Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/51/2011

Potvrdené rozhodnutím 5Sžf/50/2011
„Najvyšší súd 5Sžf/50/2011 Slovenskej republiky 5Sžf/51/2011 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci ţalobcu F., bytom B., zastúpeného JUDr. Máriou Konrádovou, advokátkou, so sídlom Farská č. 9, Nitra, proti ţalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutí ţalovaného č. I/224/13162-84413/2010/992117-r, č. I/224/13169- 84702/2010/992117-r a č. I/224/13163-84418/2010/ 992117-r všetky z 30. júla 2010, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/165/2010-207 z 28. júna 2011 a o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/165/2010-225 z 09. augusta 2011, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/165/2010-207 z 28. júna 2011 p o t v r d z u j e . Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/165/2010-225 z 09. augusta 2011 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . 2 5Sţf/50/2011 5Sţf/51/2011"

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci ţalobcu F., bytom B., zastúpeného JUDr. Máriou Konrádovou,

advokátkou, so sídlom Farská č. 9, Nitra, proti ţalovanému Finančnému riaditeľstvu

Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie

rozhodnutí ţalovaného č. I/224/13162-84413/2010/992117-r, č. I/224/13169-

84702/2010/992117-r a č. I/224/13163-84418/2010/ 992117-r všetky z 30. júla 2010, konajúc

o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. -207 z 28. júna

2011 a o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, č. k. -225

z 09. augusta 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre,

č. k. -207 z 28. júna 2011 p o t v r d z u j e .

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre, č. k. -225

z 09. augusta 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j

ods. 1 (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou

sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí ţalovaného ako

i prvostupňových rozhodnutí správcu dane, dodatočných platobných výmerov Daňového

úradu Šurany ( ďalej len „správca dane“) č. 633/230/582/10/Hru, č. 633/230/590/10/Hru

a č. 633/230/583/10/Hru, všetky z 21.01.2010, ktorými správca dane na základe výsledkov

daňovej kontroly podľa o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov účinného do 31.12.2011 (ďalej len „zákon o správe daní“) vyrubil rozdiel dane

z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) oproti nadmernému odpočtu na DPH uplatnenému

ţalobcom v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia, v poradí uvádzaných dodatočných

platobných výmerov, mesiaca marec 2005 v sume 5.603,23 eura, december 2005 v sume

7.277,70 eura a apríl 2005 v sume 6.053,30 eura. Dôvodom zníţenia ţalobcom uplatnenej

výšky nadmerného odpočtu DPH na vstupe bolo porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2

písm. a/ o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o DPH“), pričom správca dane neuznal ţalobcom predloţené daňové

doklady – pokladničné doklady z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „ERP“)

DKP č. 6330031413633001 vystavených dodávateľom pohonných hmôt FORSAGE,

spol. s r. o. Na základe výsledkov dokazovania vykonaného v rámci daňovej kontroly správca

dane zistil, ţe ţalobcom predloţené daňové doklady nemajú reálny základ, nakoľko

sa nepodarilo preukázať uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení.

Krajský súd v Nitre v medziach ţaloby podanej ţalobcom preskúmal napadnuté

rozhodnutia, prvostupňové rozhodnutia správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo

ich vydaniu a dospel k záveru, ţe rozhodnutia a postup správneho orgánu sú v súlade

so zákonom. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na výsledky dokazovania

vykonaného pri preverovaní sporného nákupu pohonných hmôt ţalobcom od dodávateľa

FORSAGE, spol. s r. o., ktorý sa realizoval na čerpacej stanici nachádzajúcej

sa na Hviezdoslavovej ulici č. 64, Šurany. Podľa krajského súdu vykonaným dokazovaním

zo strany správcu dane sa nepodarila jednoznačne preukázať realizácia zdaniteľných plnení,

predovšetkým skutočnosťou, ţe vyradené daňové doklady nekorešpondovali s obsahom

kontrolných pások obchodnej spoločnosti FORSAGE, spol. s r. o. z vyššie uvedenej ERP

3

a obsahom knihy pokladnice a trţieb k tejto pokladnici, t. j. daňové doklady z ERP predloţené

ţalobcom ku kontrole nesúhlasili s údajmi na kontrolných páskach dodávateľa,

a to v poradových číslach dokladov, v čase nablokovania tovaru, mnoţstva tovaru, ceny

tovaru a druhu tovaru. Avšak uvedené identifikátory z kontrolnej pásky ERP boli zhodné

s daňovými dokladmi náhodne vybratého iného daňového subjektu, ktorý nakupoval pohonné

hmoty u vyššie uvedeného dodávateľa. Taktieţ správca dane preveril denné uzávierky

za kontrolované mesiace v knihe pokladnice a trţieb a tie sa zhodovali s obsahom kontrolných

pások ERP dodávateľa. Realizáciu dodania ţalobcom deklarovaného tovaru spochybnili

aj číselné porovnania, z ktorých vyplynulo, ţe dodávateľ FORSAGE, spol. s r. o. za sledované

obdobie na vyššie uvedenej čerpacej stanici predal menšie mnoţstvo pohonných hmôt

za hotovostné platby cez ERP ako bolo nakúpené mnoţstvo pohonných hmôt deklarované

ţalobcom na základe ním predloţených pokladničných daňových dokladov, t. j. ţalobca

si uplatnil odpočet DPH za nákup väčšieho mnoţstva nafty, ako dodávateľ celkovo cez ERP

predal. Krajský súd, tak ako oba stupne správnych daňových orgánov, vyhodnotil výpovede

svedkov zamestnancov dodávateľa ako i zamestnancov ţalobcu ako dôkaz, na základe

ktorého nemoţno jednoznačne preukázať skutočnosti preukazujúce vznik nároku ţalobcu

na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za nákup pohonných hmôt deklarovaný spornými

daňovými dokladmi, nakoľko rozpory vo výpovediach a ich analýza v súlade so zásadou

voľného hodnotenia dôkazov jednoznačne nevyvrátili pochybnosti o uskutočnení sporného

dodania tovaru. Krajský súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku postupne zaujal

stanovisko ku všetkým relevantným dôkazom vykonaným správcom dane, pričom bral

do úvahy vyjadrenia Colného úradu Nitra, iných doţiadaných úradov a Elektrotechnického

výskumného a projektového ústavu, a. s., Nová Dubnica. V neprospech ţalobcových tvrdení

svedčiaci za podporný dôkaz označil porovnanie spotreby pohonných hmôt kupovaných

na predmetnej čerpacej stanici dodávateľa FORSAGE spol. s r. o. s iným porovnateľným

daňovým subjektom podnikajúcim v tamojšej oblasti v poľnohospodárskej výrobe. Krajský

súd konštatoval, ţe postupom správcu dane a napádanými rozhodnutiami neboli porušené

zásady daňového konania ani práva ţalobcu, pričom dôkazy boli získané a vykonané podľa

zákona a vyhodnotené boli v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

Krajský súd v nadväznosti na výsledky dokazovania a s poukazom na znenia § 19

ods. 1 zákona o DPH, § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH a § 51 ods. 1 písm. a/ a ods. 2

v spojení s § 71 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH vyslovil právny záver, ţe právo na odpočet

dane z tovaru vzniká platiteľovi dane v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť

4

inému dodávateľskému daňovému subjektu. Avšak v spornom prípade vzhľadom na celkové

mnoţstvo predaných pohonných hmôt cez ERP a vzhľadom na vydokladované mnoţstvo

takéhoto nákupu ţalobcom, presahujúce mnoţstvo predanej nafty v hotovosti, nie je moţné

súhlasiť s tvrdením ţalobcu ohľadne deklarovaného uskutočnenia zdaniteľných plnení. Podľa

krajského súdu uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou odpočtu DPH,

pričom formálna existencia dokladu z ERP spolu s výdavkovými pokladničnými dokladmi

ţalobcu nie sú podkladom pre odpočítanie DPH, ak nie je odstránená pochybnosť o realizácii

zdaniteľného plnenia. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na skutočnosť, ktorá

spochybnila mnoţstvo ţalobcom deklarovaného nákupu pohonných hmôt realizovaného

formou hotovostných platieb evidovaných na predmetnej ERP dodávateľa (dodávateľ

FORSAGE, spol. s r. o. mal v roku 2005 predať na hotovostný nákup 131.021 litrov nafty

a ţalobca v uvedenom roku deklaroval nákup pohonných hmôt za platby v hotovosti cez ERP

u uvedeného dodávateľa v objeme 339.600 litrov, čo je o 208.579 litrov nafty viac ako bol

predaj nafty na čerpacej stanici).

K namietanému odlišnému postupu správcu dane v prípade určenia daňovej povinnosti

ţalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007 krajský súd zhrnul postupnosť

vydávaných rozhodnutí vo veci určenia vyššie uvedenej DPH (prvý dodatočný platobný

výmer z 28.11.2007 vo veci bol rozhodnutím odvolacieho orgánu z 12.03.2008 zrušený a vec

vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom následne vydané

prvostupňové rozhodnutie z 05.05.2009 bolo rozhodnutím ţalovaného z 10.09.2009 zmenené

tak, ţe vo výroku dodatočného platobného výmeru zníţil nadmerný odpočet uvedený

v daňovom priznaní za opakovane kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2007

zo sumy 12.171,91 eura na sumu 12.140,91 eura). Podľa krajského súdu kontrola

oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu za marec 2007 bola samostatnou daňovou

kontrolou a jej výsledky nemohli ovplyvniť daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia

mesiacov v rokoch 2005 a 2006.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe podľa

neúspešnému ţalobcovi uplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal.

Napadnutým uznesením č. k. -225 z 09.08.2011 Krajský súd v Nitre

uloţil ţalobcovi podľa poloţky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) zaplatiť súdny poplatok v sume 198 eura

5

(t. j. 3 x 66 eura, predmetom preskúmania boli štyri rozhodnutia ţalovaného napadnuté

samostatnými ţalobami pred spojením veci do konania vedeného pod sp. zn. )

za podané odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. -207

z 28.06.2011.

Obe tieto rozhodnutia ţalobca napadol včas podanými odvolaniami.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2

písm. f/ , domáhajúc sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

zmenil tak, ţe vyhovie jeho ţalobnému petitu a zruší napádané rozhodnutia ţalovaného

a správcu dane. Ţalobca krajskému súdu vytýkal nesprávne právne a skutkové posúdenie

prejednávanej veci.

Ţalobca namietal porušenie § 2 ods. 1 a ods. 3 zákona o správe daní zo strany

krajského súdu a ţalovaného, keď dôkazy vykonané v rámci daňovej kontroly svedčiace

v prospech ţalobcu vyhodnotili nesprávne, a to tým, ţe navrhované dôkazy nevykonali alebo

vykonané vyhodnotili jednostranne.

Krajský súd sa podľa ţalobcu nevysporiadal s námietkami ţalobcu ohľadne

nevykonania ţalobcom navrhovaných dôkazov v rámci daňového konania, s námietkami

ţalobcu k nesprávnemu vyhodnoteniu výpovedí vypočutých svedkov, s námietkou ohľadne

nejednotného postupu a rozhodovania správcu dane v porovnaní s určením daňovej povinnosti

na DPH za mesiac marec 2007, ako i s námietkou ohľadne právneho záveru vyplývajúceho

z rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27.09.2007 číslo C-409-04 vo veci Teleos

plc. vo vzťahu k zásade aplikovanej slovenskými daňovými orgánmi s odvolaním na § 49

zákona o DPH.

Za závaţné porušenie svojich práv v daňovom konaní ţalobca povaţoval skutočnosť,

ţe správca dane ohľadne preukázania existencie sporných zdaniteľných plnení preniesol celé

dôkazné bremeno na ţalobcu, pričom nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to znalecké

dokazovanie spornej elektronickej registračnej pokladnice a nepreveril uskutočnenie sporných

zdaniteľných plnení kontrolou účtovníctva dodávateľa FORSAGE, spol. s r. o., z ktorého

v daňovom konaní správca dane pri určení ţalobcovej daňovej povinnosti vychádzal,

a to bez ohľadu na to, ţe podľa ţalobcu dodávateľská spoločnosť FORSAGE, spol. s r. o.

porušovala celý rad predpisov – colných, daňových, účtovných, prestala podnikať a „stratila“

predmetnú elektronickú registračnú pokladnicu.

6

Podľa ţalobcu znaleckým dokazovaním ERP by sa preukázalo, či ním k daňovej

kontrole predkladané pokladničné daňové doklady boli vystavené dodávateľom pohonných

hmôt FORSAGE, spol. s r. o.. V prípade pozitívneho výsledku by bolo preukázané,

ţe dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a ţalobcovi právo na odpočet DPH.

Ţalobca videl pochybenie tak krajského súdu ako i daňových orgánov v nesprávnom

vyhodnotení svedeckých výpovedí zamestnancov dodávateľa FORSAGE, spol. s r. o., ktorí

jednoznačne potvrdili pravidelné čerpanie väčšieho mnoţstva nafty a benzínu zamestnancami

ţalobcu, pričom krajský súd v napadnutom rozsudku len prevezmúc tvrdenie ţalovaného

neodôvodnil, v čom povaţuje svedecké výpovede za nepresvedčivé. Krajský súd sa taktieţ

podľa ţalobcu nevysporiadal s otázkou, ako z odpovedí doţiadaných orgánov a zo zistení

iných daňových subjektov (ţalobca mal zrejme na mysli porovnanie spotreby a daňových

dokladov iných daňových subjektov s kontrolnou páskou ERP dodávateľa pohonných hmôt)

vyplynul záver, ţe ţalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH.

Ţalobca spochybnil dôkaz porovnania spotreby pohonných hmôt ţalobcu

s porovnateľným podnikateľom v poľnohospodárskej výrobe, pretoţe správca dane, ţalovaný

a ani krajský súd sa nezaoberali spotrebou nafty u ţalobcu vychádzajúc z pracovných

výkazov, pracovných zmlúv, predaja tovaru a sluţieb ţalobcom, ktoré, podľa ţalobcu,

jednoznačne preukazujú spotrebované mnoţstvo nafty u ţalobcu v roku 2005. V súvislosti

s touto odvolacou námietkou ţalobca k odvolaniu priloţil kópie ním vystavených príkazov

na prácu a výkazov práce, pohybu spotreby pohonných hmôt.

Ţalobca taktieţ v odvolaní poukázal nato, ţe v priebehu daňového konania i v konaní

pred krajským súdom deklaroval a vysvetľoval dôvody, pre ktoré nakupoval cenovo

nezvýhodnenú naftu na čerpacej stanici a nevyčerpal odberný poukaz na nákup daňovo

zvýhodneného minerálneho oleja na rok 2005 (nevyčerpal 60.256 litrov tzv. červenej nafty),

pričom s jeho vysvetlením sa ţalovaný ani krajský súd nevysporiadali.

Ţalobca v súvislosti s nezákonnosťou napádaných správnych rozhodnutí poukázal

na skoršie rozhodnutie správcu dane vo veci určenia daňovej povinnosti ţalobcu

za zdaňovacie obdobie marec 2007, ktoré vychádzalo z rovnakých skutkových zistení,

t. j. ţalobca predloţil ku kontrole doklady z elektronickej registračnej pokladnice dodávateľa

FORSAGE, spol. s r .o., ktoré taktieţ neboli evidované na kontrolnej páske uvedenej ERP

dodávateľa, a tieto boli ţalovaným akceptované a ţalobcovi bolo uznané právo na nadmerný

odpočet DPH. Podľa ţalobcu by mal správca dane rozhodovať v týchto identických veciach

rovnako.

7

Ţalobca citujúc právny záver obsiahnutý v rozsudku Európskeho súdneho dvora

z 27.09.2007 číslo C-409-04 vo veci Teleos plc. mal za to, ţe on podľa svojich moţností prijal

všetky rozumné opatrenia na uistenia sa, ţe dodávateľ FORSAGE, spol. s r. o.

je podnikateľom – výpisom z obchodného registra a na stránke daňového riaditeľstva zistil,

ţe táto spoločnosť je platcom DPH. Ţalobca namietal, ţe iné opatrenia na zamedzenie

podvodu voči nemu nemohol vykonať, a preto, keď k daňovej kontrole predloţil doklady

pochádzajúce zo spornej ERP dodávateľa, riadne ich zaúčtoval a nakúpenú naftu riadne

pouţil na svoje zdaniteľné plnenia, s poukazom na predchádzajúce rozhodnutie správcu dane

ohľadne kontrolovanej daňovej povinnosti na DPH za mesiac marec 2007, ţalobcovi vznikol

nárok na nadmerný odpočet DPH z titulu uznania takto v dobrej viere získaných daňových

dokladov.

Proti uzneseniu krajského súdu ţalobca podal odvolanie z dôvodu § 205 ods. 2 písm. f/

, nakoľko podľa ţalobcu toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Ţalobca s poukazom na ustanovenie

dôvodil, ţe poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania, pričom v spojení s určením

výšky poplatku poloţkou č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, t. j. z návrhu

na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe ţaloby,

sa pod pojem návrh zahŕňa aj odvolanie. Vzhľadom k tomu, ţe krajský súd podľa § 112 ods. 1

spojil tri veci na spoločné konanie a vydal v preskúmavanej veci jeden rozsudok, ktorý

je napadnutý odvolaním, ţalobca sa domnieva, ţe súdny poplatok by mal platiť len vo výške

66 eur za podanie jedného odvolania proti jednému rozhodnutiu súdu. Prato ţalobca navrhol,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, ţe bude ţalobcovi uloţená povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 66 eur.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok

prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil, pretoţe ţalobca v odvolaní neuvádza ţiadne

nové dôkazy a argumenty, ktoré by preukázali nezákonnosť postupu daňových orgánov,

pričom v dôvodoch svojho petitu odkazuje na obsah jeho vyjadrenia k podanej ţalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 v spojení s veta prvá ) preskúmal obe napadnuté rozhodnutia

8

krajského súdu a konania, ktoré im predchádzali v rozsahu a medziach podaného odvolania

( v spojení s veta prvá ); odvolania prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1

a ods. 3 v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru,

ţe odvolania ţalobcu nie sú dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada,

len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom

na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom

konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti

rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § 15 ods. 1 prvé dve vety zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec

správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo

na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý

9

je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Za daňovú kontrolu sa povaţuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola

na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,

alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola pouţitia

tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová

kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu

dane právo:

a) na predloţenie sluţobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia

zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr

v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu

v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,

prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapoţičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu

k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umoţniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať poţadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné

prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých

vedenie bolo správcom dane uloţené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho

tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

f) umoţňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových

priestorov a umoţňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

10

g) zapoţičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného

daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie

správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný

iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy

správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly

o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy

vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky

skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako

aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov

vedených daňovým subjektom.

Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie

obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie

právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH účinného do 31.12.2005 daňová povinnosť vzniká

dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať

s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň

odovzdania nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo

alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

11

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú

je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako

platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť

platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe

platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa

vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2

písm. a/, c/ alebo d/ v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo

v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom právo

na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania

za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad podľa odseku

1 písm. a/, c/ alebo d/; ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania nemá

doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo d/, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom

období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo d/. Platiteľ vykoná

odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol

v záznamoch podľa § 70.

Podľa § 51 ods. 3 zákona o DPH odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, ţe od celkovej

výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane

za príslušné zdaňovacie obdobie.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH pri kaţdom dodaní tovaru a dodaní sluţby

v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade,

ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie sluţby skončené.

Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti.

12

Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím platby a zároveň

aj dodaním tovaru alebo dodaním sluţby, na ktoré prijal platbu, môţe platiteľ vyhotoviť jednu

faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej

sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie sluţby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ

nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo sluţbu, ktorá je dodaná

s oslobodením od dane podľa § 28 aţ 42.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH faktúra musí obsahovať:

a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva

tovar alebo sluţbu, a jeho identifikačné číslo pre daň,

b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu

tovaru alebo sluţby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,

c) poradové číslo faktúry,

d) dátum, keď bol tovar alebo sluţba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1

prijatá, ak tento dátum moţno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,

e) dátum vyhotovenia faktúry,

f) mnoţstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej sluţby,

g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej

cene,

h) sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,

i) výšku dane spolu v slovenských korunách.

Z administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane aplikujúc zásadu voľného

hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov s prihliadnutím

na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti

boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane

zo zistených skutkových okolnosti urobil a ţalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického

myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona

o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobcom predloţené daňové doklady

a dôkazy na preukázanie deklarovaného nákupu pohonných hmôt nespĺňajú zákonné

kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH ako i vierohodnosti účtovnej evidencie

ţalobcu ( § 29 ods. 8 zákona o správe daní).

13

Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu svedeckých výpovedí

krajským súdom a daňovými orgánmi oboch stupňov najvyšší súd po oboznámení

sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, ţe úlohou krajského súdu v rámci

prieskumu zákonnosti napádaných správnych rozhodnutí a procesného postupu

predchádzajúceho ich vydaniu bolo zistiť, či boli dodrţané práva ţalobcu, ktoré mu v rámci

vykonávania dôkazov prislúchajú, či priebeh realizácie dôkazov bol v súlade so zákonom.

Pokiaľ správny súd na základe obsahu administratívneho spisu a obsahu dôvodov napádaného

rozhodnutia nevidí porušenie zákona a vyhodnotenie vykonaných dôkazov kaţdý jednotlivo

a v ich vzájomnej súvislosti povaţuje za správne, v súlade so zásadou materiálnej pravdy

a voľného hodnotenia dôkazov podľa § 29 ods. 1, 2 a ods. 4 zákona o správe daní,

nie je potrebné, aby v odôvodnení súdneho rozhodnutia opakoval opisom výsledky

a vyhodnotenie dôkazov s poukazom na dôvody posúdenia ich vierohodnosti alebo

nevierohodnosti, ak takéto odôvodnenie je obsiahnuté v administratívnom spise a napádaných

správnych rozhodnutiach. Najvyšší súd má za to, ţe správca dane uţ v protokole o výsledku

daňovej kontroly ako i v následných napádaných rozhodnutiach uviedol, ktoré výpovede

si vzájomne odporujú a zrozumiteľne a jasne uviedol dôvody, pre ktoré v ňom tie ktoré

výpovede svedkov vzbudzujú pochybnosť o ich úplnej vierohodnosti, a to i vo vzťahu k iným

zisteniam a faktom, napr. počet a druh, značky vozidiel a poľnohospodárskych strojov

s prihliadnutím na objem ich nádrţí a druh tankovaných pohonných hmôt. Je potrebné vziať

do úvahy, ţe výpovede svedkov nie sú jedinými dôkazmi, ktoré môţu potvrdiť alebo vyvrátiť

tvrdenia ţalobcu ohľadne nakúpeného mnoţstva pohonných hmôt. Ich analýzu dotvára

kontext ďalších dôkazov vo vzájomných súvislostiach.

Z obsahu administratívneho spisu taktieţ vyplýva, ţe ţalobcovo deklarovanie

a vysvetľovanie dôvodov nevyčerpania cenovo zvýhodnenej tzv. červenej nafty v objeme

60.256 litrov sa v administratívnom ani súdnom spise nenachádza. Z uvedeného dôvodu jeho

námietku ohľadne nevysporiadania sa s touto argumentáciou ţalobcu zo strany krajského

súdu a správnych orgánov, najvyšší súd povaţuje za účelovú, nemajúcu oporu v ţalobcom

predloţených dôkazoch v rámci preskúmavaného daňového konania a v obsahu

administratívneho spisu.

V súvislosti s námietkou ţalobcu o nekompetentnom a „neporovnateľnom“ porovnaní

spotreby nafty s iným podnikateľským subjektom podnikajúcim v danej oblasti

14

v poľnohospodárskej výrobe, najvyšší súd okrem konštatovania dôkladnosti odôvodnenia

výberu porovnateľného a porovnávaného daňového subjektu zo strany daňových orgánov,

a to s prihliadnutím na rozlohu, spôsob obrábania a kvalitu obhospodarovanej pôdy,

poukazuje i na zistený pomer spotreby cenovo zvýhodnenej nafty k čerpanej cenovo

nevýhodnej u oboch porovnávaných daňových subjektov ako i na zaznamenaný výrazný

pokles priemerného mesačného nákupu cenovo nezvýhodnenej nafty ţalobcom po začatí

daňových kontrol v porovnaní s priemerným mesačným nákupom nafty ţalobcom v rokoch

2005 a 2007, a to i napriek nárastu obhospodarovanej pôdy v roku 2008 oproti roku 2005

o 359 hektárov.

Na základe uvedeného moţno len konštatovať, ţe vo svetle výsledkov vykonaného

dokazovania nie je moţné nepochybovať o hodnovernosti ţalobcom deklarovaných tvrdení

ohľadne uskutočnenia sporných zdaniteľných plnení v nadväznosti na splnenie zákonných

podmienok nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH.

Správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu

je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak,

ţe daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať

ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných

listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno (§ 29 ods. 8

zákona o správe daní). Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s vyuţitím inštitútu

daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv

daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne

určenie dane alebo oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona

o DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej vyrubeniu

daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná

aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej

pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenie dôkazov

nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými

v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému

postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo

(§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností

15

musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných

ustanovení.

Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu

povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukáţu

a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných

a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom

dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú

hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného

dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy

vyplývajúce zo zistení, ktoré uţ má správca dane v priebehu konania k dispozícii

(k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 07.09.2011).

Preto neobstojí ţalobcove tvrdenie, ţe správca dane ohľadne preukázania existencie

sporného nákupu nafty neprimerane preniesol dôkazné bremeno len na ţalobcu. Povinnosť

dôkazného bremena spočívajúca na ţalobcovi sa vzťahuje podľa § 29 ods. 8 zákona o správe

daní aj na jeho povinnosť preukázať vierohodnosť a správnosť ním vedených povinných

evidencií alebo záznamov, čo sa mu však vzhľadom na výsledky dokazovania nepodarilo

preukázať a čo bolo preverovaním ţalobcom deklarovaných plnení zo strany správcu dane

relevantne spochybnené.

Prihliadnuc na uvedené, ţalobcom navrhované vykonanie znaleckého dôkazu pravosti

a pôvodu správcom dane vyradených pokladničných pások, sa vo svetle výsledkov dosiaľ

vykonaného dokazovania javí ako bezúčelné, nakoľko, s prihliadnutím na znenie § 49 ods. 2

písm. a/ zákona o DPH, nie je preukázané, ţe dodávateľovi FORSAGE, spol. s r. o. vznikla

daňová povinnosť, a ţe voči ţalobcovi bola dodávateľom FORSAGE, spol. s r. o. daň

z pridanej hodnoty za predmetné dodanie pohonných hmôt uplatnená. Z uvedeného dôvodu

preukázanie pravosti a pôvodu pokladničných dokladov z ERP dodávateľa FORSAGE,

spol. s r. o. by nemohlo privodiť pre ţalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci oprávnenosti

na vrátenie ním uplatneného nadmerného odpočtu za kontrolované mesačné zdaňovacie

obdobia.

16

Nemoţno akceptovať argument ţalobcu ohľadne odlišného postupu správcu dane

pri preverovaní a rozhodovaní o výške daňovej povinnosti na DPH za zdaňovacie obdobie

mesiaca marec 2007 vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam v tomto konaní. Z obsahu

administratívneho spisu vyplýva, ţe dodatočný platobný výmer č. /Hru

vydaný Daňovým úradom Šurany dňa 05.05.2009 vychádzal z výsledkov opakovanej daňovej

kontroly, ktorou správca dane rozsiahlym spôsobom v intenciách druhostupňového

rozhodnutia ţalovaného, ktorým zrušil skorší dodatočný platobný výmer za uvedené

zdaňovacie obdobie a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie

a rozhodnutie, doplnil dokazovanie, na základe ktorého dospel k tým istým skutkovým

zisteniam ako vyšli najavo pri preverovaní mesačných zdaňovacích období DPH v rokoch

2005 a 2006. Ţalobcovi teda neboli pre účely nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH

za opakovane kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2007 uznané daňové doklady z ERP

dodávateľa FORSAGE, spol. s r. o., ktorých reálny základ sa dokazovaním nepotvrdil.

Zavádzajúce sa zdá tvrdenie ţalobcu, ţe všetky ním predloţené daňové doklady za nákup

nafty na čerpacej stanici dodávateľa pohonných hmôt boli správcom dane uznané, nakoľko

to z odôvodnenia dodatočného platobného výmeru nevyplýva, ba naopak, dôkazná situácia

bola správnymi orgánmi oboch stupňov vyhodnotená obdobne ako v tejto preskúmavanej

veci.

Na margo rozhodnutia ţalovaného č. I/224/12937-102571/2009/992117-r

z 10.09.2009, ktorým vyhovel odvolaniu ţalobcu proti vyššie uvedenému dodatočnému

platobnému výmeru, najvyšší súd poznamenáva, ţe týmto rozhodnutím ţalovaný zmenil

výšku nadmerného odpočtu DPH uplatneného ţalobcom v daňovom priznaní za marec 2007,

o 32,9 eura, čo bola skutočnosť vyplývajúca z obsahu samotného daňového priznania a táto

zmena vo výroku prvostupňového rozhodnutia má skôr povahu opravy chyby v písaní, pričom

výrok druhostupňového rozhodnutia ţiadnym spôsobom nezasiahol do výšky opakovane

kontrolovanej a dorubenej daňovej povinnosti a nemal vplyv na dôvody a závery správcu

dane vo vzťahu k vyhodnoteniu vykonaného dokazovania.

K namietanému rozporu v postupe daňových orgánov pri aplikácii § 49 zákona o DPH

s právnymi závermi vyslovenými v rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27.09.2007 číslo

C-409-04 vo veci Teleos plc. vs Commissioners of Customs & Excise (voľný preklad

„zamestnanci/kontrolóri pre clo a spotrebné dane“ v Spojenom kráľovstve) odvolací súd,

17

taktieţ ako prvostupňový, konštatuje, ţe uvedený rozsudok nie je moţné aplikovať

na preskúmavané konanie na tento prípad kontrolovaných daňových povinností ţalobcu,

nakoľko predmetom konania pred Európskym súdnym dvorom bola prejudiciálna otázka

podaná vnútroštátnym súdom Spojeného kráľovstva na základe podnetov ich daňových

subjektov na vyriešenie podmienok oslobodenia od platenia DPH pri obchodoch

realizovaných medzi dodávateľmi a odberateľmi v rámci krajín Európskeho spoločenstva.

V uvedenom rozsudku sa aplikáciou článku 28c A písm. a/ prvý pododsek šiestej smernice

77/388 zmenenej a doplnenej smernicou 2000/65, v súlade so zásadou proporcionality

ohľadne rozdelenia rizika medzi dodávateľa plnenia v rámci členských krajín Európskeho

spoločenstva oslobodeného od platenia DPH a daňový orgán v nadväznosti na podvod

spôsobený treťou osobou, zabezpečuje ochrana dodávateľa, ktorý konal v dobrej viere

a predloţil dôkazy na prvý pohľad odôvodňujúce jeho právo na oslobodenie dodávky tovaru

vnútri Spoločenstva od dane, aby následne neplatil DPH z tohto tovaru, keď sa následne zistí,

ţe uvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom však nedôjde k preukázaniu účasti uvedeného

dodávateľa na tomto podvode.

Uvedený rozsudok rieši prejudiciálnu otázku aplikácie vnútroštátneho práva

Spojeného kráľovstva v nadväznosti na obchody – dodávky tovaru vnútri Spoločenstva, kedy

podmienkou oslobodenia je fyzické opustenie územia členského štátu dodania preukázané

dodávateľom a dôjde k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako s vlastným

na nadobúdateľa v inom členskom štáte Spoločenstva.

Najvyšší súd v tejto súvislosti poznamenáva, ţe podmienky reţimu vyššie uvedenej

kauzy nemoţno porovnávať s podmienkami vnútroštátneho dodania tovaru v Slovenskej

republike, vzniku zdaniteľného plnenia a vzniku práva odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby

platiteľovi DPH podľa § 49 zákona o DPH, kedy podľa podmienok stanovených

vnútroštátnou právnou úpravou zákona o DPH s prihliadnutím na dôkaznú povinnosť

daňových subjektov vyplývajúcu z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní, oprávnenosť

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane preukazuje odberateľ.

Ţalobcove poukazovanie na neúplnosť účtovníctva dodávateľa FORSAGE,

spol. s r. o., na jeho porušovanie colných, daňových a účtovných predpisov, v nadväznosti

na ţalobcom predkladaný právny záver vyslovený vo vyššie uvedenom rozsudku Európskeho

súdneho dvora, sa javí ako účelové vytváranie dojmu, ţe ţalobca sa ako odberateľ stal obeťou

18

podvodu dodávateľa, resp. osoby konajúcej v jeho mene vo vzťahu k ţalobcovi. Avšak

z obsahu administratívneho spisu nevyplýva taká skutočnosť právoplatne zistená orgánmi

činnými v trestnom konaní, prípadne inými príslušnými orgánmi. V tejto súvislosti moţno

poznamenať, ţe v prípade právoplatného preukázania sa viny dodávateľa, daňový poriadok

pripúšťa v zákonom stanovenej lehote mimoriadny opravný prostriedok inštitútom obnovy

konania podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), prípadne je moţnosť dosiahnuť

náhradu škody prostredníctvom iných uplatniteľných inštitútov. V slovenskom právnom

poriadku, prihliadnuc na všetky procesné predpisy v administratívnom a občianskom práve,

nie je prípustné, aby si, a to i v tomto prípade, orgán správy daní robil úsudok o predbeţnej

otázke o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, a to len na základe tvrdenia

o vine tretej osoby účastníkom konania, ktorý sa cíti byť obeťou podvodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré

nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci.

Moţno sa stotoţniť s právnym názorom krajského súdu, ţe ţaloba nebola dôvodná,

nakoľko ţalovaný sa v rámci ţalobou napadnutého odvolacieho správneho konania riadne

vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym

zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu

prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné

ustanovenia daňových predpisov.

Keďţe podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom

na podanie ţaloby ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, nerozhodol

svojvoľne ani protizákonne a keďţe najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie

napadnutého rozsudku povaţujúc aj jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné

a nezistil v tomto rozhodnutí ţiadny rozpor s daňovými predpismi ani judikatúrou Súdneho

dvora Európskej únie, rozsudok Krajského súdu v Nitre podľa veta druhá

a a potvrdil.

19

Odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu o uloţení súdneho poplatku ţalobcovi

za podané odvolanie bolo potrebné potvrdiť( veta druhá a

), nakoľko súdny poplatok za podané odvolanie bol uloţený vzhľadom na počet

preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov správne..

Podľa , ak je sadzba poplatku ustanovená

za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby

sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

Podľa za konanie o opravnom prostriedku

proti rozhodnutiu súdu v konaní podľa piatej časti sa platí

poplatok podľa odseku 2.

Podľa v odvolacom konaní sa poplatok platí

súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Podľa Poloţky 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu o súdnych

poplatkoch sa vyberá z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy

na základe ţaloby 66 eur.

Zo spôsobu určenia sumy súdneho poplatku podľa Sadzobníka súdnych poplatkov

vyplýva, ţe spoplatneniu podlieha kaţdý návrh (ţaloba), ktorého predmetom je preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, t. j. preskúmanie zákonnosti kaţdého

rozhodnutia jednotlivo. Vzhľadom k tomu, ţe v tomto konaní sú predmetom preskúmania

zákonnosti tri rozhodnutia orgánu verejnej správy, na základe postupu podľa ustanovenia § 6

ods. 2 a ods. 3 , sa poplatok vyberá za podané odvolanie

rovnako ako pri podaní návrhu na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, t. j. podľa

počtu preskúmavaných rozhodnutí.

Záverom treba uviesť, ţe o orgánoch štátnej správy

v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky

so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní

20

a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom

v Bratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky

v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63,

974 01 Banská Bystrica. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym

nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s vety prvej a ,

keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal a ţalovanému

v takomto konaní nárok na náhradu trov zo zákona neprináleţí.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 30. apríla 2012

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková