Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/94/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci navrhovateľov: 1/ pána T. P., 2/ pani M. P., obaja bytom H., 3/ pani

E. F., bytom D., všetci zastúpení advokátkou JUDr. L. R., so sídlom L. proti odporcovi:

Obvodnému pozemkovému úradu v Senci so sídlom Hurbanova 21, Senec, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j.: 4096/2004/89/Ko zo dňa 19.9.2007, o odvolaní

navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -31 zo dňa

6. apríla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -31 zo dňa 6. apríla 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie odporcu

Č.j.: 4096/2004/89/Ko zo dňa 19.9.2007, ktorým tento rozhodol o reštitučnom nároku

navrhovateľov tak, že nespĺňajú podmienky uvedené v

Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR

č. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva v znení neskorších

predpisov (prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu), preto sa im nenavracia vlastníctvo

k pozemku a nepriznáva sa im právo na náhradu v pôvodnom katastrálnom území V. podľa

2

PK stavu vl. č. 756, parc. č. X. o výmere 3 942 m, kultúra roľa. Správny orgán v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že ako to vyplynulo z vykonaného konania, pozemok prešiel

do vlastníctva štátu, a to v časti parcely č. X., zlúčenej v parcele C-KN č. X. o výmere 2 825

2

mna základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.1975 v prospech Riaditeľstva diaľnic v Bratislave

2

za kúpnu cenu 16 950 Kčs a v časti parcely o výmere 738 mna základe kúpnej zmluvy

zo dňa 16.5.1974 v prospech MNV Veľký Biel za kúpnu cenu 4 428 Kčs. I napriek tomu, že

2

pozemok okrem jeho zbytkovej časti vo 379 modpredali, vlastnia navrhovatelia tento

2

pozemok o celkovej výmere 2 626 mako parcelu v registri E č. X. a X., dôkazom čoho je list

vlastníctva č. X.

V súvislosti s uplatneným reštitučným nárokom krajský súd uviedol, že z obsahu

predloženého administratívneho spisu zistil, že 30.12.2004 navrhovateľ v 1/ rade si u odporcu

uplatnil nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti PK vložky V. č. 756, parcely č. X.

2

o výmere 3 942 m- roľa z dôvodu podľa

Uplatnenie nároku osobne podpísal, uviedol v ňom ako oprávnené osoby seba a

navrhovateľky v 2/ a 3/ rade a priložil k nemu geometrický plán. Uviedol v ňom, že pôvodní

vlastníci pozemku Š. P. a P. P. zomreli a po prededení predmetného pozemku sa stali jeho

vlastníkmi navrhovateľ v 1/ rade v podiele 4/6, navrhovateľka v 2/ rade v podiele 1/6 a

navrhovateľka v 3/ rade v podiele 1/6. Kúpnou zmluvou zo 16.5.1974 predal navrhovateľ v 1/

rade Československému štátu – MNV vo Veľkom Bieli z predmetného pozemku časť

2

o výmere 738 mza kúpnu cenu 4 428.- Kčs a následne kúpnou zmluvou zo dňa 25.8.1975

Československému štátu – Riaditeľstvu diaľnic Bratislava ďalšiu časť pozemku o výmere

2 2

2 825 mza kúpnu cenu 16 950.- Kčs; spolu teda predal Čsl. štátu 3 563 m, nepredanou

22

ostala časť pozemku o výmere 379 m. Pôvodná parcela č. X. o výmere 3 942 mbola

3

22

rozdelená na parcely č. X. (324 m) a X. (2 302 m), ktoré podľa listu vlastníctva č. X.

katastrálneho územia V. sú vo vlastníctve navrhovateľov, a to navrhovateľa v 1/ rade

v podiele 4/6 a navrhovateliek v 2/ a 3/ rade každá po 1/6.

Námietky uplatnené v podanom opravnom prostriedku súd vyhodnotil ako nedôvodné.

2

K námietke, že navrhovateľ v 1/ rade odpredal štátu viac ako vlastnil (spolu 3 563 m, hoci

2

jeho podiel predstavoval iba 2 628 m) uviedol, že z pohľadu rozhodnutia odporcu táto

námietka nie je podstatná. Predpokladom splnenia podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o)

zákona je skutočnosť, že štát sa stal vlastníkom pôdy, prinavrátenia ktorej sa osoby oprávnené

podľa zákona domáhajú, bez právneho titulu. V prejednávanej veci vlastníctvo časti parcely

prešlo na štát na základe kúpnych zmlúv. I keď navrhovateľ konal v rozpore s ust. § 138

, navrhovateľky v 2/ a 3/ rade nevyužili možnosť dovolať sa

(relatívnej) neplatnosti ním uskutočneného predaja pozemku štátu nad rámec jeho

vlastníckeho práva, preto je potrebné pokladať obidve kúpne zmluvy za platné. K námietke,

že odporca sa nevysporiadal so zbytkovou časťou pozemku, pretože celková výmera, ktorú

22

vlastnia (2 626 m) nevydá pôvodnú výmeru pozemku 3 942 m, súd uviedol, že po predaji

2

3 563 mmal vo vlastníctve pôvodných vlastníkov – navrhovateľov 1/ - 3/ ostať zbytok

22

vo výmere 379 m, ale v skutočnosti vlastnia 2 626 m, pričom odporca sa touto časťou

parcely správne nezaoberal, lebo v konaní podľa nie je úlohou

odporcu riešiť prípadné nezrovnalosti v zápisoch vlastníckych práv, ale výlučne posúdiť

oprávnenosť uplatnených nárokov podľa tohto zákona.

Okrem toho súd konštatoval, že nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku pôvodného

par. č. X. uplatnil účinne iba navrhovateľ v 1/ rade, keďže z obsahu jeho podania

z 30.12.2004 nevyplýva, že by bol navrhovateľkami v 2/ a 3/ rade splnomocnený

na uplatnenie nároku v ich mene. Na tomto závere nič nemenia ani dodatočne predložené

plnomocenstvá udelené 15.03.2005, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty, ktorá bola zákonom

stanovená lehotou do 31.12.2004. Vzhľadom k negatívnemu charakteru napadnutého

rozhodnutia táto skutočnosť nemohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia odporcu.

Na základe takto zisteného skutkového stavu v danej veci krajský súd dospel k názoru,

že napadnuté rozhodnutie odporcu je správne a zákonné, preto jeho rozhodnutie podľa § 250q

ods. 2 (ďalej len „OSP“) potvrdil.

4

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2

tak, že navrhovateľom, ktorí nemali vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia v 1/

až 3/ rade. Namietali v ňom, že rozsudok je vecne nesprávny, nakoľko súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2

písm. d/ ). Nemôžu sa plne stotožniť s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože

pokiaľ namietali nezrovnalosti vo výmerách, nemali na mysli len rozpor medzi výkupom a

zostatkovou výmerou, išlo len o príklad existujúcich rozporov v skutkovom stave veci. Ak

2

na štát v skutočnosti prešla len výmera 1 316 m, tvrdenie o vykúpených výmerách titulom

citovaných kúpnych zmlúv je mylné a nezakladá sa celkom alebo vôbec na pravde. Dôvodná

je teda otázka, či boli uzavreté zmluvy platné, či neboli zrušené alebo zmenené a či skutočne

došlo k vyplateniu náhrady a v akom rozsahu. Odporca mal vzhľadom na uvedené preveriť

platnosť predloženej zmluvy s Riaditeľstvom diaľnic Bratislava a skúmať, či nedošlo aspoň

sčasti k prevzatiu nehnuteľnosti štátom bez právneho titulu. Zastávajú tiež názor, že odporca

nemal skúmať len reštitučný titul, o ktorý navrhovateľ v 1/ rade oprel svoj nárok, pretože

podľa ustanovenia môže oprávnená osoba preukázať prechod

vlastníctva nehnuteľnosti na štát ktorýmkoľvek titulom uvedeným v ustanovení § 3. Okrem

toho, ak si navrhovateľky v 2/ a 3/ rade neuplatnili svoj nárok riadne a včas, bol to dôvod

na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci odporcovi na nové rozhodnutie. Navrhli preto, aby

odvolací orgán napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu sa zrušuje

a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že v zmysle

podanej žiadosti navrhovateľa v 1/ rade skúmal, či je splnená podmienka prevodu podľa § 3

ods. l písm. o/ zákona. Šetrením bolo preukázané, že predmetná nehnuteľnosť prešla

do vlastníctva čsl. štátu na základe kúpnych zmlúv zo dňa 25.08.1975 a zo dňa 16.05.1974,

takže prevod pozemku do vlastníctva štátu nenastal bez právneho dôvodu, čím nie je splnená

podmienka prevodu nehnuteľnosti na čsl. štát podľa § 3 ods. l písm. o/ zákona. Námietka

právnej zástupkyne o neplatnosti kúpnych zmlúv sa javí odporcovi ako nedôvodná,

keďže navrhovatelia nepredložili žiaden doklad alebo listinu, ktorá by preukázala neplatnosť

kúpnych zmlúv, ani žiadne listiny, ktorými by sa boli dožadovali určenia ich neplatnosti

na súde. Námietka týkajúca sa výmery sa javí ako neopodstatnená a zavádzajúca,

pretože odporca vychádzal z identifikácie parciel č. 320-382/05 zo dňa 19.04.2006,

5

ktorú vyhotovil Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Senec a ktorá je pre správny

orgán záväzná a nemenná. V prípade chybných zápisov si tieto môžu vlastníci pozemkov

doriešiť na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra Senec. Nakoľko žiadatelia boli

v konaní neúspešní, odporca nepovažoval za potrebné konštatovať v rozhodnutí,

že navrhovateľky v 2/ a 3/ rade si svoj nárok neuplatnili riadne a včas. Odporca preto navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako súladný

so zákonom a odvolanie zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne

dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nemožno priznať úspech. Rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. s tým, že deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol

verejne vyhlásený dňa 25.04.2012 ( a ).

Predmetom odvolacieho konania v danej veci je rozsudok krajského súdu, ktorým bolo

potvrdené rozhodnutie odporcu, ktorým správny orgán rozhodol, že navrhovatelia nespĺňajú

podmienky uvedené v ust. o navrátení vlastníctva

k pozemkom v znení neskorších predpisov a že sa im nenavracia vlastníctvo k pozemku

a nepriznáva právo na náhradu za pozemok v pôvodnom katastrálnom území V. podľa PK

2

stavu vl. č. 756, parc. č. X. o výmere 3 942 m– roľa, pretože nebolo preukázané, že

predmetná nehnuteľnosť prešla do vlastníctva čsl. štátu bez právneho dôvodu. Podstatou

podaného odvolania je tvrdenie, že správny orgán nemal o uplatnenom nároku rozhodnúť

bez toho, aby sa zaoberal nezrovnalosťami vo výmerách pozemku a nárok navrhovateľov mal

posudzovať nielen podľa uplatneného titulu.

Podľa v znení neskorších predpisov,

oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú

právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže

uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého

6

obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva

v lehote právo zanikne.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok

krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov

a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným

spôsobom vysporiadal s námietkami navrhovateľov, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie

vo veci samej, preto sa odvolací súd s rozsudkom krajského súdu stotožňuje v celom rozsahu

a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné reagovať iba na námietky uplatnené

v odvolaní.

K námietke navrhovateľov, že správny orgán mal posudzovať uplatnený nárok nielen

z dôvodu podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona, ktorý bol uvedený v uplatnení nároku odvolací

súd odkazuje na znenie citovaného ustanovenia § 5 ods. 1 zákona, z ktorého vyplýva

povinnosť oprávnenej osoby pri uplatnení nároku zároveň preukázať skutočnosti podľa § 3.

To znamená, že je zákonnou povinnosťou oprávnenej osoby pri uplatnení nároku uviesť,

na základe ktorej z taxatívne vymedzených skutočností v § 3 svoj nárok uplatňuje a túto

zároveň aj preukázať. Rovnako to znamená, že je povinnosťou správneho orgánu tvrdenú

skutočnosť na základe predložených dôkazov alebo tvrdení preskúmať a podľa výsledku

o nároku rozhodnúť, ale z ničoho nevyplýva jeho povinnosť, skúmať všetky možné

skutočnosti, v dôsledku ktorých mohlo prejsť vlastníctvo k pozemku na štát alebo na inú

právnickú osobu.

7

Rovnako nepovažuje odvolací súd za opodstatnenú ani ďalšiu námietku, že bolo

povinnosťou správneho orgánu skúmať určité nezrovnalosti vo výmere pozemku, a to

dokonca nad rámec námietok navrhovateľov. Pokiaľ vykonaným šetrením dospel správny

orgán k záveru, že v danom prípade nebol naplnený tvrdený dôvod na vrátenie vlastníctva

k pozemku, nemal dôvod zaoberať sa prípadnými nezrovnalosťami týkajúcimi sa výmery

pozemku, keď bol navyše viazaný identifikáciou parciel č. 320-382/05 zo dňa 19.04.2006.

V administratívnom spise sú založené obe kúpne zmluvy a nebol dôvod spochybňovať ich

platnosť, čoho sa napokon v konaní pred správnym orgánom nedomáhali ani navrhovatelia.

Záver krajského súdu, vyplývajúci z obsahu spisu, že navrhovateľky v 2/ a 3/ rade si

svoj nárok neuplatnili riadne a včas, nebol dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia

správneho orgánu, pretože išlo len o ďalší dôvod, pre ktorý nemohli byť navrhovatelia

úspešní, preto tento dôvod nemohol mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého

stupňa, že na základe takto zisteného skutkového stavu navrhovateľom nevzniklo právo

na vrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku a preto rozhodnutie správneho orgánu je

vecne správne.

Po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského

súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu odvolací súd

s prihliadnutím na ust. v spojení s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od právneho názoru vysloveného v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu. Preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2

potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s , a tak, že účastníkom ich náhradu

nepriznal, pretože navrhovatelia neboli úspešní a odporca na ich náhradu nemá zákonný

nárok.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 25. apríla 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková