Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/148/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., proti žalovaným

1/ J. S., bývajúcemu v I., zastúpeného JUDr. P. G., advokátom v N., 2/ P. D., bývajúcemu

vo S., o 5 674,07 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 2. februára

2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 2. februára

2011 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 30. júna 2010 č.k. -122 uložil

žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 5 674,07 Eur so 6 % úrokom

z omeškania od 18. augusta 2005 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 2 089,93 Eur

na účet advokáta do troch dní, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že

žalovaný 1/ bol držiteľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda

a žalovaný 2/ bol v čase dopravnej nehody vodičom tohto motorového vozidla a poistnú

udalosť zavinil. V čase vzniku poistnej udalosti, t.j. k 14. októbru 2004 predmetné motorové

vozidlo nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla v zmysle o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene

a doplnení niektorých zákonov. Poistné za posledné obdobie od 1. januára 2003

do 31. decembra 2003 bolo splatné 1. januára 2003, žalovaný 1/ ho v lehote splatnosti

neuhradil, preto poistenie zodpovednosti zaniklo k 31. januáru 2003 pre nezaplatenie

poistného. Žalovaný 1/, ktorý tvrdil opak, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno

a nevedel súdu predložiť doklad o tom, že by na rok 2003 mal poistné uhradené. Žalobe preto

2

v plnom rozsahu vyhovel a žalobkyni priznal aj úroky z omeškania od 18. augusta 2005,

pretože žalovaní boli listom z 18. júla 2005 na plnenie v termíne do 17. augusta 2005 vyzvaní,

avšak žalovanú sumu neuhradili. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením

a úspechom žalobkyne v konaní.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaných rozsudkom z 2. februára 2011 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. Mal za to, že súd

prvého stupňa nesprávne vo veci rozhodol, keď zaujal nesprávny záver po zle vyhodnotenom

dokazovaní. Uviedol, že nemusel zopakovať dokazovanie písomnými dôkazmi, pretože

vykonanie písomných dôkazov ich prečítaním na obsahu listiny nič nezmení a rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil práve pre iné vyhodnotenie písomných dôkazov, lebo iné ako písomné

dôkazy relevantné vo veci neboli.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok

krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Svoje dovolanie odôvodnila

v zmysle ustanovenia , keď namietala, že rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedla, že pokiaľ žalovaný 1/ nevie

preukázať zaplatenie poistného za rok 2003 v čase zániku poistenia, ktoré nastalo 31. januára

2003, je nevyhnutné konštatovať, že poistenie zaniklo 31. januára 2003. Úhrada

žalovaného 1/ z 5. januára 2004 je po započítaní dlžného poistného za čas od 1. januára 2003

do 31. januára 2003 bezdôvodným obohatením na strane poisťovne. Preplatok na poistnom

bol žalovanému 1/ vrátený, ten si však vrátené peniaze nevyzdvihol. Medzinárodná

poisťovacia karta platná od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 a doklad o zaplatení

poistného na rok 2004 nie je bez potvrdenia o zaplatení poistného na rok 2003 dôkazom

o tom, že poistná zmluva uzavretá 13. decembra 2001 bola v čase poistnej udalosti

14. októbra 2004 platná a že poistenie v tom čase trvalo. Poistenie vzniknuté na základe

poistnej zmluvy z 13. decembra 2001 zaniklo zo zákona pre nezaplatenie poistného

31. januára 2003. Naviac, možné je preukázať len zaplatenie poistného a to poštovým

ústrižkom, výpisom z účtu a podobne. Nezaplatenie poistného podľa názoru dovolateľky

postačuje tvrdiť, pokiaľ sa nepreukáže opak, t.j., že poistné zaplatené bolo.

Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhol dovolanie

zamietnuť. Argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa preukázania zaplatenia poistného považuje

za neprimeranú, obmedzujúcu definíciu dôkazu prípustného v občianskom súdnom konaní.

3

Skutočnosť, že súd mal zaplatenie poistného za preukázanú zo správania žalobkyne a nie len

z jeho správania, zvyšuje objektivitu zistenej skutkovej okolnosti. Žalobkyňou podsúvaný

právny výklad obmedzuje práva účastníka súdneho konania a tým aj právo na spravodlivý

súdny proces a bráni náležitému zisteniu skutkového stavu.

Žalovaný 2/ právo vyjadriť sa k dovolaniu žalobkyne nevyužil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné

zrušiť.

Podľa ustanovenia , dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

V zmysle , môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna z týchto vád dovolateľkou tvrdená nebola

a ani v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa , upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

5

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa , dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221

ods. 1).

Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Len

takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je

neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim

v konečnom dôsledku k záveru o zmene rozsudku súdu prvého stupňa dospel iba na základe

prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Ak odvolací súd v prejednávanej

veci tento zákonný postup nedodržal, potom pri hodnotení dôkazov zaťažil svoje rozhodnutie

a konanie, ktoré mu predchádzalo vadou a konal v rozpore s princípmi spravodlivého procesu

chránenými a Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie (zopakovanie alebo

doplnenie).

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade

so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd

ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti návrhu

a jeho zamietnutiu v celom rozsahu, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov

vykonaných súdom prvého stupňa.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 2. februára 2011,

na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté (rovnako však aj z obsahu odôvodnenia jeho

rozsudku – por. č.l. 150), totiž vyplýva, že krajský súd na tomto pojednávaní okrem

oboznámenia obsahu spisu, rozsudku súdu prvého stupňa, odvolania žalovaných a vyjadrenia

žalobkyne žiadne ďalšie dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom

prvého stupňa, čo v odôvodnení svojho rozhodnutia odôvodnil nepotrebnosťou zopakovania

dokazovania písomnými dôkazmi, keď mal za to, že zopakovaním dokazovania ich

prečítaním sa na ich obsahu nič nemení a rozsudok súdu prvého stupňa zmenil „práve pre iné

vyhodnotenie písomných dôkazov, lebo iné ako písomné dôkazy relevantné vo veci neboli“.

Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že napriek tomu, že zopakovaním dokazovania

prečítaním listinného dôkazu sa na jeho obsahu nič nezmení, odvolací súd má túto povinnosť

uloženú ustanovením , pričom k odlišnému hodnoteniu takéhoto dôkazu

má povinnosť poskytnúť účastníkovi možnosť sa k nemu vyjadriť. Ak tak neurobí, možno

považovať jeho odchylné skutkové závery za nepodložené, urobené v rozpore s ustanovením

, a a v takom prípade je odvolacie konanie postihnuté vadou.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že

ani podanie správy predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu

konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je

zopakovaním dokazovania v zmysle a nasledujúcich a nie je dostatočným

podkladom pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia.

Pokiaľ dovolateľka namietala, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Dovolateľkou napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní

podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania

( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. apríla 2012

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová