Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/14/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

25. apríla 2012, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla

Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci proti obvinenému A. P., pre zločin

ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.. 1, ods. 2 písm.. b/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného

A. P. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 6. októbra 2011, sp. zn. ,

rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného A. P. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15. novembra 2010, sp. zn.

, bol obvinený A. P. uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví

podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/

Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že:

dňa 9. septembra 2007 v čase okolo 11,45 hod. v obci K., okres D. v pohostinstve zv.

T., po predchádzajúcej slovnej hádke hodil svojmu bratovi V. P. sklenený pohár do tváre

v oblasti pravého oka, čím mu spôsobil zranenia hodnotené znaleckým posudkom z odboru

zdravotníctva a farmácia ako ťažké, a to pomliaždenie očnej gule vpravo s doteraz trvajúcim

výrazným zhoršením zraku, tržné rany mihalníc pravého oka a porušenie spojivky oka

vpravo, ktoré si vyžiadali liečbu od 09. 09. 2007 do 15. 10. 2007, podľa lekárskej správy.

Za to bol obvinenému A. P. uložený súdom prvého stupňa podľa § 155 ods. 2

Tr. zák., § 37 písm. h/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

7 rokov a 4 mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvinený bol pre výkon trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu podal odvolanie obvinený A. P.

Krajský súd v Trnave na základe podaného odvolania rozhodol dňa 6. októbra 2011

rozsudkom, sp. zn. , ktorým podľa zrušil

napadnutý rozsudok v celom rozsahu a na základe uznal obvineného

za vinného na nezmenenom skutkovom základe len zo zločinu ublíženia na zdraví podľa

, s poukazom na Trestného

zákona a uložil mu podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na

výkon ktorého zaradil obvineného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.

Proti rozsudku Krajského súdu Trnava zo dňa 6. októbra 2011, sp. zn. ,

podal obvinený dňa 20. januára 2012 prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie, ktoré

odôvodnil tým, že rozsudkom odvolacieho súdu došlo k porušeniu zákona, pretože

po dôslednom preskúmaní veci mal súd obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

V písomných dôvodoch dovolania je podľa názoru obhajoby rozhodnutie založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, v dôsledku čoho bol rozsudkom

Krajského súdu v Trnave nesprávne právne vyhodnotený zistený skutkový stav veci,

ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, a to v neprospech obvineného A. P. Napadnutému

rozsudku tak krajského ako i okresného súdu sa vytýka uznanie viny, pretože o vine bolo

rozhodnuté na základe nepriamych dôkazov, pričom priame dôkazy ponechali oba súdy bez

povšimnutia. Obvinený sa skutku nedopustil, jeho spáchanie popieral od počiatku trestného

stíhania. Nikdy nepopieral konflikt s bratom, ale odmieta tvrdenie, že by hodil pohár do jeho

tváre, tak ako mu to kladie za vinu obžaloba. Sám poškodený V. P., teda priamy účastník

konfliktu, počas celého trestného konania nepotvrdil skutočnosť, že by mu obvinený hodil

do tváre pohár a spôsobil mu zranenia uvedené v lekárskej správe a znaleckom posudku.

Obvineného neusvedčili ani svedkovia prítomní v predmetnom pohostinstve, kde k poraneniu

poškodeného došlo.

Keďže v danom prípade je, podľa názoru obhajoby, naplnený zákonný dôvod

na podanie dovolania v zmysle , obvinený A. P. žiada, aby

najvyšší súd, ako súd dovolací, vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave

bol porušený zákon v jeho neprospech. Preto navrhuje, aby napadnuté rozhodnutie Krajského

súdu Trnava zo dňa 6. októbra 2011, sp. zn. , zrušil najvyšší súd podľa

a prikázal Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa

zistil, že dovolanie podané obvineným A. P. nie je dôvodné.

Dovolací dôvod podľa teda, že rozhodnutie súdu

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku odôvodnil obvinený tým,

že obvinený vinu popiera a samotný poškodený - jeho brat, nepotvrdil pred orgánmi činnými

v trestnom konaní skutočnosť, že by mu obvinený hodil pohár do tváre. Keďže žiadni

svedkovia obvineného z tohto konania neusvedčili, znalecké posudky MUDr. M. Z. a MUDr.

M. F., nie sú rozhodujúcim, ale len podporným dôkazom, resp. dôkazom nepriamym.

Výpovede ošetrujúcich lekárov nepovažuje obvinený za dostatočne preukazujúce jeho vinu.

Poškodený pred ošetrujúcim lekárom nikdy presne neopísal, ako k zraneniu došlo. Poskytol

lekárovi len krátke konštatovanie, čo pre účely trestného konania nemôže mať dostatočnú

vypovedaciu hodnotu. Preto, pokiaľ vina nie je riadne preukázaná

(bez dôvodných pochybností), musí súd rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť

ho v zmysle zásady „in dubio pro reo“ – v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, konštatuje, že v dovolaní

obvinený v podstate poukazuje na výsledky a obsah dokazovania, na jednotlivé vykonané

dôkazné prostriedky a obsah dôkazov, pričom polemizuje so závermi súdov, ktoré ho uznali

vinným za spáchaný trestný čin. Dôvody, ktoré uvádza obvinený v podanom dovolaní

sú zhodné s jeho odvolacími dôvodmi a najvyšší súd jednoznačne konštatuje, že týmito

dôvodmi sa zaoberal, okrem okresného súdu, aj odvolací krajský súd, a preto

v podrobnostiach na ne len poukazuje.

Najvyšší súd sa pri svojom rozhodnutí plne stotožnil s názorom okresného prokurátora

uvedeného vo vyjadrení k dovolaniu obvineného, že zistený skutok bol správne právne

posúdený, jedná sa o konanie trestnoprávneho charakteru napĺňajúce všetky znaky trestného

činu v zmysle § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., a preto neexistujú žiadne skutočnosti,

ktoré by tvorili uvedený dovolací dôvod.

Najvyšší súd, k dovolacím dôvodom prezentovaných obhajobou len dodáva,

že v trestnom konaní sú predmetom dokazovania všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

vo veci samej, t.j. všetky skutočnosti a okolnosti dôležité z hľadiska trestného práva

hmotného, ako aj všetky skutočnosti a okolnosti dôležité z hľadiska trestného práva

procesného, najmä tie, ktorými sa preveruje vierohodnosť a zákonnosť vykonávaných

dôkazov.

V priebehu celého trestného konania odsúdený mohol v súlade s

predkladať akékoľvek dôkazy na svoju obhajobu, pričom toto svoje právo aj uplatňoval,

avšak skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní a súdy sa v zmysle § 2 ods. 10, ods. 12

nestotožnili s jeho tvrdeniami uvádzanými na svoju obhajobu, nemožno považovať

za nesprávne právne posúdenie skutku tak, ako to opisuje obvinený v podanom dovolaní.

Po vykonaní, previerke a vyhodnotení zabezpečených dôkazov samostatne i v súhrne

a vo vzájomných súvislostiach, aj krajský súd zistil, že dôkazy obsahujú relevantné

informácie, teda zistil skutkový stav dôležitý pre rozhodnutie. Celé trestné stíhanie pritom

prebehlo v súlade s , ktorého ustanovenia mali byť podľa obvineného

porušené vyššie uvedeným postupom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti dodáva, že dovolanie,

ako mimoriadny opravný prostriedok, nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových

zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,

ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia,

kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov

dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť

konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení

rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti.

Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená

v ustanovení , podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov

činných v trestnom konaní znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd

možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah

dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami

v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán

v porovnaní s množstvom, kvalitou a závažnosťou tých dôkazov, ktoré už boli vo veci

vykonané.

Z uvedených dôvodov dovolaciu námietku obvineného, spočívajúcu v tvrdení, že súdy

rozhodli na základe nepriamych dôkazov a priame nechali bez povšimnutia, že on skutok

nespáchal, čo potvrdzuje aj poškodený a neusvedčujú ho ani svedkovia prítomní

v pohostinstve, taktiež že znalci jednoznačne nevylúčili vznik poranení, vyjadrili

sa len k väčšej pravdepodobnosti hodenia pohára než pádu naň a že súdy mali rozhodnúť

v jeho prospech, je preto treba považovať z hľadiska naplnenia niektorého dovolacieho

dôvodu podľa za irelevantnú.. V daných súvislostiach najvyšší

súd konštatuje, že nie je možné v postupe orgánov činných v trestnom konaní vidieť žiadne

porušenie zákonných záruk spravodlivého procesu.

Obsah trestného spisu neposkytuje žiaden podklad o tom, že by vyšetrovateľ v rámci

prípravného konania a okresný, resp. krajský súd pri vykonávaní úkonov súdneho konania

postupovali v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami ako aj, že by vykonali

relevantné dôkazy nezákonným spôsobom.

Napokon, obvineným napádaný skutkový stav veci tak, ako ho zistili a ustálili súdy

nižšej inštancie, namietané nespáchanie skutku a proklamovaná nevina obvineného,

sú dôvody stojace mimo zákonný dovolací dôvod podľa

Z obsahu dovolania totiž vyplýva, že obvinený napáda skutkové zistenia súdov prvého

a druhého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ,

je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie.

Podľa citovaného ustanovenia môže byť dovolacím dôvodom len skutočnosť, že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku

dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení

ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.

Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý

je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž

v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať a korigovať len súd

odvolací (, ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou

inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa

a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu,

že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich mohol

podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie

potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací

súd len potrebné vyšetrovanie v obmedzenom rozsahu podľa

Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolací súd je preto viazaný zistením skutkového stavu veci, ako ho zistil a ustálil

okresný súd, s ktorého závermi sa stotožnil aj krajský súd. V predmetnej trestnej veci

to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce zistenie, podľa ktorého obvinený A. P.

spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku okresného i krajského súdu.

Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že dovolaním nie je možné primárne

napádať skutkové okolnosti prípadu a na základe toho vyvodzovať nesprávnu kvalifikáciu

skutku. Zákon v ustanovení pripúšťa možnosť podania dovolania

len v prípade, kedy na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci bolo použité

nesprávne právne posúdenie skutku alebo z dôvodu, že rozhodnutie bolo založené na

nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/ teda nie je daný.

Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody

dovolania podľa , preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

dovolanie obvineného A. P. na neverejnom zasadnutí odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. apríla 2012

JUDr. Pavol T o m a n , v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Gabriela Šimonová

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová