Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/30/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. P. M. – i., so

sídlom v S., zastúpeného JUDr. P. Š., advokátom v D., proti odporcovi J. Š., bývajúcemu

v R., zastúpenému JUDr. A. F., advokátom v K., o 360 000 Sk ( 11 949, 81 € )

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod sp. zn , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. júna 2010 sp. zn. 2 Co

342/2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z

3. júna 2010 sp. zn. vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu

Roţňava zo 7. augusta 2009 č. k. tak, ţe návrh v sume 7 592, 28 €

s príslušenstvom zamietol z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie

konanie.

Dovolanie v časti smerujúce proti výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

3. júna 2010 sp. zn. , ktorým zamietol návrh v sume 2 487,29 €

s príslušenstvom o d m i e t a.

O d ô vo d n e n i e :

Okresný súd Roţňava rozsudkom z 8. apríla 2003 č. k. – 136 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom z 5. mája 2003 ( čl. 143 ) zaviazal odporcu zaplatiť

navrhovateľovi 300 000 Sk ( 9 958, 17 € ) so 16, 5 % úrokom z omeškania ročne počnúc od

18. februára 2003 do zaplatenia , uhradiť mu trovy konania v sume 51 417 Sk

( 1 706, 73 € ) na účet právneho zástupcu a zaplatiť na účet súdu štátom zálohované trovy

dokazovania v sume 470 Sk ( 15, 60 € ), všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2

Návrh v sume 60 000 Sk ( 1 991,63 € ) zamietol. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,

ţe účastníci konania uzavreli 1. augusta 2000 zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa zaviazali

( čl. II. ) , ţe v termíne do 31. decembra 2000 uzatvoria kúpnu zmluvu , ktorej predmetom

bude nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území Košťany nad Turcom , zapísaná na

LV č. X. s dohodnutou kúpnou cenou 600 000 Sk ( 19 916, 35 € ) splatnou

v dohodnutých termínoch ( čl. III. ). Z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie navrhovateľ

( budúci kupujúci ) zaplatil odporcovi ( budúcemu predávajúcemu ) 21. februára 2001

sumu 300 000 Sk ( 9 958, 17 € ). Sumu 60 000 Sk ( 1 991, 63 € ) zaplatila odporcovi

spoločnosť M. T. s. r. o., ktorej bol ( aj ) navrhovateľ konateľom. Odporca prevzatie

uvedených súm potvrdil, ale vzniesol námietku premlčania ( nároku uplatneného v konaní

navrhovateľom ) z dôvodu, ţe k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo v stanovenom termíne

a tým odpadol právny dôvod na ich zaplatenie. Súd prvého stupňa dospel k záveru o jej

čiastočnej dôvodnosti v sume 60 000 Sk ( 1991, 63 € ) uplatňovanej navrhovateľom titulom

bezdôvodného obohatenia získaného odporcom. Uviedol, ţe začiatok plynutia subjektívnej

a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne. Ďalší priebeh a skončenie týchto dôb je

vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môţe plynúť len v rámci objektívnej

premlčacej doby , ktorú nemôţe prekročiť. V danom prípade objektívna premlčacia doba (

pri sume 60 000 Sk – 1 991, 63 € ) začala plynúť súčasne so subjektívnou premlčacou

dobou dňa 31. mája 2000 , kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia odporcom na

úkor navrhovateľa titulom plnenia bez právneho dôvodu v sume 60 000 Sk (

1 991, 63 € ) , pretoţe k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve došlo aţ 1. augusta 2000. Na

námietku započítania vznesenú odporcom titulom dlţného nájomného neprihliadol, pretoţe

odporca uzavrel nájomné zmluvy týkajúce sa tých istých nehnuteľností a toho istého obdobia

tak s navrhovateľom ako aj s Ing. P. a výška nájomného je preto sporná. O úrokoch

z omeškania rozhodol podľa v spojení s

nariadenia vlády č. a o trovách konania podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľa a odporcu uznesením z

30. apríla 2004 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím

rozsudkom z 5. mája 2003 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne

zisteného skutkového stavu týkajúceho sa námietky započítania vznesenej v konaní

odporcom.

3

Okresný súd Roţňava ( v poradí druhým ) rozsudkom z 22. decembra 2004 č. k.

- 273 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 32 766 Sk ( 1 087, 63 € ) s 13 %

úrokom z omeškania od 18. februára 2003 do zaplatenia a uhradiť trovy konania v sume

61 783 Sk( 2 050, 82 ) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol.

Navrhovateľa a odporcu zaviazal uhradiť na účet súdu štátom zálohované trovy dokazovania

470 Sk ( 15, 60 € ) tak, ţe navrhovateľa sumu 385 Sk ( 12, 78 € ) a odporcu sumu 85 Sk

( 2, 82 € ) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal

preukázané, ţe účastníci konania uzavreli dňa 1. augusta 2000 zmluvu o budúcej zmluve ,

v ktorej sa zaviazali uzavrieť do 31. decembra 2000 kúpnu zmluvu , ktorej predmetom mala

byť špecifikovaná nehnuteľnosť ( čl. II. ) a dohodnutá kúpna cena 600 000 Sk

( 19 916, 35 € ) s jej dohodnutou splatnosťou ( čl. III. ). Navrhovateľ zaplatil odporcovi

sumu 300 000 Sk - 9 958, 17 € ( 21. februára 2000 ) a suma 60 000 Sk ( 1 991, 63 € ) bola

zaplatená spoločnosťou M. T. s. r. o. M. ( ktorej bol navrhovateľ konateľom ) ešte pred

uzavretím zmluvy ( 31. mája 2000 ). Odporca prevzatie sumy ( spolu 360 000 Sk –11 949, 81

€ ) potvrdil, ale vzniesol námietku premlčania . Súd prvého stupňa dospel k záveru o jej

nedôvodnosti, lebo začiatok premlčacej doby moţno počítať od 1. januára 2001 a návrh bol

podaný 8. novembra 2002. Námietku započítania dlţného nájomného za uţívanie

nehnuteľností – administratívnej ( sociálnej ) budovy a skladu obilia vznesenú odporcom

uznal v rozsahu 327 234 Sk ( 10 862, 18 € ). Keďţe ale medzi účastníkmi k uzavretiu

nájomnej zmluvy nedošlo, nárok uplatnený odporcom ( na započítanie ) posúdil ako nárok

titulom bezdôvodného obohatenia . Pri určení jeho výšky vychádzal z výšky nájomného

uvedeného v návrhoch nájomných zmlúv z 24. augusta 2001. Potom započítal sumu

218 400 Sk ( 7 116, 78 € ) za uţívanie ( od 1. augusta 2000 do 2. septembra 2002 )

administratívnej budovy v rozsahu 184 m 2 ( 14 mesiacov x 15 600 Sk a 11 mesiacov x 6 99

Sk ) a sumu 76 968 Sk – 2 554, 87 € ( od 1. augusta 2000 do konca júla 2001 ) za uţívanie

skladu obilia ( 12 mesiacov X 6 414 Sk ) , po odpočítaní navrhovateľom zaplatenej sumy

44 034 Sk ( 1 461, 66 € ) . Nakoľko vzájomné pohľadávky účastníkov konania sú

rovnakého druhu a vzájomne sa kryjú do výšky 327 234 Sk ( 10 862, 18 € ) , došlo k ich

stretu a odporca urobil prejav ( 28. februára 2003 ) smerujúci k započítaniu ( § 580

) , prihliadol súd na jeho kompenzačnú námietku a odporcu zaviazal

na zaplatenie sumy uvedenej vo výroku tohto rozsudku. O úrokoch z omeškania rozhodol

podľa v spojení s nariadenia vlády č.

a o trovách konania podľa

4

Krajský súd v Košiciach ( v poradí druhým rozhodnutím ) na odvolanie navrhovateľa

a odporcu rozsudkom z 15. decembra 2005 sp. zn. v spojení s opravným

uznesením z 11. januára 2006 ( čl. 318 ) rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo výroku,

ktorým návrh do sumy 160 417 Sk ( 5 324,87 € ) zamietol a v ostatnej časti ho zrušil

a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Stotoţnil sa so záverom prvostupňového súdu ,

podľa ktorého navrhovateľ na základe zmluvy o budúcej zmluve z 1. augusta 2000 zaplatil

odporcovi sumu 360 000 Sk ( 300 000 Sk 21. februára 2001 a 60 000 Sk 31. mája 2000 )

a ţe nárok na zaplatenie tejto sumy ( uplatnený navrhovateľom v konaní proti odporcovi

v tejto výške ) je nárokom titulom bezdôvodného obohatenia získaného 31. decembra 2000,

dokedy nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Tieţ so záverom, ţe nedošlo k jeho premlčaniu,

lebo návrh bol podaný dňa 8. novembra 2002. Dospel k záveru o uţívaní predmetných

nehnuteľností ( skladu obilia a administratívnej budovy v rozsahu 184 m2 ) navrhovateľom

v období od 1. augusta 2000 do 2. septembra 2002 , kedy odporca nehnuteľnosti previedol na

svojho syna . Uviedol, ţe súd prvého stupňa správne zohľadnil aj výšku sumy, ktorú mal

navrhovateľ za uţívanie skladu obilia odporcovi zaplatiť , pričom vychádzal z návrhu

nájomnej zmluvy z 24. augusta 2001( zaslanej odporcom navrhovateľovi ). Pri uvedenej

výške nájomného získal navrhovateľ bezdôvodné obohatenie , pretoţe uţíval nehnuteľnosť

- sklad obilia od 1. augusta 2000 do 2. septembra 2002 ( vo výške nájmu ) na úkor

odporcu. Preto odvolací súd určil toto bezdôvodné obohatenie v sume 160 416, 60 Sk

( 385 m2 – rozloha skladu obilia x 200 Sk za 1 m2 x 25 mesiacov ) . Keďţe odporca

započítaciu námietku vzniesol 28. februára 2003 a navrhovateľ nevzniesol námietku

premlčania , odvolací súd dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru , ţe do tejto sumy

došlo k započítaniu pohľadávky odporcu voči pohľadávke uplatnenej navrhovateľom.

V prevyšujúcej časti ( nad sumu 160 416 Sk ) neboli podľa názoru odvolacieho súdu

splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku prvostupňového súdu

z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu týkajúceho sa obvyklého nájomného

v danom mieste a čase za administratívnu budovu. Náhradu za investície povaţoval odvolací

súd za samostatný nárok, ktorý nebol v predmetnom konaní navrhovateľom uplatnený ,

z ktorého dôvodu nemohol vzniesť kompenzačnú námietku voči kompenzačnej námietke

odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie navrhovateľa rozsudkom z

18. júna 2007 sp. zn. rozsudok krajského súdu v spojení s uznesením z

5

11. januára 2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti

a porušenia ustanovenia a z uvedených dôvodov.

Krajský súd v Košiciach ( v poradí tretím rozhodnutím ) uznesením z 2. októbra 2008

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ( čl. 273 ) zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie z dôvodu, aby sa prvostupňový súd predovšetkým dôsledne zaoberal

kompenzačnou námietku odporcu a nepochybne zistil, aká bola výška nájmu ( v mieste

a čase obvyklá ) za administratívnu budovu a osobitne za sklad obilia v čase ich uţívania

navrhovateľom. Tieţ aby nepochybne zistil v akom období boli nehnuteľnosti uţívané

navrhovateľom .

Okresný súd Roţňava ( v poradí tretím ) rozsudkom zo 7. augusta 2009 č. k.

– 705 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 9 462, 52 €

( 285 068 Sk ) s 13 % úrokmi z omeškania od 18. februára 2003 do zaplatenia do troch dní

od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku ( 74 932 Sk – 2 487, 29 € ) návrh zamietol . Konanie

v časti o zaplatenie 3, 5 % úrokov z omeškania zo sumy 360 000 Sk od 4. septembra 2002 do

18. februára 2003 zastavil ( späťvzatie návrhu v tejto časti ) a vyslovil, ţe o trovách konania

rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Uviedol, ţe medzi účastníkmi konania bola 1. augusta 2000 uzavretá zmluva

o budúcej zmluve, v ktorej sa zaviazali, ţe do 31. decembra 2000 uzavrú kúpnu zmluvu ,

ktorej predmetom mali byť nehnuteľnosti vedené na LV č. X. , parcela KN č. X. –

zastavané plochy vo výmere X. m2 a stavba – sociálne zariadenie na tejto parcele sa

nachádzajúce ( čl. II. ) s dohodnutou kúpnou cenou 600 000 Sk ( 19 916, 35 € ) splatnou

v dohodnutých termínoch ( čl. III. ). Z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie navrhovateľ (

ako budúci kupujúci ) dohodnuté splátky nedodrţal, ale zaplatil odporcovi ( ako budúcemu

predajcovi ) 21. februára 2001 300 000 Sk ( 9 958, 17 € ) a suma 60 000 Sk ( 1 991, 63 € )

zaplatená 28. júna 1999 spoločnosťou M. T. s. r. o. ( ktorej konateľom bol navrhovateľ )

bola po dohode s odporcom započítaná v prospech navrhovateľa ako splátka kúpnej ceny na

základe výdavkového pokladničného dokladu vystaveného 31. mája 2000. Týmto dňom sa

teda navrhovateľ dozvedel, ţe odporca na jeho úkor získal ( v tejto sume ) bezdôvodné

obohatenie . Od 1. júna 2000 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba ( § 107

ods. 1 ) a návrh bol podaný na súde 8. novembra 2000 po jej

uplynutí. Preto námietku premlčania vznesenú odporcom (v sume 60 000 Sk ) vyhodnotil

6

za dôvodnú. Odporca navrhol započítať pohľadávku uplatnenú navrhovateľom titulom

bezdôvodného obohatenia s jeho pohľadávkou spočívajúcou v dlţnom nájomnom za

nájom administratívnej budovy a skladu obilia navrhovateľom nezaplateného od 1.

septembra 1999 do 2. septembra 2002, kedy došlo k zmene vlastníka. Keďţe nedošlo

k uzavretiu kúpnej zmluvy ( v zmysle zmluvy o budúcej zmluve ) odporca doručil

navrhovateľovi návrh nájomných zmlúv z 24. augusta 2001, ktoré síce navrhovateľ podpísal

a odporcovi vrátil 16. októbra 2001 , ale s uvedením výhrad . Preto dospel súd k záveru,

ţe medzi účastníkmi k uzavretiu platných nájomných zmlúv nedošlo a právo odporcu

uplatnené kompenzačnou námietkou moţno kvalifikovať ako právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia získaného navrhovateľom za obdobie , v ktorom administratívnu

budovu – sociálne zariadenie a sklad obilia uţíval. Administratívnu budovu navrhovateľ ( ako

fyzická osoba ) mal v drţbe od 1. augusta 2000 ( t. j. od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve )

, avšak finančný prospech z jej uţívania mal aţ potom, čo ju začal od 22. augusta 2001

uţívať ( po zriadení pevnej telefónnej linky ) na podnikanie. Teda navrhovateľ získal

bezdôvodné obohatenie na úkor odporcu za uţívanie tejto budovy za obdobie od 22. augusta

2001 do 2. septembra 2002. Celá budova bola uţívania schopná po ( znovu ) zapojení

elektrickej energie dňom 14. decembra 2001 ( kedy bola uzavretá zmluva o dodávke

elektrickej energie medzi navrhovateľom a S. a. s. Ţ. po predloţení revíznej správy o skúške

elektrického zariadenia ) a navrhovateľ do tohto času ( od 22. augusta 2001 ) v nej uţíval

dve kancelárie o celkovej výmere 45 m2 a aţ od 14. decembra 2001 do 2. septembra 2002

uţíval 184 m2 z celej budovy ( ostatnú časť uţíval Ing. P. , na základe nájomnej zmluvy

z 12. októbra 2001 uzavretej s odporcom ). Za účelom zistenia obvyklého nájomného si súd

vyţiadal správu od Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska a od miestnych

realitných kancelárií pôsobiacich v okrese Martin o jeho výške v roku 2001 a 2002 v

katastrálnom území K. , avšak s negatívnym výsledkom. Preto pri určení výšky obvyklého

nájomného za obdobie od 22. augusta 2001 do 2. septembra 2002 vychádzal z nájomného

dohodnutého v nájomných zmluvách za porovnateľné objekty v roku 2001 a 2002

nachádzajúce sa v tom istom hospodárskom dvore bývalých Štátnych majetkov , ako

predmetná budova ( z nájomných zmlúv uzavretých 25. apríla 2001 medzi Ing. J. Č.

a spol. a M. D. , medzi Ing. J. Č. a spol. a Ing. J. G., z nájomnej zmluvy uzavretej 12.

októbra 2001 medzi navrhovateľom a Ing. P. a prihliadol na nájomnú zmluvu uzavretú medzi

prenajímateľom susednou obcou Ţ. a nájomcom S. , v. o. s. ). Obvyklé nájomné za nájom

administratívnej budovy potom určil ako priemer nájomného v uvedených zmluvách , ktoré

7

predstavovalo 270 Sk/m2. Navrhovateľ za uţívanie 45 m2 v období od 22. augusta 2001 do

14. decembra 2001 získal bezdôvodné obohatenie v sume 3 756 Sk ( 124, 68 € ) a za

uţívanie 184 m2 od 14. decembra 2001 do 2. septembra 2002 v sume 35 190 Sk ( 1 168, 09 €

), spolu v sume 38 946 Sk ( 1 292, 77 € ). Vychádzajúc z ročného nájomného podľa výpočtu

45 m2 x 270 Sk – 12 150 Sk ( 403, 31 € ) určil výšku mesačného a denného obvyklého

nájomného , čomu zodpovedala výška bezdôvodného obohatenia získaná navrhovateľom.

Suma 3 756 Sk ( 124, 68 € ) pozostávala z úhrady zodpovedajúcej obvyklému nájomnému

za mesiace september, október a november po 1 012, 50 Sk ( 33, 61 € ) x 3 – 3 037, 50 Sk (

100, 83 € ) a za 9 dní v auguste 2001 a 13 dní v decembri 2002 po 32, 66 Sk x 22 - 718, 52

Sk ( 23, 85 € ) . Suma 35 190 Sk ( 1 168, 09 € ) predstavovala bezdôvodné obohatenie

získané navrhovateľom za obdobie od 14. decembra 2001 do 2. septembra 2002 za uţívanie

184 m2 x 270 Sk /m2/rok – 49 680 Sk ( 1 649, 07 € ) a po prepočte na mesiac - 4 140 Sk (

137, 42 € ) x 8 mesiacov – 33 120 Sk ( 1 099, 38 € ) – 2 070 Sk ( 68, 71 € - december 2002 )

. Za mesiace september a október navrhovateľ zaplatil odporcovi sumu 15 600 Sk ( 517, 82 €

) mesačne za uţívanie administratívnej budovy podľa predloţeného návrhu nájomnej zmluvy

, ktorú sumu súd odpočítal zo sumy 38 946 Sk ( 1 292, 77 € ) a potom bezdôvodné

obohatenie za uţívanie tejto budovy určil sumou 7 746 Sk ( 257, 12 € ) . Sklad obilia mal

navrhovateľ v drţbe od 1. augusta 2001 do 31. júla 2001, kedy bol uţívania schopný . Pri

určení výšky bezdôvodného obohatenia za uţívanie tejto nehnuteľnosti vychádzal súd zo

sumy 52 Sk/m2/ rok ( 52 x 385 m2 – 20 020 Sk – 664, 54 € ). Navrhovateľ za uţívanie

skladu obilia v septembri a októbri 2001 zaplatil odporcovi sumu 6 417 Sk ( 213 € )

mesačne ( podľa návrhu nájomnej zmluvy ) , celkove sumu 12 834 Sk ( 426, 01 € ) , ktorú

odpočítal z ročného nájomného 20 020 Sk ( 664, 54 €) a rozdiel predstavoval sumu 7 186

Sk ( 238, 53 € ) , ktorú spolu so sumou 7 746 Sk – 257, 12 € ( za uţívanie administratívnej

budovy ) započítal proti pohľadávke uplatnenej navrhovateľom. Podľa názoru súdu

navrhovateľ celkove získal bezdôvodné obohatenie za uţívanie administratívnej budovy ( za

obdobie od 22. augusta 2001 do 2. septembra 2002 ) a za uţívanie skladu obilia ( za obdobie

od 1. augusta 2000 do 31. júla 2001 ) v sume 14 932 Sk ( 45, 65 € ) . Preto návrh vo zvyšku

uplatnenej sumy 300 000 Sk ( 9 958, 17 €) a 60 000 Sk - 1 991, 63 € ( zohľadniac dôvodnú

námietku premlčania ) s prihliadnutím na kompenzačnú námietku ( do výšky 14 932 Sk – 45,

65 € ) zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa

a o trovách konania podľa

8

Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľa a odporcu ( v poradí štvrtým

rozhodnutím ) rozsudkom z 3. júna 2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej vyhovujúcej a zamietajúcej časti zmenil tak, ţe zaviazal odporcu zaplatiť

navrhovateľovi 1 870, 25 € s 13 % úrokom z omeškania od 1 . januára 2002 ročne , všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Konštatoval, ţe súd

prvého stupňa správne zistil, ţe medzi účastníkmi konania bola 1. augusta 2000 uzavretá

zmluva o budúcej zmluve , v ktorej sa zaviazali, ţe do 31. decembra 2000 uzavrú kúpnu

zmluvu, ktorej predmetom mala byť uvedená nehnuteľnosť za kúpnu cenu 600 000 Sk ( 19

916, 35 € ) , ţe navrhovateľ zaplatil odporcovi sumu 300 000 Sk ( 21.februára 2001 ) a na

sumu 60 000 Sk ( 1 991, 63 € ) zaplatenú 28. júna 1999 spoločnosťou M. T. . . s. r.o. (

ktorej konateľom bol aj navrhovateľ ) bol vystavený pokladničný doklad z 31. mája 2000 (

potvrdzujúci jej zaplatenie navrhovateľom po dohode s odporcom ). V porovnaní so súdom

prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, ţe nedošlo k premlčaniu sumy 60 000 Sk (

1 991,63 € ) , lebo o vzniku bezdôvodného obohatenia sa navrhovateľ dozvedel aţ 1.

januára 2001 , kedy bolo nesporné, ţe kúpna zmluva uzavretá nebola a právo na jej uzavretie

nemoţno uplatniť ani na súde. Potom , čo nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy odporca získal

na úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie v sume 360 000 Sk ( 11 949, 81 € ) .

V priebehu konania ( 28. marca 2003 ) odporca vzniesol započítaciu námietku spočívajúcu

v tom, ţe navrhovateľ uţíval nehnuteľnosti , ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy uţ od

1. septembra 1999 a za uţívanie neuhradil nájomné, ktorého výška bola dohodnutá

v nájomných zmluvách uzavretých medzi účastníkmi 4. septembra 2001. Podľa nájomnej

zmluvy, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť – sklad obilia ( parcela KN č. X. zastavaná

plocha vo výmere X. m2 ) a v ktorej bolo dohodnuté, ţe akékoľvek opravy vykonáva

uţívateľ na vlastné náklady ( bod 4 zmluvy ) , výška nájomného za jej uţívanie bola

dohodnutá mesačne v sume 16, 60 Sk ( 0, 55 € ) / m2 , spolu 6 417 Sk ( 213 € ) a ročne

200 Sk ( 6, 64 € ) / m2, spolu 77 000 Sk ( 2 555, 93 € ). Túto zmluvu , s výnimkou čl. 5

ods. 1 a 3 , účastníci podpísali. V nájomnej zmluve, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť

sociálna budova ( zapísaná na LV č. X. ako parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X.

m2 bolo dohodnuté nájomné mesačne 37, 5 Sk ( 1, 24 € ) / m2, spolu 15 600 Sk ( 517, 83 € )

a ročne 450 Sk ( 14, 94 € ) / m2, spolu 187 200 Sk ( 6 213, 90 € ) . Aj túto zmluvu,

s výnimkou čl. 5 ods. 1/a a 5, podpísali obaja účastníci. Súd dospel k záveru, ţe došlo

k uzavretiu nájomných zmlúv , v ktorých je špecifikovaný predmet nájmu – nehnuteľnosti,

ich výmera a dohodnutá výška nájomného , účastníkmi zmluvy rešpektovaná. Sporný bol len

9

začiatok platenia nájomného, lebo v tejto časti k dohode medzi účastníkmi nedošlo. Pre

začiatok uţívania nehnuteľností nie je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúcou

skutočnosťou, odkedy boli nehnuteľnosti uţívania schopné ( kedy došlo k zavadeniu

telefónnej linky a elektrickej energie ), ale rozhodujúci je vstup do uţívania, ku ktorému

došlo navrhovateľom od 1. augusta 2000 ( dovtedy nehnuteľnosti uţívala spoločnosť M. T. s.

r. o. ) . Potom navrhovateľ nehnuteľnosť – sklad obilia uţíval od 1. augusta 2000 do 12.

októbra 2001, pričom odporca v kompenzačnej námietke uplatnil len nájomné do 30. júna

2001, ktoré za 11 mesiacov určil v sume 70 555 Sk - € ( 16, 66 Sk x 385 m2 x 11 mesiacov

- 6 414, 10 Sk mesačne ) . Nehnuteľnosť - sociálnu budovu navrhovateľ uţíval od 1. augusta

2000 do 2. septembra 2002 ( došlo k jej prevodu na A. S. ) a výšku nájomného určil v sume

187 200 Sk a 89 930 Sk - € ( 37, 50 Sk x 416 m2 x 12 mesiacov - 187 200 Sk a 37, 50 Sk x

184 m4 x 13 mesiacov – 89 700 SK ). Po zohľadnení sumy 44 028 Sk zaplatenej

navrhovateľom za uţívanie nehnuteľností a započítaní uvedenej pohľadávky odporcu určil

výšku bezdôvodného obohatenia získaného odporcom na úkor navrhovateľa v sume 56 343

Sk ( 1 870, 25 € ) . Túto teda určil ako rozdiel medzi sumou vyplatenou odporcovi

navrhovateľom titulom kúpnej ceny a nákladmi na nájomné a to do dohody o nájme vo

forme bezdôvodného obohatenia . O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2

v spojení s nariadenia vlády č. Námietku

navrhovateľa týkajúcu sa vloţených investícií do nehnuteľností vyhodnotil za nedôvodnú,

lebo v nájomných zmluvách bolo dohodnuté, ţe akékoľvek úpravy vykonáva uţívateľ na

vlastné náklady. Keďţe súd prvého stupňa nerozhodoval o trovách konania, nerozhodol

o nich ani odvolací súd s tým, ţe o trovách konania bude rozhodnuté aţ po právoplatnosti

rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh ,

podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie. Namietal inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ), lebo krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil nielen

v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, ale aj v rozpore s vlastným názorom

prezentovaným v zrušujúcom uznesení a týkajúcim sa rozsahu kompenzačnej námietky

odporcu . Tieţ namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ( § 241 ods. 2

písm. c/ ). Uviedol, ţe krajský súd započítal pohľadávku, ktorá mala vzniknúť

odporcovi voči nemu aj za obdobie, kedy predmetné nehnuteľnosti ani neuţíval a odporca

10

ani nepreukázal, v čom malo spočívať bezdôvodné obohatenie , ktoré navrhol započítať.

Podľa jeho názoru vec po právnej stránke bolo treba skúmať aj podľa ustanovenia § 458

ods. 3 a ustanovenia t. j. či kompenzačná

námietka odporcu nie je v rozpore s dobrými mravmi . Pokiaľ aj krátku dobu nehnuteľnosti

uţíval ,ich uţívaním sa nijako neobohatil, ale naopak zhodnotením nehnuteľností sa obohatil

odporca.

Odporca navrhol dovolanie zamietnuť , pretoţe dovolacie námietky nepovaţoval za

dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom

( ) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) .

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu , pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podľa ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa , avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ) . Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, v ktorom sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

( ).

Z porovnania rozsudkov prvostupňového súdu a odvolacieho súdu je zrejmé, ţe

napriek pouţitej formulácii o zmene rozsudku v napadnutej vyhovujúcej a zamietajúcej

časti , odvolací súd v skutočnosti rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zaviazal

odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 870, 25 € ( 56 343 Sk ) s príslušenstvom a ktorým

zamietol návrh v sume 2 487, 29 € ( 74 932 Sk ) potvrdil a zmenil ho vo výroku, ktorým

súd prvého stupňa vyhovel návrhu v sume 7 592, 28 € s príslušenstvom tak, ţe návrh ( aj )

v tejto časti zamietol. Z hľadiska prípustnosti dovolania moţno preto za zmeňujúci výrok

rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom povaţovať iba taký výrok rozsudku, ktorým

odvolací súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza

11

ho svojim iným rozhodnutím vo veci samej. V porovnaní s výrokom rozhodnutia

prvostupňového súdu musí ísť o iné, rozdielne rozhodnutie vo veci samej ( R 12/1994 ).

Z uvedeného vyplýva, ţe rozhodujúcim nie je formálne hľadisko, t. j. ako odvolací súd

označil výrok svojho rozhodnutia, ale vecné hľadisko, t. j. či výsledkom porovnania oboch

výrokov rozsudku je vyššie uvedená odlišnosť.

Pokiaľ sa teda týka rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutého dovolaním v časti,

ktorou bol v skutočnosti potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti

v sume 2 487, 29 € s príslušenstvom ( vo vyhovujúcej časti v sume 1 870, 25 € dovolanie

podané nebolo ) nie je dovolanie prípustné , lebo nejde o zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu podľa , ale potvrdzujúci , v ktorom odvolací súd nevyslovil, ţe je

dovolanie proti nemu prípustné, a preto dovolanie navrhovateľa ani podľa § 238 ods. 3

prípustné nie je. Dovolanie ( v tejto časti ) nie je prípustné ani podľa

, pretoţe dovolací súd síce vo veci rozhodoval , ale nevyslovil právny názor , od

ktorého by sa mohol odvolací súd odchýliť .

S prihliadnutím na ustanovenie ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ( či to uţ

účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je ( v uvedenej časti ) prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo vydané , je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu

o nedostatok právomoci súdov , spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania , hoci podľa zákona bol potrebný, prípad

odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom ). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v tomto ustanovení dovolateľ nenamietal a nezistil ju ani dovolací súd.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu ( v uvedenej

potvrdzujúcej časti ) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 241 ods. 2 písm. c/

) je treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

12

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia ) . Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia navrhovateľa boli opodstatnené

( dovolací súd ich z uvedeného aspektu vo vzťahu k týmto výrokom rozsudku odvolacieho

súdu neposudzoval ) , navrhovateľom vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú

nesprávnosť rozsudku v uvedenej napadnutej časti , nezakladali by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd ( ne ) pouţil správny

právny predpis a či ho ( ne ) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil ( ne ) správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné ( o taký prípad v uvedenej napadnutej časti nešlo ).

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu

výroku rozsudku odvolacieho súdu v jeho zamietajúcej časti nemoţno vyvodiť z ustanovenia

, ani z ustanovenia Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie navrhovateľa v tejto časti v súlade s v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti časti rozhodnutia, proti ktorej je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nezaoberal sa rozsudkom odvolacieho súdu v tomto výroku z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Vo výroku , ktorým odvolací zmenil rozsudok odvolacieho súdu ( v zamietajúcej

časti v sume 7 592, 28 € ) je dovolanie podľa prípustné.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia pred súdom prvého stupňa ( ).

Z stanovenia vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok , správy

a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny , ohliadka a výsluch

účastníkov konania . Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

13

V zmysle ustanovenia odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie

( ).

Ak odvolací súd má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním

zaloţených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom nevyhnutným . Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda

skutočnosť, ţe odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého

dospeje k skutkovému stavu , odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým

súdom, tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd

prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie ( zopakovanie alebo

doplnenie ).

Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na

základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3

sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

uskutočnenej Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným

skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o ( ne ) dôvodnosti nároku uplatneného

navrhovateľom v inom rozsahu ako súd prvého stupňa , dospel len na základe prehodnotenia

dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval. Vo svojom

zmeňujúcom rozhodnutí ( v uvedenej časti ) vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého

stupňa , na základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný

právny záver bez toho, aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

14

Predmetom konania bol nárok uplatnený navrhovateľom titulom bezdôvodného

obohatenia získaného odporcom bez právneho dôvodu prijatím zálohy na kúpnu cenu

nehnuteľností , pretoţe k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi ( na základe zmluvy

o budúcej zmluve z 1. augusta 2000 ) do 31. decembra 2000 ( čl. II. ) nedošlo. Dôvodnosť

nároku ( uplatneného navrhovateľom ) , ani jeho výška neboli medzi účastníkmi sporné.

V priebehu konania odporca (okrem námietky premlčania) vzniesol aj kompenzačnú

námietku a navrhol započítať jeho pohľadávku (voči pohľadávke uplatnenej

navrhovateľom) za uţívanie nehnuteľností a to skladu obilia a administratívnej budovy.

Súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti námietky premlčania nároku

uplatneného navrhovateľom v sume 60 000 Sk ( 1 991,63 € ) a k záveru o získaní

bezdôvodného obohatenia navrhovateľom na úkor odporcu tým, ţe uţíval predmetné

nehnuteľnosti bez právneho dôvodu ( titulu ) , lebo medzi účastníkmi platné nájomné

zmluvy uzavreté neboli . Pri určení jeho výšky vychádzal z obvyklého nájomného

dohodnutého v ( uvedených ) nájomných zmluvách, ktorých predmetom boli porovnateľné

objekty nachádzajúce sa v tom istom hospodárskom dvore bývalých Štátnych majetkov , ako

predmetné nehnuteľnosti. V porovnaní s ním odvolací súd , vychádzajúc zo skutkového

stavu zisteného súdom prvého stupňa , dospel k záveru o nedôvodnosti námietky premlčania

sumy 60 000 Sk ( 1 991,63 € ) uplatnenej navrhovateľom a k záveru o dôvodnosti

kompenzačnej námietky odporcu titulom bezdôvodného obohatenia v rozsahu

zodpovedajúcemu dohodnutému nájomnému a skutočnej dobe uţívania nehnuteľností

( skladu obilia a administratívnej budovy ) navrhovateľom . Vychádzal pritom zo záveru

( odlišného od súdu prvého stupňa ) , ţe medzi účastníkmi nájomné zmluvy, ktorých

predmetom sú dané nehnuteľnosti, uzavreté boli.

Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd dospel k iným skutkovým záverom ako súd

prvého stupňa bez toho, aby zopakoval dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom alebo

doplnil dokazovanie na okolnosti týkajúce sa rozsahu pohľadávky odporcu smerujúcej

k započítaniu voči pohľadávke uplatnenej navrhovateľom ( vzájomné pohľadávky ) .

Krajský súd pre odlišný skutkový záver (o tom, v akom rozsahu nadobudol odporca

pohľadávku vhodnú na započítanie s pohľadávkou navrhovateľa) nezopakoval ani nedoplnil

dokazovanie na okolnosti oprávnenosti tvrdení účastníkov konania pri dôslednom zváţení

všetkých aspektov osobitostí danej veci.

15

Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný procesný podklad pre odlišné hodnotenie

dôkazov podľa , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery

týkajúce sa dôvodnosti nároku navrhovateľa , námietky premlčania a kompenzačnej

námietky odporcu predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Dovolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe v zmysle § 580 Občianskeho

zákonníka započítanie je spôsob zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa

a dlţníka. Zánik nastáva okamihom , keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie

a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, ţe ide o dva

záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlţníkom

druhej pohľadávky, a naopak ( vzájomnosť pohľadávok ). Plnenie musí byť rovnakého

druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza

automaticky , len čo sa pohľadávky stretli, ale vyţaduje sa na to právny úkon niektorého

z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému

účastníkovi , z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na

započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie , sa nevyţaduje súhlas druhého

účastníka, pretoţe ho moţno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav moţno uplatniť po

tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala

splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to

v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky

započítavanej protipohľadávky.

Započítanie v zmysle je teda forma bezhotovostného

vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných

pohľadávok veriteľa a dlţníka a ktoré súčasne umoţňuje ušetrenie dvojakého splnenia

vzájomných pohľadávok a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi. Jeho

význam spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaloţiť

pri uskutočnení vzájomného plnenia.

Či sú v danej veci splnené zákonom predpokladané podmienky pre zánik pohľadávok

účastníkov konania započítaním a v akom rozsahu bude musieť odvolací súd ( po zopakovaní

alebo doplnení dokazovania ) opätovne spoľahlivo na základe vyhodnotenia vykonaného

16

dokazovania ( ) zistiť a svoj skutkový a právny záver ( o ich splnení a rozsahu )

riadne odôvodniť ( ).

Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou konania,

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v uvedenej časti ( § 241 ods. 2 písm. b/

). K takejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť , i keby nebola uplatnená ako

dôvod prípustného dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti vo

veci samej v zmeňujúcej časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie

( , ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( 243d ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta