Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9a4/383819.5418a4.pdf
PDF · 111.32 KB
No categories available
7Sžso/48/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7Sžso/48/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci ţalobkyne: V. C. narodená X. bytom J. č. X., zastúpená Mgr. Vandou
Durbákovou, advokátkou so sídlom Košice, Krivá ul. č. 23, proti ţalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Špitálska ul. č. 8, pracovisko v Košiciach,
Zádielska ul. č. 2, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z 13. októbra
2010 číslo AA/2010/04839-001 a z 13. októbra 2010 číslo AA/2010/04839-002, o vrátenie
dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo 7. apríla 2011, č.k. 1S/122/2010-29, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 7. apríla
2011, č.k. 1S/122/2010-29, p o t v r d z u j e .
Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 7. apríla 2011, č.k. 1S/122/2010-29, podľa
§ 250j ods. 1 OSP zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
z 13. októbra 2010 číslo AA/2010/04839-001 a z 13. októbra 2010 číslo AA/2010/04839-
002. Účastníkom podľa § 250k ods. 1 OSP nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, ţe ţalovaný rozhodnutím z 13. marca 2010 číslo
AA/9010/04839-001 podľa § 59 ods. 2 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (Správny poriadok) zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Prešove, pracovisko v Sabinove zo 17. augusta 2010 číslo 1/2010/07876-010, o odňatí
a zastavení výplaty dávky v hmotnej núdzi a príspevkov poskytovaných preddavkovo v sume
62,50 € mesačne od 1. júla 2010. Ďalším rozhodnutím z 13. marca 2010 číslo
AA/9010/04839-002 ţalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie
ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Prešove, pracovisko v Sabinove z 9. septembra 2010číslo 1/2010/07876-012,
ktorým bola ţalobkyni uloţená povinnosť ţalobkyni vrátiť preddavkovo poskytovanú dávku
v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v sume 924,43 € za obdobie od 1. júna 2009
do 30. júna 2010.
Súd prvého stupňa zistil, ţe rozhodnutím z 13. júla 2009 číslo 1/2009/08816-002
prvostupňový správny orgán ţalovaného priznal ţalobkyni podľa § 27 zákona č. 599/2003
Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) preddavkovo dávku v hmotnej núdzi
s odôvodnením, ţe spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pretoţe sa začalo konanie vo veci
priznania výţivného pre manţelku. Následne v právnej veci navrhovateľky (ţalobkyne) proti
odporcovi R. C. v konaní o určenie výţivného pre manţelku, Okresný súd v Prešove
uznesením z 19. apríla 2010 sp. zn. 28C/47/2009, konanie zastavil podľa § 96
ods. 1 OSP, lebo navrhovateľka vzala návrh v celom rozsahu späť s odôvodnením, ţe odporca
sa zdrţiava na neznámom mieste.
Po preskúmaní zákonnosti a postupu rozhodnutia ţalovaného dospel krajský súd
k záveru, ţe ţalovaný postupoval v súlade so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi,
ak preskúmanými rozhodnutiami zamietol odvolania ţalobkyne proti prvostupňovým
správnym rozhodnutiam a potvrdil ich.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala ţalobkyňa odvolanie. Namietala, ţe krajský
súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnom výklade
§ 9 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Tvrdila, ţe zákon neukladá povinnosť podať
návrh, ktorým si nemôţe nijako zabezpečiť základné ţivotné podmienky a pomôcť si tak
v hmotnej núdzi.
Zákon v § 9 cit. upravuje uplatňovanie takých nárokov, ktoré sú reálne vymoţiteľné
a nie nárokov, ktoré na základe zákona súd ani nemôţe priznať, pretoţe na ich priznanie nie
sú splnené zákonné predpoklady. Ţalobkyňa napriek späťvzatiu návrhu v konaní o určení
manţelského výţivného splnila podmienku na priznanie dávky v hmotnej núdzi danú
zákonom, teda podmienku, ţe sa nemôţe domôcť iného zdroja príjmu. Neexistoval preto
zákonný dôvod na odobratie dávky v hmotnej núdzi a ani na rozhodnutie o vrátení
preddavkovo vyplácanej dávky. Ţiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, ţe zruší rozhodnutia správneho orgánu a vráti vec ţalovanému na ďalšie
konanie alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil prvostupňovému súdu vec na
ďalšie konanie.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na ustanovenie § 27 zákona o pomoci hmotnej núdzi,
v ktorom je stanovená povinnosť ţalobkyne uplatniť svoje zákonné nároky podľa § 9 ods. 1
zákona a na základe výsledku uplatnenia týchto nárokov úrad rozhodne o doplatení dávky
a príspevkov alebo o ich vrátení. Ţalobkyňa vzala svoj návrh na začatie konania o určenie
výţivného pre manţelku späť, preto nastal rovnaký právny účinok, ako keby návrh nepodala
a svoj zákonný nárok podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 27 ods. 1 zákona neuplatnila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 250s OSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2
OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné vyhovieť.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi za vlastné pričinenie zabezpečenia
príjmu alebo zvýšenia príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia
základných ţivotných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa povaţuje najmä vlastná práca,
uţívanie vlastného majetku podľa § 8 a uplatnenie zákonných nárokov podľa § 9 ods. 2.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z administratívneho a súdneho spisu zistil, ţe
Krajský súd v Prešove v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, a preto naň v celom
rozsahu poukazuje.
Navyše z administratívnych spisov vyplýva, ţe na základe ţiadosti ţalobkyne
z 30. júna 2009 ţalovaný rozhodnutím zo 17. februára 2009 číslo 2009/08209-2 priznal
ţalobkyni pomoc v hmotnej núdzi, a to preddavkovo dávku v hmotnej núdzi od 1. februára
2009 v sume 58,43 € s poukazom na §§ 2, 10, 11, 17, 25 ods. 5 a § 27 ods. 1 zákona
o pomoci v hmotnej núdzi a zákona č. 601/2003 Z. z. o ţivotnom minime a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odôvodnení tohto rozhodnutia
ţalobkyňa bola poučená, ţe je povinná doručiť ţalovanému právoplatné rozhodnutie vydané
v konaní o určenie výţivného pre manţelku.
Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, vydaného v občianskoprávnom konaní,
ţalovaný potom rozhodne o dávke a príspevkoch, pričom zohľadní sumy z predmetného
konania a súčasne rozhodne o doplatení dávky a príspevkov alebo o ich vrátení.
Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobkyňa minimálne od prevzatia rozhodnutia o priznaní
pomoci v hmotnej núdzi vedela, ţe priznaná dávka v hmotnej núdzi je ţalovaným
poskytnutá ako preddavok a ďalšie poskytovanie dávky v hmotnej núdzi je podmienené
nielen uplatnením nároku na výţivné manţelky na príslušnom súde (po rozvode na rozvedenú
manţelku), ale aj výsledkom súdneho konania.
Tento postup ţalovaného bol zákonný, lebo zodpovedá § 9 ods. 2 v spojení s § 5
ods. 14 a najmä § 27 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
Vyššie citované poučenie vychádzalo z § 9 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi,
upravujúceho uplatnenie zákonných nárokov, medzi ktorými je výţivné podľa osobitného
predpisu, ktorým je aj výţivné poskytované na základe vyţivovacej povinnosti medzi
manţelmi (§ 71) alebo príspevok na výţivu rozvedeného manţela (§ 72) podľa zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi môţe ţalovaný priznať
preddavkovo dávky a príspevky v hmotnej núdzi, ak sa začalo konanie o náhradnom
výţivnom.
Ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia o priznaní dávky poukázal na § 27 ods. 3
citovaného zákona, podľa ktorého po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného
v konaní podľa odseku 1 úrad rozhodne o dávke a príspevkoch, pričom zohľadní výšku
peňaţného príspevku za opatrovanie, priznanej náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia,
úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti alebo opakovanej
štátnej sociálnej dávky, výšku výţivného, výšku náhradného výţivného, výšku mzdových
nárokov alebo výšku ďalších nárokov z pracovného pomeru alebo z obdobného pracovného
vzťahu, alebo zo sluţobného pomeru. Úrad zároveň rozhodne o doplatení dávky a príspevkov
alebo o ich vrátení.
Bolo preukázané, ţe z dôvodu späťvzatia návrhu o výţivné manţelky v konaní
vedenom na Okresnom súde v Prešove, sp. zn. 28C/47/2009, nedošlo k takému
právoplatnému rozhodnutiu o veci, ktorým by súd rozhodol vecne o výţivnom. Ţalovaný
preto postupoval v súlade s § 27 ods. 3 zákona o hmotnej núdzi, keď preskúmavanými
rozhodnutiami rozhodol o potvrdení prvostupňového správneho orgánu o odňatí a zastavení
výplaty preddavkovo poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a o vrátení preddavkovo
poskytnutej dávky v hmotnej núdzi.
Po preskúmaní zákonnosti a postupu rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu aj
ţalovaného ako druhostupňového správneho orgánu odvolací súd rovnako ako súd prvého
stupňa dospel k záveru, ţe boli vydané v súlade so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolaním napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Prešove potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 OSP.
Odvolací súd napokon poznamenáva, ţe na priznanie preddavkovo dávku v hmotnej
núdzi aj za splnenia zákonných podmienok, občan v hmotnej núdzi nemá právny nárok. Táto
skutočnosť vyplýva z § 27 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. To znamená, ţe ţalovaná
takúto dávku nemusí občanovi priznať. Občanovi však patrí dávka hmotnej núdzi vtedy,
ak je v hmotnej núdzi v zmysle § 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi (hmotná núdza je stav,
keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje
ţivotné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem
nemôţu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.
Podľa § 250k ods. 1 vety prvej OSP ak mal ţalobca úspech celkom alebo sčasti, súd
mu proti ţalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
V odvolacom konaní ţalobkyňa nebola úspešná, preto odvolací súd jej nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 a § 246c OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová