Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c9d/385006.829c24.pdf
PDF · 106.68 KB
No categories available
2Tdo/21/2012
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 21/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu
v trestnej veci proti obvinenému P. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 158 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 09. mája 2012 v Bratislave, o dovolaní
obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. januára 2012, sp. zn.
3 To 221/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. B. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 28. septembra 2011, sp. zn.
3 T 90/2011 bol obvinený P. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 20. júla 2009 asi o 21,45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia,
evidenčného čísla B. v smere od mesta T. na mesto B., nevenoval sa plne vedeniu
motorového vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu
a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, prešiel s vozidlom vpravo
mimo komunikáciu na odstavnú plochu a prednou časťou svojho vozidla zachytil tam čupiacu
Z. H. a následne s vozidlom zostal prevrátený na pravom boku v rieke, pričom Z. H. utrpela
zranenia a to pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vľavo a okoloočnicovej oblasti s krvnou
podliatinou okolo ľavého oka s nakrvácaním pod spojovkou ľavého oka, tržnopomliaždenú
ranu na vonkajšom kútiku ľavého oka, tržnopomliaždenú ranu na dolnej mihalnici ľavého
oka, zlomeninu jarmovo-čeľustného komplexu vľavo s jeho vpáčením do čeľustnej dutiny
s nakrvácaním do čeľustnej dutiny, otras mozgu ľahkého stupňa, zlomeninu ľavej kľúčnej
kosti bez posunutia úlomkov, pomliaždenie a odreninu bedrovej oblasti vľavo, pomliaždenie
a odreninu na ľavom kolene s dobou liečenia a práceneschopnosti od 21. júla 2009 do 24.
augusta 2009, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 1
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Za to bol odsúdený podľa § 158 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. j/ a § 38 ods. 3
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon tohto trestu
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák. bol obvinenému
uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť poškodenej
Ľ. M., nar. X., trvale bytom Sídlisko R., R. S. škodu vo výške 5418,75 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená Ľ. M. so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený P. B. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 11. januára 2012, sp. zn.
3 To 221/2011, ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Proti citovanému rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený P. B. dovolanie
z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, i/ Tr. por., z ktorých prvý predpokladá
porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom a druhý, že rozhodnutie je založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolateľ uviedol, že neporušil žiadnu zákonnú tobôž dôležitú
povinnosť a nemohol predvídať príčinný priebeh nehody. Z tohto dôvodu nebola naplnená
ani objektívna, ani subjektívna stránka, t.j. obligatórne znaky trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 158 Tr. zák., a preto jeho konanie nie je trestným činom. Vznik zranení
poškodenej je výsledkom viacerých porušení dopravných predpisov najmä zo strany otca
maloletej ako vodiča osobného motorového vozidla, ktorý v rozpore s § 23 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezastavil
na pravej krajnici vozovky, ale prešiel cez ňu a zastavil v blízkosti ľavého protismerného
okraja vozovky pri neprehľadnej zákrute a neosvetlenej ceste, neoznačenej vodorovným
dopravným značením, pričom na vozidle ponechal zapnuté diaľkové svetlá, čím porušil
aj ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a/, § 23 ods. 2, § 25 ods. 1 písm. f/ a § 32 ods. 2 citovaného
zákona. Rovnako pravidlá cestnej premávky porušila aj samotná poškodená a jej matka,
keď z vozidla vystúpili bez toho, aby mali na sebe reflexný odev, hoci im to prikazovalo
ustanovenie § 52 ods. 3 citovaného zákona.
Porušením povinností spomenutým vodičom a správcom cesty 1. triedy bol uvedený
do omylu ohľadom smerovania cesty, v dôsledku čoho nemohol predpokladať, že cesta
sa zatáča doľava. Vozidlo poškodeného stojace pri okraji vozovky ho totiž oslňovalo a javilo
sa mu ako pohybujúce sa po ceste oproti nemu. Tma, nevyznačenie vodorovného značenia
a umiestnenie zvislej dopravnej značky „padajúce kamene“ ilúziu rovnej cesty len umocnili.
Preto pokračoval v jazde rovno. Až pri míňaní vozidla poškodeného zistil, že toto stojí a že on
(obvinený) smeruje do priekopy, ktorá sa neskôr ukázala ako potok. Konštatovanie
prvostupňového a odvolacieho súdu, že sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla,
nesledoval situáciu v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam,
vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky
a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať je ničím nepodložené a nemá oporu v zistenom
skutkovom stave. V čase vedenia motorového vozidla nebol ani v stave dezorientovanosti
ako to konštatoval odvolací súd, pričom dôvodom na spomalenie rýchlosti jazdy, prípadne
zastavenie nemohlo byť ani samotné oslnenie, lebo bol v presvedčení, že nič nenarušuje
plynulosť cestnej premávky. Nesprávny je aj ten záver krajského súdu, že v dôsledku oslnenia
by maloletá a jej matka neboli viditeľné ani vtedy ak by mali na sebe reflexné vesty, lebo
videozáznam z nehody preukazuje opak. Ďalej obvinený poukázal na nedostatky
prvostupňového konania, ktoré zostali neodstránené odvolacím súdom spočívajúce v tom,
že nebolo možné určiť postavenie vozidiel po nehode a jej priebeh, zamerať trasologické
stopy v teréne, čo malo vplyv aj na posudok znalca Ing. B., ktorý vychádzal z nedostatočných
podkladov, a preto jeho posudok vrátane doplnku odpovedá na položené otázky len
hypoteticky a určuje len možný priebeh nehody. Nedostatkami trpela aj rekonštrukcia v tom
smere, že bola vykonaná za iných podmienok než v čase nehody, kedy bol mesiac v nove,
a teda bola úplná tma, kým v čase rekonštrukcie bol mesiac spolovice viditeľný. Uvedený
úkon zopakovaný nebol, hoci o to žiadal. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie v otázke
trestu, ktorý čo sa týka trestu zákazu činnosti je neprimeraný, lebo postihuje najmä jeho
rodinu tým, že je mu znemožnené voziť blízke osoby na lekárske vyšetrenie, ktorý spôsob
dopravy je jediný možný.
Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. januára 2012, sp. zn.
3 To 221/2011, a rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 28. septembra 2011, sp. zn.
3 T 90/11, a v konaní, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, bol porušený zákon,
aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. citované rozhodnutia zrušil a Okresnému súdu Rimavská
Sobota prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou uvedenou v § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.,
v zákonnej lehote podľa §370 ods. 1 Tr. por., s obsahovanými náležitosťami podľa § 374
ods. 1 Tr. por. a tiež s uvedením dôvodu dovolania podľa § 374 ods. 2 Tr. por.
a prostredníctvom obhajcu ako to prikazuje ustanovenie § 373 ods. 1 Tr. por., po tom ako
využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie),
o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.), ale zároveň aj to, že dovolanie obvineného
P. B. je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., keďže
neboli splnené ním uplatnené dovolacie dôvody.
Prieskum najvyššieho súdu pri dovolacom dôvode podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
je limitovaný posúdením správnosti právnej kvalifikácie vo vzťahu ku skutku zistenému
napadnutým rozhodnutím, keďže podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou
správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Skutok obvineného P. B. ako je popísaný v rozsudku okresného súdu, ktorý nebol
žiadnym spôsobom modifikovaný rozhodnutím odvolacieho súdu poskytuje jednoznačný
podklad pre použitú právnu kvalifikáciu zisteného konania obvineného
ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., a to tak z hľadiska objektívnej
i subjektívnej stránky dotknutého trestného činu.
Obvinený v podanom odvolaní a teraz aj v dovolaní záver o neexistencii uvedených
znakov aplikovaného prečinu vyvodzuje na inom skutkovom základe než ho vyjadruje
zistený skutok pri súčasnom nestotožnení sa s akýmkoľvek porušením povinností vodiča
z jeho strany. V tomto smere však nejde o námietky právne, výlučne ktoré dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. pripúšťa, ale o výhrady skutkovej povahy, ktoré naopak
nie sú pri tomto dovolacom dôvode prípustné, a ktorými sa dovolací súd na dovolanie
obvineného nemôže zaoberať. Napadnúť dovolaním právoplatné rozhodnutie vychádzajúce
zo skutkového stavu nesprávne zisteného v podstatných okolnostiach na základe vykonaných
dôkazov môže len minister spravodlivosti (§ 371 ods. 3 Tr. por.). Iba dovolanie tohto
oprávneného subjektu by umožňovalo zaoberať sa správnosťou zistenia stavu, vrátane
posudzovania správnosti hodnotenia vykonaných dôkazov a tým aj otázku objasnenia veci,
a to aj, čo sa týka tvrdených nedostatočných podkladov pre posúdenie príčin dopravnej
nehody.
Vyčítané nedostatky prvostupňového konania, ktoré podľa názoru obvineného zostali
neodstránené pred odvolacím súdom sú námietky majúce v konečnom dôsledku vyvolať
pochybnosti o správnosti skutkových zistení, a preto nie sú subsumovateľné pod dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/, ale zároveň ani podľa písm. c/ citovaného ustanovenia.
Právo na obhajobu v zmysle ostatne uvedeného dovolacieho dôvodu je potrebné chápať
ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu
(§ 34 ods. 4 Tr. por.). Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov
(ako tomu bolo v posudzovanom prípade pokiaľ ide o zopakovanie rekonštrukcie ešte
v závere prípravného konania) zodpovedá tomuto právu uvedenému v § 34 ods. 1 a § 44
ods. 2 Tr. por. povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým
dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť
alebo ho odmietnuť, resp. že ďalšie dôkazy sa vykonávať nebudú (§ 208 a § 274 ods. 1
Tr. por.). V takejto predpísanej procesnej forme bolo rozhodnuté aj čo sa týka návrhu
obvineného na zopakovanie rekonštrukcie, a preto len samotné nevyhovenie dôkaznému
návrhu nemôže zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Ak by totiž
záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdov urobený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.
o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími
dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por. a tiež by to spochybňovalo existenciu osobitného dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 3 Tr. por., ktorého podanie je zverené ministrovi spravodlivosti.
Napokon treba uviesť, že námietka obvineného o neprimeranosti uloženého trestu
zákazu činnosti nenapĺňa žiadny dovolací dôvod, osobitne dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. h/ Tr. por. viažuci sa priamo k trestu, keďže tento je splnený iba v prípade uloženia
trestu mimo ustanovenej trestnej sadzby alebo uloženia takého druhu trestu, ktorý zákon
za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Z uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie obvineného P. B. pre nesplnenie
dôvodov dovolania (§ 371 Tr. por.) podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 09. mája 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková