Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
857/383862.1dc62e.pdf
PDF · 106.86 KB
No categories available
1Cdo/46/2012
Najvyšší súd 1 Cdo 46/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. Ľ. H., bytom K.,
proti odporcom: 1/ MVDr. P. H., bytom K., 2/ K. B., bytom K., 3/ Ing. A. H., bytom K.,
4/ Mgr. Ľ. O., bytom C., 5/ T. O., bytom S., 6/ T., IČO: X, so sídlom v B., 7/ M. K., bytom
K., o splnenie povinnosti doplniť zmluvu, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
25C 101/2003, o dovolaniach navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z
22. novembra 2011 sp.zn.23Co 127/2011, 23Co 128/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava uznesením z 13. januára 2011 č. k. 25C 101/2003-196
a uznesením z 13. januára 2011 č. k. 25C 101/2003-195 nepriznal navrhovateľovi a odporcovi
6/ oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na ustanovenie § 138 ods.1 O.s.p., keď
nepreukázali existenciu zákonných predpokladov pre priznanie oslobodenia.
Krajský súd v Trnave uznesením z 22. novembra 2011 sp. zn. 23Co 127/2011,
23Co 128/2011 napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom
vyjadril svoj nesúhlas s rozhodnutím.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolania podal včas účastník konania, pristúpil k posúdeniu, či sú splnené procesné
predpoklady pre to, aby bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutia z hľadiska ich vecnej
správnosti.
Treba uviesť, že i keď dovolateľ nemá právnické vzdelanie a nie je zastúpený
advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd – v prípade tohto dovolania – nepovažoval
nedostatok povinného zastúpenia navrhovateľa advokátom za prekážku, ktorá by bránila
preskúmaniu prípustnosti tohto dovolania. So zreteľom na dovolaním napadnuté rozhodnutie
vychádzal dovolací súd z toho, že ak predmetom dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie,
ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov za
dovolanie čím nebola splnená podmienka pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov
v zmysle § 30 O.s.p. (ako je to aj v posudzovanej veci), nemožno striktne trvať na splnení
tejto podmienky, lebo v opačnom prípade by bol popretý nielen zámer, ktorý sledoval
účastník konania podaním dovolania, ale tiež účel dovolacieho konania, v ktorom predmetom
posúdenia má byť záver odvolacieho súdu o (ne)splnení podmienok pre oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov v dovolacom konaní a zároveň splnení podmienky pre
ustanovenie zástupcu z radov advokátov súdom (pozn.: na obdobnom názore založil svoje
rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v iných uzneseniach – viď napríklad sp. zn.
2 Cdo 329/2006 a sp. zn. 3 Cdo 177/2009).
Pri skúmaní prípustnosti tohto dovolania vzal dovolací súd na zreteľ, že dovolaním
možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239
ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Keďže napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky uznesení uvedených
v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania nemožno vyvodiť
z týchto ustanovení. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania navrhovateľa prichádzala do
úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.
a tiež so zreteľom na námietku dovolateľa dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo
k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj
uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie
niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné tvrdenie účastníka o tom, že v konaní došlo k
vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie, že konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.
Navrhovateľ netvrdil, že by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania
uvedenou v ustanovení § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom
konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno
vyvodiť.
Keďže procesná prípustnosť dovolania nevyplýva z § 239 ani z § 237 O.s.p., dovolací
súd ho odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné
(§ 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Dovolací súd neuložil dovolateľovi povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania,
lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. apríla 2012
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta