Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/152/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S EN I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., so sídlom v P.,

zastúpeného JUDr. J. H., advokátom v P., proti žalovanému JUDr. P. K., súdnemu

exekútorovi, Exekútorský úrad B., zastúpenému JUDr. B. N., advokátom v B., za účasti

vedľajšieho účastníka K., so sídlom v B., o zaplatenie 2 738,70 €, vedenej na Okresnom súde

Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 28. apríla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 28. novembra 2008 č.k. -76

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 82 506,20 Sk so 7 % ročným úrokom

z omeškania od 8.4.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, trovy právneho zastúpenia

v sume 23 510,-- Sk na účet JUDr. J. H., do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný získal majetkový prospech na úkor žalobcu plnením

bez právneho dôvodu. Žalobca preukázal, že finančné prostriedky boli na účet povinného

zaslané omylom. V exekučnom konaní žalobca nebol účastníkom konania. Žalovaný mal

povinnosť v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené podmienky pre vedenie

exekúcie a v danom prípade sa mohol dozvedieť z Obchodného vestníka (ako aj

z Obchodného registra), že návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok

majetku dlžníka (povinného). Uznesenie bolo vydané 22. marca 2005 a povinný bol

vymazaný z Obchodného registra 18. mája 2005, teda takmer 4 mesiace predtým, ako boli

2

poukázané finančné prostriedky na účet povinného, ktorý už právne neexistoval. Povinný už

nebol subjektom práv a povinností ani vo vzťahu k oprávnenému, ani vo vzťahu

k exekútorovi, pretože zanikol bez právneho nástupcu. Žalovaný sa v rámci exekúcie

dozvedel najneskôr 20. septembra 2005, že uspokojil trovy exekúcie z finančných

prostriedkov, ktoré nepatrili povinnému. Žalovanému nič nebránilo, aby predmetné finančné

prostriedky žalobcovi vrátil. Prvostupňový súd posúdil daný vzťah ako občianskoprávny

vzťah a vrátenie finančných prostriedkov uložil žalovanému z titulu bezdôvodného

obohatenia. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku mu súd uložil

povinnosť uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Súd o trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 28. apríla 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca omylom poukázal finančné prostriedky

na číslo účtu povinného. Žalovaný ako súdny exekútor tieto finančné prostriedky použil

čiastočne v prospech oprávneného a čiastočne vo výške 82 506,20 Sk (predmet sporu) si

ponechal ako trovy exekúcie. Žalovaný tvrdil, že postupoval v súlade s Exekučným

poriadkom a žalobca, ktorý omylom zaslal peniaze na účet povinného mal postupovať podľa

§ 55 Exekučného poriadku a podať návrh na vylúčenie veci z exekúcie. Ďalej žalovaný

uviedol, že v konaní nie je pasívne legitimovaný. Bolo zrejmé, že povinný, na ktorého

majetok vykonával žalovaný ako súdny exekútor exekúciu, zanikol 18. mája 2005 výmazom

z Obchodného registra (návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka bol

zamietnutý). Z uvedeného dôvodu bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená.

Podľa názoru odvolacieho súdu nebol v danom prípade namieste postup v zmysle § 55 ods. 1

Exekučného poriadku (žaloba o vylúčenie veci z exekúcie). Uvedené zákonné ustanovenie

chráni práva k veci hnuteľnej, alebo nehnuteľnej, ktoré svedčí tretej osobe, voči ktorej je

exekúcia neprípustná. V danom prípade šlo o omylom pripísanú čiastku na účet neexistujúcej

obchodnej spoločnosti. Táto čiastka, ktorú si súdny exekútor ponechal ako trovy exekúcie je

bezdôvodným obohatením súdneho exekútora na úkor žalobcu v zmysle § 451 Občianskeho

zákonníka. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že v danom prípade medzi účastníkmi nevznikol žiadny

občiansko-právny vzťah, odvolací súd poukázal na skutočnosť, že bezdôvodné obohatenie

a povinnosť na jeho vydanie vzniká mimozmluvne pri splnení určitých zákonnom

stanovených podmienok. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je viazaná na splnenie

subjektívnych predpokladov a túto povinnosť má každý, kto sa na úkor iného obohatil, či už

úmyselne, alebo z nedbanlivosti. V danom prípade nepochybne boli splnené všetky zákonné

predpoklady bezdôvodného obohatenia. Na strane žalovaného došlo k obohateniu, teda

k zväčšeniu jeho majetku bezdôvodne na úkor žalobcu. Nesporné bolo, že došlo k plneniu,

teda presunu majetkovej hodnoty z majetkovej sféry žalobcu do majetkovej sféry žalovaného.

Rovnako za správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu v časti úroku z omeškania.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nedal návrh na takéto

rozhodnutie ( ).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol, aby

dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Jeho

prípustnosť vyvodzoval z , , a jeho dôvodnosť z

a c/ Uviedol, že názor krajského súdu ohľadne pasívnej legitimácie žalovaného

považuje za nesprávny. Otázka pasívnej legitimácie spočíva v existencii vecnej spôsobilosti.

V takomto prípade účastník konania má síce procesnú spôsobilosť, ale nemá vecnú

spôsobilosť vystupovať ako účastník, pretože nie je spôsobilý brať na seba práva alebo

povinnosti v konkrétnom právnom vzťahu, ktorý je predmetom konania. Ide o prípad

na strane žalovaného, keď nemôže byť nositeľom povinností, ku ktorým ho súd zaviazal

pre neexistenciu právneho vzťahu k predmetu konania. V dôsledku chýbajúceho právneho

vzťahu žalovaného k predmetu konania, nie je splnená základná podmienka pre to, aby mohol

byť žalovaný nositeľom práv, ochrany ktorých sa žalobca domáha. Tým ide o stav nedostatku

vecnej spôsobilosti. Keďže žalovaný nemá žiadny právny vzťah k predmetu sporu a nemôže

byť účastníkom konania, nemôže byť teda ani zaviazaný na plnenie. Preto sú podľa

žalovaného dané podmienky prípustnosti dovolania podľa Za nesprávny

považuje názor krajského súdu ohľadne vrátenia omylom pripísanej peňažnej čiastky.

Nesúhlasí ani s názorom, že peňažné prostriedky na účte povinného nemožno považovať

za hnuteľné veci patriace tretej osobe. Žalobca mal postupovať podľa § 55 ods. 1 Exekučného

poriadku. Krajský súd nesprávne právne vec posúdil, keď považoval exekuované finančné

prostriedky za bezdôvodné obohatenie podľa s poukazom, že

tento vzťah môže vzniknúť i mimo zmluvného vzťahu.

Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

mimoriadnym opravným prostriedkom.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených

rozsudkov, prípustnosť dovolania preto z vyvodiť nemožno.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ustanovení ( ) neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v V zmysle je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu), ak a) sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle a/, d/, e/, g/ nenamietal

a tieto vady nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Dovolateľ v dovolaní namietal vady v zmysle , ,

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť

ani z , , (navyše vady podľa , dovolateľ bližšie

nekonkretizoval), pretože tieto vady dovolacím súdom taktiež zistené neboli.

Je zrejmé, že dovolateľ nerozlišuje medzi vecnou legitimáciou a spôsobilosťou byť

účastníkom konania. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa

hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Či je účastník konania vecne

legitimovaný (aktívne alebo pasívne), ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Na rozdiel

od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesnú subjektivitu) má ten, kto má

spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva ( )

Ustanovenie sa odvoláva na hmotné právo. Teda od procesnej spôsobilosti

(oprávnenia byť účastníkom konania) treba odlíšiť vecnú legitimáciu, ktorá predstavuje

hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je

subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. V tejto súvislosti treba

uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania podľa nie je rozhodujúci

vzťah vyplývajúci z hmotného práva, ale otázka spôsobilosti byť účastníkom konania.

Nedostatok vecnej legitimácie podľa tohto ustanovenia môže mať za následok len

nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a nie prípustnosť dovolania (porovnaj napr.

R 34/1993). Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným

nedostatkom podmienok konania, na ktorý musí súd prihliadnuť v každom štádiu konania

( ). Tento nedostatok má v každom prípade za následok zastavenie konania (

ods. 1 prvá veta ). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy

k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím (ZSP č. 49/2001).

Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

), dovolací súd dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

6

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom,

samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli

opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), a dovolateľom vytýkané

skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladali by

ale prípustnosť dovolania. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Pretože prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia a vady

konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie podľa v spojení s odmietol ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. apríla 2012 JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová