Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/76/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. S., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. Ľ. K., advokátom v B., proti odporkyni B., so sídlom v B.,

o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

25. novembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) uznesením z 23. júna 2010 č. k.

-56 uložil odporkyni povinnosť obnoviť prívod vody prostredníctvom

vodovodnej prípojky do rodinného domu, súpisné číslo X, postaveného na parcele číslo X

2

o výmere 624 m, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, a tiež na pozemok parcela

2

číslo X o výmere 624 m, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú vo výlučnom

vlastníctve navrhovateľky a ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X, vedenom Správou

katastra pre Hlavné mesto Bratislavu, pre katastrálne územie R., a to až do právoplatného

skončenia konania o náhrade škody a určenia vlastníckeho práva k vodovodnej prípojke.

Zároveň súd uložil navrhovateľke, aby v lehote 60 dní podala návrh vo veci samej.

V odôvodnení svojho rozhodnutia len skonštatoval, že po preštudovaní spisu sa v zmysle § 76

ods. 4 v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia a tomuto v plnom rozsahu vyhovel.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie odporkyne uznesením z

25. novembra 2010 sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak,

že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odvolací súd v odôvodnení svojho

2

rozhodnutia uviedol, že v zmysle druhej vety musí byť z návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia zrejmé, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať vo veci samej.

Podľa názoru odvolacieho súdu však z predmetného návrhu nevyplývalo, akého nároku sa

mienila navrhovateľka po nariadení predbežného opatrenia domáhať (či mienila podať žalobu

na určenie vlastníctva vodovodnej prípojky a v prospech koho, prípadne žalobu na náhradu

škody). Zdôraznil, že takýto návrh má význam pre posúdenie návrhu na vydanie predbežného

opatrenia, konkrétne či návrhom vo veci samej sa bude riešiť stav, ktorý by odstránil stav,

ktorý navrhovateľka žiadala dočasne upraviť v návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Pokiaľ súd prvého stupňa doplnil výrok rozhodnutia tým, že určil, že predbežné opatrenie trvá

až „do právoplatného skončenia konania o náhrade škody a určenia vlastníckeho práva

k vodovodnej prípojke“, rozhodol v rozpore s nad rámec návrhu

navrhovateľky. Ani z tejto časti rozhodnutia však nie je zrejmé, koho by sa určenie

vlastníckeho práva k vodovodnej prípojke malo dotýkať, či by vlastníkom mal byť odporca

alebo navrhovateľka. Pre absenciu uvedenej náležitosti návrhu súd ani nemohol preskúmať, či

návrh na nariadenie predbežného opatrenia tak, ako ním žiadala navrhovateľka dočasne

upraviť pomery, je v súvislosti s predpokladaným návrhom vo veci samej dôvodný, a či je na

mieste takto dočasne upraviť pomery. Podľa odvolacieho súdu v danej veci nie je podstatné,

že 30. augusta 2010 podala navrhovateľka na súd návrh, ktorým sa domáha určenia

vlastníctva odporkyne k vodovodnej prípojke a náhrady nemajetkovej ujmy (čo nie je náhrada

škody). So zreteľom na tieto závery rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh na

nariadenie predbežného opatrenia ako nepreskúmateľný zamietol.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie, v ktorom

žiadala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na

ďalšie konanie. V dovolaní namietala, že súd prvého stupňa si určenie, že „predbežné

opatrenie trvá až do právoplatného skončenia konania o náhrade škody a určenia vlastníckeho

práva k vodovodnej prípojke“, nedoplnil do výroku rozhodnutia sám, ale len citoval to, čo

uviedla v návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Zdôrazňovala, že odvolací súd mal

v zmysle prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo

uviedli účastníci. Tým, že odvolací súd takto nekonal a uvedenú skutočnosť (čoho sa bude

domáhať vo veci samej) prehliadol, ním zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní a jeho konanie je tak zaťažené inou vadou majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Nakoľko z jej návrhu bolo dostatočne

3

zrejmé, čoho sa mienila domáhať vo veci samej, mala za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva i na nesprávnom posúdení veci ( ).

Odporkyňa sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na

zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

4

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o predbežnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania z ustanovenia vyvodiť nemožno.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/

až g/ , teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Vady

uvedené v dovolateľka nenamietala a ich existenciu nezistil po preskúmaní spisu

ani dovolací súd.

Navrhovateľka svoje dovolanie odôvodnila tým, že konanie odvolacieho súdu je

zaťažené tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom posúdení veci

(§ 241 ods. 2 písm. c/).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo

osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237

– nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Rovnaký záver platí i v súvislosti s tvrdením

navrhovateľky o tom, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

5

následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa (porovnaj napr.

R 37/1993, R 125/1999). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkané skutočnosti by mali za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by však prípustnosť dovolania v

zmysle

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval z

dôvodu, že dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi

účastníkmi končilo, berúc zreteľ na to, že ide o konanie o predbežnom opatrení ( ).

Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách doterajšieho

konania, t.j. vrátanie trov dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou v

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2012

JUDr. Milan D e á k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť hotovenia:

Hrčková Marta