Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (53)24a/384508.7ee2b2.pdf
PDF · 169.69 KB
No categories available
10Sža/7/2012
Najvyšší súd 10Sža/7/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: T., nar. X., štátny príslušník Vietnamskej
socialistickej republiky, miesto pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Š., proti ţalovanému: Riaditeľstvo cudzineckej
polície Banská Bystrica, Štefánikovo nábreţie 7, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č.p. UHCP-BB-SK-102-001/2010 zo dňa
15. októbra 2010, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 2Scud/8/2010-74 zo dňa 14. októbra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 2Scud/8/2010-74 zo dňa 14. októbra 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom uvedeným vo výroku rozhodnutia podľa
§ 250j ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O. s. p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č.p. UHCP-BB-SK-102-
001/2010 zo dňa 15. októbra 2010 a rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ
Ruţomberok č.p. UHCP-BB-RK-PP-80-015/2010 zo dňa 11. augusta 2010, ktorým
prvostupňový správny orgán zastavil konanie o ţiadosti ţalobcu o udelenie povolenia
na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) podľa § 43 ods. 1
písm. f/ zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „zákon“)
s poukazom na ust. § 30 ods. 1 písm. d/ zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Prvostupňový správny orgán svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţiadateľ (ţalobca) k ţiadosti nepriloţil doklady potvrdzujúce
jeho bezúhonnosť (výpis z registra trestov Generálnej prokuratúry SR a výpis z registra
trestov Vietnamskej socialistickej republiky), bol preto vyzvaný na odstránenie týchto
nedostatkov s poučením o následkoch neodstránenia nedostatkov. Ţiadateľ mal chýbajúce
doklady predloţiť do 28. júna 2010, v tejto lehote však predloţil len výpis z registra trestov
Generálnej prokuratúry SR. Výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky
ţiadateľ nepredloţil ani v predĺţenej lehote do 28. júla 2010, čo malo za následok zastavenie
konania.
Krajský súd dospel k záveru, ţe neboli splnené podmienky na zastavenie konania
podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku, nakoľko ust. § 43 ods. 1 písm. f/ a nasl.
zákona o pobyte cudzincov, na základe ktorých ţalobca poţiadal na úradnom tlačive
na policajnom útvare v súlade s § 43 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov o udelenie
tolerovaného pobytu, neustanovujú pre toto podanie okrem povinnosti ţiadosť podať
na úradnom tlačive ţiadne iné náleţitosti a neustanovujú cudzincovi povinnosť predloţiť
k ţiadosti ţiadne doklady. Podanie ţalobcu teda spĺňalo všetky náleţitosť v zmysle § 19
ods. 2 Správneho poriadku, keďţe osobitný predpis neustanovil pre toto podanie ďalšie
náleţitosti. Z tohto dôvodu krajský súd povaţoval postup správneho orgánu podľa § 19 ods. 3
Správneho poriadku v rozpore s týmto ustanovením, keď ţalobcu vyzval na odstránenie vád
v stanovenej lehote 60 dní s poučením, ţe inak konanie zastaví. Z odôvodnenia rozhodnutia
o prerušení konania – výzvy podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku podľa krajského súdu nie
je zrejmé, aké konkrétne nedostatky podania sa ţalobcovi vytýkajú, ani aké konkrétne
nedostatky podania má teda odstrániť. Správny orgán ţalobcu teda de facto nevyzval
pod následkom zastavenia konania na odstránenie vád – nedostatkov samotného podania,
ale na predloţenie „chýbajúcich dokladov“ o bezúhonnosti s poukazom na § 79 ods. 1 zákona
o pobyte, ktoré však zákon o pobyte cudzincov pre takýto druh ţiadosti a konanie v ust. § 43 a
nasl. zákona o pobyte cudzincov ani nevyţaduje, pritom doklady o bezúhonnosti cit. zákon
vyţaduje od cudzinca len v prípade podania ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný
pobyt podľa § 25 ods. 3 písm. b), alebo podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona o pobyte
cudzincov, v prípade ţiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt.
K argumentácii ţalovaného, ţe postupoval v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku,
ktorý správnemu orgánu ukladá povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za týmto
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, krajský súd uviedol, ţe nespochybňuje
túto povinnosť správneho orgánu ani jeho oprávnenie zaobstarať si od účastníka konania
podklady potrebné pre rozhodnutie, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje sám správny orgán (§ 32 ods. 2 druhá veta Správneho poriadku),
rovnako nespochybňuje ani jeho oprávnenie vyzvať ţalobcu na predloţenie listinných
dôkazov – výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR a Vietnamskej socialistickej
republiky, ak tieto doklady povaţuje za potrebné a rozhodné pre zistenie podmienok
pre udelenie povolenia na tolerovaný pobyt ţalobcu na území SR z hľadiska, či takýto jeho
pobyt by neohrozoval bezpečnosť štátu alebo verejného poriadku, nebol však podľa súdu
zákonný taký postup správneho orgánu, keď pre nedoloţenie týchto poţadovaných dokladov
na základe výzvy podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku zastavil konanie s poukazom na § 30
ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku.
K tvrdeniu ţalovaného, ţe okrem zákona o pobyte cudzincov je správny orgán viazaný
aj interným predpisom, ktorým je Rozkaz riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície
Ministerstva vnútra SR č. 3/2010 na zabezpečenie postupu vo veciach pobytu cudzincov
na území SR (ďalej len „Rozkaz“) a v tomto prípade postupoval v súlade s čl. 237 prílohy
tohto Rozkazu, ktorý ukladá oddeleniu cudzineckej polície povinnosť vyţiadať od cudzinca
doklad potvrdzujúci bezúhonnosť, krajský súd poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle
ktorého štátne orgány môţu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon, preto pokiaľ interný predpis ukladá správnemu orgánu
povinnosť postupovať nad rámec zákona, v tejto časti uvedený interný predpis nie je záväzný
pre tretie osoby (cudzinca). Preto ani pri rešpektovaní postupu správneho orgánu v zmysle
Rozkazu nie je moţné podľa krajského súdu dospieť k záveru, ţe nepredloţenie dokladov
o bezúhonnosti ţalobcom k jeho ţiadosti o povolenie tolerovaného pobytu podľa § 43 ods. 1
písm. f/ zákona o pobyte cudzincov je moţno povaţovať za vadu podania, na odstránenie
ktorej by bol správny orgán oprávnený ţalobcu vyzvať postupom podľa § 19 ods. 3
Správneho poriadku a v prípade neodstránenia vady by bolo moţné konanie zastaviť
s poukazom na § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku.
Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný odvolanie z dôvodu, ţe súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; zároveň ţiadal,
aby odvolací súd ţalobu ţalobcu zamietol a trovy konania ako aj trovy právneho zastupovania
nepriznal.
Vo svojom odvolaní uviedol, ţe postupoval v súlade so Správnym poriadkom
(s poukazom na ust. § 3 ods.1, 4, § 32 ods. 1 a § 78 Správneho poriadku), keď ţiadal
od účastníka konania doloţiť k ţiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt výpis
z registra trestov z Vietnamskej socialistickej republiky, ako aj výpis z registra trestov
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré slúţia ako podporné doklady
k rozhodnutiu o ţiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt a je moţné z nich určiť,
či by v prípade udelenia tolerovaného pobytu účastníkovi konania nedošlo k ohrozeniu
bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, čo správny orgán musí skúmať pri tolerovanom
pobyte cudzinca podľa ust. § 43 ods. 1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov. Ďalej dodal,
ţe oddelenie cudzineckej polície pri rozhodovaní o pobyte cudzinca nemá inú moţnosť ako
získať relevantné údaje k osobe ţiadateľa z jeho domovského štátu, prípadne štátu, v ktorom
mal v posledných troch rokoch bydlisko.
Tým, ţe prvostupňový správny orgán ţiadal od ţalobcu výpis z registra trestov
z Vietnamskej socialistickej republiky, rozšíril zákonným spôsobom povinné doklady,
ktoré ţalobca musel doloţiť k svojej ţiadosti.
Ţalovaný sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, ţe z rozhodnutia č.p. UHCP-BB-
RK-PP-80-004/2010 zo dňa 22. apríla 2010 o prerušení konania v zmysle ust. § 19 ods. 3
Správneho poriadku nie je zrejmé, aké konkrétne nedostatky podania sa ţalobcovi vytýkajú,
ani aké konkrétne nedostatky podania má teda odstrániť, ţalovaný má za to, ţe v odôvodnení
uvedeného rozhodnutia je jasne a riadne uvedené, aké nedostatky podania ţiada správny
orgán odstrániť.
Ţalovaný ďalej uviedol, ţe v konaní o pobyte cudzincov sa predkladajú doklady,
ktoré vie objektívne získať len účastník konania, a preto je nevyhnutné, aby správny orgán
preniesol túto povinnosť na účastníka konania. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva,
ţe prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o prerušení konania určil účastníkovi konania
primeranú lehotu na doloţenie poţadovaných dokladov, pričom určenú lehotu na ţiadosť
účastníka konania predĺţil o ďalších 30 dní. Taktieţ ţalobcu upovedomil o moţnosti,
ţe ak nedoloţí uvedené písomnosti v stanovenej lehote, bude konanie o ţiadosti o udelenie
povolenia na tolerovaný pobyt zastavené. Vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobca nedoloţil
poţadovaný doklad, a ani nepoţiadal opätovne o predĺţenie lehoty na doloţenie dokladov,
prvostupňový správny orgán konanie zastavil.
Ţalovaný povaţoval za potrebné objasniť, ţe skutočnosť, ţe prvostupňový správny
orgán postupoval v zmysle Rozkazu uviedol ţalovaný iba kvôli objasneniu postupu
prvostupňového správneho orgánu, ţe nešlo o svojvoľné konanie správneho orgánu,
ale ţe postup, ktorý uplatnil, je stanovený oprávneným orgánom, Úradom hraničnej
a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, do ktorého vecnej pôsobnosti patrí výklad
ustanovení zákona o pobyte cudzincov.
V závere poukázal ţalovaný na doterajšie povolenie pobytu ţalobcu na území SR.
V súčasnej dobe má ţalobca Oddelením cudzineckej polície PZ Bratislava povolený
tolerovaný pobyt v zmysle ust. § 43 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov (policajný
útvar udelí povolenie na tolerovaný pobyt cudzincovi, ak jeho vycestovanie nie je moţné a
jeho zaistenie nie je účelné). Ţalobca bol drţiteľom cestovného pasu platného do 4. septembra
2003, teda mohol kedykoľvek vycestovať do domovského štátu. Ţalobca mal platne povolený
dlhodobý pobyt na účely podnikania do 20. novembra 2008, avšak jeho ţiadosť o predĺţenie
tohto pobytu bola zamietnutá pre nedoloţenie potrebných dokladov. Následne bol ţalobca
neúspešným ţiadateľom o azyl a na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení
z územia SR a zákaze vstupu na územie SR do 23. novembra 2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 3. marca 2010, bol ţalobca povinný vycestovať z územia SR do 13. marca
2010.
Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného voči rozsudku krajského súdu zo dňa
14. októbra 2011 navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici ako vecne správny; uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru
ţalobcu, zo ţiadneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov nevyplýva, ţe by ţiadateľ musel
spolu so ţiadosťou, prípadne dodatočne, doloţiť doklady preukazujúce jeho bezúhonnosť,
rovnako nevyplýva, ţe v prípade ţiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt príslušný
orgán zastaví konanie, ak ţiadateľ na výzvu nepredloţí doklady, o ktoré bol poţiadaný.
Dodal, ţe ani to, ţe pri konaní o ţiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt môţe
príslušný orgán postupovať analogicky podľa ustanovení o prechodnom či trvalom pobyte
na území SR nevyplýva zo ţiadneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov.
Ţalovaný mal podľa ţalobcu právo poţadovať doklady preukazujúce bezúhonnosť,
avšak zákon mu v prípade ţiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt neposkytuje ani
právo ani neukladá povinnosť konanie o ţiadosti v prípade nedodania týchto dokladov
zastaviť. Navyše ţalobca doklad nepredloţil z objektívnych dôvodov, bez vlastného
zavinenia, čo bolo ţalovanému známe.
Tvrdenie ţalovaného, ţe v konaní o ţiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt
na území SR sa predkladajú doklady, ktoré vie objektívne zaobstarať iba účastník konania, a
preto je nevyhnutné, aby správny orgán preniesol túto zodpovednosť na ţiadateľa, podľa
názoru ţalobcu nemá oporu v zákone. Ţalovaný ani prvostupňový orgán nemôţu prenášať
zodpovednosť zisťovať skutočný stav veci na ţalobcu a ten nemá povinnosť konať niečo,
čo mu neukladá zákon a to bez ohľadu na existujúce interné predpisy.
K záverečnému vyjadreniu ţalovaného ohľadne rozhodnutia o administratívnom
vyhostení ţalobcu, povaţoval ţalobca za potrebné uviesť, ţe rozhodnutie Oddelenia
cudzineckej polície PZ Dunajská Streda o administratívnom vyhostení ţalobcu bolo
na základe rozhodnutia súdu rozhodnutím Prezídia PZ SR Úradu hraničnej a cudzineckej
polície č. p.: PPZ-HCP-BA2-2011/003437-009 zo dňa 21. júna 2011 zrušené a vec bola
vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pričom prvostupňový orgán konanie
zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 25. apríla 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o ţalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného č.p. UHCP-BB-SK-
102-001/2010 zo dňa 15. októbra 2010 a rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ
Ruţomberok č.p. UHCP-BB-RK-PP-80-015/2010 zo dňa 11. augusta 2010,
ktorým prvostupňový správny orgán zastavil konanie o ţiadosti ţalobcu o udelenie povolenia
na tolerovaný pobyt na území SR podľa § 43 ods. 1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov
s poukazom na ust. § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku.
Z pripojenej spisovej dokumentácie odvolací súd zistil, ţe ţalobca podal dňa 20. apríla
2010 ţiadosť o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt na území SR podľa § 43 ods. 1
písm. f/ zákona o pobyte cudzincov na úradnom tlačive z dôvodu rešpektovania súkromného a
rodinného ţivota. Svoju ţiadosť odôvodnil tým, ţe na území SR sa zdrţuje od roku 1988,
v roku 1995 sa mu narodila dcéra L., o ktorú sa staral aţ do roku 2001, kedy sa dostal
do finančných ťaţkostí, následkom čoho bola dcéra L. na základe dohody medzi ţalobcom a
starou matkou jeho dcéry zverená do jej opatery súdom. O dcéru sa ţalobca naďalej zaujíma a
navštevuje ju. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov bol v minulosti stíhaný
pre trestný čin zanedbania povinnej výţivy, avšak dlh na výţivnom zaplatil a aj v súčasnosti
si vyţivovaciu povinnosť plní, o čom predloţil fotokópie poštových poukáţok. K ţiadosti
ţalobca predloţil okrem iného aj kópie korešpondencie s dcérou, ktorú má rád a kvôli ktorej
by chcel získať právo na tolerovaný pobyt na území SR, keďţe na základe rozhodnutia
Migračného úradu MV SR zo dňa 19. novembra 2009 mu bolo zastavené konanie o udelenie
azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany.
Rozhodnutím č.p. UHCP-BB-RK-PP-80-004/2010 zo dňa 22. apríla 2010, doručeným
ţalobcovi dňa 28. apríla 2010, prvostupňový správny orgán prerušil konanie s poukazom
na § 19 ods. 3 Správneho poriadku a vyzval ţalobcu, aby v lehote 60 dní odstránil nedostatky,
ktoré sa vyskytli pri podaní jeho ţiadosti a predloţil chýbajúce doklady (správny orgán vyzval
ţalobcu na predloţenie dokladov potvrdzujúcich jeho bezúhonnosť – výpis z registra trestov
Generálnej prokuratúry SR a výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky
s poukazom na § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého cudzinec preukazuje
bezúhonnosť výpisom z registra trestov Generálnej prokuratúry SR a výpisom z registra
trestov štátu, v ktorom mal cudzinec v posledných troch rokoch bydlisko), zároveň poučil
ţalobcu o následkoch neodstránenia nedostatkov jeho ţiadosti a nepredloţenia chýbajúcich
dokladov.
Ţalobca listom zo dňa 21. júna 2010 poţiadal prvostupňový správny orgán
o predĺţenie lehoty na rozhodnutie o tolerovanom pobyte z dôvodu, ţe v súvislosti
so ţiadosťou o výpis z registra trestov, o ktorý poţiadal prostredníctvom Veľvyslanectva
Vietnamskej socialistickej republiky je potrebné, aby si vybavil aj cestovný pas,
pričom všetky potrebné listiny odovzdal príslušnému orgánu. Zároveň predloţil potvrdenie
Veľvyslanectva Vietnamskej socialistickej republiky zo dňa 17. júna 2011, podľa ktorého
konzulát vykonáva preverovanie vo veci ţiadosti o vydanie cestovného pasu a potvrdenia
o bezúhonnosti vo Vietname pre ţalobcu.
Ţalobca dňa 28. júna 2010 predloţil správnemu orgánu výpis z registra trestov
Generálnej prokuratúry SR s výsledkom, ţe ţalobca nemá záznam v registri trestov.
Na základe ţiadosti ţalobcu prvostupňový správny orgán predĺţil lehotu
na predloţenie dokladov do 28. júla 2010. Dňa 11. augusta 2010 vydal správny orgán
rozhodnutie o zastavení konania o ţiadosti ţalobcu podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho
poriadku, s odôvodnením, ţe ţalobca ani v predĺţenej lehote nepriloţil k svojej ţiadosti výpis
z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky, ktorý mal na výzvu na odstránenie
nedostatkov podania predloţiť. Ţalovaný proti rozhodnutiu o zastavení konania na odvolanie
ţalobcu rozhodol tak, ţe jeho odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
orgánu.
Podľa § 1 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov predmetom tohto zákona je
ustanoviť podmienky pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“).
Podľa § 43 ods. 1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí povolenie
na tolerovaný pobyt cudzincovi, ak to vyţaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného
ţivota a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok okrem cudzinca uvedeného
v § 23 ods. 1 a v § 35 ods. 1 písm. a) aţ d).
Podľa § 43 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov za tolerovaný pobyt sa povaţuje obdobie
poskytovania ústavnej starostlivosti, posudzovania ţiadosti o udelenie tolerovaného pobytu,
výkonu väzby alebo obdobie výkonu trestu odňatia slobody; to neplatí, ak sa cudzinec
oprávnene zdrţiava na území Slovenskej republiky. Za tolerovaný pobyt sa povaţuje aj
obdobie najviac 90 dní od podania písomnej ţiadosti cudzinca o dobrovoľný návrat
do vycestovania alebo do späťvzatia tejto ţiadosti; to neplatí, ak je cudzinec zaistený alebo
ak je oprávnený zdrţiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného zákona.
Policajný útvar môţe v odôvodnených prípadoch obdobie, ktoré sa povaţuje podľa
predchádzajúcej vety za tolerovaný pobyt, predĺţiť; na predĺţenie sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní.
Podľa § 43 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí na ţiadosť
cudzinca povolenie na tolerovaný pobyt najviac na 180 dní podľa zistených skutočností,
ktoré sú dôvodom na jeho udelenie, ak tento zákon neustanovuje inak. Ţiadosť o udelenie
tolerovaného pobytu podáva cudzinec na úradnom tlačive na policajnom útvare. Policajný
útvar vydá ţiadateľovi v deň podania ţiadosti potvrdenie o jej prijatí.
Podľa § 43 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môţe tolerovaný pobyt
aj opakovane predĺţiť; pritom je povinný skúmať, či dôvody, pre ktoré bol cudzincovi
povolený, naďalej trvajú. Na tento účel je oprávnený od cudzinca vyţadovať preukázanie
trvania prekáţky vycestovania.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone alebo
v osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný
predpis o správnom konaní.
10 10Sţa/7/2012
Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má
právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného ţivota, obydlia a korešpondencie.
Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd štátny
orgán nemôţe do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade
so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,
verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzaniu nepokojom
a zločinnosti ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných.
Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich
povinností.
Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa § 19 ods. 2 a 3 Správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné
právne predpisy môţu ustanoviť jeho ďalšie náleţitosti. Pokiaľ podanie nemá predpísané
náleţitosti, správny orgán pomôţe účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho
vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, ţe inak konanie zastaví.
Podľa § 30 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník
konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania
a bol o moţnosti zastavenia konania poučený,
Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa čl. 2 a 3 Ústavy SR štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Kaţdý môţe konať, čo nie je
zákonom zakázané, a nikoho nemoţno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
11 10Sţa/7/2012
Je nesporným v tejto veci, ţe zákon o pobyte cudzincov pri podaní ţiadosti o udelenie
tolerovaného pobytu s poukazom na ust. § 43 ods. 1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov
neustanovuje okrem povinnosti túto ţiadosť podať na úradnom tlačive v súlade s § 43 ods. 3
zákona o pobyte cudzincov, iné náleţitosti a neustanovuje ani povinnosť predloţiť k ţiadosti
ţiadne doklady, preto nebol odôvodnený postup správneho orgánu, ktorým vyzval ţalobcu
na odstránenie nedostatkov tohto podania.
Z uvedeného vyplýva, ţe podanie ţalobcu spĺňalo predpísané náleţitosti zákonom tak,
ako to uvádza ust. § 19 ods. 2 Správneho poriadku a teda nebol daný zákonný dôvod
postupovať podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku.
Správne krajský súd podotkol, ţe správny orgán v rozhodnutí č.p. UHCP-BB-RK-PP-
80-004/2010 zo dňa 22. apríla 2010, ktorým v zmysle ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku
vyzval ţalobcu na odstránenie nedostatkov a priloţenie chýbajúcich dokladov, v odôvodnení
tohto rozhodnutia nekonkretizoval aké nedostatky podania má ţalobca odstrániť.
Odvolací súd stotoţniac sa so záverom krajského súdu nespochybňuje povinnosť
ţalovaného v zmysle ust. § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a z toho vyplývajúc poţadovať od ţalobcu podklady potrebné pre rozhodnutie,
avšak v tomto prípade ich nepredloţenie nebolo moţné posudzovať ako nedostatok podania,
ak ich zákon neustanovuje ako jeho náleţitosť a rovnako neumoţňuje rozšíriť ţalovanému
zákonný rozsah náleţitostí podania. Z uvedeného vyplýva, ţe postup správneho orgánu podľa
ust. § 19 ods. 3 následne v spojitosti s ust. § 30 ods. 1 písm. d/ sa zakladal na nesprávnom
právnom posúdení, preto odvolací súd povaţoval rozhodnutie krajského súdu, ktorým zrušil
napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2
O.s.p. a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a meritórne prejednanie veci za vecne
správne.
K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd ţiadne námietky a
v podrobnostiach na ne odkazuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery povaţoval
námietky ţalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené,
ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci krajským súdom, preto napadnutý rozsudok
12 10Sţa/7/2012
krajského súdu stotoţniac sa s jeho právnym záverom podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods.1 O.s.p. posledná veta a trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia, nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Podľa názoru
odvolacieho súdu, napriek tomu, ţe aplikácia uvedeného ustanovenia musí zodpovedať
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vţdy výnimočný charakter ako i napriek tomu,
ţe účastník konania mal vo veci plný úspech, povaţoval odvolací súd jeho postoj
k samotnému konaniu za taký, ktorý odôvodňuje pouţitie uvedeného ustanovenia. Je zrejmé,
ţe správny orgán vyţadoval predloţenie dokladov k ţiadosti o udelenie tolerovaného pobytu
nad rámec zákona, avšak tieto doklady slúţia ako podporné podklady k rozhodnutiu
o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt a je moţné z nich určiť, či by v prípade udelenia
tolerovaného pobytu účastníkovi konania nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti štátu. Tieto
doklady má predloţiť účastník konania. Je vecou úvahy správneho orgánu ako preukazuje
splnenie zákonných podmienok. Vychádzajúc z uvedeného povaţoval odvolací súd postoj
účastníka pri rozhodovaní o udelení tolerovaného pobytu za taký, ktorý odôvodňuje pouţitie
ustanovenia § 250k ods.1 posledná veta O.s.p..
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. apríla 2012
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková