Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)e6d/385002.6d0b17.pdf
PDF · 119.11 KB
No categories available
2Tdo/19/2012
Legal thesis Official
Najvyšší súd 2 Tdo 19/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej
veci obvineného R. K. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. a iné
na neverejnom zasadnutí 9. mája 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2012, sp. zn. 1 To 157/2011, podľa § 386 ods. 1,
ods. 2, § 388 ods. 1 Tr. por., takto
rozhodol:
Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2012, sp. zn. 1 To 157/2011 bol
z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
porušený zákon
v ustanovení § 319 Trestného poriadku a § 39 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona
v neprospech
obvineného R. K..
Toto uznesenie sa zrušuje.
Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd) podľa § 319
Tr. por. zamietol dovolanie obžalovaného R. K. proti rozsudku Okresného súdu Malacky
(ďalej len okresný súd) z 22. augusta 2011, sp. zn. 2 T 63/2010.
Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 22.8.2011, sp. zn. 2T 63/2010, bol obžalovaný
R. K. uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku zo zločinu lúpeže podľa § 188
ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. a v bode 2/ rozsudku z prečinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania
s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 30.10.2009 v čase o 19.10 noc. v obci Z. pri cintoríne za potravinami
zv. V., potom čo vystúpil z OMV zn. Mazda zelenej farby ev. č.: M., pristúpil
k poškodenému ml. D. K., nar. X. o priložil mu k tvári kovovú karabínu, ktorú použil ako
"boxer", pričom od poškodeného požadoval mobilný telefón so slovami: "daj mi mobíl. lebo
ťa zbijem". Následne poškodený zo strachu mobilný telefón zn. Soni Ericsson W205 Ambient
Black, IMEI: X. vydal spolu so SIM kartou s tel. č. X. v hodnote cca 69 eur, obvinený potom
odišiel na neznáme miesto a svojim konaním spôsobil poškodenému škodu vo výške cca 69
eur,
2/ dňa 19.1.2009 v čase o 02.20 hod. v obci R. na ul. K. pri bytovom dome č. X.
prechovával 5 ks papierových skladačiek, pričom podľa znaleckého posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ išlo o skladačky s obsahom 214 mg
metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 69,3% hmotnostných, ktoré
zodpovedajú piatim obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je zaradený
podľa zák. č. 139/98 Z.z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny
psychotropných látok.
Za to mu bol uložený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38
ods. 2, § 41 ods. 1, 2, § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
5 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu súd zaradil
obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci,
a to 1 ks kovová karabína, vedený v evidencii trestných znakov Okresného súdu Malacky
pod č. 12/2012.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený prostredníctvom obhajcu.
Ako právny dôvod dovolania označil dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Konkrétne argumentuje:
„Domnievam sa, že odvolací súd nerozhodol o podanom odvolaní obžalovaného vecne
správne, pričom svoje rozhodnutie vo vzťahu k aplikácii § 39 ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona, dostatočne neodôvodnil.
Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti
prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest
aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
V ustanovení § 39 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona sa uvádza, že pri ukladaní trestu
pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako
päť rokov, ak je v osobitnej časti Trestného zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu
odňatia slobody aspoň desať rokov.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že limitácia zmierňovacieho ustanovenia vyjadrená
v ustanovení § 39 ods. 3 Trestného zákona, určuje minimálnu hranicu trestnej sadzby, ktorú
súd musí uložiť. V ustanoveniach § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ako aj v ustanovení
§ 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona sa spomína dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia
slobody, ktorá je uvedená v osobitnej časti Trestného zákona. Asperačná zásada zakotvená
v § 41 ods. 2 Trestného zákona sa z pohľadu systematiky Trestného zákona nachádza v jeho
prvej, všeobecnej časti. Teda nie v osobitnej časti. Preto, ak súd rozhoduje o mimoriadnom
znížení trestu, by mal vychádzať pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 3 Trestného zákona
zo základných sadzieb konkrétnych trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného
zákona a nie zo sadzieb, ktoré vzniknú po aplikácii asperačnej zásady.“
Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky navrhol dovolanie odmietnuť ako
nedôvodné a v prípade jeho dôvodnosti ako nespĺňajúce podmienku uvedenú v § 371 ods. 5
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd), ako dovolací súd (§ 377
Tr. por.) po preskúmaní veci v rozsahu uvedenom v § 382 a § 384 Tr. por. zistil nasledovné:
Dovolanie je podané v súlade s podmienkami ustanovenými zákonom, je dôvodné
a s jeho podstatnou argumentáciou je potrebné súhlasiť.
Pri mimoriadnom znížení trestu malo byť použité ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d/
Tr. zák., nie ustanovenie písm. c/ naposledy označeného ustanovenia. Je to dané dolnou
hranicou sadzby trestu odňatia slobody podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. (7 rokov až 12 rokov),
nie dolnou hranicou tejto sadzby, upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr., zák. (11 a pol roka
až 16 rokov).
Túto okolnosť § 39 ods. 3 písm. c/ a písm. d/ Tr. zák. výslovne ustanovuje. Prvé
z týchto ustanovení zahŕňa pásmo v rozsahu aspoň 10 a menej než 15 rokov, druhé z nich
pásmo v rozsahu aspoň 5 a menej než 10 rokov dolnej hranice trestnej sadzby ustanovenej
v osobitnej časti Trestného zákona.
Platí teda nasledovné:
Rozlišovacím kritériom obmedzenia mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody,
ustanoveným v § 39 ods. 3 písm. b/ až e/ Tr. zák. je dolná hranica sadzby trestu odňatia
slobody, uvedená v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, nie dolná hranica tejto
sadzby, upravená (zvýšená) podľa § 38 ods. 4 až 6 a § 41 ods. 2 Tr. zák. To neplatí
pre obmedzenie mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 4 Tr. zák.
(v konaní o uznaní viny a prijatí trestu).
Použitie ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. v ďalšom priebehu konania
v preskúmavanej veci nezakladá nárok obvineného na trest odňatia slobody uložený
na spodnej hranici uvedenej v tomto ustanovení, len rozširuje zníženie sadzby, v rozsahu
ktorého je možné trest uložiť.
Zákon však pri rozhodovaní porušený bol, a to v neprospech obvineného, pričom
rozdiel medzi použitou dolnou hranicou mimoriadneho zníženia trestu (5 rokov) a dolnou
hranicou, ktorá sa mala použiť (2 roky) je spôsobilý zásadne ovplyvniť postavenie
obvineného (podmienka uvedená v § 371 ods. 5 Tr. por.).
Dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je splnený nesprávnym
použitím „iného“ hmotnoprávneho ustanovenia, najvyšší súd však vyslovil porušenie zákona
aj v ustanovení § 319 Tr. por., podľa ktorého krajský súd odvolanie obžalovaného K.
zamietol.
Na základe uvedeného najvyšší súd dovolaniu vyhovel a v zmysle výroku tohto
rozsudku napadnuté rozhodnutie po vyslovení porušenia zákona v neprospech obvineného
zrušil a prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Pri tomto postupe bude krajský súd viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 391 ods. 1
Tr. por.), vysloveným v tomto rozsudku, zároveň aj pravidlom zákazu reformácie „in peius“
v zmysle § 391 ods. 2 Tr. por.
Dovolací súd rozhodoval na neverejnom zasadnutí podľa § 382a Tr. por., pričom
rozsudok v zmysle Čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky verejne vyhlásil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 9. mája 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková