Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
088/383835.c61377.pdf
PDF · 97.14 KB
No categories available
6Cdo/61/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 61/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. Art. A. H.,
bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou so sídlom v Novom Meste
nad Váhom, Poľovnícka 2040/10, proti ţalovanej V. M., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr.
Viktorom Šurkom, advokátom so sídlom v Ţiari nad Hornom, SNP 120, o zaplatenie 23
235,75 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn.
7 Ro 314/2010, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 10. októbra 2011 sp. zn. 13 Co 297/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 10. októbra 2011 sp. zn. 13 Co 297/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd dovolaním napadnutým uznesením
potvrdil uznesenie Okresného súdu Ţiar nad Hronom z 29. júla 2011 č.k. 7 Ro 314/2010-27,
ktorým nebolo ţalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Potvrdenie
prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Na doplnenie dôvodov prvostupňového uznesenia
uviedol, ţe bolo potrebné prihliadať aj na osobitné postavenie ţalobkyne vyplývajúce z toho,
ţe si uplatňuje právo na zaplatenie istiny, nadobudnuté zmluvou o postúpení pohľadávky, a ţe
uţ pri uzatváraní tejto zmluvy si bola vedomá, ţe nemusí od ţalovanej obdrţať ţiadne
plnenie.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolanie odôvodnila podľa ustanovení § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Poukazovala
na nesprávny názor odvolacieho súdu o jej osobitnom postavení, ktoré má vyplývať
zo skutočnosti, ţe si v konaní uplatňuje zaplatenie peňaţnej istiny. Ďalej uviedla, ţe k odplate
za postúpenú pohľadávku má prísť aţ po prijatí úhrady od ţalovanej.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel
k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy apod.).
K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie,
ktorým nebolo vyhovené (celkom, prípadne aj len čiastočne) návrhu účastníka na oslobodenie
od súdnych poplatkov, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny. V zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky totiţ kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným spôsobom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Toto právo má kaţdý, teda i ten, kto nemá
finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. Preto aj keď zákon stanovuje povinnosť
uhradiť súdny poplatok ako podmienku pri uplatňovaní práva v občianskom súdom konaní,
súčasne upravuje okolnosti, za ktorých moţno túto podmienku odpustiť. Keďţe zákonným
dôsledkom nezaplatenia súdneho poplatku môţe byť zastavenie konania, nesprávnym
posúdením podmienok pre odpustenie poplatkovej povinnosti môţe byť znemoţnené právo
na súdnu ochranu a teda moţnosť účastníka konať pred súdom.
Podľa § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom
alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú
a ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Účelom uvedeného ustanovenia je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové
a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky,
a to nepriaznivá finančná situácia a pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane
ţiadateľa. Oprávnenosť ţiadosti preto hodnotí súd z hľadiska splnenia týchto podmienok,
pričom vychádza zo skutočností preukázaných ţiadateľom.
Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací súd pri posudzovaní
opodstatnenosti ţiadosti ţalobkyne o priznanie oslobodenia (prípadne aj čiastočného)
od súdnych poplatkov v zmysle vyššie uvedených zásad nepostupoval.
Predovšetkým treba uviesť, ţe záver odvolacieho súdu o nesplnení podmienok
pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na strane ţalobkyne je v rozpore
so skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel prvostupňový súd a s ktorými sa odvolací súd
stotoţnil, a to ţe ţalobkyňa bola v čase podania ţaloby študentkou, ţe nepoberala sociálne
štipendium a ţe jej mesačné náklady predstavujú sumu 720,55 EUR, pričom ich v plnom
rozsahu uhrádza jej matka. Okrem toho je záver odvolacieho súdu aj výsledkom nesprávnej
aplikácie ustanovenia § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. Odvolací súd totiţ nerešpektoval znenie
tohto ustanovenia, keď posudzoval vec z hľadísk, ktoré idú nad rámec zákona (údajné
osobitné postavenie ţalobkyne, ako osoby vymáhajúcej peňaţné plnenie, na ktoré nadobudla
právo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky). Pri posudzovaní majetkových pomerov
ţalobkyne neprihliadol na dôleţitú skutočnosť, a to ţe odplatu za pohľadávku nadobudnutú
postúpením má uhradiť aţ po úspešnom vymoţení peňazí od ţalovanej. Vyslovil tieţ názor,
ţe ţalobkyňa si mala byť „vedomá, ţe nemusí obdrţať od kupujúcej (ţalovanej) ţiadne plnenie“
a pre túto „vedomosť“ jej nebolo moţné priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, aj keby
to jej sociálna situácia inak odôvodňovala. Tento názor odvolacieho súdu nemoţno povaţovať
za správny, nakoľko by zo súdnej ochrany vopred vylučoval niektorých účastníkov, ktorí
si uplatňujú určitý druh nárokov. Toto podľa názoru odvolacieho súdu „osobitné postavenie“
osôb, ktoré si uplatňujú peňaţnú pohľadávku, ktorá im bola postúpená, nemá ţiadnu oporu
v zákone, a ako dôvod odmietnutia oslobodenia od súdnych poplatkov nemôţe obstáť.
Odvolací súd teda hodnotil oprávnenosť ţiadosti ţalobkyne o oslobodenie od súdnych
poplatkov nad rámec vyplývajúci z ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. a vzal do úvahy
v neprospech ţalobkyne aj také skutočnosti, ktoré z predloţených dôkazov nevyplynuli. Jeho
rozhodnutie, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia
od poplatkov, je teda zaloţené na nesprávnom posúdení podmienok pre odpustenie
poplatkovej povinnosti. Takýmto nesprávnym rozhodnutím odvolací súd odňal ţalobkyni
moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., čím zaloţil prípustnosť a zároveň
aj dôvodnosť podaného dovolania.
So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2012
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková