Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
eb4/383966.b16500.pdf
PDF · 98.28 KB
No categories available
4Cdo/113/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 113/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného M. G., proti
povinnej M., IČO : x, zastúpenej JUDr. M. Tomasom, advokátom v Poprade, Sokolovská 12,
pre vymoženie 3 645,59 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod
sp.zn. 3 Er 447/2010, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 21.
marca 2011, sp.zn. 16 CoE 16/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Kežmarok uznesením z 9. februára 2011 č.k. 3 Er 447/2010 uložil
povinnej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietky proti exekúcii v sume 218,74 €
(položka č. 13 Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.).
Na odvolanie povinnej Krajský súd v Prešove uznesením z 21. marca 2011 sp.zn.
16 CoE 16/2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. S poukazom
na ustanovenia § 1 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), položku
č. 13b Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch
a § 50 ods. 1, 2 a 6 Exekučného poriadku v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že súd prvého
stupňa postupoval správne, keď povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie súdu
o námietkach proti exekúcii uložil povinnej. V súvislosti s námietkou povinnej, že zobrala
späť svoje námietky proti exekúcii už dňa 6. decembra 2010 (teda pred rozhodnutím súdu
o námietkach), a tak nemala byť zaviazaná hradiť súdny poplatok za námietky, odvolací súd
poukázal na to, že v zmysle položky 13b Sadzobníka súdnych poplatkov ide o súdny poplatok
za konanie o námietkach. Keďže konanie o námietkach prebehlo, námietky povinnej boli
zamietnuté (uznesenie o zamietnutí námietok povinnej nadobudlo právoplatnosť 27. januára
2011), rozhodol prvostupňový súd správne, ak zaviazal povinnú zaplatiť súdny poplatok
za konanie súdu o námietkach proti exekúcii.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie povinná. Navrhla ho
spolu s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie z dôvodu, že podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. V dôvodoch dovolania
zdôraznila, že pokiaľ svoje námietky proti exekúcii zo dňa 13. októbra 2010 zobrala späť dňa
6. decembra 2010, prvostupňový súd o námietkach rozhodovať nemal, a teda nevznikla jej
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.)
alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/
O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Dovolateľka však žiadnu z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. nenamietala a jej existencia
v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila tým, že konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú vadu (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod
(ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť
dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),
samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je
v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti
rozhodnutia.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné a neboli zistené
(ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie povinnej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v tomto konaní oprávnenému žiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová