Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/21/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu

v trestnej veci proti obvinenému P. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa

§ 158 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 09. mája 2012 v Bratislave, o dovolaní

obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. januára 2012, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného P. B. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 28. septembra 2011, sp. zn.

bol obvinený P. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158

Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 20. júla 2009 asi o 21,45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia,

evidenčného čísla B. v smere od mesta T. na mesto B., nevenoval sa plne vedeniu

motorového vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy

svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu

a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, prešiel s vozidlom vpravo

mimo komunikáciu na odstavnú plochu a prednou časťou svojho vozidla zachytil tam čupiacu

Z. H. a následne s vozidlom zostal prevrátený na pravom boku v rieke, pričom Z. H. utrpela

zranenia a to pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vľavo a okoloočnicovej oblasti s krvnou

podliatinou okolo ľavého oka s nakrvácaním pod spojovkou ľavého oka, tržnopomliaždenú

ranu na vonkajšom kútiku ľavého oka, tržnopomliaždenú ranu na dolnej mihalnici ľavého

oka, zlomeninu jarmovo-čeľustného komplexu vľavo s jeho vpáčením do čeľustnej dutiny

s nakrvácaním do čeľustnej dutiny, otras mozgu ľahkého stupňa, zlomeninu ľavej kľúčnej

kosti bez posunutia úlomkov, pomliaždenie a odreninu bedrovej oblasti vľavo, pomliaždenie

a odreninu na ľavom kolene s dobou liečenia a práceneschopnosti od 21. júla 2009 do 24.

augusta 2009, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 1

o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za to bol odsúdený podľa § 158 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. j/ a § 38 ods. 3

Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon tohto trestu

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák. bol obvinenému

uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť poškodenej

Ľ. M., nar. X., trvale bytom Sídlisko R., R. S. škodu vo výške 5418,75 eur.

Podľa bola poškodená Ľ. M. so zvyškom nároku na náhradu

škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený P. B. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 11. januára 2012, sp. zn.

, ako nedôvodné podľa zamietol.

Proti citovanému rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený P. B. dovolanie

z dôvodov uvedených v , , z ktorých prvý predpokladá

porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom a druhý, že rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolateľ uviedol, že neporušil žiadnu zákonnú tobôž dôležitú

povinnosť a nemohol predvídať príčinný priebeh nehody. Z tohto dôvodu nebola naplnená

ani objektívna, ani subjektívna stránka, t.j. obligatórne znaky trestného činu ublíženia

na zdraví podľa § 158 Tr. zák., a preto jeho konanie nie je trestným činom. Vznik zranení

poškodenej je výsledkom viacerých porušení dopravných predpisov najmä zo strany otca

maloletej ako vodiča osobného motorového vozidla, ktorý v rozpore s § 23 ods. 1 zákona

č. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezastavil

na pravej krajnici vozovky, ale prešiel cez ňu a zastavil v blízkosti ľavého protismerného

okraja vozovky pri neprehľadnej zákrute a neosvetlenej ceste, neoznačenej vodorovným

dopravným značením, pričom na vozidle ponechal zapnuté diaľkové svetlá, čím porušil

aj ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a/, § 23 ods. 2, § 25 ods. 1 písm. f/ a § 32 ods. 2 citovaného

zákona. Rovnako pravidlá cestnej premávky porušila aj samotná poškodená a jej matka,

keď z vozidla vystúpili bez toho, aby mali na sebe reflexný odev, hoci im to prikazovalo

ustanovenie § 52 ods. 3 citovaného zákona.

Porušením povinností spomenutým vodičom a správcom cesty 1. triedy bol uvedený

do omylu ohľadom smerovania cesty, v dôsledku čoho nemohol predpokladať, že cesta

sa zatáča doľava. Vozidlo poškodeného stojace pri okraji vozovky ho totiž oslňovalo a javilo

sa mu ako pohybujúce sa po ceste oproti nemu. Tma, nevyznačenie vodorovného značenia

a umiestnenie zvislej dopravnej značky „padajúce kamene“ ilúziu rovnej cesty len umocnili.

Preto pokračoval v jazde rovno. Až pri míňaní vozidla poškodeného zistil, že toto stojí a že on

(obvinený) smeruje do priekopy, ktorá sa neskôr ukázala ako potok. Konštatovanie

prvostupňového a odvolacieho súdu, že sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla,

nesledoval situáciu v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam,

vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky

a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať je ničím nepodložené a nemá oporu v zistenom

skutkovom stave. V čase vedenia motorového vozidla nebol ani v stave dezorientovanosti

ako to konštatoval odvolací súd, pričom dôvodom na spomalenie rýchlosti jazdy, prípadne

zastavenie nemohlo byť ani samotné oslnenie, lebo bol v presvedčení, že nič nenarušuje

plynulosť cestnej premávky. Nesprávny je aj ten záver krajského súdu, že v dôsledku oslnenia

by maloletá a jej matka neboli viditeľné ani vtedy ak by mali na sebe reflexné vesty, lebo

videozáznam z nehody preukazuje opak. Ďalej obvinený poukázal na nedostatky

prvostupňového konania, ktoré zostali neodstránené odvolacím súdom spočívajúce v tom,

že nebolo možné určiť postavenie vozidiel po nehode a jej priebeh, zamerať trasologické

stopy v teréne, čo malo vplyv aj na posudok znalca Ing. B., ktorý vychádzal z nedostatočných

podkladov, a preto jeho posudok vrátane doplnku odpovedá na položené otázky len

hypoteticky a určuje len možný priebeh nehody. Nedostatkami trpela aj rekonštrukcia v tom

smere, že bola vykonaná za iných podmienok než v čase nehody, kedy bol mesiac v nove,

a teda bola úplná tma, kým v čase rekonštrukcie bol mesiac spolovice viditeľný. Uvedený

úkon zopakovaný nebol, hoci o to žiadal. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie v otázke

trestu, ktorý čo sa týka trestu zákazu činnosti je neprimeraný, lebo postihuje najmä jeho

rodinu tým, že je mu znemožnené voziť blízke osoby na lekárske vyšetrenie, ktorý spôsob

dopravy je jediný možný.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. januára 2012, sp. zn.

, a rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 28. septembra 2011, sp. zn.

, a v konaní, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, bol porušený zákon,

aby podľa citované rozhodnutia zrušil a Okresnému súdu Rimavská

Sobota prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou uvedenou v ,

v zákonnej lehote podľa , s obsahovanými náležitosťami podľa

ods. 1 a tiež s uvedením dôvodu dovolania podľa

a prostredníctvom obhajcu ako to prikazuje ustanovenie , po tom ako

využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie),

o ktorom bolo rozhodnuté ( ), ale zároveň aj to, že dovolanie obvineného

P. B. je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa , keďže

neboli splnené ním uplatnené dovolacie dôvody.

Prieskum najvyššieho súdu pri dovolacom dôvode podľa

je limitovaný posúdením správnosti právnej kvalifikácie vo vzťahu ku skutku zistenému

napadnutým rozhodnutím, keďže podľa , veta za bodkočiarkou

správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Skutok obvineného P. B. ako je popísaný v rozsudku okresného súdu, ktorý nebol

žiadnym spôsobom modifikovaný rozhodnutím odvolacieho súdu poskytuje jednoznačný

podklad pre použitú právnu kvalifikáciu zisteného konania obvineného

ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., a to tak z hľadiska objektívnej

i subjektívnej stránky dotknutého trestného činu.

Obvinený v podanom odvolaní a teraz aj v dovolaní záver o neexistencii uvedených

znakov aplikovaného prečinu vyvodzuje na inom skutkovom základe než ho vyjadruje

zistený skutok pri súčasnom nestotožnení sa s akýmkoľvek porušením povinností vodiča

z jeho strany. V tomto smere však nejde o námietky právne, výlučne ktoré dovolací dôvod

podľa pripúšťa, ale o výhrady skutkovej povahy, ktoré naopak

nie sú pri tomto dovolacom dôvode prípustné, a ktorými sa dovolací súd na dovolanie

obvineného nemôže zaoberať. Napadnúť dovolaním právoplatné rozhodnutie vychádzajúce

zo skutkového stavu nesprávne zisteného v podstatných okolnostiach na základe vykonaných

dôkazov môže len minister spravodlivosti ( ). Iba dovolanie tohto

oprávneného subjektu by umožňovalo zaoberať sa správnosťou zistenia stavu, vrátane

posudzovania správnosti hodnotenia vykonaných dôkazov a tým aj otázku objasnenia veci,

a to aj, čo sa týka tvrdených nedostatočných podkladov pre posúdenie príčin dopravnej

nehody.

Vyčítané nedostatky prvostupňového konania, ktoré podľa názoru obvineného zostali

neodstránené pred odvolacím súdom sú námietky majúce v konečnom dôsledku vyvolať

pochybnosti o správnosti skutkových zistení, a preto nie sú subsumovateľné pod dovolací

dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/, ale zároveň ani podľa písm. c/ citovaného ustanovenia.

Právo na obhajobu v zmysle ostatne uvedeného dovolacieho dôvodu je potrebné chápať

ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu

( ). Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov

(ako tomu bolo v posudzovanom prípade pokiaľ ide o zopakovanie rekonštrukcie ešte

v závere prípravného konania) zodpovedá tomuto právu uvedenému v § 34 ods. 1 a § 44

ods. 2 povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým

dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť

alebo ho odmietnuť, resp. že ďalšie dôkazy sa vykonávať nebudú (§ 208 a § 274 ods. 1

). V takejto predpísanej procesnej forme bolo rozhodnuté aj čo sa týka návrhu

obvineného na zopakovanie rekonštrukcie, a preto len samotné nevyhovenie dôkaznému

návrhu nemôže zakladať dovolací dôvod podľa Ak by totiž

záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdov urobený v zmysle

o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími

dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa ,

odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia § 371

ods. 1 písm. i/ a tiež by to spochybňovalo existenciu osobitného dovolacieho dôvodu

podľa , ktorého podanie je zverené ministrovi spravodlivosti.

Napokon treba uviesť, že námietka obvineného o neprimeranosti uloženého trestu

zákazu činnosti nenapĺňa žiadny dovolací dôvod, osobitne dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. h/ viažuci sa priamo k trestu, keďže tento je splnený iba v prípade uloženia

trestu mimo ustanovenej trestnej sadzby alebo uloženia takého druhu trestu, ktorý zákon

za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie obvineného P. B. pre nesplnenie

dôvodov dovolania ( ) podľa odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 09. mája 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková