnej služby v sume 120,23 € + DPH (t.j. 144,28 €)

a režijný paušál v sume 7,21 € + DPH (t.j. 8,65 €), avšak vzhľadom k tomu, že odvolací súd

je návrhom žalobcu viazaný a nemôže ísť nad takto uplatnený nárok, priznal žalobcovi

náhradu trov konania v sume 132,97 € v súlade s jeho návrhom. Náhradu trov odvolacieho

konania je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu ( )

v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 25. apríla 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth