Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
128/384509.6451d5.pdf
PDF · 124.81 KB
No categories available
10Sžr/94/2011
Najvyšší súd 10Sžr/94/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana
Moravu v právnej veci navrhovateľov: 1/ pána T. P., 2/ pani M. P., obaja bytom H., 3/ pani
E. F., bytom D., všetci zastúpení advokátkou JUDr. L. R., so sídlom L. proti odporcovi:
Obvodnému pozemkovému úradu v Senci so sídlom Hurbanova 21, Senec, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j.: 4096/2004/89/Ko zo dňa 19.9.2007, o odvolaní
navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Sp/47/2007-31 zo dňa
6. apríla 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 5Sp/47/2007-31 zo dňa 6. apríla 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie odporcu
Č.j.: 4096/2004/89/Ko zo dňa 19.9.2007, ktorým tento rozhodol o reštitučnom nároku
navrhovateľov tak, že nespĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003
Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR
č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva v znení neskorších
predpisov (prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu), preto sa im nenavracia vlastníctvo
k pozemku a nepriznáva sa im právo na náhradu v pôvodnom katastrálnom území V. podľa
2
PK stavu vl. č. 756, parc. č. X. o výmere 3 942 m, kultúra roľa. Správny orgán v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že ako to vyplynulo z vykonaného konania, pozemok prešiel
do vlastníctva štátu, a to v časti parcely č. X., zlúčenej v parcele C-KN č. X. o výmere 2 825
2
mna základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.1975 v prospech Riaditeľstva diaľnic v Bratislave
2
za kúpnu cenu 16 950 Kčs a v časti parcely o výmere 738 mna základe kúpnej zmluvy
zo dňa 16.5.1974 v prospech MNV Veľký Biel za kúpnu cenu 4 428 Kčs. I napriek tomu, že
2
pozemok okrem jeho zbytkovej časti vo 379 modpredali, vlastnia navrhovatelia tento
2
pozemok o celkovej výmere 2 626 mako parcelu v registri E č. X. a X., dôkazom čoho je list
vlastníctva č. X.
V súvislosti s uplatneným reštitučným nárokom krajský súd uviedol, že z obsahu
predloženého administratívneho spisu zistil, že 30.12.2004 navrhovateľ v 1/ rade si u odporcu
uplatnil nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti PK vložky V. č. 756, parcely č. X.
2
o výmere 3 942 m- roľa z dôvodu podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z.
Uplatnenie nároku osobne podpísal, uviedol v ňom ako oprávnené osoby seba a
navrhovateľky v 2/ a 3/ rade a priložil k nemu geometrický plán. Uviedol v ňom, že pôvodní
vlastníci pozemku Š. P. a P. P. zomreli a po prededení predmetného pozemku sa stali jeho
vlastníkmi navrhovateľ v 1/ rade v podiele 4/6, navrhovateľka v 2/ rade v podiele 1/6 a
navrhovateľka v 3/ rade v podiele 1/6. Kúpnou zmluvou zo 16.5.1974 predal navrhovateľ v 1/
rade Československému štátu – MNV vo Veľkom Bieli z predmetného pozemku časť
2
o výmere 738 mza kúpnu cenu 4 428.- Kčs a následne kúpnou zmluvou zo dňa 25.8.1975
Československému štátu – Riaditeľstvu diaľnic Bratislava ďalšiu časť pozemku o výmere
2 2
2 825 mza kúpnu cenu 16 950.- Kčs; spolu teda predal Čsl. štátu 3 563 m, nepredanou
22
ostala časť pozemku o výmere 379 m. Pôvodná parcela č. X. o výmere 3 942 mbola
22
rozdelená na parcely č. X. (324 m) a X. (2 302 m), ktoré podľa listu vlastníctva č. X.
katastrálneho územia V. sú vo vlastníctve navrhovateľov, a to navrhovateľa v 1/ rade
v podiele 4/6 a navrhovateliek v 2/ a 3/ rade každá po 1/6.
Námietky uplatnené v podanom opravnom prostriedku súd vyhodnotil ako nedôvodné.
2
K námietke, že navrhovateľ v 1/ rade odpredal štátu viac ako vlastnil (spolu 3 563 m, hoci
2
jeho podiel predstavoval iba 2 628 m) uviedol, že z pohľadu rozhodnutia odporcu táto
námietka nie je podstatná. Predpokladom splnenia podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o)
zákona je skutočnosť, že štát sa stal vlastníkom pôdy, prinavrátenia ktorej sa osoby oprávnené
podľa zákona domáhajú, bez právneho titulu. V prejednávanej veci vlastníctvo časti parcely
prešlo na štát na základe kúpnych zmlúv. I keď navrhovateľ konal v rozpore s ust. § 138
Občianskeho zákonníka, navrhovateľky v 2/ a 3/ rade nevyužili možnosť dovolať sa
(relatívnej) neplatnosti ním uskutočneného predaja pozemku štátu nad rámec jeho
vlastníckeho práva, preto je potrebné pokladať obidve kúpne zmluvy za platné. K námietke,
že odporca sa nevysporiadal so zbytkovou časťou pozemku, pretože celková výmera, ktorú
22
vlastnia (2 626 m) nevydá pôvodnú výmeru pozemku 3 942 m, súd uviedol, že po predaji
2
3 563 mmal vo vlastníctve pôvodných vlastníkov – navrhovateľov 1/ - 3/ ostať zbytok
22
vo výmere 379 m, ale v skutočnosti vlastnia 2 626 m, pričom odporca sa touto časťou
parcely správne nezaoberal, lebo v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z. nie je úlohou
odporcu riešiť prípadné nezrovnalosti v zápisoch vlastníckych práv, ale výlučne posúdiť
oprávnenosť uplatnených nárokov podľa tohto zákona.
Okrem toho súd konštatoval, že nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku pôvodného
par. č. X. uplatnil účinne iba navrhovateľ v 1/ rade, keďže z obsahu jeho podania
z 30.12.2004 nevyplýva, že by bol navrhovateľkami v 2/ a 3/ rade splnomocnený
na uplatnenie nároku v ich mene. Na tomto závere nič nemenia ani dodatočne predložené
plnomocenstvá udelené 15.03.2005, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty, ktorá bola zákonom
stanovená lehotou do 31.12.2004. Vzhľadom k negatívnemu charakteru napadnutého
rozhodnutia táto skutočnosť nemohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia odporcu.
Na základe takto zisteného skutkového stavu v danej veci krajský súd dospel k názoru,
že napadnuté rozhodnutie odporcu je správne a zákonné, preto jeho rozhodnutie podľa § 250q
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2
OSP tak, že navrhovateľom, ktorí nemali vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia v 1/
až 3/ rade. Namietali v ňom, že rozsudok je vecne nesprávny, nakoľko súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2
písm. d/ OSP). Nemôžu sa plne stotožniť s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože
pokiaľ namietali nezrovnalosti vo výmerách, nemali na mysli len rozpor medzi výkupom a
zostatkovou výmerou, išlo len o príklad existujúcich rozporov v skutkovom stave veci. Ak
2
na štát v skutočnosti prešla len výmera 1 316 m, tvrdenie o vykúpených výmerách titulom
citovaných kúpnych zmlúv je mylné a nezakladá sa celkom alebo vôbec na pravde. Dôvodná
je teda otázka, či boli uzavreté zmluvy platné, či neboli zrušené alebo zmenené a či skutočne
došlo k vyplateniu náhrady a v akom rozsahu. Odporca mal vzhľadom na uvedené preveriť
platnosť predloženej zmluvy s Riaditeľstvom diaľnic Bratislava a skúmať, či nedošlo aspoň
sčasti k prevzatiu nehnuteľnosti štátom bez právneho titulu. Zastávajú tiež názor, že odporca
nemal skúmať len reštitučný titul, o ktorý navrhovateľ v 1/ rade oprel svoj nárok, pretože
podľa ustanovenia § 2 zákona č. 503/2004 Z.z. môže oprávnená osoba preukázať prechod
vlastníctva nehnuteľnosti na štát ktorýmkoľvek titulom uvedeným v ustanovení § 3. Okrem
toho, ak si navrhovateľky v 2/ a 3/ rade neuplatnili svoj nárok riadne a včas, bol to dôvod
na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci odporcovi na nové rozhodnutie. Navrhli preto, aby
odvolací orgán napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu sa zrušuje
a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že v zmysle
podanej žiadosti navrhovateľa v 1/ rade skúmal, či je splnená podmienka prevodu podľa § 3
ods. l písm. o/ zákona. Šetrením bolo preukázané, že predmetná nehnuteľnosť prešla
do vlastníctva čsl. štátu na základe kúpnych zmlúv zo dňa 25.08.1975 a zo dňa 16.05.1974,
takže prevod pozemku do vlastníctva štátu nenastal bez právneho dôvodu, čím nie je splnená
podmienka prevodu nehnuteľnosti na čsl. štát podľa § 3 ods. l písm. o/ zákona. Námietka
právnej zástupkyne o neplatnosti kúpnych zmlúv sa javí odporcovi ako nedôvodná,
keďže navrhovatelia nepredložili žiaden doklad alebo listinu, ktorá by preukázala neplatnosť
kúpnych zmlúv, ani žiadne listiny, ktorými by sa boli dožadovali určenia ich neplatnosti
na súde. Námietka týkajúca sa výmery sa javí ako neopodstatnená a zavádzajúca,
pretože odporca vychádzal z identifikácie parciel č. 320-382/05 zo dňa 19.04.2006,
ktorú vyhotovil Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Senec a ktorá je pre správny
orgán záväzná a nemenná. V prípade chybných zápisov si tieto môžu vlastníci pozemkov
doriešiť na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra Senec. Nakoľko žiadatelia boli
v konaní neúspešní, odporca nepovažoval za potrebné konštatovať v rozhodnutí,
že navrhovateľky v 2/ a 3/ rade si svoj nárok neuplatnili riadne a včas. Odporca preto navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako súladný
so zákonom a odvolanie zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne
dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nemožno priznať úspech. Rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 25.04.2012 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Predmetom odvolacieho konania v danej veci je rozsudok krajského súdu, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie odporcu, ktorým správny orgán rozhodol, že navrhovatelia nespĺňajú
podmienky uvedené v ust. § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov a že sa im nenavracia vlastníctvo k pozemku
a nepriznáva právo na náhradu za pozemok v pôvodnom katastrálnom území V. podľa PK
2
stavu vl. č. 756, parc. č. X. o výmere 3 942 m– roľa, pretože nebolo preukázané, že
predmetná nehnuteľnosť prešla do vlastníctva čsl. štátu bez právneho dôvodu. Podstatou
podaného odvolania je tvrdenie, že správny orgán nemal o uplatnenom nároku rozhodnúť
bez toho, aby sa zaoberal nezrovnalosťami vo výmerách pozemku a nárok navrhovateľov mal
posudzovať nielen podľa uplatneného titulu.
Podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,
oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú
právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže
uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého
obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva
v lehote právo zanikne.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok
krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným
spôsobom vysporiadal s námietkami navrhovateľov, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie
vo veci samej, preto sa odvolací súd s rozsudkom krajského súdu stotožňuje v celom rozsahu
a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné reagovať iba na námietky uplatnené
v odvolaní.
K námietke navrhovateľov, že správny orgán mal posudzovať uplatnený nárok nielen
z dôvodu podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona, ktorý bol uvedený v uplatnení nároku odvolací
súd odkazuje na znenie citovaného ustanovenia § 5 ods. 1 zákona, z ktorého vyplýva
povinnosť oprávnenej osoby pri uplatnení nároku zároveň preukázať skutočnosti podľa § 3.
To znamená, že je zákonnou povinnosťou oprávnenej osoby pri uplatnení nároku uviesť,
na základe ktorej z taxatívne vymedzených skutočností v § 3 svoj nárok uplatňuje a túto
zároveň aj preukázať. Rovnako to znamená, že je povinnosťou správneho orgánu tvrdenú
skutočnosť na základe predložených dôkazov alebo tvrdení preskúmať a podľa výsledku
o nároku rozhodnúť, ale z ničoho nevyplýva jeho povinnosť, skúmať všetky možné
skutočnosti, v dôsledku ktorých mohlo prejsť vlastníctvo k pozemku na štát alebo na inú
právnickú osobu.
Rovnako nepovažuje odvolací súd za opodstatnenú ani ďalšiu námietku, že bolo
povinnosťou správneho orgánu skúmať určité nezrovnalosti vo výmere pozemku, a to
dokonca nad rámec námietok navrhovateľov. Pokiaľ vykonaným šetrením dospel správny
orgán k záveru, že v danom prípade nebol naplnený tvrdený dôvod na vrátenie vlastníctva
k pozemku, nemal dôvod zaoberať sa prípadnými nezrovnalosťami týkajúcimi sa výmery
pozemku, keď bol navyše viazaný identifikáciou parciel č. 320-382/05 zo dňa 19.04.2006.
V administratívnom spise sú založené obe kúpne zmluvy a nebol dôvod spochybňovať ich
platnosť, čoho sa napokon v konaní pred správnym orgánom nedomáhali ani navrhovatelia.
Záver krajského súdu, vyplývajúci z obsahu spisu, že navrhovateľky v 2/ a 3/ rade si
svoj nárok neuplatnili riadne a včas, nebol dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia
správneho orgánu, pretože išlo len o ďalší dôvod, pre ktorý nemohli byť navrhovatelia
úspešní, preto tento dôvod nemohol mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.
Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že na základe takto zisteného skutkového stavu navrhovateľom nevzniklo právo
na vrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku a preto rozhodnutie správneho orgánu je
vecne správne.
Po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského
súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu odvolací súd
s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP konštatuje, že nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od právneho názoru vysloveného v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu. Preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2
OSP potvrdil ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 OSP
v spojení s § 246c ods. 1, § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu
nepriznal, pretože navrhovatelia neboli úspešní a odporca na ich náhradu nemá zákonný
nárok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 25. apríla 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková