Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/23/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci ţalobkyne: M. G., bytom P., právne zast.: JUDr. Z. K., advokátkou, S.

proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát

Trenčín, Jilemnického 1, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KRP-

KDI-P-148/2010 zo dňa 08.11.2010, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -35 zo dňa 16. marca 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -35 zo dňa 16.marca 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -35 zo dňa 16.3.2011 zamietol

ţalobu ţalobkyne, ktorá sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského

dopravného inšpektorátu v Trenčíne č. KRP-KDI-P-148/2010 zo dňa 8.11.2010, ktorým bolo

zamietnuté odvolanie ţalobkyne a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Púchov

ORPZ v Povaţskej Bystrici č. ORP-15/DIPU-SK-2007 zo dňa 20.8.2010 bolo potvrdené.

Prvostupňový správny orgán v zmysle

o priestupkoch zastavil konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

podľa § 22 ods. 1 písm. l/ citovaného zákona, pretoţe sa zistilo, ţe spáchanie skutku,

o ktorom sa konalo, nebolo obvinenej z priestupku M. G. (ţalobkyni) preukázané.

Krajský súd svoje rozhodnutie zdôvodnil ustanovením § 4 ods. 2 písm. c/ zák.

č. , a a

dospel k záveru, ţe správne orgány správne ustálili, ţe spáchanie priestupku, o ktorom sa

konalo, nebolo ţalobkyni preukázané a konanie zastavili podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona

o priestupkoch. Ţalobkyňa v ţalobe v podstate uviedla tie isté námietky ako v odvolaní,

naviac ich dvakrát opakovala, ale nekonkretizovala nezákonnosť rozhodnutia, len vyslovila

subjektívny názor na hodnotenie dôkazov. Napriek námietkam aj ţalobkyňa v podstate

uznala, ţe príčina nehody sa nezistila objektívne a je potrebné konanie zastaviť,

aj keď navrhovala zastavenie konanie podľa § 76 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch.

Dôvody pre zastavenie konania tak ako navrhla ţalobkyňa neboli dané, keďţe nebolo

preukázané, ţe skutok spáchala iná osoba ako obvinená, t.j. ţalobkyňa. Právna zástupkyňa

ţalobkyne sa zúčastnila vypočutia znalca Ing. Š. dňa 22.6.2010, ktorému dávala otázky, ale na

záver nepoukázala na nedostatky v posudku a nie je potvrdené z administratívneho spisu, ţe

by správny orgán uvaţoval o ďalšom znaleckom posudku. Zistený skutkový stav

neodôvodňuje nariadenie z ďalšieho znaleckého posudku, keďţe aj v dôkazoch,

ktoré predloţila ţalobkyňa sa konštatuje, ţe jej pohyb na vozovke nebol správny,

keď nejazdila najbliţšie pri pravom okraji vozovky. Ţalobkyňa neuviedla ţiadne dôkazy,

ktoré by zvrátili záver ţalovaného v napadnutom rozhodnutí, v dôsledku čoho krajský súd

ţalobu zamietol.

3

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa tak,

ţe neúspešnej ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku podala ţalobkyňa včas odvolanie, v ktorom namietala,

ţe nesúhlasí so zastavením konania o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky v zmysle o priestupkoch a má za to,

ţe konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky malo byť zastavené

v zmysle § 76 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona, t.j. ţe skutok nespáchal obvinený

z priestupku.

Ţalobkyňa uviedla, ţe znalec Ing. Ľ. Š. na záver svojho znaleckého posudku

č. 04/2010 uviedol 3 moţné varianty príčiny dopravnej nehody z technického hľadiska,

v ktorých pri argumentácii o moţnom zavinení navrhovateľky vychádzal z predpokladu, ţe

pri okraji vozovky stáli odstavené motorové vozidlá a príčinou dopravnej nehody bol

nesprávny spôsob jazdy cyklistky, ktorá vytvorila vodičovi Škoda Fabia náhlu prekáţku.

Tieto závery sú podľa ţalobkyne nesprávne, pretoţe je jednoznačne preukázané, ţe tvrdenie

vodiča Škoda Fabia, ţe pri okraji cesty by stáli odstavené vozidlá, sa ţiadnym spôsobom

nepreukázalo, nevyplýva to ani z dokumentácie vypracovanej na mieste dopravnej nehody a

to protokolu o nehode v cestnej premávke, fotodokumentácie k dopravnej nehode a náčrtu

vykonaného po dopravnej nehode. Túto skutočnosť sa nepodarilo preukázať ani vykonanými

svedeckými výpoveďami.

Ţalovaný k námietke ţalobkyne uvádza, ţe nebolo preukázané, ţe pri pravom okraji

cesty stáli vozidlá, ţe taktieţ jednoznačne zo spisového materiálu nevyplýva, ţe uvedené

vozidlá pri pravom okraji cesty nestáli a preto prvostupňový správny orgán nemohol

pri vyhodnotení dôkazov brať do úvahy jednoznačne ten variant, ktorý by predpokladal,

ţe vozidlá pri okraji cesty nestáli. Čo by však znamenalo, ţe príčinou dopravnej nehody

mohol byť nesprávny spôsob jazdy vodiča vozidla Škoda Fabia, ktorý na pohyb cyklistky

v jeho koridore pohybu reagoval v strede vozovky.

Takisto znalec v jednom zo svojich variantov moţnej príčiny vzniku nehody uviedol,

ţe je moţný aj variant, ţe ţalobkyňa sa pohybovala po ceste v smere do centra, napriek tomu,

ţe pri okraji by stáli odstavené vozidlá, ktoré v tomto prípade by cyklistka obchádzala a

príčinou dopravnej nehody by bol nesprávny spôsob jazdy vodiča vozidla zn. Škoda Fabia,

4

ktorý by na pohyb cyklistky v jeho koridore reagoval, ale v strede vozovky. Tvrdenie

ţalovaného, ţe zo spisového materiálu nevyplýva, ţe uvedené vozidlá pri pravom okraji cesty

nestáli, je v rozpore s vykonaným dokazovaním a spisovým materiálom vyhotoveným

bezprostredne po dopravnej nehode, nakoľko okrem tvrdenia vodiča vozidla Škoda Fabia sa

ţiadnym spôsobom nepreukázalo, ţe pri okraji cesty boli odstavené motorové vozidlá.

Takisto sa ţalobkyňa nemôţe stotoţniť s tvrdením ţalovaného, ţe pokladničný blok,

ktorý predloţila nemoţno povaţovať za dôkaz preukazujúci smer a spôsob jazdy cyklistky.

Je pravdou, ţe pokladničný blok nepreukazuje spôsob jazdy cyklistky, avšak vzhľadom na čas

platenia pri pokladni preukazuje smer jazdy cyklistky.

Na základe uvedeného má ţalobkyňa za to, ţe správny orgán rozhodol v rozpore

so zákonom a v rozpore s vykonaným dokazovaním, z ktorého dôvodu ţiadal, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie a zároveň priznal ţalobkyni právo na náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu

a medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá )

bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (, v spojení

s veta prvá a ) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalobkyne nemoţno priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých

správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo

pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané

5

dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Zo správneho spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Okresný dopravný

inšpektorát OR PZ v Povaţskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 7.2.2007 č.p.: ORP-15/DIPU-

SK-2007 uznal ţalobkyňu vinnou podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch na tom skutkovom

základe, ţe dňa 4.3.2006 o 10:35 hod. riadila cestný bicykel zn. Eska na hlavnej ceste prvej

triedy č. 1/49 v meste Púchov v smere jazdy od obchodného domu Lidl do centra mesta,

pričom pri objekte hotela Vilich sa zrazila s osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia

EVČ: PU-680 AF, ktoré po uvedenej hlavnej ceste prvej triedy tým istým smerom riadil vodič

M. J.

Prvostupňový správny orgán konanie ţalobkyne kvalifikoval ako porušenie

ustanovenia a uznal ju vinnou zo spáchania

priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. l/

Ţalobkyni bola uloţená za predmetný priestupok pokuta vo výške

1.000,- Sk.

Ţalovaný rozhodujúc o odvolaní ţalobkyne proti rozhodnutiu o postihu za priestupok

rozhodnutím č. KRP-46/KDI-5/2007 zo dňa 23.3.2007 odvolanie ţalobkyne zamietol a

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. -44 zo dňa 26.2.2008 ţalobu

ţalobkyne zamietol z dôvodu, ţe povaţoval rozhodnutia správnych orgánov za vydané

v súlade so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. zo dňa 29.4.2009

zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č.: KRP-

46/KDI-P-2007 zo dňa 23.3.2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaný správny orgán vec opätovne prejednala rozhodnutím č. KRP-KDI-P-

148/2010 zo dňa 8.11.2010 zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného

dopravného inšpektorátu OR PZ č. ORP-15/DIPU-SK-2007 zo dňa 20.8.2010, ktorým tento

6

zastavil konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22

ods. 1 písm. l/ citovaného zákona, pretoţe sa zistilo, ţe spáchanie skutku, o ktorom sa konalo

nebolo ţalobkyni preukázané. Toto rozhodnutie napadnutým rozsudkom Krajský súd

v Trenčíne potvrdil.

Podľa pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základom

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie) preskúmava súd iba či také rozhodnutie

nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť

správneho rozhodnutia.

Najvyšší súd SR s ohľadom na obsah podaného odvolania posudzoval, či správne

orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. S ohľadom

na námietku ţalobkyne ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie o priestupku bolo

vedené takým procesným predpisom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy

vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Konečne podľa § 245

ods. 2 posudzoval, či hodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného hodnotenia

dôkazov v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní a či nevybočil z jeho

medzí.

Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva

a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním,

ktoré je upravené v o správnom konaní v znení neskorších predpisov,

poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Realizácie zásady prezumcie

neviny znamená, ţe správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú

o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku.

Je síce pravdou, ţe správny orgán je oprávnený posúdiť, či sa určitá skutočnosť

v rámci dokazovania ukázala ako pravdivá, t.j. môţe dospieť k záveru, ţe určitý dôkaz je

postačujúci alebo sa rozhodnúť, ţe treba zadováţiť ďalšie dôkazy, ktoré majú relevantnejší

podklad pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov predstavuje zloţitý myšlienkový postup,

v rámci ktorého správny orgán na základe svojich logických systematických a historických

úsudkov ako aj účelu zákona určité tvrdenia prijíma a iné odmieta. Hodnotenie dôkazov

v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov však nemôţe byť ľubovoľné, podľa názoru

odvolacieho súdu, správny orgán môţe pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady

7

voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť

existujúce rozpory v dôkazoch.

V zmysle pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie) súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť

správneho rozhodnutia, keďţe správna úvaha predstavuje ponechanie moţnosti správnemu

orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Práve toto

tolerančné – úvahové pásmo obmedzuje súd pri súdnom prieskume. Na vstup do tohto

tolerančného pásma by mal ţalobca jednoznačne vyvrátiť právne východiská ţalovaného

správneho orgánu (argumentačne jednoznačne preukázať vybočenie z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom) a pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje, keď vec zostáva v polohe

rovnako závaţných argumentov. Z tohto záveru vychádzal aj najvyšší súd.

Ţalovaný správny orgán sa, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

zaoberal všetkými námietkami ţalobkyne, ktoré uviedla počas správneho konania

a dostatočne odôvodnil svoje závery vyčerpávajúcimi a preskúmateľnými dôvodmi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmajúc zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

v medziach odvolania sa stotoţnil so záverom správneho orgánu, ţe nebolo moţné aplikovať

ustanovenie o priestupkoch, nakoľko je zrejmé,

ţe priestupok bol spáchaný, ale jeho spáchanie nebolo moţné preukázať inej osobe a tak bolo

potrebné vychádzať z existujúceho skutkového stavu, a keďţe ţalobkyňa bola pôvodne

obvinená zo spáchania priestupku, bol dôvodný postup konajúceho správneho orgánu,

ktorý konanie zastavil preto, ţe na základe vykonaných dôkazov nebolo ţalobkyni obvinenej

z priestupku jeho spáchanie preukázané.

K námietke ţalobkyne, ţe nedošlo k určeniu príčiny dopravnej nehody a v dôsledku

toho mal byť určený ďalší príslušný znalec na podanie znaleckého posudku sa odvolací súd

stotoţňuje s názorom ţalovaného správneho orgánu a prvostupňového súdu, ţe vo veci neboli

zistené a ani ţalobkyňou navrhnuté ţiadne nové dôkazy a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by

mohli mať význam pre posúdenie veci a ktorých zistenie by odôvodňovalo potrebu zahrnúť

ich do nového znaleckého zisťovania.

8

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,

dospel k záveru, ţe námietky ţalobkyne vznesené v odvolaní neobstoja a preto stotoţniac sa

s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia, napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojení s veta prvá a podľa , nakoľko ţalobkyňa

v odvolacom konaní úspech nemala, ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková