Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8b6/389948.050928.pdf
PDF · 118.41 KB
No categories available
6To/1/2012
N a j v y š š í s ú d 6 To 1/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika a členov senátu JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci
obžalovaného J. H. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
na neverejnom zasadnutí konanom 26. apríla 2012 v Bratislave, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica
z 1. decembra 2011, sp. zn. BB - 4T 41/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e
v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica
z 1. decembra 2011, sp. zn. BB - 4T 41/2011, bol obžalovaný J. H. uznaný vinným zo zločinu
prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že
ako starosta obce S. v presne nezistenom čase v mesiaci november roku 2009
v kancelárii starostu obce S. pred podpisom Zmluvy o dielo zo dňa 9. novembra 2009,
uzatvorenej medzi obstarávateľom obcou S. v zastúpení starostom obce J. H. a zhotoviteľom
E.-S., s. r. o., so sídlom B., J. X., IČO: X., v zastúpení konateľom spoločnosti Ing. R. R.
v súvislosti s realizáciou stavebnej zákazky „Prestavba strechy a stavebné úpravy – budova
kultúrno-spoločenského strediska S.“ si vypýtal úplatok vo výške 10 000 € od Ing. R. R.,
ako konateľa a jediného spoločníka spoločnosti E.-S., s. r. o. za to, že táto spoločnosť danú
zákazku vyhrala a že ju nechá zákazku zrealizovať, pričom sa s Ing. R. R. dohodol,
že požadovaný úplatok bude vyplatený až po realizácii diela a preplatení v zmluve dohodnutej
ceny za dielo a následne po tom, ako spoločnosť E.-S., s. r. o. dňa 25. júla 2010 predmetnú
stavbu ukončila a vykonané práce vo výške 104 300 € bez DPH vyfakturovala faktúrou
č. X./X. zo dňa 8. júla 2010, túto faktúru obvinený ako starosta obce S. preplatil a vzápätí
niekoľkokrát oslovil Ing. R. R. s požiadavkou, aby mu požadovaný úplatok vo výške 10 000 €
vyplatil, pričom obvinený dňa 17. septembra 2010 v čase o 09.15 hod. v priestoroch kaviarne
hotela D. v meste D. na stretnutí s Ing. R. R. od tohto aj prevzal úplatok vo výške 10 000 €.
Za to bol odsúdený podľa § 329 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36
písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. mu bol zároveň uložený peňažný trest v sume 3 000 eur
s tým, že pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol
podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
A napokon podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený tiež i trest zákazu činnosti
výkonu funkcie verejného činiteľa na dobu 4 rokov.
Proti vyššie citovanému rozsudku zahlásil hneď po jeho vyhlásení obžalovaný J. H.
odvolanie, a to čo do viny ako i trestu, ktoré neskôr prostredníctvom svojho obhajcu
aj písomne zdôvodnil (č. l. 361, 385 – 389 spisu).
Uviedol v ňom pritom, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a nedôvodné,
a to z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a predčasnosti.
Konkrétne pokiaľ ide o hodnotenie pravdivosti výpovede svedka Ing. R. zo strany
súdu, tak toto je podľa jeho názoru nepresvedčivé a urobené v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Súd neskúmal, či výpoveď menovaného svedka – agenta je logická, či sa tento
prípadne aj v okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej
výpovede (R NS č. 30/1966 - 1).
Ako pritom zdôraznil ďalej, výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch,
ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného konania.
To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného svedka je pochybná (R NS č. 14/1964).
Taktiež upozornil na to, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s predloženými
listinnými dôkazmi, a to listom z p. (tento dôkaz vôbec nevyhodnotil) a listami
od odberateľov sv. R. (tieto hodnotil účelove a v rozpore s predloženým znaleckým
posudkom na svedkom vykonané práce naviac).
Obžalovaný má za to, že vykonaným dokazovaním sa obžalobe nepodarilo preukázať
jeho priamy úmysel, že žalovaný skutok chcel skutočne spáchať. Nikdy nemal v úmysle
od svedka žiadať úplatok, no po uvedomení si, že svojím konaním porušil VZN obce, platné
právne predpisy upravujúce rezervný fond a hospodárenie obce, po písomných a ústnych
upozorneniach účtovníčky a kontrolóra obce sa rozhodol od svedka získať vrátenie pôžičky
akýmkoľvek spôsobom. Samotná skutočnosť, že bol zadržaný pri prebratí peňazí od svedka,
nepreukazuje jeho úmysel si ich privlastniť, pretože ako sám uviedol, ak by išlo o úplatok,
nebral by na stretnutie inú osobu a následne chcel odniesť peniaze do banky, ktorá bola
niekoľko metrov od hotela, kde došlo k jeho zadržaniu. S posledne uvedeným tvrdením
sa pritom súd vôbec nevysporiadal. Pravdivosť jeho výpovede navyše preukazuje i to,
že nevedel o tom, že svedok mu odovzdá peniaze a z toho dôvodu teda ani nemal potvrdenie.
Ďalej obžalovaný poukázal na to, že na strane 9 napadnutého rozsudku
je konštatované, že strany sa jednoznačne dohodli, že konečná faktúra bude prerobená
a bude z nej odpočítaná suma 10 000 eur, a to napriek tomu, že tento záver nevyplýva
zo zvukového záznamu. Predložené dôkazy vyvracajú možnosť takéhoto spôsobu započítania,
pričom aj na odposluchu na túto skutočnosť upozorňuje svedkyňa Z..
Pokiaľ ide potom o ten záver súdu, uvedený na str. 10 napadnutého rozsudku,
že neuhradenie faktúr agentom je z pohľadu prípadu irelevantné, tak tento podľa neho
ignoruje podstatnú skutočnosť, a to časovú líniu udalosti. Agent si totiž peniaze na okná
vypýtal v januári, pričom tvrdil, že ich nezaplatil z dôvodu neuhradenia „údajných prác
naviac“, ktoré však fakturoval až v auguste. Neuhradenie okien po poskytnutí pôžičky je teda
dôležitou skutočnosťou, s ktorou sa súd nevysporiadal. Vzhľadom na osem mesačný rozdiel
v časovej súvislosti ide o maximálne nedôveryhodné tvrdenie agenta, ktoré súd akceptoval.
Vo vzťahu k tomu tvrdeniu súdu, že agent neinicioval korupčnú situáciu poukazuje
pritom obžalovaný na prepisy ITP, ktoré podľa neho jednoznačne svedčia o opaku,
pretože skoro v každom odposluchu začne na tému úplatok práve agent. Je zrejmé, že práve
agent ho navádzal na korupčnú situáciu, pričom práve pre túto skutočnosť v dobrej vôli videl
možnosť uvedeným spôsobom vrátiť zapožičanú sumu, ktorú agent odmietol vrátiť.
A napokon obžalovaný nesúhlasí ani s tým konštatovaním súdu, že suma 10 000 eur
mohla byť zapožičaná, keďže táto skutočnosť je v rozpore tak s predloženými listinnými
dôkazmi ako aj výpoveďami svedkov. Zo zmluvy medzi obcou a P. (čl. 5) jasne vyplýva,
že obec je povinná vykonávať všetky platby bezhotovostným spôsobom, inak nebudú
uhradené, čo potvrdzuje i P. vo svojom vyjadrení. Ďalšou skutočnosťou je aj rozpor
so zmluvou o dielo, ktorá jednoznačne preberá ustanovenia zo zmluvy medzi obcou a P.
a tvrdením agenta. Toto pritom priamo a presvedčivo podporuje jeho obranu, a teda, že musel
vyvinúť maximálnu snahu akýmkoľvek spôsobom a za každých okolností predmetnú sumu
vrátiť na účet.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, účelové konanie svedka – agenta, ktorý
sa podaním trestného oznámenia snažil vyhnúť vráteniu pôžičky, jeho nevierohodnú
a nepravdivú výpoveď s poukazom na dôvod vypýtania si týchto peňazí, je obžalovaný
toho názoru, že existujú značné pochybnosti o jeho vine. Navrhuje preto, aby odvolací súd
postupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo“, a aby pre nejasnosť a neúplnosť skutkových
zistení, nevysporiadanie sa so všetkými predloženými dôkazmi v zmysle § 321 ods. 1
písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnuté rozhodnutie zrušil a podľa § 322 Tr. por. vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
K predmetnému odvolaniu bolo dňa 19. januára 2012 na súd prvého stupňa doručené
i písomné vyjadrenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky.
Ten pritom považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné, dôvodné a spravodlivé.
Podľa jeho názoru sa prvostupňový súd pri rozhodovaní dostatočne vysporiadal so všetkými
dôkazmi a tiež aj obhajobou obžalovaného. Odôvodnenie podaného odvolania označil
ako účelové a nedôvodné, pričom sa zároveň pomerne podrobným spôsobom vyjadril
k jednotlivým tvrdeniam obžalovaného, ktoré by mali svedčiť o jeho nevine. Čo sa týka
potom ďalších podrobností, odkázal na už vyslovenú argumentáciu obsiahnutú v záverečnej
reči prokurátora, ktorej sa v plnom rozsahu pridržiava.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhol v zmysle § 319 Tr. por. odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Na podklade podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, primárne zistiac,
že neprichádza do úvahy postup podľa § 316 ods. 1 Tr. por., či § 316 ods. 3 Tr. por.,
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného bolo podané dôvodne.
Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
b/ pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť
jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie,
c/ ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov,
na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený spisový materiál
a predovšetkým s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia
zastáva ten názor, že súd prvého stupňa sa v danom prípade dostatočným spôsobom
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, obhajoba
obžalovaného nebola doposiaľ vykonanými dôkazmi bezpečným spôsobom vyvrátená,
a teda napadnutý rozsudok treba považovať za predčasný.
Odvolací súd pritom poukazuje v prvom rade na tú skutočnosť, že s ohľadom
na v spise doložené listy od dodávateľov Ing. R. R., znalecký posudok týkajúci sa stanovenia
všeobecnej hodnoty stavebných prác vykonaných firmou E.-S., s. r. o., nepoužitie 10 000 eur
poskytnutých vyššie menovanému obcou S. v januári 2010 na vypýtaný účel - zaplatenie
plastových okien a dverí (v tejto súvislosti treba zároveň preveriť, či a kedy boli tieto okná
a dvere uhradené), a napokon i vyslovené podozrenie, že by tento mal údajne hrávať
na automatoch, bolo podľa neho žiaduce v posudzovanom prípade podrobiť svedka – agenta
R. R. znaleckému skúmaniu, a to za účelom posúdenia jeho vierohodnosti.
Taktiež mal byť zároveň doložený aj jeho aktuálny výpis z registra trestov,
pričom až po zadovážení uvedených dôkazov malo byť pristúpené k hodnoteniu pravdivosti
jeho výpovede.
Čo sa týka potom otázky možného započítania sumy 10 000 eur poskytnutej agentovi
v januári 2010 do záverečnej faktúry vystavenej spoločnosťou E.-S., s. r. o., resp. celkovo
problému prerobenia/vystavenia faktúr touto spoločnosťou s ohľadom na následné preplatenie
všetkých ňou vykonaných prác obci S. zo strany P., tak v tomto smere vidí najvyšší súd
aj po vykonanom dokazovaní naďalej rozpory a nezrovnalosti. Nie je zrejmé, ako sa malo
vzhľadom na vzniknutú situáciu v danom prípade správne postupovať, aby boli napokon
vyššie menovanej obci preplatené všetky jej náklady v hodnote 124 117 eur vzniknuté
v súvislosti s prácami vykonanými v rámci projektu „Prestavba strechy a stavebné
úpravy – budova kultúrno-spoločenského strediska S.“, a preto by bolo vhodné si za týmto
účelom vyžiadať odborné vyjadrenie či potvrdenie od osoby znalej danej oblasti, príp. ju tiež
podrobiť výsluchu na hlavnom pojednávaní.
Odvolací súd má rovnako za to, že v doterajšom konaní nebolo jednoznačne vyvrátené
to tvrdenie obžalovaného, že tento konal voči svedkovi Ing. R. R. tak ako konal - podvodne,
predstieraním potreby vyplatenia úplatku - preto, lebo bol v tom, že 10 000 eur, ktoré
mu v januári poskytol z rezervného fondu obce ako pôžičku je treba do tohto fondu aj vrátiť.
Nebola dostatočným spôsobom rozptýlená pochybnosť o tom, či obžalovaný v rozhodnom
čase konal, resp. nekonal s vedomím, že peniaze za vykonané práce je možné spoločnosti
E.-S., s. r. o., uhradiť len bezhotovostným prevodom. V tomto ohľade by bolo pritom
potrebné sa oboznámiť aj so zmluvou medzi obcou S. a P..
A napokon pokiaľ ide o posledný nedostatok, na ktorý treba v danom prípade
upozorniť, tak tento spočíva v tom, že súčasťou predloženého spisového materiálu
nie je návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky na vydanie príkazu na použitie agenta. Jeho zaobstaranie zo strany súdu prvého
stupňa po vrátení veci mu na opätovné prejednanie je pritom nevyhnutné z hľadiska
posúdenia zákonnosti ustanovenia Ing. R. R. za agenta.
Najvyšší súd Slovenskej republiky má teda za to, že z dôvodov vyššie uvedených
je napadnutý rozsudok predčasný, a preto je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa predmetnú
vec opätovne prejednal a rozhodol, riadiac sa pritom ust. § 327 ods. 1 Tr. por. Nič mu pritom
nebráni v tom, aby prípadne vykonal i ďalšie dôkazy, ktorých potreba vykonania sa ukáže
v doplnenom konaní – dokazovaní na hlavnom pojednávaní.
Až po odstránení vyššie uvedených nedostatkov a vyhodnotení dôkazov v zmysle
hľadísk uvedených v § 2 ods. 12 Tr. por. bude možné znova rozhodnúť. Z týchto dôvodov
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a Špecializovanému trestnému
súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 26. apríla 2012
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová