Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžd/36/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: M., nar. X., bytom U., zast.: JUDr. Ester

Bujnovskou, advokátkou so sídlom Nádraţná č. 23, 901 01 Malacky, proti ţalovanému:

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát so

sídlom Špitálska č. 14, 811 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu v priestupkovom konaní, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo 17. mája 2011 č. k. -30, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo 17. mája 2011 č. k. -30 m e n í tak, ţe rozhodnutie č. p. KRP-P-68/DI-BCP-

2009-S z 23.06.2009 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Bratislave – okolie, Okresného dopravného inšpektorátu v Malackách,

č. p. ORP-P-1036/H-DI-MA-2008 z 23. marca 2009 r u š í a vec v r a c i a ţalovanému

na ďalšie konanie.

Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobcovi na účet jej

právnej zástupkyne náhradu trov právneho zastúpenia v sume 120,88 € a náhradu iných trov

konania 33,-- €.

O d ô v o d n e n i e :

2

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. p. KRP-P-68/DI-BCP-2009-S z 23.06.2009 ţalovaný ako odvolací

orgán v priestupkovom konaní podľa a

o správnom konaní (správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného

dopravného inšpektorátu Malacky OR PZ Bratislava – okolie č. p.: ORP-P-1036/H-DI-MA-

2008 zo dňa 23.03.2009, ktorým bola ţalobcovi podľa

o priestupkoch (ďalej len na účely tohto rozsudku „“) uloţená sankcia

- pokuta vo výške 66,- €.

s uloţením povinnosť nahradiť trovy priestupkového konania.

2. Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca dňa

15.10.2008 o 10.00 hod. v Bratislave na Vinohradníckej ulici vošiel s nákladným motorovým

vozidlom zn. LIAZ, EČ: M. s návesom EČ: M. na miesto, kde je vjazd nákladným vozidlám

zakázaný dopravnou značkou B5 „Zákaz vjazdu nákladných automobilov“ s dodatkovými

tabuľkami „Okrem vozidiel PD a údrţby komunikácií“ a „Ostatné NA len po ASS Schering

500 m“. Následne bol zastavený a kontrolovaný hliadkou 00 PZ Podunajské Biskupice s tým,

ţe svojim konaním porušil povinnosť uvedenú v ustanovení § 3 ods. 2 písm. b) zákona č.

o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej na účely tohto rozsudku len

„“). Blokovú pokutu odmietol zaplatiť.

3. Ţalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, ţe pri preverovaní zistil zmätočnosť v časti

dodatkovej tabule „Ostatné NA len po ASS SCHERING 500m“, na čo bol upozornený Odbor

dopravného inţinierstva Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Bratislave, ktorý uţ začal konať na náprave. Uvedené zistenie však podľa

ţalovaného nemá za následok zbavenie zodpovednosti účastníka konania za spáchaný

priestupok a to aj z dôvodu, ţe účastník konania sa za posledné dva roky dopustil rovnakého

priestupku, čiţe vedel, ţe dodatkové tabuľky bránia vjazdu ním vedenému nákladnému

motorovému vozidlu, a ţe ako vodič je povinný rešpektovať dopravnú značku B5 „Zákaz

vjazdu nákladných motorových vozidiel“.

Podľa účastník cestnej premávky je ďalej

povinný dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia.

3

II.

Konanie na prvostupňovom súde

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu z 28.09.2009 na Krajský súd

v Bratislave.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie

a postup správnych orgánov pred jeho vydaním v rozsahu dôvodov ţaloby a ţalobu ako

nedôvodnú zamietol.

6. Krajský súd s poukazom na ustanovenia § 244 ods. 1 aţ 3, § 245 ods. 1, § 250i ods. 1

a vychádzal zo skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise,

tzn. ţe dňa 17.10.2008 bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku označeného

podľa , z ktorého je podozrivý ţalobca tým, ţe dňa

15.10.2008 v čase o 10.00 hod. v Bratislave na Vinohradníckej ulici v Podunajských

Biskupiciach nerešpektoval zákazovú dopravnú značku „Zákaz vjazdu nákladných

automobilov“ a s nákladným automobilom zn. ŠKODA LIAZ, červenej farby,

EČ: M. s prívesom EČ: M. uskutočnil prejazd uvedenou Vinohradníckou ulicou. Následne bol

zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, kde na základe uvedených skutočností bolo

spísané oznámenie o dopravnom priestupku, ktoré vodič podpísal.

7. Ďalej krajský súd poukázal na evidenčnú kartu vodiča, fotodokumentáciu ohľadom

dopravného značenia na danej ulici, zápisnicu z ústneho prejednania priestupku z 23.03.2009.

8. Po citácii ustanovení § 22 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 aţ 3, § 58 ods. 1, § 73 ods. 2

, a a vyhl. č.

dospel krajský súd k záveru, ţe ţalobca si bol vedomý spáchania dopravného priestupku,

avšak na svoju obranu poukazuje na problémy, ktoré mu ako podnikateľovi spôsobuje

nepovolené osadenie dopravného značenia, nakoľko aby sa dostal k štrkovisku musí

obchádzať celú oblasť buď cez Most pri Bratislave alebo Dunajskú Luţnú.

9. Vo vzťahu k námietke ţalobcu smerujúcej k zákonnosti osadenia dopravného

značenia krajský súd konštatoval, ţe je irelevantná, pretoţe táto okolnosť nebola predmetom

4

napadnutého správneho rozhodnutia a nie je v právomoci ţalovaného o tomto predmete

rozhodovať.

III.

Odvolanie žalobcu/stanoviská

A)

10. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 03.08.2011 (č. l. 34) proti rozsudku

prvostupňového súdu ţalobca vyjadril svoj nesúhlas s vecnou a právnou správnosťou

napadnutého rozsudku.

11. Ďalej právna zástupkyňa ţalobcu poukázala aj na to, ţe krajský súd v prejednávanej

veci nevzal vôbec do úvahy v konaní predloţený právoplatný rozsudok iného senátu

Krajského súdu v Bratislave, konkrétne sp. zn. zo dňa 08.10.2010 v tej istej veci

(bol priloţený) a preto podľa názoru ţalobcu rozhodol nesprávne.

12. Záverom ţalobca poţadoval zrušiť rozsudok krajského súdu s tým, ţe mu vec vráti

na ďalšie konanie spolu s uloţením povinnosti zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania.

B)

13. Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 16.08.2011 (č. l. 43) vyplýva, ţe ţalovaný sa v plnej

miere stotoţňuje s výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu.

14. Vo vzťahu k námietke ţalobcu o významu dodatkovej časti dopravnej značky

uviedol, ţe obrazová časť vykonávacej vyhlášky neobsahuje všetky moţnosti, ktorými je

moţné doplniť význam dopravnej značky. Obsah dodatkovej tabuľky sa teda môţe rôznorodo

prispôsobovať dopravnej situácii, ktorú je potrebné riešiť.

15. Záverom ţalovaný poţadoval odvolanie ţalobcu zamietnuť a potvrdiť napadnutý

rozsudok krajského súdu.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

5

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa (ďalej v texte

rozsudku len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej

lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu (

o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe

rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2

písm. d/ ), a preto postupom podľa v spoj. s rozsudok

zmenil tak, ţe podľa napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu

s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie

v zmysle nasledujúcich záverov.

17. Najvyšší súd sa celkom nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom

rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej

strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia

ţalovaného, je právna otázka, aký má vplyv dodatková časť dopravnej značky na ňu samotnú.

Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

18. Súdna moc musí pri výkone svojej rozhodovacej právomoci v zmysle čl. 144 ods. 1

dôsledne akceptovať ústavné princípy, ktoré sú najmä zakotvené v veta

prvá (právny štát), čl. 2 ods. 2 (zásada legality) a čl. 152 ods. 4 (ústavno-konformný výklad)

. Uvedené ústavné princípy jednoznačne vymedzujú legitímne

očakávanú poţiadavku jednotlivcov ako adresátov právnych noriem a súčasne subjektov

právnych vzťahov na predvídateľnosť práva (ako prirodzený opak rímskej zásady,

ţe neznalosť práva neospravedlňuje – ignorantio iuris neminem excusat), tzn. takú jeho

imanentnú vlastnosť, ktorú súdna moc nesmie pri vykonávaní kontroly rozhodnutí orgánov

verejnej moci podľa a násl. nejednotnosťou svojej judikatúry demontovať,

resp. ju činiť nedostupnou.

19. Preto v súvislosti s hore načrtnutou poţiadavkou na predvídateľnosť práva

a súčasne vo vzťahu k hore poloţenej otázke ţalobcom sa Najvyšší súd musí na prvom mieste

6

vysporiadať s tou skutočnosťou (tvrdená aj ţalobcom v súdnom prieskume), ţe v obdobnej

veci (tzn. s výnimkou časových údajov je totoţná osoba ţalobcu ako aj totoţný priebeh

skutku, ktorý je predmetom aj prejednávanej veci) iný senát Krajského súdu v Bratislave

vo svojom rozsudku č. k. -31 rozhodol celkom odlišne od, v tomto konaní,

preskúmavaného rozsudku krajského súdu.

V záujme zachovať účastníkom ich právo na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí (bod

č. 18), ktoré sú nedeliteľnou súčasťou materiálneho právneho štátu (čl. 1 ods. 1 veta prvá

), musel sa Najvyšší súd zaoberať hodnotením oprávnenosti argumentácie popri

napadnutom hodnotením aj tohto rozsudku.

20. Prostredníctvom hore citovaného rozsudku č. k. -31 zo dňa 08.10.2010

Krajský súd v Bratislave (právoplatného dňa 03.11.2010) rozhodnutie ţalovaného o tom,

ţe ten istý ţalobca dňa 16,10.2008 (tzn. o deň neskôr oproti časovým údajom v prejednávanej

veci) v čase od 11.00 hod. v Bratislave na Vinohradníckej ulici, ako účastník cestnej

premávky porušil , pretoţe vošiel s nákladným

vozidlom zn. LIAZ, EČ: M. na miesto, kde je vjazd nákladných automobilov zakázaný

dopravnou značkou B5, zrušil podľa ust. a a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

21. V uvedenom rozsudku konajúci senát Krajského súdu v Bratislave vyslovil

nasledujúci záver:

„z uvedeného vyplýva, že obrazová časť vykonávacej vyhlášky neobsahuje

všetky možnosti, ktorými je možné doplniť význam dopravnej značky. Obsah

dodatkovej tabuľky sa teda môže rôznorodo prispôsobovať dopravnej situácii,

ktorú je potrebné riešiť.

Súd z uvedeného dôvodu nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, podľa

ktorého dodatkové tabuľky umiestnené na Vinohradníckej ulici v Bratislave

nemožno akceptovať, keďže nie sú vyobrazené v zákone (resp. vykonávacom

predpise).

V danom prípade súd zistil, že správny orgán v prvostupňovom

ani druhostupňovom konaní neustálil smer jazdy žalobcu v čase, kedy bol

pristavený hliadkou PZ, resp. žiadnym dôkazným prostriedkom nebolo vyvrátené

7

tvrdenie žalobcu a teda sa s ním nevysporiadal. Táto okolnosť bola namietaná

žalobcom v žalobe i po vydanom rozkaze zo dňa 18.12.2008.

V tejto súvislosti bolo tiež potrebné s prihliadnutím na v tom čase v jednom

smere osadené dodatkové tabuľky určujúce výnimky zo zákazu vjazdu nákladných

automobilov skúmať, či sa žalobca so svojim nákladným automobilom (ostatné

NA) pohyboval vo vzdialenosti 500m po ASS SHERING, ak vošiel do ulice

zo strany, kde bola osadená predmetná dodatková tabuľa, t.j. či sa dalo

predpokladať, že sa riadil podľa uvedenej výnimky. Táto skutočnosť nebola

v konaní nepochybne preukázaná.

................

V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní nastali pochybnosti,

z akého smeru žalobca na svojom vozidle jazdil, ktoré existujúce dopravné

značenie vrátane dodatkových tabuliek bol povinný rešpektovať a s prihliadnutím

na určenie výnimiek zo zákazu vjazdu, či pri vylúčení jeho vozidla, ako vozidla

PD, resp. údržby, sa s iným nákladným automobilom pohyboval po dodatkovou

tabuľou vymedzenom priestore. Dodatočné konštatovanie žalovaného,

že dodatková tabuľa „Ostatné NA len po ASS SHERING 500m“ je zmätočná,

nemôže byť dôvodom na zistenie dopravného priestupku Žalobcom, ak sa podľa

nej riadil a konal podľa možného logického výkladu tohto nápisu. Prípadnú

zmätočnosť žalobca nezavinil a za konanie v súlade s jej možným výkladom

ho preto nemožno sankcionovať. Až po zistení smeru jazdy žalobcu a miesta, kde

sa s vozidlom pohyboval, upresnení, ktorým dopravným značením sa mal žalobca

riadiť, doložení súvisiacich dôkazných prostriedkov do spisu, bude možné

preskúmať správnosť rozhodnutia žalovaného.“

22. Najvyšší súd sa stotoţňuje s takto sformulovaným právnym názorom krajského

súdu. Je celkom nepochybné z niţšie citovaného textu vyhl. č. , ţe dodatkové

tabuľky pri dopravných značkách modifikujú obsah príkazu, zákazu alebo upozornenia týchto

dopravných značiek tým spôsobom, ţe pre svojho adresáta tvoria nerozbornú jednotu a tak

musia byť aj nimi vzhľadom na osobitné podmienky cestnej dopravy (determinované vysokou

pohybovou rýchlosťou, krátkym časovým úsekom na oboznámenie sa s grafickým

vyhotovením dopravnej značky, objektívna poţiadavka na rýchle pochopenie obsahu

dopravnej značky) ako osobitné právno-aplikačné akty verejnej správy vnímané.

8

Podľa Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. ,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o premávke na pozemných komunikáciách,

dodatkové tabuľky spresňujú, dopĺňajú alebo obmedzujú význam dopravnej značky,

pod ktorou sú umiestnené. Ak sa tým nenaruší čitateľnosť značky, môžu sa nápisy a symboly

vyznačiť priamo v spodnej časti značky.

23. Z pripojeného súdneho spisu krajského súdu je pre Najvyšší súd celkom evidentné,

ţe v čase rozhodovania senátu 3S Krajského súdu v Bratislave (pojednávanie vykonané dňa

17.05.2011) musel, resp. mohol mať tento senát k dispozícii aj citovaný rozsudok senátu

4S vyhlásený pod č. k. -31 dňa 08.10.2010 (právoplatného dňa 03.11.2010).

24. Odhliadnuc od toho, ţe nie vţdy je moţné z objektívnych dôvodov, najmä vysoký

nápad vecí bez dostatočného materiálneho, kvalifikačného a personálneho zabezpečenia

senátu súdu nevytvára pre sudcov riadne podmienky na zabezpečenie plnej informovanosti

zvyšných senátov toho istého súdu o výsledkoch svojej rozhodovacej činnosti, je nutné však

zdôrazniť ten neprehliadnuteľný fakt, ţe išlo o totoţný priebeh skutku, tzn. dopravnej situácie

a totoţných účastníkov tejto dopravnej situácie (s výnimkou času realizácie skutku).

Za tejto situácie bolo legitímne očakávané (viď bod č. 18) od účastníkov súdneho

prieskumu vydanie rovnakého rozhodnutia súdu ako v predchádzajúcej veci,

resp. odôvodnenie, prečo nemôţe konajúci senát 3S skutkovo či právne sa stotoţniť

s právnymi názormi senátu 4S. Nakoľko však senát 3S takto nekonal, odňal ţalobcovi

v rozpore so zásadou legality ( ) jeho mu zaručené právo na súdnu

a inú ochranu ( a nasl. ).

25. Cieľom viacinštančnej sústavy súdnej moci ( a ) je

čo moţno najefektívnejším spôsobom zabezpečiť naplnenie práva na súdnu a inú ochranu

jednotlivcov vrátane odstránenia nedostatkov v skutkových alebo právnych zloţkách

rozhodovacej činnosti niţších článkov orgánov výkonu súdnej moci (rozhodovací súdny

omyl) – viď čl. 141 ods. 1 v spojení najmä s zásadami 11., 16. aţ 18. a 66 Odporúčania

CM/Rec (2010) 12 Výboru ministrov Rady Európy o sudcoch - nezávislosť, efektívnosť

a zodpovednosť (zo 17.11.2010).

9

26. Preto Najvyšší súd, a to aj v súlade so zásadou 23. hore citovaného odporúčania,

musí v prejednávanej veci konštatovať, ţe zásadnou vadou napadnutého rozsudku krajského

súdu je jeho nepreskúmateľnosť vo vzťahu k nedostatku dôvodov, prečo sa nepridrţal skôr

vyslovených právnych názorov iného senátu toho istého krajského súdu, ktoré sa

Najvyššiemu súdu v medziach odvolacích námietok javia ako právne udrţateľné.

Súčasne u prejednávaného rozhodnutia ţalovaného je tieţ nutné vytknúť

nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia vo vzťahu k odôvodneniu právneho názoru pri aplikácii

citovaného ustanovenia § 5 ods. 6 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o premávke na pozemných

komunikáciách (bod č. 22).

27. V súvislosti s uvedeným senát Najvyššieho súdu s dôrazom na svoju doterajšiu

judikatúru doplňuje, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, ako základná

prekáţka súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov, je zapríčinená tieţ nedostatkom

dôvodov. Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení

rozhodnutia správneho orgánu, nie je moţné povaţovať čiastkové nedostatky odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu ale iba závaţný nedostatok skutkových a právnych dôvodov.

Popri skutkových dôvodov, pre ktorých nedostatok je moţné rozhodnutie správneho orgánu

zrušiť pre nezrozumiteľnosť, tzn. ţe ide o také vady skutkových zistení, z ktorých by

rozhodovacie dôvody mali vychádzať, tzn. typicky vtedy, keď správny orgán vyvodil

rozhodovacie dôvody zo skutočností v správnom konaní nezisťovaných, poprípade zistených

v rozpore so zásadou legality alebo tam, kde zo samotného správneho konania nie je zrejmé,

či boli vôbec nejaké dôkazy vykonané, je významná absencia právnych dôvodov. Ide

o situáciu vylúčenú ustanovením § 3 ods. 1 v spojení s § 46 a § 47 ods. 3 Správneho

poriadku, kedy jasná a presvedčivá aplikácia právnych noriem (právnej normy), o ktoré by sa

mali rozhodovacie dôvody jasne opierať, nie je daná vôbec alebo je spomenutá konajúcim

správnym orgánom iba vo všeobecnej rovine (najmä citačným spôsobom).

28. Práve nepreskúmateľnosť právnych záverov ţalovaného týkajúcich sa vplyvu textu

dodatkovej tabuľky s nápisom „ostatné NA len po ASS Schering 500 m“ vo vzťahu k ním

citovanému ustanoveniu § 5 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 90/1997

Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o premávke na pozemných

komunikáciách, je v preskúmavanom rozhodnutí evidentná. Samotná argumentácie

10

ţalovaného, ţe pripúšťa zmätočnosť dodatkovej tabule spočívajúcej v označení, pričom zákon

takéto označenie nepozná, je v rozpore s jeho povinnosťou v zmysle § 47 Správneho

poriadku.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

29. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného Najvyšší súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku rozsudku.

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho

konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo

rozhodnutie správneho orgánu zrušené ( prvá veta ), nakoľko dôvodom

podania tejto informácie súdom je v zmysle veta druhá poskytnúť

podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c

ods. 1 ) ale aj špeciálne ( ) prípustné opravné prostriedky, potom

nie je moţné ust. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

31. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú

náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je

ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení

rozsudku.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní

od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

11

Podľa platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia

s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia

iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa ţalobcu listom z 09.09.2009

v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. vyčíslila

a voči správnosti ktorých neboli vznesené námietky:

1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde

1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (09) - 1 úkon práv. pomoci 53,49 €

1.1.1.1.prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 6,95 €

1.1.2. podanie ţaloby (09) - 1 úkon práv. pomoci 53,49 €

1.1.2.1.prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 6,95 €

2. z náhrady súdneho poplatku za ţalobu 33,-- €

tzn. v celkovej sume : 153,88 €

Nakoľko úspešný ţalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1

zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bliţšie podrobnosti o spôsobe platby a účte

právneho zástupcu sú obsiahnuté v liste zo dňa 09.09.2009, ktorý je súčasťou súdneho spisu

(č.l. 16).

33. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava priestupkového konania je

spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

12

34. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyuţil

svoje oprávnenie.

Podľa veta druhá o súdnych poplatkoch je odvolací súd

oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.

Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,

a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec

poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 15. mája 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová