Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/68/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci navrhovateľky E. U., bytom v K., proti odporcovi Obvodný

pozemkový úrad Košice – okolie, Popradská 78, Košice, za účasti 1/ Slovenský pozemkový

fond, Regionálny odbor, Letná 27, Košice, 2/ I. B., B., 3/ D. B., B., 4/ K. S., Š., 5/ JUDr. O. S.,

Š., 6/ JUDr. J. V., L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporcu č. 2010/00846-2-Kr

z 23.8.2010, č. 2010/00846-4-Kr z 27.8.2010 a č. 2010/00846-6-Kr z 2.9.2010, na odvolanie

navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -58 zo dňa

21. februára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -58 zo dňa 21.februára 2011 v časti, ktorou potvrdil rozhodnutia odporcu

č. 2010/00846-4-Kr z 27.8.2010 a č. 2010/00846-6-Kr z 2.9.2010 p o t v r d z u j e .

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie v časti týkajúcej sa rozhodnutia

odporcu č. 2010/00846-2-Kr z 23.8.2010 z a s t a v u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. -58 zo dňa 21.2.2011 potvrdil

rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Košice – okolie č. 2010/00846-2-Kr

z 23.8.2010, č. 2010/00846-4-Kr z 27.8.2010 a č. 2010/00846-6-Kr z 2.9.2010. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že správny orgán rozhodol podľa

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“) a rozhodnutím č. 2010/00846-6-Kr

z 2.9.2010 vyslovil, že navrhovateľka ako oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 zákona o pôde

spĺňa podmienky reštitučného nároku uvedené v § 6 ods. 1 písm. n/ zákona o pôde k pozemku

v k.ú. N. zapísanému v pozemnoknižnej zápisnici č. 707 ako časť parcely č. X. lúka vedenej

2

na LV č. X. v k.ú. M. ako parc. C KN X. o výmere 51 m. Oprávnenej osobe nepriznal

vlastnícke právo k uvedenému pozemku z dôvodu prekážky uvedenej v § 11 ods. 1 písm. d/

zákona o pôde a súčasne konštatoval, že nepriznaním uvedeného vlastníckeho práva

k predmetnému pozemku nie je dotknuté právo oprávnenej osoby na náhradu podľa § 11

ods. 2 alebo § 16 zákona o pôde.

Rozhodnutím č. 2010/00846-4-Kr zo dňa 27.8.2010 odporca vyslovil,

že navrhovateľka ako oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 spĺňa zákonné podmienky

pre priznanie reštitučného nároku podľa § 6 ods. 1 písm. n/ zákona o pôde vo vzťahu k parc.

2

C KN č. X. o výmere 51 mzapísanej v LV č. X. k.ú. M., ktorá bola vytvorená z parcely č. X.

lúka zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. 707 k.ú. N.

Rozhodnutím č. 2010/00846-2-Kr zo dňa 23.8.2010 odporca vyslovil,

že navrhovateľka ako oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 zákona o pôde spĺňa podmienky

reštitučného nároku uvedené v § 6 ods. 1 písm. n/ zákona o pôde vo vzťahu k parcele č. X.

2

zastavaná plocha o výmere 196 mpredstavujúcej časť parcely X. lúka bez výmery uvedenej

v pozemnoknižnej zápisnici č. 707 k.ú. N. Vlastnícke právo k predmetnému pozemku

navrhovateľke nepriznal z dôvodu zákonnej prekážky vydania pozemku uvedenej v § 11

ods. 1 písm. d/ zákona o pôde. Dôvodom nevydania predmetného pozemku bola skutočnosť

zhodne ako s prechádzajúcimi rozhodnutiami, že na parc. C KN č. X. zastavaná plocha

2

o výmere 196 mbola v LV č. X. zapísaná stavba so súpisným číslom 1405 ubytovňa,

položka výkazu zmien 44/93.

3

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že v preskúmavacom súdnom konaní

medzi účastníkmi konania nebola sporná otázka včasnosti uplatnenia reštitučného nároku

oprávnenou osobou, ani existencia reštitučného titulu v zmysle § 6 ods. 1 písm. n/ zákona

o pôde, ani skutočnosť, že predmetné pozemky boli po prechode do vlastníctva právnickej

osoby – V. T., n. p. zastavané stavbami slúžiacimi na rekreáciu detí.

Odporca pri rozhodovaní o uplatnenom reštitučnom nároku prihliadol aj

na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona o pôde, ktoré zakazuje povinnej osobe po uplatnení

reštitučného nároku oprávnenou osobou odo dňa účinnosti zákona o pôde prevádzať

nehnuteľnosti do vlastníctva iného a v prípade takého prevodu vlastníctva vyhlasuje tento

úkon za neplatný. Krajský súd sa stotožnil s názorom odporcu, že vydaniu predmetných

pozemkov, u ktorých bolo konštatované splnenie zákonných podmienok pre ich vydanie,

však bráni ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde, t.j. existencia stavieb na týchto

pozemkoch, ktoré bránia ich poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu.

Krajský súd poukázal na stavebné povolenie zo dňa 27.4.1965, keď na vyššie

označených pozemkoch boli realizované stavby chatiek a na pozemku č. X. bola realizovaná

stavba ubytovne. Tieto stavby ako aj ďalšie stavby boli realizované na základe stavebného

povolenia zo dňa 27.4.1965 a boli súčasťou pionierskeho tábora prevádzkovaného investorom

V. T., n. p. Súd prihliadol aj na námietku navrhovateľky, že povolením o odstránení stavby zo

dňa 29.10.1998 bola stavba ubytovne na vyššie označenom pozemku odstránená a na jej

základoch bola vybudovaná stavba vedená na LV č. X. k.ú. M. ako chata. Skutočnosť, že

pôvodná stavba ubytovne na pozemku parc. č. X. bola po účinnosti zákona o pôde odstránená

a na jej mieste bola realizovaná v rovnakom rozsahu nová stavba, nebráni aplikácii

ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde. Rozhodujúce je, že pozemok č. X. bol ku dňu

účinnosti zákona o pôde zastavaný, čo predstavuje zákonnú prekážku vydania tohto pozemku.

Navrhovateľke by nebolo možné vydať predmetné pozemky ani za situácie, ak by boli

vo vlastníctve právnickej osoby. Preto ani prevod predmetných pozemkov V. T. š.p.

na súkromné osoby, ktorý bol v rozpore s ustanovením § 5 ods. 3 zákona o pôde, nič nemení

na tom, že vydaniu pozemkov bráni zákonná prekážka v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona

o pôde.

Z uvedených dôvodov preto prvostupňový súd podľa napadnuté

rozhodnutie odporcu potvrdil.

4

O trovách konania rozhodol podľa za použitia tak,

že navrhovateľke, ktorá nebola v konaní úspešná, ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podala navrhovateľka v zákonnej lehote

odvolanie s odôvodnením, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

2

skutkovým zisteniam. Namietala, že objekt ubytovne na parc. č. X. o výmere 196 mbol

drevený objekt, ktorý nie je možné považovať za stavbu a prekážku na vydanie nehnuteľnosti.

Fakt, že objekt bol drevený, je uvedený aj v povolení o odstránení stavby. Chata postavená

2

na parcele v rokoch 1999 – 2002 bola povolená iba o zastavanej ploche 53,11 ma nie

2

na ploche 196 m, ktorá sa rieši v rozhodnutí.

V znaleckom posudku podľa navrhovateľky je uvedené, že ubytovňa je dreveným

montovaným objektom, ktorý je osadený na podmurovke. Ubytovňa nebola teda stavbou

postavenou na zemskom povrchu a pevne spojená so zemou. Rovnaká situácia nastala aj

u objektov na parc. č. X. a X., ktoré podľa stavebného zákona boli určené na zriadenie

pionierskeho tábora. Tieto objekty takisto nie sú spojené s pevnými základmi so zemou

a neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil, že objekty na týchto parcelách sú stavbami.

Tieto objekty nemožno považovať za rekreačné chaty, lebo nimi nie sú. Sú to drevené objekty

osadené v teréne slúžiace deťom. Objekty, ktoré sú osadené v teréne bez pevného spojenia

so zemou, nie je možné považovať za rekreačné chaty. Na to, aby sa stali rekreačnými

chatami, museli by mať stavebné povolenia a zmenu povoľujúce užívanie stavby na iný účel.

Ďalej navrhovateľka namietala, že žiadala vrátiť pozemok už v roku 1992, pričom

pozemok bol vyvlastnený pre zriadenie pionierskeho tábora, v ktorom neboli povolené žiadne

stavby. Objekty boli do listu vlastníctva č. X. zapísané až dodatočne v r. 1995, boli predané

v rozpore so zákonom a nepredstavujú prekážku na vydanie pozemku.

Na základe uvedeného navrhovateľka žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu

Košice okolie.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril žalovaný správny orgán podaním zo dňa

26.4.2011. Navrhol rozsudok Krajského súdu v Košiciach potvrdiť v plnom rozsahu. Podľa

jeho názoru, podľa platnej legislatívy sa za stavby považujú všetky stavebné diela bez ohľadu

5

na ich stavebno technické vyhotovenie či účel. Stavba na parc. č. X. bola postavená

po prechode do vlastníctva štátu. Vyhotovený geometrický plán vyhotovený pred odstránením

stavby v roku 1998 preukázal, že zastavaná plocha priliehajúca k stavbe predstavuje výmeru

2

196 m, preto sa v rozhodnutí konštatuje, že pozemok o tejto výmere nie je možné vydať

pre prekážku uvedenú v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona. Na pozemkoch označených ako

parc. č. X. a X. boli tiež postavené stavby za účelom prevádzkovania pionierskeho tábora

pred účinnosťou reštitučného zákona. Napadnutými rozhodnutiami sú riešené pozemky,

na ktorých boli postavené stavby slúžiace na rekreáciu detí, preto tieto stavby sú v katastri

nehnuteľností evidované ako rekreačné chaty. Údaje vedené v katastri nehnuteľností sú

pre správne konanie záväzné.

Ďalej sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrili účastníci konania JUDr. O. S. a K. S., ktorí

vo svojom vyjadrení zo dňa 26.4.2011 uviedli, že tvrdenia navrhovateľky sa nezakladajú

na pravde, nie sú podložené žiadnymi hodnovernými dôkazmi a sú v rozpore

so skutočnosťou. Krajský súd podľa ich názoru v odôvodnení predmetného rozsudku uviedol

v dostatočnej miere všetky právne a relevantné dôvody, ktorými potvrdil rozhodnutie

Obvodného pozemkového úradu Košice – okolie. Na základe vyššie uvedených skutočností

navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok krajského súdu v celom

rozsahu.

Vyjadrením zo dňa 4.5.2011 účastník konania JUDr. J. V. žiadal, aby odvolací súd

potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, nakoľko má za to, že konajúci súd náležite

zistil skutkový stav a rozhodol v súlade s platnými predpismi, keď navrhovateľke nepriznal

vlastnícke právo k reštituovaným pozemkom, nakoľko sú tu, aj podľa jeho názoru, prekážky

podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne

k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

25. apríla 2012.

6

Navrhovateľka po podaní odvolania vzala dňa 1.2.2012 svoje odvolanie proti rozsudku

krajského súdu v časti výroku, ktorým súd potvrdil rozhodnutie pozemkového úradu

č. 2010/00846-2-kr zo dňa 23.8.2010 v celom rozsahu späť. Vzhľadom na uvedené Najvyšší

súd Slovenskej republiky odvolacie konanie v časti týkajúcej sa označeného rozhodnutia

odporcu podľa v spojení s zastavil.

Vzhľadom na vyššie uvedené predmetom odvolacieho konania v danej veci zostal

rozsudok Krajského súdu v Košiciach v časti, ktorou potvrdil rozhodnutia odporcu

č. 2010/00846-6-kr zo dňa 2.9.2010 a č. 2010/00846-4-kr zo dňa 27.8.2010. Odvolací súd

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie mu

predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými

námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

v platnom znení je tým zo zákonov reštitučného charakteru,

ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy

zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne stanovenom

období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne

vymenovaných prípadov straty majetku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri interpretácii uvádza,

že aj v tomto prípade ide o reštitučný zákon, ktorým sa demokratická spoločnosť snaží aspoň

čiastočne zmierniť následky minulých majetkových krívd a iných krívd spočívajúcich

v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho

orgány sú teda povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so záujmami osôb,

ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti,

že zmyslom všetkých reštitučných zákonov bolo zmiernenie následkov všetkých majetkových

krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý,

že odstránenie všetkých krívd nie je reálne a že sa musí uspokojiť len s nápravou niektorých.

Avšak treba konštatovať, že aj reštitučný zákon stanovil niekoľko nevyhnutných podmienok

na nápravu spôsobených krívd.

7

Podľa pozemky alebo ich časti nemožno

vydať v prípade, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby, alebo k pozemku bolo zriadené

právo osobného užívania s výnimkou prípadov uvedených v § 8.

Podľa ods. 1 písm. d/ citovaného zákonného ustanovenia, pozemky alebo ich časti

nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu

alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni

poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že ONV – Odbor výstavby v Košiciach

rozhodnutím číslo výst. 3484/1965 zo dňa 22.4.1965 vyvlastnil právnemu predchodcovi

navrhovateľky G. G. nehnuteľnosť parc. č. X. vedenú na pozemnoknižnej vložke č. 707 k. ú.

2

N. v rozsahu 16707 m, pričom za vyvlastnenú parcelu mala byť poskytnutá náhrada v inom

pozemku. Pozemok bol vyvlastnený v prospech V. T.

Rozhodnutím ONV – Odbor výstavby v Košiciach č. výst. 3078/65 Ba zo dňa

10.4.1965 bolo vydané územné rozhodnutie pre výstavbu pionierskeho tábora pre V. T. n.p.

Účastníci v 4/ a 5/ rade nadobudli vlastníctvo k pozemku parc. č. X. zapísané

na č. 1596 k.ú. M. na základe kúpnej zmluvy č. V-96/95, pričom vklad bol povolený dňa

17.3.1995 od V. T. š.p. Účastníci v 2/ a 3/ rade I. B. a D. B. nadobudli vlastnícke právo

k pozemku parc. č. X. zapísané v LV č. X. k.ú. M. na základe kúpnej zmluvy

od predávajúcich Ing. M. S. a Ing. H. S., ktorí ich nadobudli od pôvodného vlastníka V. T.

š.p.

Účastník v 6/ rade JUDr. J. V. nadobudol vlastníctvo k pozemku parc. č. X. zastavaná

2

plocha o výmere 196 mna základe kúpnej zmluvy od O. dňa 19.10.1998, pričom pôvodný

vlastník pozemok nadobudol od V. T. š.p.

Z geometrického plánu na zameranie budov a chát na parc. č. X. a X., ktoré boli

vytvorené z pozemnoknižnej parcely č. X. vyplýva, že vlastníkom pozemkov parc. č. X. a X.

a X. a stavieb na nich postavených boli v čase účinnosti zákona o pôde V. T. š.p.

8

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší

súd s prihliadnutím na ustanovenie v spojení s konštatuje,

že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú

dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním

stotožňuje v plnom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníka známe fakty

prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v odôvodnení

obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov napadnutého rozsudku a doplnenia

záverov zistených v odvolacom konaní.

Predovšetkým treba konštatovať, že súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými

námietkami navrhovateľky uvedenými v opravnom prostriedku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so závermi prvostupňového súdu dospel

k záveru, že na základe stavebného povolenia zo dňa 27.4.1965 na terajších pozemkoch parc.

č. X. a X. boli realizované stavby chatiek a na pozemkoch terajšieho parcelného čísla X. bola

realizovaná stavba ubytovne. Tieto stavby ako aj ďalšie stavby realizované na základe

stavebného povolenia zo dňa 27.4.1965 boli súčasťou pionierskeho tábora prevádzkovaného

investorom V. T., n. p. Z odvolania navrhovateľky vyplýva námietka, že podľa jej názoru

nebola pôvodná stavba na sporných pozemkoch nehnuteľnosťou, nakoľko nebola pevne

spojená základom so zemou.

Podľa platnej právnej úpravy sa pozemok nevydá, pokiaľ je zastavaný, čo neplatí,

ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. Pri posudzovaní

týchto otázok je potrebné vychádzať z hľadiska stavebno technického, pričom z rozhodnutia

ONV – Košice zo dňa 10.4.1965 č. 3078/65-BA a rozhodnutia ONV-Košice č. 3818/65/BA

zo dňa 27.4.1965 jednoznačne vyplýva, že na sporných pozemkoch je umiestnená na základe

projektovej dokumentácie stavba, ktorej základná časť bola charakterizovaná ako

nehnuteľnosť a jej účelové určenie bolo označené ako pioniersky tábor, pričom je dôležité,

že stavba do rozhodného obdobia nestratila svoj pôvodný stavebno technický účel a charakter.

Z toho potom je potrebné aj vyvodiť záver, že predmetný pozemok spĺňa podmienky § 11

ods. 1 písm. d/ zákona o pôde a stavby na ňom umiestnené bránia vzhľadom na účel určený

9

stavebno technickými podmienkami vydaniu pozemkov oprávnenej osobe a rovnako bránia

jeho prípadnému poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu.

Neobstoja v tejto súvislosti najmä námietky ohľadom technického stavu ostatných

chatiek, lebo tieto tvoria s nehnuteľnosťou jeden účelový celok. Takisto sa nedá prihliadať

na skutočnosť, že došlo kolaudačným rozhodnutím k vytvoreniu novej nehnuteľnosti až

po uplatnenom reštitučnom nároku, nakoľko už pôvodná stavba, ktorá bola umiestnená

na pozemku spĺňala podmienky, pre ktoré nebolo možné nehnuteľnosť v zmysle citovaného

zákonného ustanovenia vydať a oprávnený nárok navrhovateľky bude riešený vo forme

náhradného pozemku alebo finančnej náhrady.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení odvolacích dôvodov navrhovateľky, najvyšší súd osvojením si argumentácie

krajského súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a a v spojení s tak,

že účastníkom nepriznal ich náhradu, nakoľko navrhovateľka nebola v odvolacom konaní

úspešná a odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia

Andrea Jánošíková