Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)16a/383952.b9621c.pdf
PDF · 191.03 KB
No categories available
8Sžf/29/2011
Najvyšší súd 8Sžf/29/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: O. M., so sídlom v M.,
zastúpenej J.. J. N., advokátom, so sídlom v B., K., proti ţalovanému: Ministerstvo financií
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného č. MF/022575/2009-243 zo dňa 8. septembra 2009, o odvolaní
ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 179/2009-71 zo dňa 14. apríla
2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S 179/2009-71 zo dňa 14. apríla 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa
ţalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia ţalovaného,
ktorým zamietol jej odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie Správy finančnej kontroly
Košice č. 5/1105/2008/139 zo dňa 3.7.2009, ktorým na základe finančnej kontroly a podľa
§ 31 ods. 3 a 7 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004
Z. z.) uloţila ţalobkyni odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále za porušenie
finančnej disciplíny do štátneho rozpočtu v sume 117 797,84 € s tým, ţe odvod finančných
prostriedkov za porušenie finančnej disciplíny sa ukladá podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona
č. 523/2004 Z. z. vo výške 58 898,92 € a penále za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31
ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z. sa ukladá vo výške 58 898,92 €.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe zistil nasledovné: Ţalobkyňa dňa
13.9.2005 uzatvorila na základe rozhodnutia ministra ţivotného prostredia SR č. 39280/Č-
-58/05 zo dňa 30.6.2005 s Environmentálnym fondom zmluvu č. X. o poskytnutí podpory
z fondu formou dotácie (ďalej aj „Zmluva“) s tým, ţe poskytnuté finančné prostriedky boli
účelovo určené na pouţitie akcie ,,Kanalizácia a ČOV“ s miestom realizácie O. M.. Dotácia
mala byť pouţitá na výstavbu stavebnej časti ČOV, pričom ţalobkyni bola priznaná dotácia
vo výške 96 262 36€ (2 900 000 Sk) s podmienkou zabezpečenia 5% nákladov na
financovanie účelu dotácie z iných zdrojov, t.j. 4 813,12 € (145 000 Sk) a dotácia bola
pripísaná na účet ţalobkyne v sume 63 127,49 € (1 901 778,70 Sk) dňa 14.10.2005 a dňa
15.12.2005 vo výške 33 134,56 € (998 211,70 Sk). Dňa 26.3.1998 uzatvorila ţalobkyňa
s obchodnou spoločnosťou G. S., H. zmluvu o dielo, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy. Ţalobkyňa predloţila na úhradu faktúru č. X. zo dňa 16.9.2005 na sumu 63 127,49 €
(1 901 778,70 Sk), ktorá bola uhradená z dotačného účtu dňa 19.10.2005. Finančnou
kontrolou však bolo zistené, ţe podľa stavebného denníka v dňoch 26.7.2005 aţ 10.9.2005
nebola pri realizácii stavebnej akcie vykonávaná ţiadna činnosť a v období od 11.9.2005 do
7.10.2005 boli na stavbe vykonávané beţné práce. Zhotoviteľ (G. S., H. ) uzatvoril dňa
9.9.2005 zmluvu o dielo č. X. so spoločnosťou A. S., B. (ako subdodávateľ), ktorej
predmetom bolo dodanie a namontovanie mechanicko – biologickej časti ČOV. Ţalobkyňa od
zmluvy o dielo zo dňa 26.3.1998 odstúpila a uzatvorila novú zmluvu o dielo č. X. dňa
8.5.2007 priamo so spoločnosťou A. S., B., ktorej predmetom bolo dokončenie čistiarne
odpadových vôd pre O. M..
Krajský súd dôvodil, ţe vychádzajúc z uvedených skutočností povaţoval za nesporne
zistené, ţe ţalobkyňa uhradila faktúru. č. X. zo dňa 16.9.2005 na sumu 63 127,49 €
(1 901 778,70 Sk) napriek tomu, ţe v čase jej úhrady boli z fakturovaného tovaru a prác
vykonané len pozemné práce v hodnote 4228,57 € (127 389,81 Sk), ktorá skutočnosť bola
potvrdená aj vo vypracovanom znaleckom posudku znalcom z odboru stavebníctva, z čoho
vyplýva, ţe hodnota nedodaných prác a dodávok v čase úhrady činila sumu 58 898,92 €
(1 774 388,89 Sk), a teda ţe ţalobkyňa predloţila predmetnú faktúru napriek nezrealizovaniu
vyfakturovaného tovaru a dodávok v čase fakturácie Environmentálnemu fondu, ktorý jej
finančné prostriedky uvoľnil, pričom sporná faktúra bola uhradená dňa 14.10.2005.
Na základe týchto skutočností bolo podľa krajského súdu preukázané, ţe zo strany ţalobkyne
došlo k porušeniu čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 4 Zmluvy, t. j. časť poskytnutej dotácie v sume
58 898,92 € (1 774 388,89 Sk) pouţila v rozpore zo stanovenými podmienkami, čo je
porušením finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z., za ktoré
sa podľa ustanovenia § 31 ods. 7 citovaného zákona uplatní pri porušení týchto podmienok
rovnaká sankcia ako pri porušení finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a/ tohto zákona,
pričom povinnosť vrátiť finančné prostriedky pri porušení zmluvných podmienok vyplýva
s čl. 8 ods. 1, 2 a 3 Zmluvy, a preto dospel k zhodnému názoru ako správny orgán, ţe
ţalobkyňa je podľa § 31 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. povinná odviesť sumu 117 797,84 €.
Krajský súd obranu ţalobkyne spočívajúcu v tom, ţe vo veci nedodania fakturovaného tovaru
a prác spoločnosťou G. S., H. prebieha trestné konanie a ţe ţalobkyňa podala podnet na
Okresnú prokuratúru v Humennom, nepovaţoval za opodstatnenú, pretoţe ţalobkyňa za
situácie, keď si bola úplne vedomá skutočnosti, ţe v čase predloţenia faktúry stavebné práce
a dodávky v nej zahrnuté neboli zrealizované, nemala túto predloţiť k úhrade
Environmentálnemu fondu. Podľa názoru krajského súdu neobstojí ani námietka ţalobkyne,
ţe bola sankcionovaná aj za úhradu inej faktúry (č. X.), keďţe úhrada tejto faktúry, ako to
vyplynulo z výroku a aj z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného, nie je sporná; správny orgán
sa touto faktúrou v napadnutom rozhodnutí zaoberal len z dôvodu objasnenia relevantných
súvislosti pri realizácii dotovaného projektu. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe
ţalobkyni ich náhradu nepriznal s poukazom na § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len ,,OSP“) z dôvodu jej neúspechu v konaní.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa navrhujúc, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na konanie v prvom stupni alternatívne,
aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe vyhovie ţalobe v celom rozsahu. Odvolanie
odôvodnila tým, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
neúplne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, a aj tým, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom. Namietala, ţe súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
opomenul vysporiadať s vyjadrením právneho zástupcu ţalobkyne zo dňa 8.4.2011, pričom
dôvody a argumentácia v uvedenom vyjadrení sú podľa názoru ţalobkyne právne významné,
a teda ţiadnym spôsobom nehodnotil tvrdenia ţalobkyne o nesprávnom právnom závere.
Namietala tieţ nezrozumiteľnosť a nejasnosť napadnutého rozsudku, keďţe súd sa
nevysporiadal s predloţenými dôkazmi a nevyhodnotil ich. Poukázala na to, ţe uţ v podanej
ţalobe namietala, ţe bola na svojich právach poškodená tým, ţe ţalovaný z nesprávne
a nedostatočne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil. Konštatovala, ţe
súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal výlučne skutkovým stavom, pričom
nevyhodnotil námietku ţalobkyne, ţe vec bola nesprávne právne posúdená. Mala za to, ţe
keďţe ţalobkyňa ako ţalobné dôvody uviedla nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav
a aj nesprávne právne posúdenie veci, tieto dôvody jej podaním zo dňa 8.4.2011 rozširované
neboli, pretoţe bolo len doplnené ich zdôvodnenie, čo Občiansky súdny poriadok nevylučuje.
Zdôraznila, ţe súd v konaní neskúmal zákonnosť vydaného rozhodnutia, skúmal len skutkový
stav a právne posúdenie veci nevykonal. Vychádzajúc aj z námietok vo vyjadrení zo dňa
8.4.2011 ţalobkyňa namietala, ţe súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia prekročil
zákonný rámec a zároveň nerešpektoval zmluvné dojednania. Ţalobkyňa mala za to, ţe
k porušeniu jej finančnej disciplíny nedošlo. S poukazom na konštatovanie správy finančnej
kontroly v napadnutom rozhodnutí ţalobkyňa uviedla, ţe ona si svoju povinnosť uvedenú
v čl. 5 ods. 1 zmluvy splnila, nakoľko predloţila fondu originály faktúr na úhradu nákladov na
realizáciu akcie uvedenej v čl. 3 Zmluvy v príslušnom rozpočtovom roku vystavené
vybraným dodávateľom spolu so súpisom vykonaných prác a dodávok, preto podľa jej názoru
neboli splnené podmienky pre uplatnenie čl. 8 ods. 2 zmluvy a čl. 8 ods. 3 Zmluvy. Podľa
názoru ţalobkyne neboli splnené zákonné podmienky pre uloţenie odvodu a vyslovenie
povinnosti zaplatiť penále podľa § 31 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., na koľko správnym
orgánom nebolo vyslovené porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a/, ale
podľa § 31 ods. 1 písm. n/ citovaného zákona. Konštatovala, ţe správa finančnej kontroly
je zo zákona oprávnená uloţiť odvod a penále podľa § 31 ods. 7 vety druhej alebo § 31 ods. 3
zákona č. 523/2004 Z. z. Vyslovila právny názor, ţe neboli splnené podmienky pre postup
podľa § 31 ods. 7 vety druhej zákona č. 523/2004 Z. z., nakoľko verejné prostriedky sa
neposkytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, ale
s oprávnením fondu uvoľňovanie poskytnutých finančných prostriedkov zastaviť. Napokon
ţalobkyňa vytkla krajskému súdu, ţe v napadnutom rozsudku len prevzal odôvodnenie
vyjadrenia ţalovaného, pričom sám dôkazy a námietky ţalobkyne nehodnotil,
k predloţenému vyjadreniu ţalobkyne nezaujal stanovisko a svoj záver dostatočne právne
nezdôvodnil.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne navrhol jej odvolanie
zamietnuť a napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť, povaţujúc napadnutý rozsudok za
vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP)
a dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie pre závaţné procesné pochybenie spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj
rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté
(§ 244 ods. 1, 2 OSP).
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, po posúdení relevantnosti odvolacích
námietok, nedá rozhodnúť inak, a to aj s prihliadnutím na rešpektovanie zásady hospodárnosti
konania, ako zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,
a to pre závaţné pochybenia, majúce za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
Z obsahu odvolania ţalobkyne je zrejmé, ţe nesúhlasila so spôsobom, akým sa
prvostupňový súd vysporiadal s jednotlivými ţalobnými námietkami, pričom zároveň
namietala závaţné procesné pochybenie a to, ţe sa prvostupňový súd opomenul vysporiadať
s vyjadrením právneho zástupcu ţalobkyne zo dňa 8.4.2011, pričom dôvody a argumentácia
v uvedenom vyjadrení sú podľa názoru ţalobkyne právne významné.
Podľa § 157 ods. 2 OSP odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, ţe rozhodnutie
súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je zaloţené.
K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces,
patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie zaloţené.
V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, ţe vychádzajúc z konštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku,
rozsudok zo dňa 21.1.1999 týkajúci sa sťaţnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku,
rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťaţnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku,
rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťaţnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu
SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn.
III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006), nie je nutné, aby
na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť
analyzovaný s ohľadom na okolnosti kaţdého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje
na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú
ţalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).
Súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie
dostatočné argumenty.
Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne námietky
ţalobkyne a pokiaľ nechal bez povšimnutia a bez odôvodnenia takéhoto svojho postupu
námietku na nesprávne právne posúdenia veci správnym orgánom bliţšie špecifikovanú
v podaní ţalobkyne zo dňa 8.4.2011, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne,
a preto prisvedčil ţalobkyni v tom, ţe uvedeným postupom bolo porušené jej právo na
spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde ako aj zásadu spravodlivého procesu podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 38 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky, ako
v odvolaní uviedol navrhovateľ, uţ vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému
uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03).
Z vyššie uvedených dôvodov bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne
sa vysporiadať so všetkými ţalobnými námietkami ţalobkyne a svoje rozhodnutie náleţite
odôvodniť. Za tohto stavu by bolo predčasné, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujímal
stanovisko k námietkam odvolania ohľadne rozhodnutia, čo do merita veci.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodol tak, ţe napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2012
JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská