Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a95/384493.e09928.pdf
PDF · 159.03 KB
No categories available
4Cdo/148/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 148/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., proti žalovaným
1/ J. S., bývajúcemu v I., zastúpeného JUDr. P. G., advokátom v N., 2/ P. D., bývajúcemu
vo S., o 5 674,07 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
19 C 239/2009, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 2. februára
2011, sp. zn. 25 Co 187/2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 2. februára
2011 sp. zn. 25 Co 187/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 30. júna 2010 č.k. 19 C 239/2009-122 uložil
žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 5 674,07 Eur so 6 % úrokom
z omeškania od 18. augusta 2005 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 2 089,93 Eur
na účet advokáta do troch dní, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
žalovaný 1/ bol držiteľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda
a žalovaný 2/ bol v čase dopravnej nehody vodičom tohto motorového vozidla a poistnú
udalosť zavinil. V čase vzniku poistnej udalosti, t.j. k 14. októbru 2004 predmetné motorové
vozidlo nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Poistné za posledné obdobie od 1. januára 2003
do 31. decembra 2003 bolo splatné 1. januára 2003, žalovaný 1/ ho v lehote splatnosti
neuhradil, preto poistenie zodpovednosti zaniklo k 31. januáru 2003 pre nezaplatenie
poistného. Žalovaný 1/, ktorý tvrdil opak, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno
a nevedel súdu predložiť doklad o tom, že by na rok 2003 mal poistné uhradené. Žalobe preto
v plnom rozsahu vyhovel a žalobkyni priznal aj úroky z omeškania od 18. augusta 2005,
pretože žalovaní boli listom z 18. júla 2005 na plnenie v termíne do 17. augusta 2005 vyzvaní,
avšak žalovanú sumu neuhradili. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspechom žalobkyne v konaní.
Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaných rozsudkom z 2. februára 2011 sp. zn.
25 C 187/2010 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. Mal za to, že súd
prvého stupňa nesprávne vo veci rozhodol, keď zaujal nesprávny záver po zle vyhodnotenom
dokazovaní. Uviedol, že nemusel zopakovať dokazovanie písomnými dôkazmi, pretože
vykonanie písomných dôkazov ich prečítaním na obsahu listiny nič nezmení a rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil práve pre iné vyhodnotenie písomných dôkazov, lebo iné ako písomné
dôkazy relevantné vo veci neboli.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok
krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Svoje dovolanie odôvodnila
v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keď namietala, že rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedla, že pokiaľ žalovaný 1/ nevie
preukázať zaplatenie poistného za rok 2003 v čase zániku poistenia, ktoré nastalo 31. januára
2003, je nevyhnutné konštatovať, že poistenie zaniklo 31. januára 2003. Úhrada
žalovaného 1/ z 5. januára 2004 je po započítaní dlžného poistného za čas od 1. januára 2003
do 31. januára 2003 bezdôvodným obohatením na strane poisťovne. Preplatok na poistnom
bol žalovanému 1/ vrátený, ten si však vrátené peniaze nevyzdvihol. Medzinárodná
poisťovacia karta platná od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 a doklad o zaplatení
poistného na rok 2004 nie je bez potvrdenia o zaplatení poistného na rok 2003 dôkazom
o tom, že poistná zmluva uzavretá 13. decembra 2001 bola v čase poistnej udalosti
14. októbra 2004 platná a že poistenie v tom čase trvalo. Poistenie vzniknuté na základe
poistnej zmluvy z 13. decembra 2001 zaniklo zo zákona pre nezaplatenie poistného
31. januára 2003. Naviac, možné je preukázať len zaplatenie poistného a to poštovým
ústrižkom, výpisom z účtu a podobne. Nezaplatenie poistného podľa názoru dovolateľky
postačuje tvrdiť, pokiaľ sa nepreukáže opak, t.j., že poistné zaplatené bolo.
Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhol dovolanie
zamietnuť. Argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa preukázania zaplatenia poistného považuje
za neprimeranú, obmedzujúcu definíciu dôkazu prípustného v občianskom súdnom konaní.
Skutočnosť, že súd mal zaplatenie poistného za preukázanú zo správania žalobkyne a nie len
z jeho správania, zvyšuje objektivitu zistenej skutkovej okolnosti. Žalobkyňou podsúvaný
právny výklad obmedzuje práva účastníka súdneho konania a tým aj právo na spravodlivý
súdny proces a bráni náležitému zisteniu skutkového stavu.
Žalovaný 2/ právo vyjadriť sa k dovolaniu žalobkyne nevyužil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podala účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné
zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p., môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.
(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna z týchto vád dovolateľkou tvrdená nebola
a ani v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu
celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej
bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne
nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť
na ujmu záujmom spoločnosti.
Podľa § 1 O.s.p., Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p., dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Z ustanovenia § 220 O.s.p. vyplýva, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221
ods. 1).
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4.
Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie
dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia
v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu
dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu
zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Len
takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je
neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim
v konečnom dôsledku k záveru o zmene rozsudku súdu prvého stupňa dospel iba na základe
prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Ak odvolací súd v prejednávanej
veci tento zákonný postup nedodržal, potom pri hodnotení dôkazov zaťažil svoje rozhodnutie
a konanie, ktoré mu predchádzalo vadou a konal v rozpore s princípmi spravodlivého procesu
chránenými Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého
stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie (zopakovanie alebo
doplnenie).
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa
na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213
ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre
odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade
so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd
ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti návrhu
a jeho zamietnutiu v celom rozsahu, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov
vykonaných súdom prvého stupňa.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 2. februára 2011,
na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté (rovnako však aj z obsahu odôvodnenia jeho
rozsudku – por. č.l. 150), totiž vyplýva, že krajský súd na tomto pojednávaní okrem
oboznámenia obsahu spisu, rozsudku súdu prvého stupňa, odvolania žalovaných a vyjadrenia
žalobkyne žiadne ďalšie dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom
prvého stupňa, čo v odôvodnení svojho rozhodnutia odôvodnil nepotrebnosťou zopakovania
dokazovania písomnými dôkazmi, keď mal za to, že zopakovaním dokazovania ich
prečítaním sa na ich obsahu nič nemení a rozsudok súdu prvého stupňa zmenil „práve pre iné
vyhodnotenie písomných dôkazov, lebo iné ako písomné dôkazy relevantné vo veci neboli“.
Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že napriek tomu, že zopakovaním dokazovania
prečítaním listinného dôkazu sa na jeho obsahu nič nezmení, odvolací súd má túto povinnosť
uloženú ustanovením § 213 ods. 3 O.s.p., pričom k odlišnému hodnoteniu takéhoto dôkazu
má povinnosť poskytnúť účastníkovi možnosť sa k nemu vyjadriť. Ak tak neurobí, možno
považovať jeho odchylné skutkové závery za nepodložené, urobené v rozpore s ustanovením
§ 132, § 211 a § 213 O.s.p. a v takom prípade je odvolacie konanie postihnuté vadou.
Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce
právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania
oprávnenie na ich hodnotenie. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že
ani podanie správy predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu
konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 215 O.s.p., nie je
zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasledujúcich O.s.p. a nie je dostatočným
podkladom pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia.
Pokiaľ dovolateľka namietala, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Dovolateľkou napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní
podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia
odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu
konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.
Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K takejto vade bol
dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania
(§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2012
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová