Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/21/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

2. mája 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla

Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci proti obvinenému M. K., pre obzvlášť

závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. e/

Tr. zák. a iné o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn.

, zo dňa 13. apríla 2010 rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného M. K. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave podľa zamietol odvolanie

obvineného M. K. podaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa

11. júna 2009, sp. zn. , ktorým bol obvinený uznaný vinným v bode 1/

zo spáchania prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294

ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14

ods. 1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák.

Za to mu bol podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 , § 36 písm. j/,

písm. n/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody

na dvadsaťpäť rokov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s maximálnym stupňom stráženia (podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.).

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad v trvaní

dvoch rokov a súčasne bol podľa zaviazaný k povinnosti na náhradu

škody poškodenému M. Š. vo výške 34 200 Sk. So zvyškom nároku na náhradu škody bol

poškodený odkázaný na občianske súdne konanie ( ).

Obvinený M. K. podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie uplatniac dovolacie

dôvody podľa ods. l písm. g/ a písm. i/ , teda s odôvodnením,

že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom

ako aj z dôvodu, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený v odôvodnení dovolania predovšetkým namietal postup Okresného súdu

Trnava, keď pri rozhodovaní o treste nepoužil zmierňujúce ustanovenie § 39 ods. 1, resp.

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Vyjadril názor, že došlo k nesprávnemu výkladu tohto zákonného

ustanovenia a nezrozumiteľnému odôvodneniu takéhoto postupu, pričom poukázal

na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 16. októbra 2008, sp. zn.

, ktorým bol zrušený pôvodný rozsudok Okresného súdu Trnava a ktorým

bol obvinenému uložený trest odňatia slobody mimoriadne znížený podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd v nadväznosti na to v rámci konania o odvolaní obvineného „...bez náležitého

odôvodnenia svojho postupu....“ zamietol jeho odvolanie.

Obvinený ďalej prezentoval názor, že konaním v bode 1/ napadnutého rozsudku

okresného súdu nenaplnil pojmové znaky trestného činu nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a to s poukazom na množstvo

a účinnosť streliva, ktoré si mal zadovážiť a prechovávať v mieste svojho bydliska.

Aj s poukazom na skutočnosť na nepatrnú závažnosť jeho konania mohol naplniť len zákonné

znaky priestupku na úseku zbraní a streliva podľa

Z.z. o strelných zbraniach a strelive.

V ďalšej časti odôvodnenia dovolania obvinený vykonal analýzu dôkaznej situácie

vo vzťahu ku skutku v bode 2/ rozsudku Okresného súdu Trnava právne kvalifikovaného

ako obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, ods. 2

písm. e/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., zaoberajúc sa niektorými

jednotlivými dôkazmi (najmä znaleckými posudkami z odboru zdravotníctva a balistiky),

namietajúc pritom nesprávne vyhodnotenie týchto dôkazov a z neho vyplývajúci záver súdu

o jeho úmysle usmrtiť poškodeného s motívom získania majetkového prospechu.

Osobitne vyjadril námietku, že nesprávny záver súdu vychádzal z primárne nesprávneho

ustálenia skutku zo strany vyšetrovateľa a následne i príslušného prokurátora.

Súdy mali právne kvalifikovať jeho konanie len ako pokus trestného činu ublíženia

na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák.

a následne mu mal byť uložený trest odňatia slobody podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. bez použitia

asperačnej zásady. Podľa jeho názoru mali súdy aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a/

Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave i rozsudok Okresného súdu Trnava zrušil

a vec vrátil tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Súčasne požiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 380 ods. 4

rozhodol o odložení výkonu napadnutého rozhodnutia.

Prokurátor krajskej prokuratúry Trnava vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniam

obvineného uviedol, že s dovolaním obvineného sa nestotožnil, keďže napáda skutkové

zistenia, ktoré však nie je možné na základe dovolania skúmať a meniť. Obvinený použil

aj dovolací dôvod podľa teda, že rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, pričom ale konkrétne

neuviedol v čom vidí nezákonnosť vykonaných dôkazov, keď prevažne namietal len spôsob

ich vyhodnotenia. Napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné aj v časti výroku o treste

a preto, podľa jeho názoru, nie sú dôvody dovolania podľa splnené.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) predovšetkým skúmal, či má podané

dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou

osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie

súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým

rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Trnave, ako odvolacieho súdu, ktorým bolo

zamietnuté odvolanie obvineného M. K., podané proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

bol uznaný vinným a bol mu uložený trest. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie

prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané

osobou oprávnenou podľa a

K podaniu dovolaní došlo na Okresnom súde Trnava, t.j. v mieste podľa

V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané tak,

aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu

alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené

v teda, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom, ako aj na dôvody uvedené v § 371 ods. l písm. i/

teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku,

alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Dovolateľ oprel svoje dovolanie teda aj o dôvod uvedený

podľa ktorého zákonného ustanovenia je napadnuté rozhodnutie je založené na dôkazoch,

ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Obvinený je toho názoru, že okresný

i krajský súd dôkazy nesprávne vyhodnotil a tým dospel k nesprávnym záverom pri ustálení

skutkových okolností prípadu. Podľa jeho presvedčenia nebol mu preukázaný úmysel usmrtiť

poškodeného.

Obvinený v tejto časti svojho dovolania sa prevažne zaoberal rozborom dôkaznej

situácie a najmä jednotlivých dôkazov a namietal spôsob vyhodnotenia záverov znalcov

MUDr. M. P. (z odboru zdravotníctva) a Ing. S. (z odboru balistiky) a v konečnom dôsledku

namietal správnosť zisteného skutkového stavu, tak ako na to správne poukázal krajský

prokurátor vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného. Z obsahu odôvodnenia

dovolania nie je zrejmé v ako konkrétnom postupe súdov dovolateľ vidí nezákonnosť

vykonania dôkazov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere uzavrel, že právny názor dovolateľa

nie je možné akceptovať, pretože tento predstavuje prevažne iba jeho subjektívny názor

a ako taký nemôže zakladať záver o nezákonnosti vykonania dôkazov. V danej súvislosti

treba akcentovať, že počas trestného konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti, na základe

ktorých by bolo možné spochybniť správnosť odborných záverov znaleckého dokazovania.

Závery znalcov sú dostatočne presvedčivé a nie sú v rozpore s obsahom ďalších vo veci

vykonaných dôkazov. Tieto dôkazy boli súdom vykonané procesne zákonným spôsobom.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia je, že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Najvyšší súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že v zmysle

je dovolanie mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených

procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi

prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže

dopĺňať, prípadne korigovať len súd druhého stupňa v konaní o riadnom opravnom

prostriedku. Tým je naplnené základné právo obvineného dosiahnuť preskúmanie veci

v dvojstupňovom konaní v zmysle čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru.

Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie

všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení

nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, bez toho aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní

o dovolaní sám vykonávať. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal povolať Najvyšší súd ako tretí

stupeň plného prieskumu, nepredpisoval by katalóg dovolacích dôvodov. Už samé chápanie

dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, ospravedlňuje reštriktívne pojatie

dovolacích dôvodov Najvyšším súdom.

V posudzovanej veci však uplatnené dovolacie námietky (týkajúce sa výroku o vine)

smerujú výhradne do oblasti skutkových zistení. Obvinený totiž súdom vytýka de facto len

nesprávne hodnotenie dôkazov a chybné skutkové zistenia, keď presadzuje vlastné hodnotiace

úvahy vo vzťahu k vykonaným dôkazom a vlastnej verzii skutkového stavu veci.

Predovšetkým totiž namieta, že sa nemôže stotožniť so záverom, že povaha zranení

poškodeného naznačuje jeho úmyslu tohto usmrtiť, pretože na základe znaleckého posudku

z odvetvia súdneho lekárstva je zrejmé, že utrpel len ľahké zranenia bez vážnejších

komplikácií, pričom tiež tvrdí, že nebolo preukázané, že by mieril poškodenému na oblasť

hlavy a že použitá zbraň nebola spôsobilá vystreliť strelu s účinkom usmrtenia.

Len z uvedených skutkových výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení

skutku a inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Nenamieta rozpor medzi skutkovými

závermi vykonanými súdmi po vyhodnotení dôkazov a použitou právnou kvalifikáciou ani iné

nesprávne hmotnoprávne posúdenie súdmi zistených skutkových okolností.

Pri posudzovaní, či je oprávnené tvrdenie dovolateľa o existencii dovolacieho dôvodu

uvedeného v je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým

zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Keby mal dovolací súd dospieť

k inému záveru ohľadne predmetného skutku, ako sa toho v konečnom dôsledku vo svojom

dovolaní domáha obvinený, musel by zásadným spôsobom modifikovať spomenuté

rozhodujúce skutkové zistenia, ku ktorým dospeli súdy oboch stupňov, resp. od nich

odhliadnuť. Taký spôsob rozhodnutia však nie je v dovolacom konaní možný ani prípustný,

ako už vyššie Najvyšší súd zdôraznil.

V rámci deklarovaného dovolacieho dôvodu podľa

obvinený vzniesol tiež námietky proti výroku o treste. Vyjadril presvedčenie, že mu mal byť

uložený trest bez použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. (asperačná zásada) a na druhej

strane za použitia zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Najvyšší súd v tejto súvislosti pripomína, že námietky voči druhu a výmere uloženého

trestu s výnimkou trestu odňatia slobody na doživotie možno v dovolaní úspešne uplatniť len

v rámci zákonného dôvodu uvedeného v ustanovení (ktorý však

obvinený formálne ani vecne neuplatnil), teda len vtedy, ak bol obvinenému uložený druh

trestu, ktorý zákon nepripúšťa, alebo trest vo výmere mimo trestnú sadzbu stanovenú

zákonom na trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným.

Pokiaľ obvinený namietal, že mu mal byť trest odňatia slobody uložený podľa § 39

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, je treba uviesť, že nejde

o žiadny z dovolacích dôvodov podľa Obvinený námietku týkajúcu sa tohto

ustanovenia zahrnul do dovolacieho dôvodu podľa , avšak

ani tento dovolací dôvod nie je touto námietkou obsahovo naplnený. Podľa tohto ustanovenia

možno podať dovolanie, ak rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení skutku

alebo inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Namietané nepoužitie ustanovenia § 39

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zjavne nie je otázkou právneho posúdenia skutku, pretože nemá

žiadny vzťah k tomu, ako bol kvalifikovaný skutok, pre ktorý bol obvinený uznaný vinným.

Nejde ani o“ iné hmotnoprávne posúdenie“, pretože nemôže mať žiadny vzťah k výroku

o treste za stavu, kedy sú výslovne stanovené zvláštne dovolacie dôvody týkajúce sa trestu.

Pripustiť dovolanie z dôvodu „iného nesprávneho hmotnoprávneho posúdenia“ preto,

že nebolo použité ustanovenie § 39 ods. 1, resp. ods. 2 Tr. zák., by logicky zakladalo nutnosť

pripustiť dovolanie aj preto, že neboli správne aplikované akékoľvek ďalšie ustanovenia

vzťahujúce sa k rozhodovaniu o treste, teda napríklad aj ustanovenie o účele trestu, o výmere

trestu, o úhrnnom a súhrnnom treste, o podmienečnom odsúdení atď., a to by bolo

v evidentnom rozpore s koncepciou dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku.

Spôsob, ktorým zákonodarca vymedzil dovolacie dôvody vo vzťahu k rozhodovaniu o treste,

vyjadril prípustnosť dovolania proti výroku o treste len vtedy, pokiaľ bol uložený neprípustný

druh trestu alebo pokiaľ bol uložený trest mimo sadzbu alebo pokiaľ trest vôbec nebol

uložený, pretože bolo nesprávne upustené od potrestania. Najvyšší súd preto pri preskúmaní

napadnutého rozsudku ani v tomto smere neakceptoval dovolacie námietky obvineného.

V danej súvislosti iba marginálne treba pripomenúť, že ak bol páchateľ uznaný

za vinného zo spáchania trestného činu spáchaného za okolností podmieňujúcej použitie

vyššej trestnej sadzby, nemožno súčasne znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu vyššej

trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1, resp. 2 Tr. zák. a v tomto smere sú aj právne úvahy

okresného i krajského súdu správne a v súlade so zaužívanou aplikačnou praxou súdov.

Keďže Najvyšší súd, ako to vyplýva už z vyššie uvedeného, nezistil žiadne

pochybenia súdov vo vzťahu k použitej právnej kvalifikácii konania obvineného v bode 1/

ako aj v bode 2/ rozsudku Okresného súdu Trnava, správne postupoval súd, keď pri ukladaní

trestu obvinenému korigoval trestnú sadzbu odňatia slobody trestného činu najprísnejšie

trestného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. v súlade so zákonným ustanovením § 41

ods. 2 Tr. zák., keďže mu bol ukladaný úhrnný trest odňatia slobody za viac úmyselných

trestných činov, z ktorých jeden je zločinom.

Pokiaľ obvinený v dovolaní opakovane namietal spôsob odôvodnenia odsudzujúceho

rozsudku Okresného súdu Trnava dovolací súd v tomto smere pripomína, že dovolanie proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného M. K., nie sú splnené

dôvody dovolania podľa , a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 2. mája 2012

JUDr. Pavol T o m a n , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová

.