Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ad0/383598.77e190.pdf
PDF · 223.57 KB
No categories available
6Sžo/52/2011
Najvyšší súd 6Sžo/52/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky
Reisenauerovej v právnej veci žalobcu: Poľovnícke združenie Nové Mesto nad Váhom I,
so sídlom Karpatská 27, Nové Mesto nad Váhom, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Geško, Hulín a partneri, s.r.o., za ktorú koná JUDr. Richard Hulín, so sídlom
Velehradská 33, Bratislava, adresa na doručovanie Ľubinská 3, Bratislava, proti žalovanému:
Krajský lesný úrad v Trenčíne, so sídlom Námestie sv. Anny 7, Trenčín, za účasti:
1/ PASIA spol. s r.o., so sídlom Ľ. Podjavorinskej 2513/3A, Nové Mesto nad Váhom,
IČO: 31 422 900, 2/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8,
Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, odštepný závod Trenčín, Hodžova 38, právne zastúpený
Mgr. Xéniou Tobolkovou Jarošovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie
Hasičská 3, Trenčín, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava,
IČO: 17 335 345, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2008/00325-10,
zo dňa 12. decembra 2008, na odvolanie žalovaného a účastníka v 1/ rade proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/25/2009-90 zo dňa 29. júna 2010, v spojení s opravným
uznesením č. k. 13S/25/2009 - 134 zo dňa 27. septembra 2011, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,
č. k. 13S/25/2009-90 zo dňa 29. júna 2010 v spojení s opravným uznesením
č. k. 13S/25/2009 - 134 zo dňa 27. septembra 2011 p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
titulom trov právneho zastúpenia v sume 132,97 € k rukám právneho zástupcu žalobcu,
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Krajský súd v Trenčíne
(ďalej len ako „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) v záhlaví uvedené rozhodnutie, ktorým
žalovaný, na odvolanie účastníka správneho konania PASIA spol. s r.o., zmenil podľa § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) rozhodnutie Obvodného lesného úradu
v Novom Meste nad Váhom číslo 2008/00024 zo dňa 23. júla 2008 (ďalej aj ako
„prvostupňové správne rozhodnutie“) tak, že v súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb.
o poľovníctve v znení neskorších predpisov účinného do 1. septembra 2009 (ďalej len ako
„zákon č. 23/1962 Zb.“ alebo „zákon o poľovníctve“) schválil zmluvu o nájme výkonu práva
poľovníctva v poľovnom revíri PASIA – Nové Mesto nad Váhom uzavretú medzi
Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a obchodnou spoločnosťou PASIA
spol. s r.o. ako nájomcom zo dňa 6. apríla 2007 a súčasne aj zmluvu o nájme uzavretú medzi:
Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik ako prenajímateľom a obchodnou spoločnosťou
PASIA spol. s r.o. ako nájomcom zo dňa 8. októbra 2007. Žalovaný svojím rozhodnutím
zároveň určil odplatu za výkon práva poľovníctva vlastníkom a správcom poľovných
pozemkov v poľovnom revíri PASIA – Nové Mesto nad Váhom podľa sadzobníka na výpočet
nájomného za poľovné pozemky tvoriaceho prílohu k zákonu č. 99/1993 Z. z., ktorým bol
novelizovaný zákon č. 23/1962 Zb. a to za 1 ha poľovného pozemku sumu 10,--Sk s tým, že
odplatu – nájomné je nájomca PASIA spol. s r.o. povinný uhradiť vlastníkom poľovných
pozemkov každoročne za 12 kalendárnych mesiacov až do zániku zmluvy. O trovách konania
rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech priznal
náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 66 € a náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 722,27 € pozostávajúcu z odmeny za 4 úkony právnej služby a to
za prevzatie a prípravu zastúpenia v roku 2008 v sume 125,45 € s DPH (105,42 + 19 % DPH
podľa § 11 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. účinnej
do 31. mája 2009) + režijný paušál 7,52 € s DPH (6,30 € + 19 % DPH), za podanie žaloby dňa
20. februára 2009 v sume 125,45 € s DPH + režijný paušál 7,52 €, za podanie odvolania
proti uzneseniu o zastavení konania dňa 21. septembra 2009 v sume 137,92 € s DPH
(115,90 € + 19 % DPH) + režijný paušál 8,27 € (6,95 € + 19 % DPH) a za účasť
na pojednávaní dňa 29. júna 2010 v sume 143,07 € s DPH (120,23 € + 19 % DPH) + režijný
paušál 8,58 € (7,21 € + 19 % DPH), ďalej z náhrady cestovných nákladov v sume 87,08 €
s DPH (73,05 € + 19 % DPH) a z náhrady za stratu času v sume 71,41 € (60,01 s 19 % DPH).
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolávajúc sa na ustanovenia § 14
ods. 1 a 2, § 16 ods. 1, článok 1 a článok 2 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve konštatoval, že
v prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či správne orgány postupovali v súlade
so zákonom, ak o žiadosti spoločnosti PASIA spol. s r.o. vo veci schválenia zmlúv o výkone
práva nájmu konali len s účastníkmi zmlúv (nájomcom a prenajímateľmi) a nepribrali
do správneho konania žalobcu, ktorý je vlastníkom pozemkov, ktoré sú súčasťou poľovných
pozemkov v poľovnom revíri PASIA a ktorý tiež podal žiadosť o schválenie nájomných
zmlúv o výkone práva poľovníctva. V tejto súvislosti uviedol, že vymedzenie účastníkov
konania vo veciach využitia práva poľovníctva podľa tretej časti zákona č. 23/1962 Zb.
neupravovalo ani usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva SR z 23. augusta 2005, na ktoré
na pojednávaní poukázal žalobca dodajúc, že išlo o správny akt ústredného orgánu štátnej
správy, ktorý usmerňoval orgány štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva
v konaniach o uznaní poľovného revíru. Nestotožniac sa s názorom Krajskej prokuratúry
v Trenčíne, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ak vo veci schvaľovania
nájomných zmlúv o výkone práva poľovníctva nekonali so všetkými vlastníkmi poľovných
pozemkov v poľovnom revíri PASIA, teda aj s tými, ktorých pobyt nebol známy alebo ktorí
svoje práva podľa zákona o poľovníctve neuplatnili uviedol, že práva týchto vlastníkov
poľovných pozemkov v poľovnom revíri PASIA vykonával zo zákona Slovenský pozemkový
fond, ak išlo o poľnohospodárske pozemky a Lesy SR, š.p. vykonávali vlastnícke práva štátu
k lesným pozemkom, doplniac zároveň, že opačný názor by bol v rozpore s účelom zákona
o poľovníctve, ktorý v tretej časti upravoval využitie práva poľovníctva. Poukázal na to, že
v prejednávanej veci došlo k zmene situácie po tom, ako žalobca doručil dňa 29. mája 2008
správnemu orgánu 1. stupňa žiadosť o schválenie nájomných zmlúv na výkon práva
poľovníctva v poľovnom revíri PASIA, pričom z tejto žiadosti vyplývalo, že vlastníci
poľovných pozemkov v poľovnom revíri PASIA a to M. K., H. K., Ing. K. K., Ing. Ľ. K.,
D. P. a M. K. uzavreli so žalobcom zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva a preto mal
za to, že keďže si títo vlastníci – prenajímatelia uplatnili práva podľa zákona o poľovníctve,
ich práva ako vlastníkov poľovných pozemkov už zo zákona nevykonával Slovenský
pozemkový fond dodajúc, že z uvedeného dôvodu správne orgány nepostupovali v súlade
so zákonom (§ 14 ods. 1 správneho poriadku), ak v ďalšom konaní nekonali so všetkými
účastníkmi, ktorí si uplatnili práva podľa zákona o poľovníctve a rovnako tiež so žalobcom,
nakoľko rozhodnutím správneho orgánu môže byť priamo dotknutý. Záverom uviedol, že
keďže žalobca v žalobe nenamietal nezákonnosť rozhodnutia o odplate za nájom výkonu
práva poľovníctva, neprihliadol na tvrdenie Krajskej prokuratúry v Trenčíne, že napadnuté
rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. e) OSP napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, keďže
v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť jeho
rozhodnutia.
Rozsudok krajského súdu napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný domáhajúc
sa zrušenia napadnutého uznesenia (správne sa mal domáhať zrušenia napadnutého rozsudku)
a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd nemal
preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže žalobca pred nadobudnutím jeho
právoplatnosti nevyčerpal riadne opravné prostriedky a preto neboli splnené podmienky
v zmysle § 247 a nasl. OSP. V dôvodoch odvolania ďalej uviedol, že zákon č. 23/1962 Zb.
nevymedzoval účastníkov konania vo veciach využitia práva poľovníctva a preto okruh
účastníkov konania správny orgán zisťuje jednak zo zmluvy a tiež z rozhodnutia o uznaní
poľovného revíru, ktoré predchádza konaniu o schvaľovaní zmluvy. Ďalej dôvodil, že každý
účastník konania, ktorý si myslí, že sa koná o jeho právach a jeho práva môžu byť
rozhodnutím dotknuté sa môže v konaní prihlásiť dodajúc, že nakoľko žalobca sa ako vlastník
poľovných pozemkov zapísaných na liste vlastníctve č. 3383, v katastrálnom území Nové
Mesto nad Váhom v priebehu prvostupňového, ani druhostupňového konania aktívne
neprihlásil za účastníka konania vo veci schvaľovania zmluvy pre nájomcu PASIA
spol. s r.o., zastupoval ho v tomto konaní Slovenský pozemkový fond. Poukázal ďalej na to,
že pokiaľ krajský súd vyslovil názor, že žalovaný mal ako s účastníkmi konať aj s M. K.,
H. K., Ing. K. K., Ing. Ľ. K., D. P. a M. K., vyslovil tento názor nad rámec žaloby
argumentujúc tým, že v žalobe sa M. K. a spol. nedomáhajú svojich práv, resp. M. K. a spol.
nepodali žalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia a keďže konanie v správnom
súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou, súd nemôže z vlastnej iniciatívy rozširovať
medze žaloby a prípadne vyhľadávať možné vady napadnutého rozhodnutia či postupu
správneho orgánu. Taktiež namietal postup krajského súdu, ktorý mu podľa § 250b ods. 2
OSP uložil, aby doručil žalobcovi ako opomenutému účastníkovi konania rozhodnutie,
pričom v tejto súvislosti mu vytkol, že nedostatočne overoval správnosť tvrdenia žalobcu, že
je účastníkom konania ako vlastník poľovných pozemkov v poľovnom revíri PASIA Nové
Mesto nad Váhom argumentujúc tým, že žalobca predložil len list vlastníctva č. 3383, podľa
ktorého je vlastníkom parc. KNC č. 6032/4 (ostatné plochy), parc. KNC č. 6032/8 (ostatné
plochy), parc. KNC č. 6032/9 (ostatné plochy), parc. KNE č. 1142 (lesné pozemky)
a parc. KNE č. 1143 (lesné pozemky), k.ú. Nové Mesto nad Váhom. Poukazujúc na to, že
podľa rozhodnutia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom číslo 97/03832-009 zo dňa
5. septembra 1997, ktorým bol poľovný revír uznaný, je celková výmera druhu pozemku –
ostatná plocha v poľovnom revíri spolu 162,5437 ha, avšak podľa Úhrnného prehľadu hodnôt
druhov pozemkov vedeného správou katastra, výmera všetkých pozemkov s druhom kultúry –
ostatná plocha v k.ú. Nové Mesto nad Váhom je 389,9215 ha, odôvodňoval svoj postoj, že
krajský súd len na základe predloženého listu vlastníctva nemohol jednoznačne konštatovať
skutočnosť, že vyššie uvedené pozemky sú súčasťou poľovného revíru. V tejto súvislosti
poukázal na to, že v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru absentujú čísla parciel poľovných
pozemkov, z ktorých je poľovný revír zložený a preto ani orgán štátnej správy poľovníctva
bez ďalších podkladov ako je napr. kópia z katastrálnej mapy nevie zodpovedať otázku, či
poľovný pozemok je v poľovnom revíri. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal za to, že krajský
súd vo svojom postupe nezohľadnil nesplnenie podmienok na preskúmanie rozhodnutia,
resp. nevykonal potrebné preukazné zistenia a preto nespochybniteľne neposúdil postavenie
žalobcu ako účastníka konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj účastník (na strane
žalovaného) v 1/ rade PASIA spol. s r.o., ktorý po zhrnutí genézy správneho konania vytkol
prvostupňovému súdu, že sa mal vysporiadať s otázkou dodatočných podaní na správny
orgán, ako aj s otázkou, či pozemky navrhovateľov (správne malo byť uvedené žalobcu)
sú v uznanom poľovnom revíri a či sú v takej výmere, že majú za následok zrušenie
rozhodnutia, ktorým bola schválená nadpolovičná výmera zmlúv vlastníkov pozemkov.
Taktiež poukázal na to, že Obvodnému lesnému úradu musel preukázať akou výmerou
poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri disponuje. Na základe týchto skutočností
mal za to, že napadnutý rozsudok krajského súdu nebol vydaný na základe objektívneho
posúdenia stavu veci, dodajúc, že krajský súd vôbec nezohľadnil fakt, že vydanie
prvostupňového rozhodnutia trvalo správnemu orgánu skoro rok, a preto ho žiadal zrušiť.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu,
aby podľa § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne
správny v celom rozsahu potvrdil. Zároveň navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalovaného
k náhrade trov odvolacieho konania v sume 132,97 € (za 1 úkon právnej služby – vyjadrenie
k odvolaniu v sume 125,45 € s DPH + režijný paušál v sume 7,52 € s DPH). K dôvodom
odvolania, ktorými žalovaný poukazoval na vady konania, konkrétne, že krajský súd „nemal
preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože žalobca pred nadobudnutím jeho
právoplatnosti nevyčerpal riadne opravné prostriedky a tak neboli splnené podmienky
v zmysle § 247 O.s.p.“ uviedol, že žalovaný neodôvodnil, na základe akých skutočností prišiel
k záveru, že nevyčerpal riadne opravné prostriedky zdôrazniac, že mu nebolo riadne doručené
ani prvostupňové ani druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu a preto nemal možnosť
proti týmto rozhodnutiam podávať odvolania, naviac, proti prvostupňovému rozhodnutiu by
odvolanie ani nepodal, pretože bolo v jeho prospech (túto skutočnosť uviedol aj v odvolaní
proti uzneseniu krajského súdu č. k. 13S/25/2009-44 zo dňa 25. augusta 2009) a proti
rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa (žalovaného) odvolanie podať nemohol, keďže
ako druhoinštančné rozhodnutie nemohlo byť napadnuté riadnym opravným prostriedkom.
Z týchto dôvodov preto podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Stotožniac sa
s postupom prvostupňového súdu, ktorý vzniknutú situáciu vyhodnotil v odôvodnení
napadnutého rozsudku považoval za správne jeho právne aj skutkové posúdenie veci
smerujúce k záveru, že správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom, ak v ďalšom
konaní nekonali so všetkými účastníkmi podľa § 14 správneho poriadku. Rovnako nesúhlasil
s názorom žalovaného, ktorým vytkol krajskému súdu, že „mal ako s účastníkmi konať aj
s M. K., H. K., Ing. K. K., Ing. Ľ. K., D. P. a M. K. a to z dôvodu, že sa nedomáhali svojich
práv žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia“ argumentujúc tým, že prvostupňový
súd vychádzal len zo záveru, že správne orgány nekonali s tými subjektmi, s ktorými konať
mali (t.j. s tými, ktorí si uplatnili práva podľa zákona o poľovníctve). K námietke, ktorou
žalovaný poukazoval, že krajský súd nedostatočne posúdil dôvodnosť postavenia žalobcu ako
opomenutého účastníka v správnom konaní uviedol, že pokiaľ žalovaný odôvodňoval túto
výhradu tým, že „...v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru absentujú čísla parciel poľovných
pozemkov, z ktorých je poľovný revír zložený, a preto ani orgán štátnej správy poľovníctva
bez ďalších podkladov ako napr. kópia z katastrálnej mapy nevie zodpovedať otázku, či
poľovný pozemok je v poľovnom revíri...“ vlastne priznal, že schválil zmluvu o výkone práva
poľovníctva pre spoločnosť PASIA spol. s r.o. bez toho, aby mal vedomosť o lokalizácii
poľovného revíru dodajúc, že pokiaľ je to, čo tvrdí žalovaný pravda, nemôže si byť istý ani
tým, či rozhodnutie o uznaní poľovného revíru bolo prijaté v súlade so zákonom, keď v ňom
nie sú čísla parciel poľovných pozemkov, z ktorých je poľovný revír zložený a preto
žalovaný nemôže tvrdiť, že „nie všetky pozemky s druhom kultúry ostatná plocha boli
začlenené do poľovného revíru“. Poukázal na to, že podstatou žaloby o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia bolo to, aby mohol byť účastníkom konania a aby všetky nedostatky
správneho konania mohol pripomienkovať a nie skutočnosť, či bol alebo nebol vlastníkom
poľovných pozemkov dodajúc, že je nepochybne nesporné, že vlastníkom poľovných
pozemkov je a práva poľovníctva si uplatňoval aj v mene ostatných osôb – M. K. a spol.).
V súvislosti s touto odvolacou výhradou zdôraznil, že žalovaný túto námietku v konaní pred
prvostupňovým súdom neuvádzal (ako aj Prehľad ÚHDP) dodajúc, že pokiaľ by žalovaný
túto skutočnosť tvrdil, nemal by problém sa k nej vyjadriť, či už písomne alebo
na nariadenom pojednávaní. Rovnako, odvolávajúc sa na § 205a OSP uviedol, že vykonanie
navrhovaných dôkazov, resp. námietka, že súd toto dokazovanie nevykonal, nie je prípustná.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu účastníka v 1/ rade súhlasil s jeho
tvrdením, že krajský súd sa mal vysporiadať s otázkou, či pozemky navrhovateľov,
t.j. žalobcu sú v uznanom poľovnom revíri PASIA Nové Mesto nad Váhom doplniac, že
krajský súd vo svojom postupe nevykonal potrebné preukazné zistenia, a preto
nespochybniteľne neposúdil postavenie žalobcu ako účastníka konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu a v medziach podaných odvolaní (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP),
odvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1
a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolaniam žalovaného a účastníka v 1/ rade nemožno priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj
rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté
(§ 244 ods. 1, 2 OSP).
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej
časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné hneď na úvod uviesť, že
v odvolacom konaní už nekonal s Krajskou prokuratúrou v Trenčíne, ktorá v konaní
pred prvostupňovým súdom vystupovala v postavení účastníka v 1/ rade, nakoľko Krajská
prokuratúra v Trenčíne podaním zo dňa 30. novembra 2010, doručeným Krajskému súdu
v Trenčíne dňa 6. decembra 2010 oznámila, že v súlade s ust. § 35 ods. 2 OSP vystupuje
z uvedeného konania.
Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie č. 2008/00325-10, zo dňa
12. decembra 2008, ktorým žalovaný správny orgán na odvolanie účastníka správneho
konania PASIA spol. s r.o., zmenil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové
správne rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Novom Meste nad Váhom číslo 2008/00024
zo dňa 23. júla 2008 tak, že v súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. schválil zmluvu
o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri PASIA – Nové Mesto nad Váhom
uzavretú medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a obchodnou
spoločnosťou PASIA spol. s r.o. ako nájomcom zo dňa 6. apríla 2007 a súčasne aj zmluvu
o nájme uzavretú medzi: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik ako prenajímateľom
a obchodnou spoločnosťou PASIA spol. s r.o. ako nájomcom zo dňa 8. októbra 2007.
Žalovaný svojím rozhodnutím zároveň určil odplatu za výkon práva poľovníctva vlastníkom
a správcom poľovných pozemkov v poľovnom revíri PASIA – Nové Mesto nad Váhom
podľa sadzobníka na výpočet nájomného za poľovné pozemky tvoriaceho prílohu k zákonu
č. 99/1993 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 23/1962 Zb., a to za 1 ha poľovného
pozemku sumu 10,--Sk s tým, že odplatu – nájomné je nájomca PASIA spol. s r.o. povinný
uhradiť vlastníkom poľovných pozemkov každoročne za 12 kalendárnych mesiacov
až do zániku zmluvy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v danom prípade bola medzi účastníkmi
konania spornou predovšetkým otázka účastníctva v správnom konaní, konkrétne či je,
resp. mal byť žalobca legitímnym účastníkom správneho konania v súlade s § 14 ods. 1
správneho poriadku so všetkými s týmto postavením spojenými procesnými právami
a povinnosťami, ktoré správny poriadok účastníkom konania priznáva.
Najvyšší súd, posudzujúc obsah podaného odvolania žalovaného, považuje
za potrebné v prvom rade uviesť, že námietka, ktorou žalovaný poukazoval na to, že
prvostupňový súd pred rozhodnutím, ktorým mu uložil povinnosť doručiť žalobcovi ako
opomenutému účastníkovi napadnuté rozhodnutie, nedostatočne overoval správnosť tvrdenia
žalobcu, že je účastníkom správneho konania ako vlastník poľovných pozemkov v poľovnom
revíri PASIA Nové Mesto nad Váhom, nie je opodstatnená.
Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom
konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa
preukáže opak.
Z citovaného ustanovenia správneho poriadku vyplýva, že účastníkom konania je ten,
o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať, pritom nie je
rozhodujúce, či sa konanie začína dispozitívnym úkonom účastníka, alebo ex offo na podnet
správneho orgánu; účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté, za takého sa považuje subjekt,
ktorého právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné ako pred rozhodnutím
a účastníkom konania je ďalej aj ten, kto tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý, v danom prípade sa takýto účastník
považuje za účastníka do času, kým sa na základe právoplatného rozhodnutia nepreukázalo,
že účastníkom nie je.
Prvostupňový súd uznesením č. k. 13S/25/2009-32 zo dňa 3. júna 2009 uložil
žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie číslo: 2008/00325-10 zo dňa
12. decembra 2008 do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a uznesením
č. k. 13S/25/2009-39 zo dňa 29. júna 2009 uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi
rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Novom Meste nad Váhom číslo 2008/00024 zo dňa
23. júla 2008, taktiež do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení oboch
uznesení krajský súd dôvodil tým, že z podkladov pripojených v administratívnom spise
žalovaného zistil, že žalovaný napadnuté rozhodnutie doručil len Slovenskému pozemkovému
fondu, štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky a spoločnosti PASIA spol. s r.o. napriek
tomu, že z listu vlastníctva č. 3383 kat. územie Nové Mesto nad Váhom je zrejmé, že žalobca
je vlastníkom pozemkov, ktoré sú súčasťou poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír
PASIA Nové Mesto nad Váhom, pričom táto skutočnosť musela byť žalovanému známa aj
zo žiadosti žalobcu o schválenie zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva, ktorá bola
doručená prvostupňovému správnemu orgánu dňa 29. mája 2008.
Upriamiac pozornosť na skutočnosť, že žalobca podal žalobu, využijúc ustanovenie
§ 250b ods. 2 OSP, ktoré poskytuje ochranu tým účastníkom správneho konania, s ktorými
správny orgán nekonal, hoci konať mal, pričom v žalobe namietal, že mu nebolo doručené
napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, najvyšší súd konštatuje, že bolo
v záujme žalovaného, aby už vo svojom vyjadrení k žalobe brojil argumentmi, obsiahnutými
v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, proti priznaniu postavenia účastníka správneho
konania žalobcovi, avšak žalovaný v tomto svojom vyjadrení, doručenom krajskému súdu
dňa 9. marca 2009, iba navrhol, aby súd žalobu, ako právne bezvýznamnú, zamietol.
Z uvedeného vyjadrenia odvolaciemu súdu nepochybne vyplýva, že žalovaný bol v danom
štádiu konania s nárokom žalobcu na priznanie mu postavenia účastníka správneho
konania, uzrozumený.
V tejto súvislosti najvyšší súd odkazuje aj na ustanovenie § 170 ods. 1 OSP, v zmysle
ktorého je súd viazaný uznesením len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo
doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené. Preto ak súd uznesením priznal
žalobcovi postavenie účastníka správneho konania tým, že uložil žalovanému doručiť mu
napadnuté rozhodnutie a rovnako tiež prvostupňové správne rozhodnutie, je týmto uznesením
súd v ďalšom konaní viazaný.
Rovnako námietku žalovaného, ktorou poukazoval na skutočnosť, že prvostupňový
súd nemal preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalobca
pred nadobudnutím jeho právoplatnosti nevyčerpal riadny opravný prostriedok a teda neboli
splnené podmienky ustanovené v § 247 ods. 2 OSP, vzhliadol odvolací súd za nedôvodnú.
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca po následnom doručení prvostupňového
správneho rozhodnutia nemal dôvod podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, nakoľko toto
bolo vydané v jeho prospech. Správne preto argumentoval tým, že keďže proti rozhodnutiu
druhostupňového správneho orgánu odvolanie podať nemohol, podal žalobu o preskúmanie
zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd, posudzujúc ďalej relevanciu odvolacej námietky žalovaného, ktorou
poukazoval na to, že krajský súd „prekročil medze žaloby“ poznamenáva, že pokiaľ
prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku určil okruh účastníkov správneho
konania, nezaoberal sa vecou vecne a preto mu nemožno vytknúť, že by týmto prekročil
medze žaloby zdôrazniac zároveň, že je úlohou súdu predostrieť správnemu orgánu jeho ďalší
postup a to najmä v záujme zásady hospodárnosti konania, aby sa následné správne konanie
neodôvodnene nepredlžovalo z dôvodu procesných pochybení správneho orgánu.
Z vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/25/2009-90 zo dňa 29. júna 2010 v spojení
s opravným uznesením č. k. 13S/25/2009-134 zo dňa 27. septembra 2011 podľa § 250ja
ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP, ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250 k ods. 1 OSP tak, že
v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
v uplatnenej výške 132,97 € a to za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
1.10.2010) v sume 125,45 € s DPH + režijný paušál 7,52 € s DPH. V súvislosti s rozhodnutím
o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd dodáva, že žalobcovi by v odvolacom
konaní prináležala odmena za 1 úkon právnej služby v sume 120,23 € + DPH (t.j. 144,28 €)
a režijný paušál v sume 7,21 € + DPH (t.j. 8,65 €), avšak vzhľadom k tomu, že odvolací súd
je návrhom žalobcu viazaný a nemôže ísť nad takto uplatnený nárok, priznal žalobcovi
náhradu trov konania v sume 132,97 € v súlade s jeho návrhom. Náhradu trov odvolacieho
konania je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 OSP)
v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 25. apríla 2012
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth