Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/81/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. L., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. M. T., advokátkou v S., proti ţalovanej M. O., bývajúcej v B., zastúpenej

JUDr. J. B., advokátom v B., o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti,

vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. októbra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, ktoré tvoria

trovy právneho zastúpenia v sume 582 € na účet JUDr. J. B. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Senica rozsudkom zo 7. septembra 2010 č.k. -140 zrušil

podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam – parcela č. X.-zastavané

2

plochy a nádvoria vo výmere X. m, parcela č. X.-zastavané plochy a nádvoria vo výmere

22

X. m, parcela č. X.-zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, a dom č. s. X. postavený

na parcele č. X. a X. nachádzajúce sa v obci K. zapísané na LV č. X., k. ú. a obec K., okres S.

tak, ţe nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva ţalobcu v celosti. Ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovanej 30 017,70 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň

súd uloţil ţalobcovi povinnosť doplatiť súdny poplatok za návrh v sume 166 € na účet

Okresného súdu Senica. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalovaná súhlasila so zrušením podielového

spoluvlastníctva a po vykonaní znaleckého dokazovania (znalecký posudok č. X. z 15. apríla

2010) ţiadala vyplatenie sumy 30 017,70 €. Súd vec posúdil podľa § 142 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Uzavrel, ţe návrh bol podaný dôvodne, pretoţe účastníci sa nedohodli na zrušení

2

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ţalovaná ešte aj v priebehu tohto konania mala

záujem na rozdelení nehnuteľností tak, aby tieto mohla uţívať i ona, avšak po vykonaní

znaleckého dokazovania svoje stanovisko zmenila. Súhlasila, aby nehnuteľnosti pripadli

ţalobcovi a ţiadala, aby jej bol vyplatený podiel v súlade so znaleckým dokazovaním. Súd

rozhodol o náhrade trov konania podľa tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá

na ich náhradu právo. Súd mal za to, ţe v danej veci ide o dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ţalobca mal v konaní úspech, avšak bola to ţalovaná, ktorá mala záujem dohodnúť sa so

ţalobcom mimosúdne na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Medzi

účastníkmi existovala vzájomná dohoda o prevedení nehnuteľností z roku 2008. Bola uzavretá

i sprostredkovateľská zmluva s realitnou kanceláriou. O nehnuteľnosti bol prejavený váţny

záujem, avšak ţalobca nedodrţal podmienky zmluvy, nasťahoval sa do nehnuteľnosti a tým

zmaril jej predaj tretej osobe.

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcu uznesením z 28. októbra 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov

prvostupňového konania zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi titulom

náhrady trov prvostupňového konania sumu 2 202,08 € do rúk právnej zástupkyne ţalobcu

JUDr. M. T. do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Vyslovil, ţe ţiadny z účastníkov

nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe

aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené

všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, ţe sú tu

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí

však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť

môţe spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Účastníci konania (spoluvlastníci nehnuteľnosti) sú súrodenci, vzťahy medzi nimi nie sú

dobré a neboli schopní sa dohodnúť na zrušení a vyporiadaní ich podielového

spoluvlastníctva, takţe návrh bol podaný dôvodne. Na základe návrhu ţalobcu bolo

spoluvlastníctvo súdom zrušené a vyporiadané. Je preto potrebné v zmysle ustanovenia § 142

zisťovať úspešnosť ţalobcu v konaní. V časti zrušenia spoluvlastníctva a spôsobu

vyporiadania bol ţalobca plne úspešný a v časti výplaty bol neúspešný v sume 2 767 €.

Ţalovaná v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania ţiadala reálnu deľbu

nehnuteľnosti alebo prikázanie nehnuteľnosti ţalobcovi s tým, ţe titulom vyporiadania jej

vyplatí sumu 36 513 €. Rozsudkom, s ktorým súhlasila, bola určená cena jej podielu sumou

30 017,70 €, čo je o 6 496 € menej, ako ţiadala. Uvedené skutočnosti svedčia o úspechu

3

ţalobcu v konaní, takţe sú naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania

ţalobcovi. Odvolací súd však mal za to, ţe je správne aplikovať v danej veci § 150 ods. 1

, keď sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré správne uviedol aj súd prvého

stupňa. Jedná sa o dôvody spočívajúce v predmete veci, ktorým je zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a tieţ o dôvody na strane účastníkov,

ktorých podiely sú rovnaké a ktorí sú súrodenci, ich zlé vzájomné vzťahy, a tieţ správanie

ţalovanej pred podaním návrhu (snaţila sa tieţ o dohodu). Tieto skutočnosti povaţoval

odvolací súd za opodstatňujúce na nepriznanie náhrady trov konania ţalobcovi vo výške

60 % (v súlade s vyhláškou č. tarifná hodnota veci : 30 017,17 €, odmena

za 1 úkon právnej sluţby 469,74 €, 6 úkonov : prevzatie a príprava, písomné podanie

protistrane 18. mája 2009, návrh 3. augusta 2009, účasť na pojednávaniach 6. októbra 2010

a 7. septembra 2010, vyjadrenie 8. júna 2010, 4x reţijný paušál po 6,95 € a 2x reţijný paušál

po 7,21 €, 19 % DPH v sume 543,53 €, z uplatnenej sumy 40 %, teda spolu 2 202,08 €).

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v napadnutej časti výroku o náhrade trov

prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil. O náhrade

trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ,

tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keď v odvolacom konaní mali

účastníci úspech pomerný.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť tak,

ţe ţalovanej bude uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhrada trov prvostupňového konania

v sume 5 505,19 € a náhrada trov odvolacieho konania v sume 288,08 € k rukám advokátky

ţalobcu. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania 1 145,69 €. Prípustnosť

dovolania vyvodil z a jeho dôvodnosť z a

Uviedol, ţe odvolací súd vymenoval v odôvodnení svojho rozhodnutia aj ďalšie

dôvody spočívajúce na strane účastníkov konania, ktoré ho viedli k aplikácii a to

rovnosť podielov účastníkov, existencia súrodeneckého vzťahu medzi účastníkmi, zlé

vzájomné vzťahy medzi účastníkmi a správanie ţalovanej pred podaním návrhu. Rovnosť

podielov účastníkov a existencia súrodeneckého vzťahu ako aj zlé vzájomné vzťahy medzi

účastníkmi konania nemôţu byť dôvodmi pre rozhodnutie súdu v zmysle Súdy

neskúmali príčinu týchto zlých vzťahov a skúmanie príčiny nebolo ani ich povinnosťou.

Uviedol, ţe ţalovaná sa dlhodobo nepodieľala na povinnostiach vyplývajúcich

zo spoluvlastníctva nehnuteľností a jej správanie pred a po podaní návrhu nebolo také, ako ho

popísal odvolací súd. Takisto snaha ţalovanej o dohodu nebola váţna. Ţalovaná mala veľa

moţností na to, aby sa vyhla súdnemu sporu, tieto nevyuţila. Zhodnotenie odvolacieho súdu,

ţe ţalobca nemal úspech vo výške 60 % nie je ničím zdôvodnené. Okresný ako aj krajský súd

vo svojich rozhodnutiach pochybili.

Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcu ako neprípustné odmietnuť a priznať jej voči

ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume 1 145,69 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie je

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ). V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Pretoţe je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení

ako uznesenie, na ktoré sa nevzťahuje a (uznesenie

o trovách konania), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z nemoţno

vyvodiť.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale komplexne sa

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/

aţ g/ V zmysle je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe

nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých inak dovolanie nie

je prípustné. Vady v zmysle aţ e/, namietané neboli a tieto nevyšli

najavo ani v dovolacom konaní.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, ţe uznesenie

odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené ( ).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre

ktoré rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania

zmenil. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri

výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení

a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe

dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr.

).

Pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie veci, je potrebné uviesť, ţe ak by

rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, toto môţe byť len

odôvodnením dovolania v zmysle v prípade, ak je dovolanie

prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), a dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania.

Rovnako ako dôvod, ţe rozhodnutie súdu/súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ), ani dôvod, ţe konanie by bolo postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Aj tento dovolací dôvod moţno úspešne uplatniť len v procesne

prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo).

Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b

ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 ). Ţalovaná náhradu trov dovolacieho konania uplatnila a ich výšku vyčíslila.

Ţalovanej preto dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania za dva úkony právnej

sluţby advokáta, ktoré úkony vznikli prevzatím a prípravou veci a vypracovaním

vyjadrenia k dovolaniu z 26. marca 2012. Odmena advokáta je spolu vo výške 582 € podľa

v spojení s vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (vychádzajúc z hodnoty

30 017,70 €; 469,74 €/2, t.j. 234,87 € za jeden úkon právnej sluţby x 2, t.j. 469,74 €, 2 x

reţijný paušál po 7,63 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, 20 % DPH 97 € podľa § 18 ods. 3

vyhlášky).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. apríla 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová