Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4e5/384273.e3b56b.pdf
PDF · 118.51 KB
No categories available
2Cdo/81/2012
Najvyšší súd 2 Cdo 81/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. L., bývajúceho v K.,
zastúpeného JUDr. M. T., advokátkou v S., proti ţalovanej M. O., bývajúcej v B., zastúpenej
JUDr. J. B., advokátom v B., o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti,
vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 4 C 143/2009, o dovolaní ţalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. októbra 2011 sp. zn. 11 Co 190/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, ktoré tvoria
trovy právneho zastúpenia v sume 582 € na účet JUDr. J. B. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Senica rozsudkom zo 7. septembra 2010 č.k. 4 C 143/2009-140 zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam – parcela č. X.-zastavané
2
plochy a nádvoria vo výmere X. m, parcela č. X.-zastavané plochy a nádvoria vo výmere
22
X. m, parcela č. X.-zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, a dom č. s. X. postavený
na parcele č. X. a X. nachádzajúce sa v obci K. zapísané na LV č. X., k. ú. a obec K., okres S.
tak, ţe nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva ţalobcu v celosti. Ţalobcovi uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovanej 30 017,70 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň
súd uloţil ţalobcovi povinnosť doplatiť súdny poplatok za návrh v sume 166 € na účet
Okresného súdu Senica. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalovaná súhlasila so zrušením podielového
spoluvlastníctva a po vykonaní znaleckého dokazovania (znalecký posudok č. X. z 15. apríla
2010) ţiadala vyplatenie sumy 30 017,70 €. Súd vec posúdil podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Uzavrel, ţe návrh bol podaný dôvodne, pretoţe účastníci sa nedohodli na zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ţalovaná ešte aj v priebehu tohto konania mala
záujem na rozdelení nehnuteľností tak, aby tieto mohla uţívať i ona, avšak po vykonaní
znaleckého dokazovania svoje stanovisko zmenila. Súhlasila, aby nehnuteľnosti pripadli
ţalobcovi a ţiadala, aby jej bol vyplatený podiel v súlade so znaleckým dokazovaním. Súd
rozhodol o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá
na ich náhradu právo. Súd mal za to, ţe v danej veci ide o dôvody hodné osobitného zreteľa.
Ţalobca mal v konaní úspech, avšak bola to ţalovaná, ktorá mala záujem dohodnúť sa so
ţalobcom mimosúdne na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Medzi
účastníkmi existovala vzájomná dohoda o prevedení nehnuteľností z roku 2008. Bola uzavretá
i sprostredkovateľská zmluva s realitnou kanceláriou. O nehnuteľnosti bol prejavený váţny
záujem, avšak ţalobca nedodrţal podmienky zmluvy, nasťahoval sa do nehnuteľnosti a tým
zmaril jej predaj tretej osobe.
Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcu uznesením z 28. októbra 2011 sp. zn.
11 Co 190/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov
prvostupňového konania zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi titulom
náhrady trov prvostupňového konania sumu 2 202,08 € do rúk právnej zástupkyne ţalobcu
JUDr. M. T. do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Vyslovil, ţe ţiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe
aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, ţe sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť
môţe spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Účastníci konania (spoluvlastníci nehnuteľnosti) sú súrodenci, vzťahy medzi nimi nie sú
dobré a neboli schopní sa dohodnúť na zrušení a vyporiadaní ich podielového
spoluvlastníctva, takţe návrh bol podaný dôvodne. Na základe návrhu ţalobcu bolo
spoluvlastníctvo súdom zrušené a vyporiadané. Je preto potrebné v zmysle ustanovenia § 142
O.s.p. zisťovať úspešnosť ţalobcu v konaní. V časti zrušenia spoluvlastníctva a spôsobu
vyporiadania bol ţalobca plne úspešný a v časti výplaty bol neúspešný v sume 2 767 €.
Ţalovaná v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania ţiadala reálnu deľbu
nehnuteľnosti alebo prikázanie nehnuteľnosti ţalobcovi s tým, ţe titulom vyporiadania jej
vyplatí sumu 36 513 €. Rozsudkom, s ktorým súhlasila, bola určená cena jej podielu sumou
30 017,70 €, čo je o 6 496 € menej, ako ţiadala. Uvedené skutočnosti svedčia o úspechu
ţalobcu v konaní, takţe sú naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania
ţalobcovi. Odvolací súd však mal za to, ţe je správne aplikovať v danej veci § 150 ods. 1
O.s.p., keď sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré správne uviedol aj súd prvého
stupňa. Jedná sa o dôvody spočívajúce v predmete veci, ktorým je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a tieţ o dôvody na strane účastníkov,
ktorých podiely sú rovnaké a ktorí sú súrodenci, ich zlé vzájomné vzťahy, a tieţ správanie
ţalovanej pred podaním návrhu (snaţila sa tieţ o dohodu). Tieto skutočnosti povaţoval
odvolací súd za opodstatňujúce na nepriznanie náhrady trov konania ţalobcovi vo výške
60 % (v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. tarifná hodnota veci : 30 017,17 €, odmena
za 1 úkon právnej sluţby 469,74 €, 6 úkonov : prevzatie a príprava, písomné podanie
protistrane 18. mája 2009, návrh 3. augusta 2009, účasť na pojednávaniach 6. októbra 2010
a 7. septembra 2010, vyjadrenie 8. júna 2010, 4x reţijný paušál po 6,95 € a 2x reţijný paušál
po 7,21 €, 19 % DPH v sume 543,53 €, z uplatnenej sumy 40 %, teda spolu 2 202,08 €).
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v napadnutej časti výroku o náhrade trov
prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil. O náhrade
trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 2 O.s.p.
tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keď v odvolacom konaní mali
účastníci úspech pomerný.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť tak,
ţe ţalovanej bude uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhrada trov prvostupňového konania
v sume 5 505,19 € a náhrada trov odvolacieho konania v sume 288,08 € k rukám advokátky
ţalobcu. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania 1 145,69 €. Prípustnosť
dovolania vyvodil z § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. b/ a c/
O.s.p. Uviedol, ţe odvolací súd vymenoval v odôvodnení svojho rozhodnutia aj ďalšie
dôvody spočívajúce na strane účastníkov konania, ktoré ho viedli k aplikácii § 150 O.s.p. a to
rovnosť podielov účastníkov, existencia súrodeneckého vzťahu medzi účastníkmi, zlé
vzájomné vzťahy medzi účastníkmi a správanie ţalovanej pred podaním návrhu. Rovnosť
podielov účastníkov a existencia súrodeneckého vzťahu ako aj zlé vzájomné vzťahy medzi
účastníkmi konania nemôţu byť dôvodmi pre rozhodnutie súdu v zmysle § 150 O.s.p. Súdy
neskúmali príčinu týchto zlých vzťahov a skúmanie príčiny nebolo ani ich povinnosťou.
Uviedol, ţe ţalovaná sa dlhodobo nepodieľala na povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva nehnuteľností a jej správanie pred a po podaní návrhu nebolo také, ako ho
popísal odvolací súd. Takisto snaha ţalovanej o dohodu nebola váţna. Ţalovaná mala veľa
moţností na to, aby sa vyhla súdnemu sporu, tieto nevyuţila. Zhodnotenie odvolacieho súdu,
ţe ţalobca nemal úspech vo výške 60 % nie je ničím zdôvodnené. Okresný ako aj krajský súd
vo svojich rozhodnutiach pochybili.
Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcu ako neprípustné odmietnuť a priznať jej voči
ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume 1 145,69 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie je
prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého
stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O.s.p.). V zmysle
§ 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky. Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Pretoţe je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení
§ 239 ods. 3 O.s.p. ako uznesenie, na ktoré sa nevzťahuje § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. (uznesenie
o trovách konania), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z § 239 O.s.p. nemoţno
vyvodiť.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu
súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa
neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale komplexne sa
zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/
aţ g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe § 237 O.s.p.
nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým
predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je
predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých inak dovolanie nie
je prípustné. Vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. namietané neboli a tieto nevyšli
najavo ani v dovolacom konaní.
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, ţe uznesenie
odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom
súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide
o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,
§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe
v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre
ktoré rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania
zmenil. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať
za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri
výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení
a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe
dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr.
Pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie veci, je potrebné uviesť, ţe ak by
rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, toto môţe byť len
odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie
prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), a dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania.
Rovnako ako dôvod, ţe rozhodnutie súdu/súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ani dôvod, ţe konanie by bolo postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia. Aj tento dovolací dôvod moţno úspešne uplatniť len v procesne
prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo).
Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b
ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O.s.p.). Ţalovaná náhradu trov dovolacieho konania uplatnila a ich výšku vyčíslila.
Ţalovanej preto dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania za dva úkony právnej
sluţby advokáta, ktoré úkony vznikli prevzatím a prípravou veci a vypracovaním
vyjadrenia k dovolaniu z 26. marca 2012. Odmena advokáta je spolu vo výške 582 € podľa
§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (vychádzajúc z hodnoty
30 017,70 €; 469,74 €/2, t.j. 234,87 € za jeden úkon právnej sluţby x 2, t.j. 469,74 €, 2 x
reţijný paušál po 7,63 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, 20 % DPH 97 € podľa § 18 ods. 3
vyhlášky).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2012
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová