Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3a2/384075.b4d266.pdf
PDF · 181.65 KB
No categories available
1Sžd/36/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžd/36/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: M., nar. X., bytom U., zast.: JUDr. Ester
Bujnovskou, advokátkou so sídlom Nádraţná č. 23, 901 01 Malacky, proti ţalovanému:
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát so
sídlom Špitálska č. 14, 811 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu v priestupkovom konaní, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave zo 17. mája 2011 č. k. 3S 167/2009-30, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo 17. mája 2011 č. k. 3S 167/2009-30 m e n í tak, ţe rozhodnutie č. p. KRP-P-68/DI-BCP-
2009-S z 23.06.2009 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Bratislave – okolie, Okresného dopravného inšpektorátu v Malackách,
č. p. ORP-P-1036/H-DI-MA-2008 z 23. marca 2009 r u š í a vec v r a c i a ţalovanému
na ďalšie konanie.
Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobcovi na účet jej
právnej zástupkyne náhradu trov právneho zastúpenia v sume 120,88 € a náhradu iných trov
konania 33,-- €.
O d ô v o d n e n i e :
2
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č. p. KRP-P-68/DI-BCP-2009-S z 23.06.2009 ţalovaný ako odvolací
orgán v priestupkovom konaní podľa § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného
dopravného inšpektorátu Malacky OR PZ Bratislava – okolie č. p.: ORP-P-1036/H-DI-MA-
2008 zo dňa 23.03.2009, ktorým bola ţalobcovi podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch (ďalej len na účely tohto rozsudku „zák. č. 372/1990 Zb.“) uloţená sankcia
- pokuta vo výške 66,- €.
s uloţením povinnosť nahradiť trovy priestupkového konania.
2. Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca dňa
15.10.2008 o 10.00 hod. v Bratislave na Vinohradníckej ulici vošiel s nákladným motorovým
vozidlom zn. LIAZ, EČ: M. s návesom EČ: M. na miesto, kde je vjazd nákladným vozidlám
zakázaný dopravnou značkou B5 „Zákaz vjazdu nákladných automobilov“ s dodatkovými
tabuľkami „Okrem vozidiel PD a údrţby komunikácií“ a „Ostatné NA len po ASS Schering
500 m“. Následne bol zastavený a kontrolovaný hliadkou 00 PZ Podunajské Biskupice s tým,
ţe svojim konaním porušil povinnosť uvedenú v ustanovení § 3 ods. 2 písm. b) zákona č.
315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej na účely tohto rozsudku len
„zák. č. 315/1996 Z.z.“). Blokovú pokutu odmietol zaplatiť.
3. Ţalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, ţe pri preverovaní zistil zmätočnosť v časti
dodatkovej tabule „Ostatné NA len po ASS SCHERING 500m“, na čo bol upozornený Odbor
dopravného inţinierstva Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave, ktorý uţ začal konať na náprave. Uvedené zistenie však podľa
ţalovaného nemá za následok zbavenie zodpovednosti účastníka konania za spáchaný
priestupok a to aj z dôvodu, ţe účastník konania sa za posledné dva roky dopustil rovnakého
priestupku, čiţe vedel, ţe dodatkové tabuľky bránia vjazdu ním vedenému nákladnému
motorovému vozidlu, a ţe ako vodič je povinný rešpektovať dopravnú značku B5 „Zákaz
vjazdu nákladných motorových vozidiel“.
Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zák. č. 315/1996 Z.z. účastník cestnej premávky je ďalej
povinný dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia.
3
II.
Konanie na prvostupňovom súde
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu z 28.09.2009 na Krajský súd
v Bratislave.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie
a postup správnych orgánov pred jeho vydaním v rozsahu dôvodov ţaloby a ţalobu ako
nedôvodnú zamietol.
6. Krajský súd s poukazom na ustanovenia § 244 ods. 1 aţ 3, § 245 ods. 1, § 250i ods. 1
a § 247 ods. 1 O.s.p. vychádzal zo skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise,
tzn. ţe dňa 17.10.2008 bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku označeného
podľa § 22 ods. 1 písm. k) zák. č. 372/1990 Zb., z ktorého je podozrivý ţalobca tým, ţe dňa
15.10.2008 v čase o 10.00 hod. v Bratislave na Vinohradníckej ulici v Podunajských
Biskupiciach nerešpektoval zákazovú dopravnú značku „Zákaz vjazdu nákladných
automobilov“ a s nákladným automobilom zn. ŠKODA LIAZ, červenej farby,
EČ: M. s prívesom EČ: M. uskutočnil prejazd uvedenou Vinohradníckou ulicou. Následne bol
zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, kde na základe uvedených skutočností bolo
spísané oznámenie o dopravnom priestupku, ktoré vodič podpísal.
7. Ďalej krajský súd poukázal na evidenčnú kartu vodiča, fotodokumentáciu ohľadom
dopravného značenia na danej ulici, zápisnicu z ústneho prejednania priestupku z 23.03.2009.
8. Po citácii ustanovení § 22 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 aţ 3, § 58 ods. 1, § 73 ods. 2
zák. č. 372/1990 Zb., § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 315/1996 Z.z. a § 5 ods. 6 vyhl. č. 90/1997 Z.z.
dospel krajský súd k záveru, ţe ţalobca si bol vedomý spáchania dopravného priestupku,
avšak na svoju obranu poukazuje na problémy, ktoré mu ako podnikateľovi spôsobuje
nepovolené osadenie dopravného značenia, nakoľko aby sa dostal k štrkovisku musí
obchádzať celú oblasť buď cez Most pri Bratislave alebo Dunajskú Luţnú.
9. Vo vzťahu k námietke ţalobcu smerujúcej k zákonnosti osadenia dopravného
značenia krajský súd konštatoval, ţe je irelevantná, pretoţe táto okolnosť nebola predmetom
4
napadnutého správneho rozhodnutia a nie je v právomoci ţalovaného o tomto predmete
rozhodovať.
III.
Odvolanie žalobcu/stanoviská
A)
10. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 03.08.2011 (č. l. 34) proti rozsudku
prvostupňového súdu ţalobca vyjadril svoj nesúhlas s vecnou a právnou správnosťou
napadnutého rozsudku.
11. Ďalej právna zástupkyňa ţalobcu poukázala aj na to, ţe krajský súd v prejednávanej
veci nevzal vôbec do úvahy v konaní predloţený právoplatný rozsudok iného senátu
Krajského súdu v Bratislave, konkrétne sp. zn. 4S 169/2009 zo dňa 08.10.2010 v tej istej veci
(bol priloţený) a preto podľa názoru ţalobcu rozhodol nesprávne.
12. Záverom ţalobca poţadoval zrušiť rozsudok krajského súdu s tým, ţe mu vec vráti
na ďalšie konanie spolu s uloţením povinnosti zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania.
B)
13. Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 16.08.2011 (č. l. 43) vyplýva, ţe ţalovaný sa v plnej
miere stotoţňuje s výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu.
14. Vo vzťahu k námietke ţalobcu o významu dodatkovej časti dopravnej značky
uviedol, ţe obrazová časť vykonávacej vyhlášky neobsahuje všetky moţnosti, ktorými je
moţné doplniť význam dopravnej značky. Obsah dodatkovej tabuľky sa teda môţe rôznorodo
prispôsobovať dopravnej situácii, ktorú je potrebné riešiť.
15. Záverom ţalovaný poţadoval odvolanie ţalobcu zamietnuť a potvrdiť napadnutý
rozsudok krajského súdu.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
5
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte
rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201
v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených
v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe
rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2
písm. d/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 ods. 1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok
zmenil tak, ţe podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu
s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie
v zmysle nasledujúcich záverov.
17. Najvyšší súd sa celkom nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom
rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej
strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia
ţalovaného, je právna otázka, aký má vplyv dodatková časť dopravnej značky na ňu samotnú.
Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
18. Súdna moc musí pri výkone svojej rozhodovacej právomoci v zmysle čl. 144 ods. 1
ústavy dôsledne akceptovať ústavné princípy, ktoré sú najmä zakotvené v čl. 1 ods. 1 veta
prvá (právny štát), čl. 2 ods. 2 (zásada legality) a čl. 152 ods. 4 (ústavno-konformný výklad)
Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené ústavné princípy jednoznačne vymedzujú legitímne
očakávanú poţiadavku jednotlivcov ako adresátov právnych noriem a súčasne subjektov
právnych vzťahov na predvídateľnosť práva (ako prirodzený opak rímskej zásady,
ţe neznalosť práva neospravedlňuje – ignorantio iuris neminem excusat), tzn. takú jeho
imanentnú vlastnosť, ktorú súdna moc nesmie pri vykonávaní kontroly rozhodnutí orgánov
verejnej moci podľa čl. 46 a násl. ústavy nejednotnosťou svojej judikatúry demontovať,
resp. ju činiť nedostupnou.
19. Preto v súvislosti s hore načrtnutou poţiadavkou na predvídateľnosť práva
a súčasne vo vzťahu k hore poloţenej otázke ţalobcom sa Najvyšší súd musí na prvom mieste
6
vysporiadať s tou skutočnosťou (tvrdená aj ţalobcom v súdnom prieskume), ţe v obdobnej
veci (tzn. s výnimkou časových údajov je totoţná osoba ţalobcu ako aj totoţný priebeh
skutku, ktorý je predmetom aj prejednávanej veci) iný senát Krajského súdu v Bratislave
vo svojom rozsudku č. k. 4S 169/2009-31 rozhodol celkom odlišne od, v tomto konaní,
preskúmavaného rozsudku krajského súdu.
V záujme zachovať účastníkom ich právo na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí (bod
č. 18), ktoré sú nedeliteľnou súčasťou materiálneho právneho štátu (čl. 1 ods. 1 veta prvá
ústavy), musel sa Najvyšší súd zaoberať hodnotením oprávnenosti argumentácie popri
napadnutom hodnotením aj tohto rozsudku.
20. Prostredníctvom hore citovaného rozsudku č. k. 4S 169/2009-31 zo dňa 08.10.2010
Krajský súd v Bratislave (právoplatného dňa 03.11.2010) rozhodnutie ţalovaného o tom,
ţe ten istý ţalobca dňa 16,10.2008 (tzn. o deň neskôr oproti časovým údajom v prejednávanej
veci) v čase od 11.00 hod. v Bratislave na Vinohradníckej ulici, ako účastník cestnej
premávky porušil § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 315/1996 Z.z., pretoţe vošiel s nákladným
vozidlom zn. LIAZ, EČ: M. na miesto, kde je vjazd nákladných automobilov zakázaný
dopravnou značkou B5, zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
21. V uvedenom rozsudku konajúci senát Krajského súdu v Bratislave vyslovil
nasledujúci záver:
„z uvedeného vyplýva, že obrazová časť vykonávacej vyhlášky neobsahuje
všetky možnosti, ktorými je možné doplniť význam dopravnej značky. Obsah
dodatkovej tabuľky sa teda môže rôznorodo prispôsobovať dopravnej situácii,
ktorú je potrebné riešiť.
Súd z uvedeného dôvodu nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, podľa
ktorého dodatkové tabuľky umiestnené na Vinohradníckej ulici v Bratislave
nemožno akceptovať, keďže nie sú vyobrazené v zákone (resp. vykonávacom
predpise).
V danom prípade súd zistil, že správny orgán v prvostupňovom
ani druhostupňovom konaní neustálil smer jazdy žalobcu v čase, kedy bol
pristavený hliadkou PZ, resp. žiadnym dôkazným prostriedkom nebolo vyvrátené
7
tvrdenie žalobcu a teda sa s ním nevysporiadal. Táto okolnosť bola namietaná
žalobcom v žalobe i po vydanom rozkaze zo dňa 18.12.2008.
V tejto súvislosti bolo tiež potrebné s prihliadnutím na v tom čase v jednom
smere osadené dodatkové tabuľky určujúce výnimky zo zákazu vjazdu nákladných
automobilov skúmať, či sa žalobca so svojim nákladným automobilom (ostatné
NA) pohyboval vo vzdialenosti 500m po ASS SHERING, ak vošiel do ulice
zo strany, kde bola osadená predmetná dodatková tabuľa, t.j. či sa dalo
predpokladať, že sa riadil podľa uvedenej výnimky. Táto skutočnosť nebola
v konaní nepochybne preukázaná.
................
V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní nastali pochybnosti,
z akého smeru žalobca na svojom vozidle jazdil, ktoré existujúce dopravné
značenie vrátane dodatkových tabuliek bol povinný rešpektovať a s prihliadnutím
na určenie výnimiek zo zákazu vjazdu, či pri vylúčení jeho vozidla, ako vozidla
PD, resp. údržby, sa s iným nákladným automobilom pohyboval po dodatkovou
tabuľou vymedzenom priestore. Dodatočné konštatovanie žalovaného,
že dodatková tabuľa „Ostatné NA len po ASS SHERING 500m“ je zmätočná,
nemôže byť dôvodom na zistenie dopravného priestupku Žalobcom, ak sa podľa
nej riadil a konal podľa možného logického výkladu tohto nápisu. Prípadnú
zmätočnosť žalobca nezavinil a za konanie v súlade s jej možným výkladom
ho preto nemožno sankcionovať. Až po zistení smeru jazdy žalobcu a miesta, kde
sa s vozidlom pohyboval, upresnení, ktorým dopravným značením sa mal žalobca
riadiť, doložení súvisiacich dôkazných prostriedkov do spisu, bude možné
preskúmať správnosť rozhodnutia žalovaného.“
22. Najvyšší súd sa stotoţňuje s takto sformulovaným právnym názorom krajského
súdu. Je celkom nepochybné z niţšie citovaného textu § 5 vyhl. č. 90/1997 Z.z., ţe dodatkové
tabuľky pri dopravných značkách modifikujú obsah príkazu, zákazu alebo upozornenia týchto
dopravných značiek tým spôsobom, ţe pre svojho adresáta tvoria nerozbornú jednotu a tak
musia byť aj nimi vzhľadom na osobitné podmienky cestnej dopravy (determinované vysokou
pohybovou rýchlosťou, krátkym časovým úsekom na oboznámenie sa s grafickým
vyhotovením dopravnej značky, objektívna poţiadavka na rýchle pochopenie obsahu
dopravnej značky) ako osobitné právno-aplikačné akty verejnej správy vnímané.
8
Podľa § 5 ods. 6 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 90/1997 Z.z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o premávke na pozemných komunikáciách,
dodatkové tabuľky spresňujú, dopĺňajú alebo obmedzujú význam dopravnej značky,
pod ktorou sú umiestnené. Ak sa tým nenaruší čitateľnosť značky, môžu sa nápisy a symboly
vyznačiť priamo v spodnej časti značky.
23. Z pripojeného súdneho spisu krajského súdu je pre Najvyšší súd celkom evidentné,
ţe v čase rozhodovania senátu 3S Krajského súdu v Bratislave (pojednávanie vykonané dňa
17.05.2011) musel, resp. mohol mať tento senát k dispozícii aj citovaný rozsudok senátu
4S vyhlásený pod č. k. 4S 169/2009-31 dňa 08.10.2010 (právoplatného dňa 03.11.2010).
24. Odhliadnuc od toho, ţe nie vţdy je moţné z objektívnych dôvodov, najmä vysoký
nápad vecí bez dostatočného materiálneho, kvalifikačného a personálneho zabezpečenia
senátu súdu nevytvára pre sudcov riadne podmienky na zabezpečenie plnej informovanosti
zvyšných senátov toho istého súdu o výsledkoch svojej rozhodovacej činnosti, je nutné však
zdôrazniť ten neprehliadnuteľný fakt, ţe išlo o totoţný priebeh skutku, tzn. dopravnej situácie
a totoţných účastníkov tejto dopravnej situácie (s výnimkou času realizácie skutku).
Za tejto situácie bolo legitímne očakávané (viď bod č. 18) od účastníkov súdneho
prieskumu vydanie rovnakého rozhodnutia súdu ako v predchádzajúcej veci,
resp. odôvodnenie, prečo nemôţe konajúci senát 3S skutkovo či právne sa stotoţniť
s právnymi názormi senátu 4S. Nakoľko však senát 3S takto nekonal, odňal ţalobcovi
v rozpore so zásadou legality (čl. 2 ods. 2 ústavy) jeho ústavou mu zaručené právo na súdnu
a inú ochranu (čl. 46 a nasl. ústavy).
25. Cieľom viacinštančnej sústavy súdnej moci (čl. 141 ods. 2 a čl. 143 ods. 1 ústavy) je
čo moţno najefektívnejším spôsobom zabezpečiť naplnenie práva na súdnu a inú ochranu
jednotlivcov vrátane odstránenia nedostatkov v skutkových alebo právnych zloţkách
rozhodovacej činnosti niţších článkov orgánov výkonu súdnej moci (rozhodovací súdny
omyl) – viď čl. 141 ods. 1 v spojení najmä s zásadami 11., 16. aţ 18. a 66 Odporúčania
CM/Rec (2010) 12 Výboru ministrov Rady Európy o sudcoch - nezávislosť, efektívnosť
a zodpovednosť (zo 17.11.2010).
9
26. Preto Najvyšší súd, a to aj v súlade so zásadou 23. hore citovaného odporúčania,
musí v prejednávanej veci konštatovať, ţe zásadnou vadou napadnutého rozsudku krajského
súdu je jeho nepreskúmateľnosť vo vzťahu k nedostatku dôvodov, prečo sa nepridrţal skôr
vyslovených právnych názorov iného senátu toho istého krajského súdu, ktoré sa
Najvyššiemu súdu v medziach odvolacích námietok javia ako právne udrţateľné.
Súčasne u prejednávaného rozhodnutia ţalovaného je tieţ nutné vytknúť
nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia vo vzťahu k odôvodneniu právneho názoru pri aplikácii
citovaného ustanovenia § 5 ods. 6 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. 90/1997 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o premávke na pozemných
komunikáciách (bod č. 22).
27. V súvislosti s uvedeným senát Najvyššieho súdu s dôrazom na svoju doterajšiu
judikatúru doplňuje, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, ako základná
prekáţka súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov, je zapríčinená tieţ nedostatkom
dôvodov. Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení
rozhodnutia správneho orgánu, nie je moţné povaţovať čiastkové nedostatky odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu ale iba závaţný nedostatok skutkových a právnych dôvodov.
Popri skutkových dôvodov, pre ktorých nedostatok je moţné rozhodnutie správneho orgánu
zrušiť pre nezrozumiteľnosť, tzn. ţe ide o také vady skutkových zistení, z ktorých by
rozhodovacie dôvody mali vychádzať, tzn. typicky vtedy, keď správny orgán vyvodil
rozhodovacie dôvody zo skutočností v správnom konaní nezisťovaných, poprípade zistených
v rozpore so zásadou legality alebo tam, kde zo samotného správneho konania nie je zrejmé,
či boli vôbec nejaké dôkazy vykonané, je významná absencia právnych dôvodov. Ide
o situáciu vylúčenú ustanovením § 3 ods. 1 v spojení s § 46 a § 47 ods. 3 Správneho
poriadku, kedy jasná a presvedčivá aplikácia právnych noriem (právnej normy), o ktoré by sa
mali rozhodovacie dôvody jasne opierať, nie je daná vôbec alebo je spomenutá konajúcim
správnym orgánom iba vo všeobecnej rovine (najmä citačným spôsobom).
28. Práve nepreskúmateľnosť právnych záverov ţalovaného týkajúcich sa vplyvu textu
dodatkovej tabuľky s nápisom „ostatné NA len po ASS Schering 500 m“ vo vzťahu k ním
citovanému ustanoveniu § 5 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 90/1997
Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o premávke na pozemných
komunikáciách, je v preskúmavanom rozhodnutí evidentná. Samotná argumentácie
10
ţalovaného, ţe pripúšťa zmätočnosť dodatkovej tabule spočívajúcej v označení, pričom zákon
takéto označenie nepozná, je v rozpore s jeho povinnosťou v zmysle § 47 Správneho
poriadku.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
29. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného Najvyšší súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.
30. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho
konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo
rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom
podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť
podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti
rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c
ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom
nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.
31. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú
náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je
ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení
rozsudku.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní
od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
11
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia
iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :
1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa ţalobcu listom z 09.09.2009
v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslila
a voči správnosti ktorých neboli vznesené námietky:
1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde
1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (09) - 1 úkon práv. pomoci 53,49 €
1.1.1.1.prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 6,95 €
1.1.2. podanie ţaloby (09) - 1 úkon práv. pomoci 53,49 €
1.1.2.1.prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 6,95 €
2. z náhrady súdneho poplatku za ţalobu 33,-- €
tzn. v celkovej sume : 153,88 €
Nakoľko úspešný ţalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1
O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bliţšie podrobnosti o spôsobe platby a účte
právneho zástupcu sú obsiahnuté v liste zo dňa 09.09.2009, ktorý je súčasťou súdneho spisu
(č.l. 16).
33. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho
zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je
spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
12
34. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd
oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.
Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,
a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec
poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 15. mája 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová