Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
54a/383956.1ddc5e.pdf
PDF · 106.83 KB
No categories available
4Cdo/63/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 63/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., IČO : 30 807 484,
proti povinnej O., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Annou Dírerovou, Exekútorský úrad
Gajova 7, Bratislava, pod EX 170/07, pre vymoženie
2 538,90 €, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 37 Er 771/2007, o dovolaní
súdnej exekútorky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. novembra 2010, sp.zn.
20 CoE 235/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 9. decembra 2009 č.k. 37 Er 771/2007-9
zastavil na podnet súdnej exekútorky zo dňa 7. októbra 2009 exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný
poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnej
exekútorke trovy exekúcie vo výške 72,45 €. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203
Exekučného poriadku a §§ 14, 15 a 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len
„vyhláška“). Súdna exekútorka si uplatnila podľa časovej špecifikácie úkonov exekučnej
činnosti odmenu za 6 hodín exekučnej činnosti v sume 39,84 € (6 x 6,64 €), za 31 paušálne
odmeňovaných úkonov v sume 102,92 € (31 x 3,32 €), hotové výdavky v sume 50 € a 19%
daň z pridanej hodnoty (DPH) zo súčtu uvedených položiek (192,76 €) vo výške 36,62 €,
spolu 229,38 €. Z takto uplatnenej odmeny priznal súd súdnej exekútorke odmenu podľa § 14
písm. a/ Vyhlášky za 2 hodiny účelne vynaložené na excekúciu v sume 15,80 € vrátane DPH.
Za 4 uplatnené úkony jej priznal odmenu tým spôsobom, že každý z úkonov časovo vymedzil
na 20 minút, uvedené časy spočítal (spolu 80 minút) a za každú aj začatú hodinu priznal
6,64 € + DPH. Súdnej exekútorke nepriznal odmenu za : zápis návrhu do registra, pridelenie
spisovej značky a kontrola náležitostí návrhu a žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie s odôvodnením, že ide o činnosť spojenú so získaním poverenia na vykonanie
exekúcie. Ďalej podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 Vyhlášky priznal odmenu vrátane
DPH za 9 úkonov exekučnej činnosti v sume 35,55 € (9 x 3,32 €). Podľa § 22 Vyhlášky
priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v sume 21,10 €, nepriznal jej náhradu
za výdavky uplatnené v súvislosti s vykonávanou kancelárskou činnosťou v sume 28,90 € :
kopírovanie, obálky, papier, spisový obal, toner, atď. s odôvodnením, že sú zohľadnené
v odmene exekútora.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie súdnej exekútorky uznesením z 25. novembra
2010 sp.zn. 20 CoE 235/2010 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti (t.j. v časti
priznaných trov exekúcie) zmenil tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej
exekútorke trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku v celkovej výške
62,84 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Náhradu trov odvolacieho konania súdnej
exekútorke nepriznal. S poukazom na ustanovenie § 196, § 200 ods. 1, § 34 ods. 1, § 54
a § 95 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel
k záveru, že súdnej exekútorke patrí odmena podľa § 14 ods. 1, 2, 3, § 15, § 26 v spojení
s § 27a Vyhlášky vo výške 43,16 €, zaokrúhlene 44 €, ktorá sa zvyšuje o DPH vo výške 19%,
a teda súdnej exkútorke patrí odmena 52,36 €, zaokrúhlene 52,50 € a náhrada účelne
vynaložených výdavkov v celkovej sume 10,34 €.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie súdna exekútorka,
navrhla ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila
tým, že odvolací súd rozhodol v časti trov exekúcie v jej neprospech bez toho, aby mal
príslušný návrh, ktorý by odôvodňoval jeho rozhodnutie, teda rozhodol o niektorých
položkách, tvoriacich trovy exekúcie bez návrhu, i keď tento bol potrebný, čím zaťažil
konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p. Priznať nižšie trovy exekúcie, než
boli priznané prvostupňovým súdom, mohol len v prípade, že by sa voči uzneseniu odvolal aj
oprávnený, tento sa však neodvolal. Súd teda nedisponoval potrebným návrhom.
Oprávnená sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.)
alebo uznesením, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/
O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo rozhodnutie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolaním napadnuté uznesenie síce vykazuje znaky rozhodnutia v zmysle
ustanovenia § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p., súčasne však ide o uznesenie o trovách konania,
proti ktorému ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. prípustnosť dovolania výslovne vylučuje.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti,
ktoré dovolateľka v dovolaní namietala.
Podľa § 237 písm. e/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.
Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.
Bez návrhu môže súd začať konania uvedené v ustanovení § 81 ods. 1 O.s.p., ako aj
v ustanovení § 81 ods. 2 O.s.p. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným
nedostatkom podmienky konania. Ak konanie napriek tomu prebieha a nejde o prípad, kedy
súd môže začať konanie bez návrhu, je treba konanie v ktoromkoľvek jeho štádiu zastaviť.
S poukazom na uvedené procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia § 237
písm. e/ O.s.p. sa vzťahuje iba na prípady, kedy nebol podaný návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, o ktorý prípad však v prejednávanej veci nejde. Dovolateľkou
uvedený dovolací dôvod podľa obsahu preto bolo možné posúdiť len ako dovolací dôvod
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., teda že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. V tejto súvislosti však treba uviesť, že nesprávne
právne posúdenie veci Občiansky súdny poriadok považuje za prípustný dovolací dôvod
(ktorý možno uplatniť vždy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie
veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho
súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky
prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu,
a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 239 O.s.p.,
nebola preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. e/
O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie súdnej exekútorky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody
pre použitie § 146 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová