Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bac/384232.d86a25.pdf
PDF · 93.67 KB
No categories available
5Cdo/59/2012
Najvyšší súd 5 Cdo 59/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Ing. J. K., proti
povinnej JUDr. A. G., zastúpenej JUDr. A. Á., advokátkou v N., , o vymoženie 35 185,55 € s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 6 Er 2040/2003, o dovolaní
povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 15. decembra 2009, sp.zn. 5 CoE
67/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní povinnej proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 15. decembra 2009, sp.zn. 5 CoE 67/2009 z a s t a v u j e.
Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov uznesením z 24. októbra 2005, č.k. 6 Er 2040/2003-43 námietkam
povinnej proti exekúcii vyhovel. S poukazom na ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného
poriadku v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, e/ a f/ zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
dospel k záveru, že vzhľadom na čiastočné plnenie oprávnenému v prebiehajúcom
konkurznom konaní v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami nie je prípustné
vykonávať exekúciu z dôvodu, že ide o pohľadávku proti podstate, ktorú možno uspokojiť
v prebiehajúcom konkurznom konaní.
Krajský súd v Prešove na odvolanie oprávneného uznesením zo 14. februára 2006,
sp.zn. 3 CoE 80/2005 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a námietky povinnej
proti exekúcii zamietol. Mal za to, že nie je možné súčasne poskytovať spravodlivú súdnu
ochranu účastníkovi konania a zároveň striktne vykladať ustanovenie § 14 Zákona o konkurze
a vyrovnaní v znení pred novelou. Odôvodnenie súdu prvého stupňa v tom, že ohľadom
nároku oprávneného nie je prípustné vykonávať exekúciu z dôvodu, že ide o pohľadávku proti
podstate, ktorú možno uspokojiť v prebiehajúcom konkurznom konaní, nepovažoval
za presné, určité a správne. Poukázal na to, že je potrebné rozlišovať dva právne režimy
exekučných vecí, a to exekučné konania začaté po novele účinnej od 1. augusta 2000
a na exekučné konania začaté v predchádzajúcom období. Dospel k záveru, že ak sa podľa
ustálenej súdnej praxe môžu dokončiť exekučné konania po schválení príklepu, potom možno
kedykoľvek uspokojiť pohľadávky v rámci konkurzu, a teda aj po začatí exekúcie, ak súd
prvého stupňa vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Konštatoval, že čiastočné plnenie
oprávnenému v prebiehajúcom konkurznom konaní bolo už realizované, ale až po začatí
exekúcie v danej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie povinnej rozsudkom z 25. apríla
2007, sp.zn. 1 Cdo 116/2006 uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, keď dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Mal za to, že na majetok patriaci do konkurznej podstaty nemožno
vykonávať exekúciu ani pre pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla uložením povinnosti
správcovi konkurznej podstaty konaní začatom po vyhlásení konkurzu.
Krajský súd v Prešove, potom, ako mu bola vec vrátená na ďalšie konanie, uznesením
z 15. decembra 2009, sp.zn. 5 CoE 67/2009 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel
k záveru, že v danom prípade ohľadom nároku oprávneného nie je prípustné vykonávať
exekúciu, keďže ide o pohľadávku proti podstate, ktorú možno uspokojiť v prebiehajúcom
konkurzom konaní.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie povinná, ktorá navrhla
uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že odvolací
súd pochybil, keď nepostupoval v zmysle výroku o trovách konania uvedeného v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nerozhodol o trovách pôvodného a dovolacieho
konania. Taktiež namietala, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nebol
dostatočne zistený skutkový stav.
Oprávnený navrhol dovolanie povinnej ako neprípustné odmietnuť.
Podaním z 24. októbra 2010, doručeným súdu prvého stupňa 27. októbra 2010
(č.l. 130 spisu) vzala povinná svoje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu v celom
rozsahu späť.
Podľa § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p., ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací
súd konanie uznesením zastaví.
So zreteľom na uvedený, právne účinný dispozitívny úkon účastníčky konania,
ktorým vzala dovolanie späť, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) konanie o dovolaní zastavil podľa § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. Povinná z procesného hľadiska
zavinila zastavenie dovolacieho konania, ak na základe vlastného rozhodnutia, využijúc svoje
dispozičné právo, sa rozhodla vziať podané dovolanie v celom rozsahu späť, preto jej vznikla
povinnosť nahradiť oprávnenému trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej
republiky mu však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh
na ich priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 2. mája 2012
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová