Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
878/384937.0e685a.pdf
PDF · 147.36 KB
No categories available
7Cdo/17/2012
Najvyšší súd 7 Cdo 17/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. S., bývajúcej v B.,
zastúpenej JUDr. I. C., advokátkou v B., proti odporcovi I. S., bývajúcemu v N., zastúpenému
JUDr. R. P., advokátom v B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20 C 36/2009, o dovolaní odporcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. augusta 2011 sp. zn.
14 Co 205/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy dovolacieho konania 168,64 €
na účet JUDr. I. C. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 22. marca 2011 č.k. 20 C 36/2009-156
zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným
Katastrálnym úradom v B., Správou katastra B., katastrálne územie K. na LV č. X.,
2
parcele C-KN č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, parcele C-KN č. X.
22
záhrady vo výmere X. m, parcele C-KN č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m,
2
parcele C-KN č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, rodinnému domu súpisné
číslo X. postavenému na parcele C-KN č. X. a to ich predajom pre navrhovateľku v podiele
1/2 a pre odporcu v podiele 1/2. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy
konania vo výške súdneho poplatku 684,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške
4 370,54 € na účet jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka pred
podaním návrhu vyzvala odporcu na mimosúdnu dohodu. Od roku 2008 sa snažila
s odporcom dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam tak, že navrhovateľ jej vyplatí podiel na ňu pripadajúci
alebo po predaji nehnuteľností si rozdelia výťažok takto získaný, čo odporca odmietal.
Vzhľadom na to, že nehnuteľnosti užíval odporca sám, navrhovateľka ich nemohla predať,
preto nemala inú možnosť ako domáhať sa svojho nároku súdnou cestou. Keďže nemala sama
psychickú silu vystupovať v konaní proti odporcovi (bývalému manželovi) a nemá ani
dostatočné vzdelanie, splnomocnila na svoje zastupovanie v konaní právneho zástupcu.
Odporca tvrdenie o snahe navrhovateľky nehnuteľnosť predať, podľa názoru súdu
nepreukázal.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie odporcu vo výroku o trovách konania
uznesením z 25. augusta 2011 sp. zn. 14 Co 205/2011 uznesenie súdu prvého stupňa
(rozsudok v napadnutej časti vo výroku o trovách konania) potvrdil a navrhovateľke náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu dodal, že ak súd vyhovel návrhu a zrušil
podielové spoluvlastníctvo navrhovaným spôsobom (plný úspech v konaní), nie sú dané
prekážky pre aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., teda, aby navrhovateľke nepriznal
plnú náhradu trov konania. Nestotožnil sa s názorom odporcu, že vzhľadom na charakter
daného konania bol úspech vo veci na oboch stranách a súd mal správne aplikovať
ustanovenie § 143 O.s.p., lebo neboli dané dôvody na takýto postup (navrhovateľka sa pred
podaním návrhu snažila o mimosúdnu dohodu s odporcom).
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu (ako aj rozhodnutiu súdu prvého stupňa
vo výroku o trovách konania) podal dovolanie odporca. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu
zrušiť. Namietal inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) spočívajúcu v nevykonaní
ním navrhnutého dokazovania a v nesprávnom vyhodnotení dôkazov vyplývajúcich z konania
vo veci samej.
Navrhovateľka navrhla dovolanie odporcu zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho
konania. Rozhodnutie súdov o trovách konania považovala za správne. Poukázala na to, že
príčinou rozvodu manželstva s odporcom bola jeho agresivita, psychické týranie a jej
ponižovanie odporcom (o čom svedčia aj trestnoprávne konania) a na to, že jej snaha
o mimosúdnu dohodu s odporcom pred podaním návrhu v danej veci bola bezúspešná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že smeruje proti
rozhodnutiu, voči ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie odporcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
rozhodnuté o trovách konania. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je
ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak
odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Podľa výslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia,
ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalcovskom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Keďže v prejednávanej veci je dovolaním odporcu napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie
prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcu z ustanovenia § 239 O.s.p.
vyvodiť nemožno.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namietal alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či
uzneseniu), ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných pod písmenami a/ až g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatok
právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka konať pre súdom a rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným
súdom). Existenciu niektorej z uvedených vád odporca nenamietal a nebola zistená ani
dovolacím súdom.
Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že odporca namieta nesprávne právne posúdenie
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,
mali by za následok vecnú nesprávnosť uznesenia odvolacieho súdu, ale nezakladali by
súčasne prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací
súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych
skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). To isté sa týka aj inej
vady konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá je relevantným dovolacím dôvodom, ale
sama osebe prípustnosť dovolania nezakladá.
Na námietku odporcu spochybňujúcu správnosť skutkových záverov súdov nižších
stupňov možno uviesť len to, že podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania
nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je ďalším
odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne
uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať ani revízie skutkových zistení
súdov nižších stupňov, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.
Ťažisko dokazovania je totiž pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je
oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže
vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,
v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preskúmať
správnosť a úplnosť skutkových zistení a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci
nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať
vykonané dôkazy.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
odporcu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa
uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia,
ktoré dovolací súd priznal za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu
z 27. decembra 2011) t.j. 161,01 € s režijným paušálom 7,63 €, spolu vo výške 168,64 € (§ 10
ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. apríla 2012
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová