Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/30/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobkyne: T., A., so sídlom v P., P., IČO: X., zastúpenej M.. I. C., advokátom,

so sídlom v K., P., proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so

sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

1/225/14541-94917/2008/991048-er zo dňa 12. decembra 2008, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -56 zo dňa 7. apríla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

-56 zo dňa 7. apríla 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa

domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1/225/14541-

-94917/2008/991048-er zo dňa 12.12.2008 potvrdzujúcim rozhodnutie Daňového úradu

Poprad č. 717/230/49747/08-Fer zo dňa 27.8.2008 o nepriznaní nadmerného odpočtu

uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2007 v sume 3088,16 €

2

(93 034 Sk) a o určení vlastnej daňovej povinnosti žalobkyni v sume 9525,53 € (286 966 Sk)

na tom skutkovom základe, že žalobkyňa ako platiteľka dane si uplatnila za zdaňovacie

obdobie október 2007 nárok na odpočítanie dane na základe faktúry č. X., interné č. X., zo

dňa 31.10.2007 od spoločnosti B. C.., S. so sídlom v K., vyhotovenej v súlade so zmluvou

o poskytnutí služieb za obdobie august až september 2007, predmetom ktorej bolo, že

uvedená spoločnosť ako sprostredkovateľ sa zaviazala, že bude vyvíjať činnosti smerujúcu

k tomu, aby žalobkyňa ako záujemkyňa mala príležitosť uzavrieť s treťou osobou kúpnu

zmluvu alebo urobiť priame objednávky alebo priamy predaj, predmetom ktorého bude

záväzok tretej osoby kúpiť od záujemkyne tovar – umelé hutné kamenivo (UHK).

V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že konateľ spoločnosti B. C.., S. pred

dožiadaným Daňovým úradom K. V. uviedol, že zdaniteľný obchod vyfakturovaný

predmetnou faktúrou č. X. sa uskutočnil, a to podľa zmluvy o dielo č. X. zo dňa 19.1.2006

uzavretej medzi objednávateľom B. C.., S. a zhotoviteľom V. K., S. s platnosťou do

31.12.2007, podľa ktorej sa zhotoviteľ objednávateľovi zaviazal okrem iného zabezpečiť

inžiniersku činnosť a dodávku UHK pre cestné stavby. Poukázal na to, že z porovnania

predmetných zmlúv vyplýva, že zmluva o dielo č. X. zo dňa 19.1.2006 medzi spoločnosťou

B. C.., S. a V. K., S. nenadväzuje na zmluvu o poskytnutí služieb zo dňa 1.8.2007 medzi

sprostredkovateľom B. C.., S. a žalobkyňou, keďže zo zmluvy o dielo č. X. nevyplýva, že

spoločnosť V. K., S. poskytla službu – našla, vyhľadala tretie osoby pre spoločnosť B. C.., S.,

ktorým bolo možné dodávať UHK, spoločnosť V. K., S. na základe tejto zmluvy ani nemohla

spoločnosti B. C.., S. fakturovať takúto službu, a následne ju fakturovať ďalej, lebo ju

neprijala od spoločnosti V. K., S., a sama takúto činnosť nevykonávala, keďže konateľ

spoločnosti V. K., S. do zápisnice o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Košice II.

uviedol, že v roku 2007 nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, faktúry zo dňa

31.10.2007 a 30.11.2007 pre spoločnosť B. C.., S. za UHK nevystavil a nevystavila ich ani

žiadna ním poverená osoba; spoločnosť B. C.., S. mu nebola známa a nevedel sa vyjadriť

k žiadnej osobe tejto spoločnosti. Daňový subjekt V. K., S. nebol a nie je registrovaným

platiteľom DPH, a preto nemohol vystaviť faktúry s DPH. Krajský súd citujúc ustanovenie §

49 a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) zdôraznil, že tento zákon určuje pre dokazovanie nároku

na odpočet DPH prísnejšie podmienky, než ktoré sú platné pri dokazovaní nárokov u iných

daní, a tie je nutné dodržať, lebo v opačnom prípade dôsledky ich porušenia znáša daňový

subjekt. Uviedol, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný len

vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Vyslovil záver, že

3

správca dane mal dostatočne preukázané, že žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky pre

nadmerný odpočet DPH dôvodiac tým, že v danom prípade nepostačuje, pokiaľ si ako platiteľ

uplatnila nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry iba na základe jej predloženia, ale

musí byť schopná preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. Vychádzajúc z

ustanovení § 29 ods. 1, 2, 4, 8 a § 15 ods. 6 písm. e/ zákona Slovenskej národnej rady č.

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) je dôkazné bremeno na

strane daňového subjektu, a teda bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky

tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva, a preto

mal krajský súd za to, že ak si žalobkyňa uplatnila odpočítanie dane v prípade deklarovaného

zdaniteľného obchodu uvedeného na faktúre č. X. zo dňa 31.10.2007, bolo jej povinnosťou

v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázať jeho reálne uskutočnenie, čo sa nestalo,

a preto správca dane vykonal dokazovanie za účelom zistenia splnenia zákonných podmienok

u žalobkyne pre priznanie práva na odpočítanie dane, uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 a §

51 ods. 2 zákona o DPH. Zdôraznil, že na záver daňových orgánov nemalo vplyv

konštatovanie správcu dane, že spol. B. C.., S. nemala zamestnancov a ani skutočnosť, že

žalobkyňa predložila zoznam spoločností pre ktoré spoločnosť B. C.., S. sprostredkovala

žalobkyni obchod. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala

reálne uskutočnenie deklarovaného právneho vzťahu. Dospel k záveru, že správca dane

a žalovaný zo zistených skutkových okolností správne ustálili, že žalobkyňa nesplnila

podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 2 zákona

o DPH, lebo nepreukázala, že sa deklarovaný zdaniteľný obchod uskutočnil. Podľa názoru

krajského súdu správne postupoval žalovaný, ak neprihliadol na dôkazy, ktoré predložila

žalobkyňa spolu s odvolaním, a nie počas výkonu kontroly, t. j. v lehote podľa § 15 ods. 6

písm. e/ O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom

ich náhradu nepriznal s poukazom na (ďalej len

,,OSP“) vychádzajúc z neúspechu žalobkyne v konaní a zo skutočnosti, že žalovaný zo

zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Mala za to, že krajský súd v rozpore s vykonaným dokazovaním

a v rozpore so zákonom sa pridržiaval názoru daňového úradu, ktorý je v rozpore splatnými

ustanoveniami , namietajúc že daňový

4

úrad a následne aj krajský súd opreli svoje rozhodnutia o voľné hodnotenie dôkazov a vôbec

nebrali do úvahy skutočnosti svedčiace v prospech žalobkyne, a tak zistenie skutkového

stavu, z ktorého vychádza správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Žalobkyňa

zdôraznila, že na základe zmluvy o sprostredkovaní vykonávala spoločnosť B. C.., S. činnosť,

ktorej predmetom bolo nielen sprostredkovanie predaja UHK, ale aj obstaranie príležitostí na

predaj tohto UHK, čo žalobkyňa preukázala zoznamom spoločností, ktorým bolo dodané

UHK na základe takejto činnosti spoločnosti B. C.., S., avšak týmto tvrdením sa daňový úrad

nezaoberal, a preto mala za to, že zistený skutkový stav nebol dostačujúci na posúdenie veci

a následne ani krajský súd tieto preukázané skutočnosti nebral do úvahy.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil považujúc dôvody uvedené v odvolaní,

ktoré sú v princípe totožné z dôvodmi, uplatnenými v odvolaní ako aj v žalobe, považuje

v celom rozsahu za neopodstatnené. Uviedol, že strohé deklarovanie odvolacích dôvodov

žalobkyňou o rozpore názorov daňových orgánov a aj krajského súdu s ustanoveniami

a o zistení skutkového stavu veci v rozpore s obsahom spisov nemôže

ovplyvniť závery krajského súdu vyslovené v odôvodnení napadnutého rozsudku považujúc

za nedôvodné aj vyzdvihovanie významu dôkazov predložených žalobkyňou - zmluvy

o sprostredkovaní a zoznamu spoločností, ktorým bolo dodané UHK na základe

sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti B. C.., S. Zdôraznil, že v prípade zmluvy v konaní

bolo preukázané iba deklarovanie tohto záväzkového vzťahu a v prípade zoznamu spoločností

je tento dôkaz úplne bezvýznamný, avšak rozhodujúcim faktorom je posúdenie reálnosti

plnenia práve tohto vzťahu, a ten sa v žiadnom prípade nedá preukázať plneniami iných

subjektov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 v spojení s vetou prvou ) preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní v spojení s vetou prvou ), vec prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) s tým, že miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť

dní pred jeho vyhlásením (, ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne

nie je možné priznať úspech.

5

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného

správneho orgánu, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Poprad

č. 717/230/49747/08-Fer zo dňa 27.8.2008, ktorým podľa

Zb. nepriznal žalobkyni nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie

obdobie október 2007 v sume 3088,16 € (93 034 Sk) a určil vlastnú daňovú povinnosť

žalobkyni v sume 9525,53 € (286 966 Sk), pričom odvolací súd v rámci odvolacieho konania

skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam prechádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd

prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto

vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci

postupovali v intenciách na vec sa vťahujúcich právnych noriem a ich rozhodnutia možno

považovať za skutkovo správne a v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa

rozhodol v danej veci skutkovo a právne správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalobkyne, ktoré sú v podstate

rovnaké ako odvolacie, vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu

k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd v zmysle ustanovenia

konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických

argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých

právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré

vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Keďže

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, obmedzil

sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov v súlade s .

Aj podľa názoru odvolacieho súdu správca dane v danom prípade zohľadnil

a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo. So zisteniami správcu dane

bola žalobkyňa oboznámená a mala možnosť predkladať dôkazy preukazujúce jej tvrdenia.

Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že odvolanie žalobkyne neobsahuje

žiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť

6

napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa v spojení

s vety druhej potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s a s použitím vety prvej . Žalobkyňa

v odvolacom konaní nemala úspech, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Úspešný žalovaný náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. apríla 2012

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská