Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)590/384260.8965a5.pdf
PDF · 109.45 KB
No categories available
2Cdo/152/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 152/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S EN I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., so sídlom v P.,
zastúpeného JUDr. J. H., advokátom v P., proti žalovanému JUDr. P. K., súdnemu
exekútorovi, Exekútorský úrad B., zastúpenému JUDr. B. N., advokátom v B., za účasti
vedľajšieho účastníka K., so sídlom v B., o zaplatenie 2 738,70 €, vedenej na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 12 C 144/2007, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 28. apríla 2009 sp. zn. 14 Co 64/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 28. novembra 2008 č.k. 12 C 144/2007-76
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 82 506,20 Sk so 7 % ročným úrokom
z omeškania od 8.4.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, trovy právneho zastúpenia
v sume 23 510,-- Sk na účet JUDr. J. H., do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný získal majetkový prospech na úkor žalobcu plnením
bez právneho dôvodu. Žalobca preukázal, že finančné prostriedky boli na účet povinného
zaslané omylom. V exekučnom konaní žalobca nebol účastníkom konania. Žalovaný mal
povinnosť v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené podmienky pre vedenie
exekúcie a v danom prípade sa mohol dozvedieť z Obchodného vestníka (ako aj
z Obchodného registra), že návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok
majetku dlžníka (povinného). Uznesenie bolo vydané 22. marca 2005 a povinný bol
vymazaný z Obchodného registra 18. mája 2005, teda takmer 4 mesiace predtým, ako boli
poukázané finančné prostriedky na účet povinného, ktorý už právne neexistoval. Povinný už
nebol subjektom práv a povinností ani vo vzťahu k oprávnenému, ani vo vzťahu
k exekútorovi, pretože zanikol bez právneho nástupcu. Žalovaný sa v rámci exekúcie
dozvedel najneskôr 20. septembra 2005, že uspokojil trovy exekúcie z finančných
prostriedkov, ktoré nepatrili povinnému. Žalovanému nič nebránilo, aby predmetné finančné
prostriedky žalobcovi vrátil. Prvostupňový súd posúdil daný vzťah ako občianskoprávny
vzťah a vrátenie finančných prostriedkov uložil žalovanému z titulu bezdôvodného
obohatenia. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku mu súd uložil
povinnosť uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Súd o trovách konania rozhodol podľa
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 28. apríla 2009 sp. zn. 14 Co 64/2009
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca omylom poukázal finančné prostriedky
na číslo účtu povinného. Žalovaný ako súdny exekútor tieto finančné prostriedky použil
čiastočne v prospech oprávneného a čiastočne vo výške 82 506,20 Sk (predmet sporu) si
ponechal ako trovy exekúcie. Žalovaný tvrdil, že postupoval v súlade s Exekučným
poriadkom a žalobca, ktorý omylom zaslal peniaze na účet povinného mal postupovať podľa
§ 55 Exekučného poriadku a podať návrh na vylúčenie veci z exekúcie. Ďalej žalovaný
uviedol, že v konaní nie je pasívne legitimovaný. Bolo zrejmé, že povinný, na ktorého
majetok vykonával žalovaný ako súdny exekútor exekúciu, zanikol 18. mája 2005 výmazom
z Obchodného registra (návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka bol
zamietnutý). Z uvedeného dôvodu bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená.
Podľa názoru odvolacieho súdu nebol v danom prípade namieste postup v zmysle § 55 ods. 1
Exekučného poriadku (žaloba o vylúčenie veci z exekúcie). Uvedené zákonné ustanovenie
chráni práva k veci hnuteľnej, alebo nehnuteľnej, ktoré svedčí tretej osobe, voči ktorej je
exekúcia neprípustná. V danom prípade šlo o omylom pripísanú čiastku na účet neexistujúcej
obchodnej spoločnosti. Táto čiastka, ktorú si súdny exekútor ponechal ako trovy exekúcie je
bezdôvodným obohatením súdneho exekútora na úkor žalobcu v zmysle § 451 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že v danom prípade medzi účastníkmi nevznikol žiadny
občiansko-právny vzťah, odvolací súd poukázal na skutočnosť, že bezdôvodné obohatenie
a povinnosť na jeho vydanie vzniká mimozmluvne pri splnení určitých zákonnom
stanovených podmienok. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je viazaná na splnenie
subjektívnych predpokladov a túto povinnosť má každý, kto sa na úkor iného obohatil, či už
úmyselne, alebo z nedbanlivosti. V danom prípade nepochybne boli splnené všetky zákonné
predpoklady bezdôvodného obohatenia. Na strane žalovaného došlo k obohateniu, teda
k zväčšeniu jeho majetku bezdôvodne na úkor žalobcu. Nesporné bolo, že došlo k plneniu,
teda presunu majetkovej hodnoty z majetkovej sféry žalobcu do majetkovej sféry žalovaného.
Rovnako za správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu v časti úroku z omeškania.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nedal návrh na takéto
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol, aby
dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Jeho
prípustnosť vyvodzoval z § 237 písm. b/, c/, f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/
a c/ O.s.p. Uviedol, že názor krajského súdu ohľadne pasívnej legitimácie žalovaného
považuje za nesprávny. Otázka pasívnej legitimácie spočíva v existencii vecnej spôsobilosti.
V takomto prípade účastník konania má síce procesnú spôsobilosť, ale nemá vecnú
spôsobilosť vystupovať ako účastník, pretože nie je spôsobilý brať na seba práva alebo
povinnosti v konkrétnom právnom vzťahu, ktorý je predmetom konania. Ide o prípad
na strane žalovaného, keď nemôže byť nositeľom povinností, ku ktorým ho súd zaviazal
pre neexistenciu právneho vzťahu k predmetu konania. V dôsledku chýbajúceho právneho
vzťahu žalovaného k predmetu konania, nie je splnená základná podmienka pre to, aby mohol
byť žalovaný nositeľom práv, ochrany ktorých sa žalobca domáha. Tým ide o stav nedostatku
vecnej spôsobilosti. Keďže žalovaný nemá žiadny právny vzťah k predmetu sporu a nemôže
byť účastníkom konania, nemôže byť teda ani zaviazaný na plnenie. Preto sú podľa
žalovaného dané podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. c/ O.s.p. Za nesprávny
považuje názor krajského súdu ohľadne vrátenia omylom pripísanej peňažnej čiastky.
Nesúhlasí ani s názorom, že peňažné prostriedky na účte povinného nemožno považovať
za hnuteľné veci patriace tretej osobe. Žalobca mal postupovať podľa § 55 ods. 1 Exekučného
poriadku. Krajský súd nesprávne právne vec posúdil, keď považoval exekuované finančné
prostriedky za bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka s poukazom, že
tento vzťah môže vzniknúť i mimo zmluvného vzťahu.
Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
mimoriadnym opravným prostriedkom.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo
rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože
po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených
rozsudkov, prípustnosť dovolania preto z § 238 O.s.p. vyvodiť nemožno.
Vzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý
rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených
v ustanovení § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.) neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. V zmysle § 237 je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu), ak a) sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle § 237 a/, d/, e/, g/ O.s.p. nenamietal
a tieto vady nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
Dovolateľ v dovolaní namietal vady v zmysle § 237 písm. b/, c/, f/ O.s.p.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť
ani z § 237 písm. b/, c/, f/ O.s.p. (navyše vady podľa § 237 písm. c/, f/ O.s.p. dovolateľ bližšie
nekonkretizoval), pretože tieto vady dovolacím súdom taktiež zistené neboli.
Je zrejmé, že dovolateľ nerozlišuje medzi vecnou legitimáciou a spôsobilosťou byť
účastníkom konania. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa
hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Či je účastník konania vecne
legitimovaný (aktívne alebo pasívne), ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Na rozdiel
od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesnú subjektivitu) má ten, kto má
spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.)
Ustanovenie § 19 O.s.p. sa odvoláva na hmotné právo. Teda od procesnej spôsobilosti
(oprávnenia byť účastníkom konania) treba odlíšiť vecnú legitimáciu, ktorá predstavuje
hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je
subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. V tejto súvislosti treba
uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. b/ O.s.p. nie je rozhodujúci
vzťah vyplývajúci z hmotného práva, ale otázka spôsobilosti byť účastníkom konania.
Nedostatok vecnej legitimácie podľa tohto ustanovenia môže mať za následok len
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a nie prípustnosť dovolania (porovnaj napr.
R 34/1993). Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným
nedostatkom podmienok konania, na ktorý musí súd prihliadnuť v každom štádiu konania
(§ 103 O.s.p.). Tento nedostatok má v každom prípade za následok zastavenie konania (§ 104
ods. 1 prvá veta O.s.p.). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy
k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím (ZSP č. 49/2001).
Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), dovolací súd dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom,
samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle
§ 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli
opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), a dovolateľom vytýkané
skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladali by
ale prípustnosť dovolania. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Pretože prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a vady
konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa
napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2012 JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Jarmila Uhlířová