Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/40/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobcu: C. F. H., A., H. N. X., K., IČO: X., zast. B. & P. advokátska

kancelária, s.r.o., so sídlom N.. S.. E. X., P., v mene ktorej koná J.. J. B., advokát, proti

žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej

inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, poštový priečinok 29, Bratislava, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. SK/0531/99/08 zo dňa 20. októbra 2008,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. – 100 zo dňa 20.

mája 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

– 100 zo dňa 20. mája 2011, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. SK/0531/99/08 zo dňa 20.10.2008, ktorým

zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,

Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj,

č. P/0195/07/08 zo dňa 26.05.2008, ktorým bola žalobcovi pre porušenie zákazu používania

2

nekalých obchodných praktík formou klamlivej obchodnej praktiky vo vzťahu k cene alebo

k spôsobu výpočtu ceny alebo existencii osobitnej cenovej výhody a poskytovaním

podstatných informácií nejasným, nezrozumiteľným a nevhodným spôsobom podľa § 7 ods. 1

v nadväznosti na , o ochrane

spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch

v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len

„Zákon“) uložená pokuta vo výške 200 000 Sk.

V odôvodnení krajský súd uviedol, citujúc relevantné zákonné ustanovenia, že

posúdením ponukového katalógu „T. Najlepší na splátky! Zima 2007/jar 2008“, konkrétne

jeho prednej strany, na ktorej je osobitne zvýraznená informácia pre spotrebiteľa „50 %

Každý týždeň iné výrobky za polovicu“, taktiež druhej strany katalógu, ktorá obsahovala

v ľavom hornom rohu veľkým žltým písmom zvýraznený údaj „ -50 % “, pod ním text

výrazným červeným písmom na červenom podklade, pod ktorým sa nachádza informácia

„Každý týždeň iné výrobky za polovicu“, červeným písmom na bielom podklade, pričom

druhá časť tejto informácie bola v porovnaní s prvou časťou zvýraznená dvojnásobnou

veľkosťou písma, pod tabuľkou pri údaji dĺžky splácania 33 mesiacov bol uvedený text:

„akcia Každý týždeň iné výrobky za polovicu platí pre kombináciu splácania „Splatené za 33

mesiacov“, dospel k záveru, že marketingový spôsob realizovania reklamy bol nekalou

obchodnou praktikou.

Krajský súd poukázal na výsledky prešetrovania sťažností spotrebiteľov, kde práve

tieto nesprávne informácie ich uviedli do omylu ako priemerného spotrebiteľa a na základe

týchto informácií uvedených jednak v katalógu ako aj v letáku, uzatvorili na základe uvedenej

sumy, resp. výpočtu ceny, spotrebiteľský úver za účelom zakúpenia výrobkov uvedených

v katalógu T. ako aj v letáku T., „Všetko z letáku za polovicu“. Informácie poskytované na

jednotlivých listoch ponukového katalógu ako aj na prednej strane ponukového katalógu

v súvislosti s cenou – 50 % a aj 33 mesačným splátkovým kalendárom, sú informácie

nepravdivé, zavádzajúce, spôsobilé uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa presne tak, ako

to definuje § 8 ods. 1 Zákona čo sa týka ceny a spôsobu výpočtu ceny alebo existencie

osobitnej cenovej výhody, ktorá sa tu preukazuje ako výhodná ponuka zo strany žalobcu.

Daný marketingový spôsob zviditeľnenia produktov T. do pozornosti spotrebiteľa možno

jednoznačne definovať ako nekalú obchodnú praktiku spočíva v tom, že spotrebiteľ môže

urobiť resp. v konkrétnych prípadoch prešetrovaných inšpektormi žalovanej urobili

spotrebitelia rozhodnutie a so žalobcom uzatvorili zmluvu o pôžičke za účelom zakúpenia

výrobku, ktorý bol produktom predmetného katalógu T.. Predmetné zmluvy boli

3

spotrebiteľmi namietané ako uzatvorené v omyle práve na základe obchodnej praktiky

žalobcu použitej v katalógu vo forme nejasných, nezrozumiteľných, viacvýznamových alebo

nevhodným spôsobom podaných podstatných informácií, ktoré boli zo strany spotrebiteľov

chápané ako správne, pravdivé, čo spôsobilo, že predmetné zmluvy uzatvorili.

Krajský súd poukázal, že práve údaje v katalógu zvýraznené žltou, červenou farbou,

veľkým resp. väčším typom písma upútali spotrebiteľa nielen obsahom informácie, ale práve

farbou a danou veľkosťou písma. Informácia pre spotrebiteľa „ – 50 %“, bola podaná takou

formou, že mylne vzbudila dojem, že predmetný výrobok je možné zakúpiť za polovicu, teda

o 50 % lacnejšie ako pôvodne bola jeho cena. Zo šetrených sťažností vyplýva, že spotrebiteľ

sa práve touto informáciou dostal do omylu a následne uzatvoril predmetnú zmluvu.

Informácie majú svojou výraznosťou a farebnosťou upútať spotrebiteľa, avšak nie priviesť

ho do omylu, čo sa týka obsahu informácie. Aj z výpočtov v ponukovom katalógu

uvádzaných „akcia za polovicu“ vyplýva, že 33 mesačných splátok spotrebiteľ zaplatí síce

v polovičnej sume, ale z príslušnej mesačnej splátky, avšak výška akontácie v sumáre nie je

cenou výrobku za polovicu, ale len zníženú o určitú finančnú čiastku, ktorá ani po jednom

prepočte nepredstavovala polovicu resp. 50 % z ceny výrobku. Všeobecné podmienky

uvedené v katalógu na s. 278 – 285 sú oproti ostatnému textu v katalógu veľmi malým

písmom uvedené tak, že spotrebiteľ má problém voľným okom tento text prečítať.

Ohľadne uloženej sankcie krajský súd uviedol, že správne orgány zohľadnili mieru

porušenia povinností žalobcu a v zmysle § 24 Zákona uložili pokutu na dolnej hranici

zákonom stanovenej sadzby, pričom v plnej miere zohľadnili závažnosť porušenia. Súd

vyjadril názor, že tri sťažnosti v priebehu troch mesiacov sú dostatočne závažné na takýto

postih.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len

„“) tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 7.7.2011 žalobca odvolanie

domáhajúc sa zrušenia napadnutého správneho rozhodnutia a vrátenia veci žalovanej na

ďalšie konanie, alternatívne zrušenia rozsudku krajského súdu a vrátenia mu veci na ďalšie

konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku

a trovách právneho zastúpenia.

Uviedol, že v danej obchodnej akcii išlo o 50% zníženie splátok a nie o 50 % zníženie

cien. Žalobca v produkte T. poskytuje predaj katalógového tovaru na splátky, jeho služba

4

pritom spočíva v tom, že spotrebiteľom umožní získať ponúkaný tovar okamžite a splatiť jeho

cenu vo vopred dohodnutých splátkach. Tento produkt je spotrebiteľom dobre známy, na trhu

existuje viac ako 15 rokov. Jediné, čo môže žalobca zmeniť vo vzťahu ku kúpnej cene je

výška a počet splátok. Spotrebiteľ nemá dôvod dôjsť k inému záveru. K tomuto záveru musí

dôjsť každý spotrebiteľ, ktorý má vážny záujem o uzavretie kúpnej zmluvy najneskôr v čase,

keď si spočíta výšku akontácie spolu s výškou a počtom splátok. Po tomto

jednoduchom úkone musí byť spotrebiteľovi zrejmé, koľko zaplatí v splátkach navyše oproti

platbe v hotovosti. Žalobcovi nebolo známe k akému inému záveru by mal spotrebiteľ dôjsť,

pričom k rovnakému záveru došiel aj krajský súd, keď poskytol prehľad jednotlivých

konečných cien tovaru pri rôznych variantoch splácania.

Žalobca ďalej uviedol, že nikdy netvrdil, že v rámci akcie „Všetko za polovicu“ bude

konečná cena o polovicu nižšia ako jeho cena pri platbe v hotovosti alebo ako jeho cena pri

iných variantoch splácania. Žiadal, aby odvolací súd posúdil, či je možné dôvodne

predpokladať domnienku priemerného spotrebiteľa, že pri splátkovom predaji bude konečná

cena tovaru o polovicu nižšia ako pri predaji toho istého tovaru v hotovosti. Rovnako aj to, či

je možné predpokladať, že by sa priemerne súdny spotrebiteľ domnieval, že pri nižšej splátke

s dlhšou lehotou splatnosti bude končená cena o polovicu nižšia ako pri vyššej splátke

s kratšou lehotou splatnosti. Podľa názoru žalobcu by takto priemerný spotrebiteľ v r. 2007

t. j. po takmer 20 ročnom fungovaní splátkového predaja, uvažovať nemohol. Splátkový

predaj drobného spotrebného tovaru je službou všeobecne známou, ľudovou, nejde tu

o výnimočný spôsob predaja, pri ktorom by spotrebiteľ potreboval osobitné znalosti. Konečná

výška kúpnej ceny pri nižších splátkach s dlhšou lehotou splatnosti je pochopiteľne vyššia ako

konečná cena pri vyšších splátkach s kratšou lehotou splatnosti.

Žalobca nespochybnil, že označenie „Všetko za polovicu“ bolo v predmetnej reklame

výrazné, pokiaľ možno atraktívne a lákavé. Úlohou reklamy nie je poskytnúť spotrebiteľovi

všetky dostupné informácie o výrobku, službe alebo podmienkach ich získania. Z povahy veci

by to ani nebolo možné a priemerný súdny spotrebiteľ s touto možnosťou počíta a pri

rozhodnutí o uzavretí konečnej zmluvy zvažuje všetky ďalšie okolnosti, ktoré je dodávateľ

povinný mu už v tomto štádiu poskytnúť. Inzerenti sa snažia uvádzať najlepšie vlastnosti čo

najvýraznejšie, aby primäli spotrebiteľa aspoň reklamu čítať resp. vnímať. Z tejto skupiny sa

potom môže vytvoriť menšia skupina, ktorá si produkt skutočne zakúpi. Tejto skupine sa

musia dostať všetky relevantné informácie o vlastnostiach produktu.

K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 1.8.2011 vyjadrila žalovaná tak,

že navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.

5

Uviedla, že trvá na obsahu svojho vyjadrenia k žalobe a konanie žalobcu považovala

za nekalú obchodnú praktiku, v ktorej žalobca využil klamlivé konanie a klamlivé opomenutie

vo svoj prospech. Uvedený účinok prezentovaných informácií dokazujú aj množiace sa

podnety od spotrebiteľov, z ktorých vyplynulo, že spotrebitelia pochopili propagovanú akciu

tak, že im bude znížená cena o polovicu. Marketingový spôsob zviditeľnenia produktov

použitý v katalógoch vo forme nevhodne podaných informácií spôsobil to, že spotrebitelia

predmetné zmluvy so žalobcom následne uzatvorili. Žalobca môže používať prostriedky,

ktorými sa snaží zaujať konečného spotrebiteľa, nesmie však spotrebiteľa uvádzať do omylu

rozporne podanými informáciami, ktoré ho zvádzajú urobiť rozhodnutie, ktoré by za iných

okolností neurobil. Pokiaľ šlo o informáciu 50 % zľava, žalovaná uviedla, že vzhľadom na

spôsob poskytnutia, si priemerný spotrebiteľ bude túto informáciu vykladať tak, že má

možnosť kúpy výrobkov za polovičnú cenu, čo je v spotrebiteľskom prostredí chápané ako

veľmi výhodná ponuka. Prezentácia v uvedenej podobe určite splní svoj účel tým, že pritiahne

pozornosť spotrebiteľa poskytovaním informácie v podobe, ktorá je spôsobilá uviesť do

omylu.

Žalovaná tiež uviedla, že pre priemerného spotrebiteľa je oblasť splátkovo –

finančných vzťahov často veľmi zložitou problematikou, preto je potrebné, aby žalobca vo

vzťahoch so spotrebiteľom vystupoval so zvlášť odbornou starostlivosťou a hlavne, aby

poskytované informácie o propagovanej akcii boli jednoznačné, čitateľné a prehľadné, čo

v uvedenom prípade nemožno konštatovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.4.2012 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

6

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom preskúmania je

rozhodnutie žalovanej č. k. zo dňa 20.10.2008, ktorým zamietla odvolanie

žalobcu a potvrdila rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom

v Prešove č. k. zo dňa 26.5.2008, ktorým bola žalobcovi pre porušenie zákazu

používania nekalých obchodných praktík formou klamlivej obchodnej praktiky vo vzťahu

k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencii osobitnej cenovej výhody

a poskytovaním podstatných informácií nejasným, nezrozumiteľným a nevhodným spôsobom

podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. d/ a § 8 ods. 4 Zákona, uložená pokuta

vo výške 200 000,000 Sk podľa § 24 ods. 1 Zákona.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v celom rozsahu stotožnil so závermi

vyslovenými v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, pričom v podrobnostiach naň

odkazuje a pre zdôraznenie jeho správnosti len uvádza:

Podstatou námietok uvedených v odvolaní bolo tvrdenie žalobcu, že priemerný

spotrebiteľ nemohol v súvislosti s akciou „Všetko za polovicu“ dôjsť k záveru, že sa jednalo

o 50% zníženie cien určitých výrobkov.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 4 vety prvej Zákona, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä

klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika

podľa § 9.

Podľa § 8 ods. 1 Zákona, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje

alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak

7

neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek

spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak

je táto informácia vecne správna vo vzťahu k

a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku,

b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie,

zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie,

výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti

využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané

výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných

na výrobku,

c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru

procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho

sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo výrobku,

d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,

e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,

f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho

totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho

väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného

vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo

g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie

peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že klamlivá

obchodná praktika musí mať schopnosť aspoň teoreticky /...môže zapríčiniť, že spotrebiteľ

urobí rozhodnutie,.... ktoré by inak neurobil..môže uviesť do omylu priemerného

spotrebiteľa.../ ovplyvniť správanie spotrebiteľov, nemusí byť aj skutočnou príčinou, na

základe ktorej sa spotrebiteľ rozhodol pre určitý tovar alebo službu.

V prejednávanej veci je však zrejmé, že uvedená obchodná praktika použitá žalobcom

nielen teoreticky, ale aj reálne uviedla spotrebiteľov do omylu o cene alebo o spôsobe jej

výpočtu. Použitie hesla „- 50% Každý týždeň iné výrobky za polovicu“ je práve pre použité

výrazové prostriedky /farba a veľkosť písma, obsah textu/ nekalou obchodnou praktikou,

keďže priemerný spotrebiteľ predpokladá, že ak obchodník použije slovné spojenie

„..výrobky za polovicu“, znamená to, že dané výrobky sú za polovicu ceny. Spotrebiteľ

nemôže predpokladať, že použitím spojenia „..výrobky za polovicu“, mal žalobca na mysli

8

polovičné splátky. Na tento záver nemá žiaden vplyv to, či sa žalobca zaoberá predajom

tovaru na splátky alebo nie. Priemerný spotrebiteľ sa primárne orientuje podľa cien tovarov,

pričom je potrebné uviesť, že nie každý spotrebiteľ pravidelne nakupuje tovar na splátky

alebo má s takýmto spôsobom predaja skúsenosti.

Vznesené odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé podľa názoru odvolacieho

súdu spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku, a preto bolo potrebné rozhodnúť

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 v spojení s a vety prvej , keď

žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal a žalovanej v takomto

konaní náhrada trov neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. apríla 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská