Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/1/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a členov senátu JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci

obžalovaného J. H. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

na neverejnom zasadnutí konanom 26. apríla 2012 v Bratislave, o odvolaní obžalovaného

proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica

z 1. decembra 2011, sp. zn. BB - , takto

rozhodol:

Podľa , napadnutý rozsudok sa z r u š u j e

v celom rozsahu.

Podľa vec sa v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica

z 1. decembra 2011, sp. zn. BB - , bol obžalovaný J. H. uznaný vinným zo zločinu

prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom

skutkovom základe, že

ako starosta obce S. v presne nezistenom čase v mesiaci november roku 2009

v kancelárii starostu obce S. pred podpisom Zmluvy o dielo zo dňa 9. novembra 2009,

uzatvorenej medzi obstarávateľom obcou S. v zastúpení starostom obce J. H. a zhotoviteľom

E.-S., s. r. o., so sídlom B., J. X., IČO: X., v zastúpení konateľom spoločnosti Ing. R. R.

v súvislosti s realizáciou stavebnej zákazky „Prestavba strechy a stavebné úpravy – budova

kultúrno-spoločenského strediska S.“ si vypýtal úplatok vo výške 10 000 € od Ing. R. R.,

2

ako konateľa a jediného spoločníka spoločnosti E.-S., s. r. o. za to, že táto spoločnosť danú

zákazku vyhrala a že ju nechá zákazku zrealizovať, pričom sa s Ing. R. R. dohodol,

že požadovaný úplatok bude vyplatený až po realizácii diela a preplatení v zmluve dohodnutej

ceny za dielo a následne po tom, ako spoločnosť E.-S., s. r. o. dňa 25. júla 2010 predmetnú

stavbu ukončila a vykonané práce vo výške 104 300 € bez DPH vyfakturovala faktúrou

č. X./X. zo dňa 8. júla 2010, túto faktúru obvinený ako starosta obce S. preplatil a vzápätí

niekoľkokrát oslovil Ing. R. R. s požiadavkou, aby mu požadovaný úplatok vo výške 10 000 €

vyplatil, pričom obvinený dňa 17. septembra 2010 v čase o 09.15 hod. v priestoroch kaviarne

hotela D. v meste D. na stretnutí s Ing. R. R. od tohto aj prevzal úplatok vo výške 10 000 €.

Za to bol odsúdený podľa § 329 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36

písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. mu bol zároveň uložený peňažný trest v sume 3 000 eur

s tým, že pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol

podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

A napokon podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený tiež i trest zákazu činnosti

výkonu funkcie verejného činiteľa na dobu 4 rokov.

Proti vyššie citovanému rozsudku zahlásil hneď po jeho vyhlásení obžalovaný J. H.

odvolanie, a to čo do viny ako i trestu, ktoré neskôr prostredníctvom svojho obhajcu

aj písomne zdôvodnil (č. l. 361, 385 – 389 spisu).

Uviedol v ňom pritom, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a nedôvodné,

a to z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a predčasnosti.

Konkrétne pokiaľ ide o hodnotenie pravdivosti výpovede svedka Ing. R. zo strany

súdu, tak toto je podľa jeho názoru nepresvedčivé a urobené v rozpore s vykonaným

dokazovaním. Súd neskúmal, či výpoveď menovaného svedka – agenta je logická, či sa tento

prípadne aj v okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej

výpovede (R NS č. 30/1966 - 1).

3

Ako pritom zdôraznil ďalej, výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch,

ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného konania.

To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného svedka je pochybná (R NS č. 14/1964).

Taktiež upozornil na to, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s predloženými

listinnými dôkazmi, a to listom z p. (tento dôkaz vôbec nevyhodnotil) a listami

od odberateľov sv. R. (tieto hodnotil účelove a v rozpore s predloženým znaleckým

posudkom na svedkom vykonané práce naviac).

Obžalovaný má za to, že vykonaným dokazovaním sa obžalobe nepodarilo preukázať

jeho priamy úmysel, že žalovaný skutok chcel skutočne spáchať. Nikdy nemal v úmysle

od svedka žiadať úplatok, no po uvedomení si, že svojím konaním porušil VZN obce, platné

právne predpisy upravujúce rezervný fond a hospodárenie obce, po písomných a ústnych

upozorneniach účtovníčky a kontrolóra obce sa rozhodol od svedka získať vrátenie pôžičky

akýmkoľvek spôsobom. Samotná skutočnosť, že bol zadržaný pri prebratí peňazí od svedka,

nepreukazuje jeho úmysel si ich privlastniť, pretože ako sám uviedol, ak by išlo o úplatok,

nebral by na stretnutie inú osobu a následne chcel odniesť peniaze do banky, ktorá bola

niekoľko metrov od hotela, kde došlo k jeho zadržaniu. S posledne uvedeným tvrdením

sa pritom súd vôbec nevysporiadal. Pravdivosť jeho výpovede navyše preukazuje i to,

že nevedel o tom, že svedok mu odovzdá peniaze a z toho dôvodu teda ani nemal potvrdenie.

Ďalej obžalovaný poukázal na to, že na strane 9 napadnutého rozsudku

je konštatované, že strany sa jednoznačne dohodli, že konečná faktúra bude prerobená

a bude z nej odpočítaná suma 10 000 eur, a to napriek tomu, že tento záver nevyplýva

zo zvukového záznamu. Predložené dôkazy vyvracajú možnosť takéhoto spôsobu započítania,

pričom aj na odposluchu na túto skutočnosť upozorňuje svedkyňa Z..

Pokiaľ ide potom o ten záver súdu, uvedený na str. 10 napadnutého rozsudku,

že neuhradenie faktúr agentom je z pohľadu prípadu irelevantné, tak tento podľa neho

ignoruje podstatnú skutočnosť, a to časovú líniu udalosti. Agent si totiž peniaze na okná

vypýtal v januári, pričom tvrdil, že ich nezaplatil z dôvodu neuhradenia „údajných prác

naviac“, ktoré však fakturoval až v auguste. Neuhradenie okien po poskytnutí pôžičky je teda

dôležitou skutočnosťou, s ktorou sa súd nevysporiadal. Vzhľadom na osem mesačný rozdiel

v časovej súvislosti ide o maximálne nedôveryhodné tvrdenie agenta, ktoré súd akceptoval.

4

Vo vzťahu k tomu tvrdeniu súdu, že agent neinicioval korupčnú situáciu poukazuje

pritom obžalovaný na prepisy ITP, ktoré podľa neho jednoznačne svedčia o opaku,

pretože skoro v každom odposluchu začne na tému úplatok práve agent. Je zrejmé, že práve

agent ho navádzal na korupčnú situáciu, pričom práve pre túto skutočnosť v dobrej vôli videl

možnosť uvedeným spôsobom vrátiť zapožičanú sumu, ktorú agent odmietol vrátiť.

A napokon obžalovaný nesúhlasí ani s tým konštatovaním súdu, že suma 10 000 eur

mohla byť zapožičaná, keďže táto skutočnosť je v rozpore tak s predloženými listinnými

dôkazmi ako aj výpoveďami svedkov. Zo zmluvy medzi obcou a P. (čl. 5) jasne vyplýva,

že obec je povinná vykonávať všetky platby bezhotovostným spôsobom, inak nebudú

uhradené, čo potvrdzuje i P. vo svojom vyjadrení. Ďalšou skutočnosťou je aj rozpor

so zmluvou o dielo, ktorá jednoznačne preberá ustanovenia zo zmluvy medzi obcou a P.

a tvrdením agenta. Toto pritom priamo a presvedčivo podporuje jeho obranu, a teda, že musel

vyvinúť maximálnu snahu akýmkoľvek spôsobom a za každých okolností predmetnú sumu

vrátiť na účet.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, účelové konanie svedka – agenta, ktorý

sa podaním trestného oznámenia snažil vyhnúť vráteniu pôžičky, jeho nevierohodnú

a nepravdivú výpoveď s poukazom na dôvod vypýtania si týchto peňazí, je obžalovaný

toho názoru, že existujú značné pochybnosti o jeho vine. Navrhuje preto, aby odvolací súd

postupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo“, a aby pre nejasnosť a neúplnosť skutkových

zistení, nevysporiadanie sa so všetkými predloženými dôkazmi v zmysle § 321 ods. 1

písm. b/, písm. c/ napadnuté rozhodnutie zrušil a podľa vec vrátil súdu

prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

K predmetnému odvolaniu bolo dňa 19. januára 2012 na súd prvého stupňa doručené

i písomné vyjadrenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky.

Ten pritom považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné, dôvodné a spravodlivé.

Podľa jeho názoru sa prvostupňový súd pri rozhodovaní dostatočne vysporiadal so všetkými

dôkazmi a tiež aj obhajobou obžalovaného. Odôvodnenie podaného odvolania označil

ako účelové a nedôvodné, pričom sa zároveň pomerne podrobným spôsobom vyjadril

k jednotlivým tvrdeniam obžalovaného, ktoré by mali svedčiť o jeho nevine. Čo sa týka

5

potom ďalších podrobností, odkázal na už vyslovenú argumentáciu obsiahnutú v záverečnej

reči prokurátora, ktorej sa v plnom rozsahu pridržiava.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhol v zmysle odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na podklade podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, primárne zistiac,

že neprichádza do úvahy postup podľa , či ,

podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného bolo podané dôvodne.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

b/ pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť

jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie,

c/ ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov,

na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený spisový materiál

a predovšetkým s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia

zastáva ten názor, že súd prvého stupňa sa v danom prípade dostatočným spôsobom

nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, obhajoba

obžalovaného nebola doposiaľ vykonanými dôkazmi bezpečným spôsobom vyvrátená,

a teda napadnutý rozsudok treba považovať za predčasný.

Odvolací súd pritom poukazuje v prvom rade na tú skutočnosť, že s ohľadom

na v spise doložené listy od dodávateľov Ing. R. R., znalecký posudok týkajúci sa stanovenia

všeobecnej hodnoty stavebných prác vykonaných firmou E.-S., s. r. o., nepoužitie 10 000 eur

poskytnutých vyššie menovanému obcou S. v januári 2010 na vypýtaný účel - zaplatenie

plastových okien a dverí (v tejto súvislosti treba zároveň preveriť, či a kedy boli tieto okná

a dvere uhradené), a napokon i vyslovené podozrenie, že by tento mal údajne hrávať

6

na automatoch, bolo podľa neho žiaduce v posudzovanom prípade podrobiť svedka – agenta

R. R. znaleckému skúmaniu, a to za účelom posúdenia jeho vierohodnosti.

Taktiež mal byť zároveň doložený aj jeho aktuálny výpis z registra trestov,

pričom až po zadovážení uvedených dôkazov malo byť pristúpené k hodnoteniu pravdivosti

jeho výpovede.

Čo sa týka potom otázky možného započítania sumy 10 000 eur poskytnutej agentovi

v januári 2010 do záverečnej faktúry vystavenej spoločnosťou E.-S., s. r. o., resp. celkovo

problému prerobenia/vystavenia faktúr touto spoločnosťou s ohľadom na následné preplatenie

všetkých ňou vykonaných prác obci S. zo strany P., tak v tomto smere vidí najvyšší súd

aj po vykonanom dokazovaní naďalej rozpory a nezrovnalosti. Nie je zrejmé, ako sa malo

vzhľadom na vzniknutú situáciu v danom prípade správne postupovať, aby boli napokon

vyššie menovanej obci preplatené všetky jej náklady v hodnote 124 117 eur vzniknuté

v súvislosti s prácami vykonanými v rámci projektu „Prestavba strechy a stavebné

úpravy – budova kultúrno-spoločenského strediska S.“, a preto by bolo vhodné si za týmto

účelom vyžiadať odborné vyjadrenie či potvrdenie od osoby znalej danej oblasti, príp. ju tiež

podrobiť výsluchu na hlavnom pojednávaní.

Odvolací súd má rovnako za to, že v doterajšom konaní nebolo jednoznačne vyvrátené

to tvrdenie obžalovaného, že tento konal voči svedkovi Ing. R. R. tak ako konal - podvodne,

predstieraním potreby vyplatenia úplatku - preto, lebo bol v tom, že 10 000 eur, ktoré

mu v januári poskytol z rezervného fondu obce ako pôžičku je treba do tohto fondu aj vrátiť.

Nebola dostatočným spôsobom rozptýlená pochybnosť o tom, či obžalovaný v rozhodnom

čase konal, resp. nekonal s vedomím, že peniaze za vykonané práce je možné spoločnosti

E.-S., s. r. o., uhradiť len bezhotovostným prevodom. V tomto ohľade by bolo pritom

potrebné sa oboznámiť aj so zmluvou medzi obcou S. a P..

A napokon pokiaľ ide o posledný nedostatok, na ktorý treba v danom prípade

upozorniť, tak tento spočíva v tom, že súčasťou predloženého spisového materiálu

nie je návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky na vydanie príkazu na použitie agenta. Jeho zaobstaranie zo strany súdu prvého

stupňa po vrátení veci mu na opätovné prejednanie je pritom nevyhnutné z hľadiska

posúdenia zákonnosti ustanovenia Ing. R. R. za agenta.

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky má teda za to, že z dôvodov vyššie uvedených

je napadnutý rozsudok predčasný, a preto je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa predmetnú

vec opätovne prejednal a rozhodol, riadiac sa pritom ust. Nič mu pritom

nebráni v tom, aby prípadne vykonal i ďalšie dôkazy, ktorých potreba vykonania sa ukáže

v doplnenom konaní – dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Až po odstránení vyššie uvedených nedostatkov a vyhodnotení dôkazov v zmysle

hľadísk uvedených v bude možné znova rozhodnúť. Z týchto dôvodov

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a Špecializovanému trestnému

súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 26. apríla 2012

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová