Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/245/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : B. R.,

bývajúci v L., zastúpený JUDr. Ľ. R., advokátom v L., proti žalovanej : T., so sídlom B.,

o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy vo výške 403,19 €

mesačne, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2011 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 5. októbra 2010 č.k. -102

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru podľa

daná mu žalovanou listom zo dňa 11.11.2009 je neplatná

a pracovný pomer žalobcu u žalovanej naďalej trvá. Súčasne sa domáhal uloženia povinnosti

žalovanej zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške 403,19 € mesačne od 1.2.2010 do času, kedy

žalovaná umožní mu pokračovať v práci, alebo kedy súd rozhodne o skončení pracovného

pomeru.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal za preukázané, že predstavenstvo žalovanej

písomne rozhodlo o organizačnej zmene, pričom medzi organizačnou zmenou

a nadbytočnosťou žalobcu bol príčinný vzťah, keďže došlo k zrušeniu pracovnej pozície

vedúceho úseku čerpacej stanice. Rozhodnutie o organizačnej zmene prislúcha výlučne

zamestnávateľovi, preto súd nemôže preskúmavať uvedené rozhodnutie (z hľadiska právnej

povahy rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu, preto účastník

pracovného pomeru nemôže žiadať, aby súd rozhodol o jeho neplatnosti). O výbere

zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ sám, súd nemôže v uvedenom

2

smere preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa, keďže výber nadbytočného zamestnanca

patrí výlučne zamestnávateľovi. Výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi bolo preukázané,

že dôvodom predmetnej organizačnej zmeny boli racionalizačné opatrenia, v dôsledku zlých

výsledkov tzv. neznámych strát, na ktorú oblasť mala byť zameraná práve novovytvorená

funkcia vedúceho úseku prevencie strát a bezpečnosti. Tomu zodpovedala aj náplň práce

vedúceho úseku prevencie strát a bezpečnosti. Uvedená novovytvorená funkcia prevzala

z jednotlivých oblastí pracovnej náplne vedúceho čerpacej stanice len časť kompetencií,

zameraných predovšetkým na kontrolné aktivity, minimalizáciu strát, zabezpečovania

maximálnej efektivity práce, sledovaním konkurencie, reagovaním na dostupnosť tovaru

a služieb a poskytovaním informácií zákazníkom. Časť kompetencií týkajúca sa úrovne

služieb, priebežného hodnotenia a riadenia výkonnosti zamestnancov a ďalšie aktivity

týkajúce sa obsluhy zákazníkov bola delegovaná na manažéra centra služieb zákazníkov

a manažéra ľudských zdrojov. Riadenie ekonomickej činnosti prešlo na riaditeľa

hypermarketu. Značná časť kompetencií prešla na vedúcu smeny, ktoré aktivity sa týkali

dosahovania cieľov v produktivite, tržieb, komunikácie a problémov, týkajúcich sa chodu

a fungovania čerpacej stanice, podieľania sa na riešení spotrebiteľských sťažností,

zabezpečovania ponuky služieb na čerpacej stanici. Z uvedeného vyplýva, že novovytvorená

pracovná pozícia (vedúci úseku prevencie strát a bezpečnosti) predstavuje špecializovanú

pracovnú náplň zamestnanca, zameranú výlučne na zabezpečenie zvýšenia efektivity činnosti

a zvýšenie zisku čerpacej stanice oddelením od riadiacej činnosti, služieb zákazníkom,

vedenia tímu a plnených stanovených cieľov v produktivite. Teda časť pracovnej náplne

vedúceho čerpacej stanice, ktorú vykonával žalobca prešla na iné už existujúce pracovné

pozície a časť pracovnej náplne na užšie špecializovanú novovytvorenú funkciu (pracovnú

pozíciu) zameraný na zlepšenie dosiahnutia zisku činnosti čerpacej stanice. Nebolo preto

preukázané tvrdenie žalobcu o obchádzaní zákona zrušením pracovného miesta žalobcu,

a presunom kompetencií na vedúcu smeny. Podstata racionalizačných opatrení spočíva práve

v zúžení počtu zamestnancov a presunom ich kompetencie, pracovnej náplne na iných

zamestnancov, už zamestnaných u zamestnávateľa. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno

ohľadom svojho tvrdenia, že žalovaná znovu vytvorila zrušené pracovné miesto a prijala

po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. Bolo

preukázané, že pracovné miesto žalobcu bolo zrušené od 1.7.2009, pričom doposiaľ nebolo

takéto pracovné miesto (vedúci čerpacej stanice) vytvorené. Na uvedené nemal vplyv výber aj

v konaní iného zamestnanca (E. K.), ako ani zmena pracovnej náplne E. K..

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 31. marca 2011 č.k.

-130 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a žalovanej nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi

závermi prvostupňového súdu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviedol, že

jednou z charakteristických rysov výpovede je jej dôvodnosť, pretože zamestnávateľ môže

dať výpoveď zamestnancovi iba z dôvodov výslovne uvedených v . Naviac

existujúci dôvod zakladajúci možnosť výpovede musí byť vo výpovednom prejave vôle

uvedený a skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným

dôvodom. Toto je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Z tohto pohľadu výpoveď

žalovanej ako zamestnávateľa voči žalobcovi ako zamestnancovi spĺňa zákonné podmienky.

V súdenej veci bolo nepochybne preukázané, že náplň práce vedúceho úseku prevencie strát

a bezpečnosti je totožná s náplňou vedúceho čerpacej stanice len sčasti, žalovaná v konaní

preukázala, ktoré kompetencie na ktorú pozíciu prešli po organizačnej zmene. I keď pani E.

K. zastupovala žalobcu počas jeho práceneschopnosti, zastupovala ho len do organizačnej

zmeny, t.j. do 1.7.2009 a od účinnosti organizačnej zmeny kompetencie vedúceho čerpacej

stanice prešli na iné pozície. Z uvedeného vyplýva, že pracovné miesto vedúci na úseku

prevencie, strát a bezpečnosti bolo vytvorené od 1.7.2009, teda viac ako pol roka pred

skončením pracovného pomeru žalobcu. Žalovaná preukázala organizačnú zmenu,

nadbytočnosť zamestnanca a príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou

a nadbytočnosťou zamestnanca. O organizačnej zmene rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa

28. apríla 2009 (č.l. 30 spisu), v ktorom uviedla „z dôvodu racionalizačných opatrení v rámci

prevádzkarne H. s účinnosťou od 1.7.2009 ruší jedno pracovné miesto vedúceho úseku na

oddelení čerpacej stanice“. Toto rozhodnutie je podpísané členom predstavenstva M. F. a

R. P. ako členkou predstavenstva. Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo dané na vedomie

Odborovému zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu dňa 22.5.2009. Žalovaná

splnila i ponukovú povinnosť vhodného miesta u žalovanej. Žalobca toto miesto neprijal.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná ako zamestnávateľ postupovala

v súlade so .

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého prípustnosť

odvodzoval od ustanovenia a dôvodnosť ustanovením

písm.c/ Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudky jednak odvolacieho a jednak

prvostupňového súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Uviedol, že oba súdy vychádzali z rovnakého právneho názoru, že je vecou zamestnávateľa,

ako organizačnú zmenu vykoná a ktorého zamestnanca sa rozhodne pre nadbytočnosť zbaviť.

To, že pracovnú náplň pozície, ktorú predtým vykonával on presunul na inú osobu,

považovali oba súdy za rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré je oprávnený urobiť a nie

za porušenie . Oba súdy preto podľa neho vychádzali

z nesprávneho právneho názoru, že zrušenie pracovnej pozície a presun náplne práce z tejto

zrušenej pozície na inú pracovnú pozíciu, hoci novovytvorenú, nie je porušením § 61 ods. 3

. Všetky úlohy, ktoré ako vedúci čerpacej stanice mal, reálne vykonávala

p. E. K.. Organizačné zmeny žalovanej boli iba zámienkou pre to, aby sa žalovaná ho zbavila

ako zamestnanca a súčasne obišiel . Na preukázanie tohto

tvrdenia navrhol vykonať dôkaz výsluchom E. K., ktorý však ani jeden z konajúcich súdov

nevykonal, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo je dôvod zakladajúci

zmätočnosť konania podľa Ustanovenie je

potrebné vykladať aj rozširujúco tak, že výpoveď z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm.b/

je neplatná aj v prípade, že zamestnávateľ svojím konaním obmedzenie

podľa akýmkoľvek spôsobom obíde. Túto otázku považuje za

otázku zásadného právneho významu, ktorá zakladá prípustnosť tohto dovolania.

Žalovaná navrhla dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania ani

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 a nešlo ani o prípad, že by sa odvolací

súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu. Keďže dovolaním napadnutý

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 238

ods. 1, 2, 3 je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom dovolanie

podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku, ale sa

zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v ale nastáva až vtedy,

ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Žalobca v podanom dovolaní namietal, že tak súd prvého stupňa ako aj odvolací súd

nevykonali dôkazy navrhované, teda skutkový stav zostal nezistený. Konaním oboch súdov

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania

nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (napr.

R 37/1993). Žalobcovi ako účastníkovi konania nebola preto nesprávnym procesným

postupom súdu v zmysle na pojednávaní pred okresným súdom ako aj

odvolacím súdom odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil neprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia žalobcu boli

opodstatnené, ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádzalo

do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. V preskúmavanej veci o takýto

prípad nešlo.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu v súlade s ustanovením

v spojení s odmietol ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné. Pritom (riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania),

nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej dovolací súd nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal, pretože si ich náhradu neuplatnila

( v spojení s a a

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. apríla 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová