Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/61/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. Art. A. H.,

bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou so sídlom v Novom Meste

nad Váhom, Poľovnícka 2040/10, proti ţalovanej V. M., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr.

Viktorom Šurkom, advokátom so sídlom v Ţiari nad Hornom, SNP 120, o zaplatenie 23

235,75 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 10. októbra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 10. októbra 2011 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd dovolaním napadnutým uznesením

potvrdil uznesenie Okresného súdu Ţiar nad Hronom z 29. júla 2011 č.k. -27,

ktorým nebolo ţalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Potvrdenie

prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Na doplnenie dôvodov prvostupňového uznesenia

uviedol, ţe bolo potrebné prihliadať aj na osobitné postavenie ţalobkyne vyplývajúce z toho,

ţe si uplatňuje právo na zaplatenie istiny, nadobudnuté zmluvou o postúpení pohľadávky, a ţe

uţ pri uzatváraní tejto zmluvy si bola vedomá, ţe nemusí od ţalovanej obdrţať ţiadne

plnenie.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnila podľa ustanovení a Poukazovala

na nesprávny názor odvolacieho súdu o jej osobitnom postavení, ktoré má vyplývať

zo skutočnosti, ţe si v konaní uplatňuje zaplatenie peňaţnej istiny. Ďalej uviedla, ţe k odplate

za postúpenú pohľadávku má prísť aţ po prijatí úhrady od ţalovanej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel

k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy apod.).

K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie,

ktorým nebolo vyhovené (celkom, prípadne aj len čiastočne) návrhu účastníka na oslobodenie

od súdnych poplatkov, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny. V zmysle čl. 46 ods. 1

totiţ kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným spôsobom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Toto právo má kaţdý, teda i ten, kto nemá

finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. Preto aj keď zákon stanovuje povinnosť

uhradiť súdny poplatok ako podmienku pri uplatňovaní práva v občianskom súdom konaní,

súčasne upravuje okolnosti, za ktorých moţno túto podmienku odpustiť. Keďţe zákonným

dôsledkom nezaplatenia súdneho poplatku môţe byť zastavenie konania, nesprávnym

posúdením podmienok pre odpustenie poplatkovej povinnosti môţe byť znemoţnené právo

na súdnu ochranu a teda moţnosť účastníka konať pred súdom.

Podľa veta prvá na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom

alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú

a ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Účelom uvedeného ustanovenia je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové

a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky,

a to nepriaznivá finančná situácia a pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane

ţiadateľa. Oprávnenosť ţiadosti preto hodnotí súd z hľadiska splnenia týchto podmienok,

pričom vychádza zo skutočností preukázaných ţiadateľom.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací súd pri posudzovaní

opodstatnenosti ţiadosti ţalobkyne o priznanie oslobodenia (prípadne aj čiastočného)

od súdnych poplatkov v zmysle vyššie uvedených zásad nepostupoval.

Predovšetkým treba uviesť, ţe záver odvolacieho súdu o nesplnení podmienok

pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na strane ţalobkyne je v rozpore

so skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel prvostupňový súd a s ktorými sa odvolací súd

stotoţnil, a to ţe ţalobkyňa bola v čase podania ţaloby študentkou, ţe nepoberala sociálne

štipendium a ţe jej mesačné náklady predstavujú sumu 720,55 EUR, pričom ich v plnom

rozsahu uhrádza jej matka. Okrem toho je záver odvolacieho súdu aj výsledkom nesprávnej

aplikácie ustanovenia veta prvá Odvolací súd totiţ nerešpektoval znenie

tohto ustanovenia, keď posudzoval vec z hľadísk, ktoré idú nad rámec zákona (údajné

osobitné postavenie ţalobkyne, ako osoby vymáhajúcej peňaţné plnenie, na ktoré nadobudla

právo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky). Pri posudzovaní majetkových pomerov

ţalobkyne neprihliadol na dôleţitú skutočnosť, a to ţe odplatu za pohľadávku nadobudnutú

postúpením má uhradiť aţ po úspešnom vymoţení peňazí od ţalovanej. Vyslovil tieţ názor,

ţe ţalobkyňa si mala byť „vedomá, ţe nemusí obdrţať od kupujúcej (ţalovanej) ţiadne plnenie“

a pre túto „vedomosť“ jej nebolo moţné priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, aj keby

to jej sociálna situácia inak odôvodňovala. Tento názor odvolacieho súdu nemoţno povaţovať

za správny, nakoľko by zo súdnej ochrany vopred vylučoval niektorých účastníkov, ktorí

si uplatňujú určitý druh nárokov. Toto podľa názoru odvolacieho súdu „osobitné postavenie“

osôb, ktoré si uplatňujú peňaţnú pohľadávku, ktorá im bola postúpená, nemá ţiadnu oporu

v zákone, a ako dôvod odmietnutia oslobodenia od súdnych poplatkov nemôţe obstáť.

Odvolací súd teda hodnotil oprávnenosť ţiadosti ţalobkyne o oslobodenie od súdnych

poplatkov nad rámec vyplývajúci z ustanovenia a vzal do úvahy

v neprospech ţalobkyne aj také skutočnosti, ktoré z predloţených dôkazov nevyplynuli. Jeho

rozhodnutie, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia

od poplatkov, je teda zaloţené na nesprávnom posúdení podmienok pre odpustenie

poplatkovej povinnosti. Takýmto nesprávnym rozhodnutím odvolací súd odňal ţalobkyni

moţnosť konať pred súdom v zmysle , čím zaloţil prípustnosť a zároveň

aj dôvodnosť podaného dovolania.

So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2012

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková