Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a6a/383965.dc0dfa.pdf
PDF · 102.01 KB
No categories available
4Cdo/80/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 80/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. R., zastúpeného
JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou v Rimavskej Sobote, Daxnerova 2, proti odporcovi S.,
o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 25 C 67/2007,
o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. apríla 2010, sp.zn. 3
Co 90/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 6. novembra 2008 č.k. 25 C 67/2007-36
zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného
postupu. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
navrhovateľ doručil odporcovi dňa 22. augusta 2005 a dňa 10. apríla 2006 podania označené
ako „žiadosť“, resp. „žiadosť + doplnenie dokazovania“. Obe žiadosti boli konštruované
veľmi nejasne a neurčito. Podľa názoru prvostupňového súdu žiadosti navrhovateľa,
vzhľadom na koncepciu Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nespadajú pod tento
režim. Samotný návrh na začatie konania nebol podložený žiadnymi právne relevantnými
dôkazmi, ktorými sa súd mohol zaoberať (napr. písomnosti z Ústavu pamäti národa).
Navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup odporcu, vznik akejkoľvek
škody, ako aj príčinnú súvislosť, preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že
procesne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže si trovy neuplatnil.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 8. apríla 2010 sp.zn.
3 Co 90/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade
nebola splnená ani jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Poukázal na to, že navrhovateľ si uplatnil návrhom na začatie konania nárok v zmysle § 80
písm. b/ O.s.p., ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi. Konanie o plnenie podľa
tohto zákonného ustanovenia je konaním návrhovým, preto navrhovateľ už v samotnom
návrhu na začatie konania mal v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 79 ods. 1 O.s.p.
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť označiť dôkazné prostriedky mal
navrhovateľ ako účastník konania v priebehu konania vo veci samej (§ 101 ods. 1 O.s.p.,
§ 120 ods. 1 O.s.p.). Nie je úlohou súdu, ako v prvostupňovom, tak aj v odvolacom konaní,
ex offo nahrádzať procesnú aktivitu navrhovateľa ohľadne jeho dôkazného bremena.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by si v priebehu konania navrhovateľ splnil svoju dôkaznú
povinnosť a čo i len označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ v doplnenom
odvolaní navrhovateľ uviedol, že získal dôkazy od Ústavu pamäti národa, ktoré neboli súdu
predložené, tieto dôkazy bližšie nešpecifikoval a odvolaciemu súdu ich nepredložil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému odporcovi v tomto konaní trovy nevznikli.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie z dôvodov
podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. c/ O.s.p. a podľa § 241 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. Rozsudok odvolacieho súdu žiadal buď zmeniť a svojmu návrhu vyhovieť, alebo ho
spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. V dôvodoch dovolania obom súdom nižšieho stupňa predovšetkým vytkol, že
nevyhoveli jeho žiadosti o ustanovenie advokáta napriek tomu, že ako účastník konania je
nemajetný, má zdravotné problémy, ako i problémy s vyjadrovaním sa. V súvislosti
s konaním súdov poukázal na to, že celé dokazovanie bolo vedené tak, že jeho argumenty,
a to listinné dôkazy, ktorými apeloval, neboli vôbec brané do úvahy. Súd prvého stupňa
vykonal vo veci neúplné dokazovanie a rozhodol tak, že návrh zamietol. Odvolací súd
bez hlbšieho preskúmania veci len potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Odporca vo svojom vyjadrení žiadal dovolanie navrhovateľa odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je
nepochybné, že prípustnosť dovolania navrhovateľa z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno
vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., pričom nezistil
existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. c/ O.s.p., na ktoré
poukazoval dovolateľ.
Podľa § 237 písm. c/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený.
Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom
rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba
Procesná spôsobilosť fyzických osôb [t.j. spôsobilosť samostatne konať ako účastník
konania (§ 20 O.s.p.)] je totožná so spôsobilosťou vlastnými úkonmi nadobúdať práva
a povinnosti v zmysle § 8 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spôsobilosť fyzické osoby
vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť
na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou (§ 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa
plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva (§ 8 ods. 2 veta prvá a druhá Občianskeho
zákonníka).
V preskúmavanej veci z obsahu dovolania nepochybne vyplýva, že danosť
dovolacieho dôvodu v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p. navrhovateľ opiera o skutočnosť, že tak
súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd nevyhoveli jeho žiadostiam o ustanovenie zástupcu
z radov advokátov podľa § 30 O.s.p. (v znení účinnom do 31. decembra 2009). Nevyhovenie
žiadosti účastníka konania o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov súdom v zmysle
posledne uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku však nemožno stotožňovať
s neexistenciou riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka konania. Preto
nevyhovenie žiadosti navrhovateľa o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov nie je
procesnou vadou v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p.
Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je podľa Občianskeho súdneho poriadku prípustným dovolacím
dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne
posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach
Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie súd splnené
procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť
vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 238 O.s.p.,
nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. c/
O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporca, ktorý mal vo veci úspech, si náhradu trov
tohto konania neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová