Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdov/8/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : V. O. – J., s miestom

podnikania R.R., zast. advokátom JUDr. B. M., s. r. o., F.F., Č. proti žalovanému: R. K.,

H.H., S. , zast. JUDr. I. G., AK B.B., P., o zaplatenie 18 800,17 eur (566 374 Sk ) s prísl. na

dovolanie žalovaného proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo

67/2010, zo dňa 14. 12. 2011 jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 14. 12. 2011 sp. zn. , z r u š u j e a vec v r a c i a

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. Z-2- - 206 zo dňa18. 07.

2002 uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, vo veci o zaplatenie

566 374,-Sk s prísl. Žalovaný, následne v rámci odvolania proti uzneseniu

Z-2-358Cb 487/1995- 206 zo dňa 18. 07. 2002, požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku,

o ktorom návrhu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. Z-2-38Cb 487/1995-

224–225 zo dňa 09. 12. 2003 tak, že žalovanému právo na oslobodenie od súdnych poplatkov

nepriznal.

2

Uznesením č. k. -243 zo dňa 29. 04. 2005, Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ako odvolací súd, rozhodol tak, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

Z-2-38Cb 487/1995 zo dňa 18. 07. 2002 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. Z-2—38Cb 487/1995- 195 zo dňa 18. 04. 2002 v napadnutej časti ohľadne

istiny, rozhodol rozsudkom 6Obo 320/ 2003–244 zo dňa 13. 04. 2005 tak, že Krajského

súdu č. k. Z-2- -195 zo dňa 18. 04. 2002 v napadnutej časti ohľadne istiny

potvrdil, v časti trov konania zmenil a žalovaného zaviazal na zaplatenie trov odvolacieho

konania.

O dovolaní žalovaného proti tomuto rozhodnutiu, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením 1ObdoV 80/ 2005, 1ObdoV 81/ 2005–262 zo dňa zo dňa 28. 02. 2007

tak, že dovolanie žalovaného odmietol ako oneskorene podané. Dovolanie žalovaného sa

týkalo aj uznesenia sp. zn. zo dňa 29. 04. 2005, ktorým potvrdil uznesenie

Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku

za odvolanie s odôvodnením, že právo na oslobodenie od súdnych poplatkov, žalovanému

priznané nebolo.

Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky -34 zo dňa

31. 10. 2007, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. ,

1ObdoV 81/2005- 262 zo dňa 28. 02. 2007 porušil základné právo R. K. na súdnu ochranu

zaručené v a právo na spravodlivé súdne konanie

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd

Slovenskej republiky, nálezom I. ÚS 118/2007–34 /v spise na č. listu 268/ uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a 1Obdo V 81/2005 zo dňa

28. 02. 2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V Náleze I. ÚS 118/2007–34, Ústavný súd

Slovenskej republiky posudzoval otázku správnosti posúdenia včasnosti podania dovolania

vo veciach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn.

– 262 a dospel k záveru, že i keď nemal pochybnosti, že dovolací súd

dôsledne vychádzal z obsahu spisu a v tomto smere z toho vyvodil aj správne právne závery,

ale nemožno vylúčiť, že v danom prípade, mohlo dôjsť k situácii, čo v súdnej praxi sa už

viackrát stalo, že dovolateľ podanie skutočne na poštu podal dňa 11. júla 2005 a toto mu

pošta potvrdila na podacom lístku, avšak pošta následne odtlačok pečiatky na zásielke

urobila až nasledujúci deň, s dátumom 12. júla 2005, z čoho zrejme vychádzal aj dovolací

3

súd. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dňa 24. 09. 2007 dožiadal listom,

slovenskú poštu o preverenie podania zásielok obsahujúcich dovolanie na poštovú prepravu

a Slovenská pošta mu oznámila listom z 02. 10. 2007, že skutočný dátum podania týchto

zásielok je 11. 07. 2005. Z uvedeného dôvodu, Ústavný súd Slovenskej republiky, názor

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o nedodržaní lehoty na podanie dovolania

a v dôsledku odmietnutie dovolania ako oneskorene podaného, označil za rozpor s princípom

právnej istoty, a postup ktorý sťažovateľovi zabránil v použití existujúceho mimoriadneho

prostriedku .

Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesením sp. zn.

a /v spise č. l. 307 / zo dňa 30. 09. 2009 s poukazom na obsah Nález

Ústavného súdu I. ÚS 118/2007–34, zrušil rozsudok a uznesenie odvolacieho súdu č. k.

- 244 a uznesenie toho istého súdu z 29. 04. 2005 č. k. -243

a vrátil vec na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí ako viazaný právnym

názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky dovolanie opätovne prejednal, preskúmal

napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolania je

právne dôvodné. V tomto rozhodnutí sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal aj

uznesením z 29. 04. 2005, č. k. -243, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa, ktorým žalovaný bol zaviazaný na súdny poplatok za odvolanie vo výške 28 315,- Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky aj toto dovolanie žalovaného označil za dôvodné,

a uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému resp. jeho právnemu zástupcovi toto

uznesenie doručené nebolo. Súd prvého stupňa, uznesenie doručoval advokátovi

JUDr. I. G., pričom doručovateľ pošty na zásielku vrátenú súdu, uviedol, že adresát je

neznámy. Za tohto stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky, toto doručovanie, označil za

právne neúčinné a z dôvodu, že bez právoplatného rozhodnutia o návrhu na oslobodenie od

súdnych poplatkov konštatoval, že žalovaného nebolo možné zaviazať na zaplatenie

súdneho poplatku, a preto Najvyšší súd Slovenskej súd republiky, aj v tejto časti, vec zrušil

a vrátil na ďalšie konanie.

Opravným uznesením , -319, zo dňa 18. júna 2010,

opravil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 09. 2009 sp. zn.

, tak, že v záhlaví uznesenia, v časti označujúcej predmet

dovolacieho konania správne znie „na dovolanie žalovaného proti rozsudku Najvyššieho

4

súdu Slovenskej republiky z 13. 04. 2005 č. k. -244 a uzneseniu č. k.

-243 rozhodol―.

Podaním označeným ako „oznámenie č. k. Z-2-38Cb –331, zo dňa 04. 05.

2011, Krajský súd v Bratislave oznámil, že uznesenie /č. l. 206 zo dňa 08. 07. 2002 /o úhrade

súdneho poplatku za odvolanie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 06. 2005 v spojení

s uznesením č. k. Z-2- 38Cb –224 zo dňa 09. 12. 2003.

Z podania JUDr. I. G. zo dňa 28. 04. 2011 je zrejme, že v právnej veci V. O. – J. proti

odporcovi R. K., o zaplatenie 566 374,- Sk uviedol aktuálnu adresu na doručovanie a to

Advokátska kancelária JUDr. I. G., B.B., X.X. P..

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. , –352

zo dňa 14. 12. 2011 rozhodol tak, že uznesenie Krajského súdu z 18 júla 2002 č. k.

Z-2- - 206 potvrdil a rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. apríla 2002

č. k. Z-2- -195, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že sa

zaoberal aj opätovným preskúmaním odvolania žalovaného v zmysle ustanovenia § 212

ods. 1 , bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením ,

uznesením odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa

z 09. 12. 2003 č. k. Z-2-38Cb 487/1995- 224-225 a nebolo žalovanému priznané právo na

oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré rozhodnutie nebolo však doručené žalovanému

resp. jeho právnemu zástupcovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní odvolania

proti tomuto uzneseniu dospel k záveru, že právny zástupca na adrese uvedenej

v plnomocenstve, zásielky nepreberá a nie je poštovému doručovateľovi známy. Z uvedeného

dôvodu, aj napriek názoru dovolacieho súdu, uznesenie súdu prvého stupňa z 09. 12. 2003

č. k. Z-2-Cb 38Cb 487/1995–224–225 považoval podľa za doručené a preto ho

potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu, doručenému právnemu zástupcovi žalovaného,

JUDr. I. G. dňa 08. 02. 2012, podal žalovaný, prostredníctvom jeho právneho zástupcu JUDr.

I. G., dovolanie, v zákonnej lehote, podaním doručeným súdu 06. 03. 2012 v časti týkajúcej

sa potvrdenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 07. 2002 č. k. Z-2-38Cb

487/1995-206 v zmysle ustanovenia a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na

5

ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odvodil od ustanovenia , aj ustanovením

, keďže odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Namietal, že odvolací súd, napriek názoru dovolacieho súdu,

uznesenie zo dňa 09. 12. 2003 o nepriznaní jeho práva na oslobodenie od zaplatenia súdnych

poplatkov považoval za doručené podľa ustanovenia , keďže jeho právnym

zástupca na adrese uvedenej v plnomocnestve, zásielky nepreberá a nebol poštovému

doručovateľovi známy. Za pravdivé označil, že na plnomocenstve zo dňa 20. 04. 1995,

ktoré oprávňovalo jeho právneho zástupcu k zastupovaniu žalovaného v súdnom konaní, voči

žalobcovi, figurovala adresa Ž. Č.Č. S., ale, že v priebehu konania sa jeho právny zástupca

presťahoval a zriadil si advokátsku kanceláriu v Bratislave, o čom súd vedel na základe

podania zo dňa 24. 11. 1198. Neskôr sa odsťahoval do P. na adresu „H.H.― ale právny

zástupca žalovaného, ešte listom zo dňa 29. 02. 2000, požiadal Krajský súd v Bratislave

o doručovanie zásielok práve na túto novú adresu. Fakt, že prvostupňový súd túto jeho

žiadosť akceptoval označil za zrejmý, z dôvodu, že toto vyplýva z písomne zasielaných

zásielok na novú adresu, teda komunikovaním prvostupňového súdu s právnym zástupcom

žalovaného napríklad predvolaním na pojednávanie. Uviedol, že aj v čase podávania

odvolania v merite veci, za ktoré neskôr bol vyrubený samotný súdny poplatok, mal súd

vedomosť o novej adrese právneho zástupcu, čo vyplýva aj z odtlačku pečiatky na samotnom

písomnom vyhotovení odvolania zo dňa 01. 07. 2002. Z uvedeného dôvodu, podľa

žalovaného, teda nič nebránilo zásielky zasielať na novú adresu, a nie na adresu uvedenú

v plnomocenstve a namietal postup súdu, ktorým sa uspokojil s tým, že zásielku sa nepodarilo

doručiť a to bez náležitého zisťovania a preverovania. Podľa žalovaného, keby aj adresa

právneho zástupcu žalovaného, nebola súdu známa, súd mal možnosť túto adresu preveriť na

Slovenskej advokátskej komore, kde je advokát zapísaný, čo však súd neurobil a ani adresu

nezisťoval z webovej stránky. Z hľadiska správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, žalovaný

namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejme, podľa akého odstavca ustanovenia § 48

odvolací súd vychádzal, keď potvrdil napadnuté uznesenie podľa ustanovenia

odsek 3 Podľa žalovaného ustanovenie sa na daný prípad

vzťahovať nemôže, pretože súd o novej adrese právneho zástupcu žalovaného vedieť mohol

zo spisu a toto si mohol aj preveriť nielen v inom registri, ale aj na Slovenskej advokátskej

komore. Podľa žalovaného ,konajúci súd, týmto spôsobom v podstate odňal žalovanému

možnosť konať pred súdom, nakoľko nedoručením tohto rozhodnutia, žalovaný stratil

akékoľvek možnosti sa voči tomuto brániť riadnym opravným prostriedkom. Poukázal na

pristúpenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k prijatiu jednoznačného rozhodnutia

6

o neuplatňovaní zákonnej fikcie stanovenej v ustanovení na advokátov

/rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo 88/2007/. Navrhol odložiť

vykonateľnosť rozhodnutia v zmysle ustanovenia , pred rozhodnutím

o dovolaní o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo veci samej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / prejednal dovolanie podľa

, ako podané v zákonnej lehote, podané splnomocneným zástupcom

a obsahujúce náležitosti dovolania s poukazom na ustanovenie

Predmetom dovolania je posúdiť, či Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací, uznesením zo dňa 14. 12. 2011 č. k. , –352 rozhodol

správne, keď prvostupňové rozhodnutie – uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 18. júla

2002 č. k. Z-2- - 206 potvrdil.

Sporným uznesením č. k. Z-2- 38Cb –202, zo dňa 18. 07. 2002, Krajský súd

ako súd prvostupňový uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia je, či odvolací súd, toto

rozhodnutie potvrdil v súlade s zákonom, s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky -34 zo dňa 31. 10. 2007 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , zo dňa 30. 09. 2009 v znení opravného

uznesenia sp. zn. , zo dňa 18. júna 2010 ako súdu, ktorý

rozhodoval v zmysle .

Zo zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejme, že v časti, ktorej je rozhodnutie

napadnuté dovolaním, sa týka uznesenia o poplatkovej povinnosti za podané odvolanie

žalovaným vo veci o zaplatenie sumy 566 374,- Sk s 19 % úrokom.

Odvolací súd, v napadnutom rozhodnutí dovolaním, po preskúmaní odvolania

smerujúcemu voči uzneseniu súdu prvého stupňa, o uložení žalovanému zaplatiť súdny

poplatok za odvolanie konštatoval, že právny zástupca na adrese uvedenej v plnomocenstve

zásielky nepreberá a nie je poštovému doručovateľovi známy a preto odvolací súd, aj napriek

názoru dovolacieho súdu, uznesenie súdu prvého stupňa z 09. 12. 2003 č. k.

Z-2-38Cb 487/1995- 224- 225, považoval za doručené podľa ustanovenia

7

Z ustanovenia , ktorý odstavec citovaného ustanovenia

v zdôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dovolaním sa vzťahuje, je zrejme,

že ak nie je možné doručiť písomnosti fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom na adresu jej

miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri, alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,

a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia

nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba, ktorá je

podnikateľom o tom nedozvie.

Advokát v občianskom súdnom konaní vystupuje ako profesionálny zástupca

účastníka konania a tomu zodpovedá rozsah jednotlivých úprav v Občianskom súdnom

poriadku naň a vzťahujúcich, a preto advokáta nemožno stotožniť s pojmom fyzickej osoby

oprávnenej podnikať ako je uvedený v V prípade doručovania

rozhodnutia súdu prvého stupňa advokátovi, zákonná fikcia doručenia podľa § 48 ods. 3

sa neuplatňuje, a preto odvolací súd, v napadnutom rozhodnutí pochybil, keď

uznesenie súdu prvého stupňa z 09. 12. 2003 č. k. Z-2-38Cb 487/ 1995-224-225 považoval

za doručené podľa ustanovenia

Zo zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ,

zo dňa 30. 09. 2009, je jednoznačné, že Najvyšší súd ako dovolací súd,

konštatoval, že uznesením z 09. 12. 2003 č. k. Z-2-38Cb 487/1995-224- 225, Krajský súd

žalovanému nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, a že z obsahu spisu vyplýva, že

toto uznesenie žalovanému respektíve jeho právnemu zástupcovi doručené nebolo. Dovolací

súd, k tomuto záveru dospel zo zistenia, že súd prvého stupňa uznesenie doručoval advokátovi

JUDr. I. G., pričom doručovateľ pošty na poštovú zásielku, vrátenú súdu uviedol, že adresát

je neznámy. Dovolací súd vyslovil právny názor, že za tohto stavu toto doručenie je právne

neúčinné a bez právoplatného rozhodnutia o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov,

žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku nebolo možné zaviazať, z ktorého dôvodu

dovolací súd aj uznesenie odvolacieho súdu z 29. 04. 2005 č. k. -243, ktorým

bol žalovaný zaviazaný zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v napadnutom uznesení dovolaním, bez toho aby sa

zaoberal s touto námietku ohľadne doručovania a vysloveným právnym záverom dovolacieho

súdu skonštatoval bez zdôvodnenia, že toto uznesenie považuje za doručené.

8

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec bola vrátená na nové rozhodnutie je súd

prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu / /.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade ako súd odvolací v intenciách

tohto ustanovenia nepostupoval a z dôvodov ,ktoré nie sú preskúmateľné uznesenie

z 18. júla 2002 č.k. Z-2-38Cb 487/1995- 20, potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / z uvedeného dôvodu

dovolanie žalovaného označil za dôvodné a s poukazom na ustanovenie

toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. apríla 2012

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.H.