Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/284/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J.S.S., zastúpeného JUDr.

V. S., advokátkou v P., proti ţalovanej M. V., o zaplatenie 431,49 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 20. januára 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 20. januára

2010, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 26. júna 2008, č.k. -128 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal, aby súd zaviazal ţalovanú zaplatiť mu sumu 4 135 Sk

spolu s úrokmi z omeškania vo výške 10 % od 1. júna 2006 do zaplatenia, sumu 8 234 Sk

s úrokmi z omeškania vo výške 10 % od 1. mája 2007 do zaplatenia a sumu 3 742 Sk

s úrokmi z omeškania vo výške 10 % od 14. júna 2008 do zaplatenia a trovy konania titulom

nedoplatkov na úhradách za plnenia poskytované v súvislosti s uţívaním bytu. Účastníkom

náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď

nepreukázal svoje tvrdenia a nepredloţil súdu listiny preukazujúce, ţe sa uskutočnilo

zhromaţdenie J.S., ktoré by zákonom ustanoveným spôsobom rozhodlo o zvýšení platieb do

fondu prevádzky, údrţby a opráv a úhradu za plnenia. Tvrdenie ţalovanej, ţe uhrádza platby

vo výške, ktorá bola určená podľa dokazovania vykonaného súdom oprávneným orgánom

a spôsobom ustanoveným zákonom, ţalobca nespochybnil. Nárok ţalobcu na zaplatenie

ţalovanej sumy titulom nedoplatkov ţalovanej na predmetných platbách preto súd povaţoval

za neodôvodnený a z tohto dôvodu ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1

2

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu uznesením z 20. januára 2010, sp.zn.

pripustil späťvzatie ţaloby, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie

zastavil. Ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Späťvzatie ţaloby J. R. povaţoval za

vyjadrenie prejavu vôle štatutárneho orgánu Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových

priestorov J. a keďţe proti tomuto prejavu ţalovaná nemala námietky, odvolací súd v zmysle

§ 208 O.s.p rozhodol o pripustení späťzvatia ţaloby, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 224

ods. 1 v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie v mene ţalobcu

JUDr. V. S., advokátka, ktorá navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť. Prípustnosť

dovolania odôvodnila ustanovením , , a , ,

S rozhodnutím odvolacieho súdu nesúhlasila. Namietala, ţe J. R. nemohol byť

štatutárnym zástupcom spoločenstva z dôvodu, ţe nemal ţiadne právomoci a nezastupoval

spoločenstvo, ako aj z dôvodu, ţe spoločenstvo je v likvidácii. Uviedla, ţe Spoločenstvo J.S.

vstúpilo dňa 13. októbra 2008

do likvidácie a ako likvidátor bola zapísaná Ing. J. H.H.. V súvislosti s tým poukázala na list

z 10. septembra 2009 Obvodného úradu P., odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý mal

k dispozícii aj odvolací súd, z ktorého okrem iného vyplýva, ţe vzdanie sa funkcie

likvidátora, ktoré bolo oznámené likvidátorkou Obvodnému úradu P., nezakladalo a ani

nezakladá dôvod na konanie správneho orgánu, pretoţe nebolo oznámené zo strany

povinného subjektu, ktorým je J.S. - v likvidácii. Riešenie problematiky vzdania sa funkcie

likvidátora a ustanovenie nového likvidátora spadalo plne do kompetencie J.S. - v likvidácii.

Odo dňa vykonania zápisu v registri o zrušení spoločenstva a jeho vstupe do likvidácie

neexistuje subjekt s názvom J.S., v mene ktorého by bol oprávnený konať predseda. V danom

prípade nebolo moţné existujúci právny stav riešiť na základe rozhodnutia rady, t.j. orgánu,

ktorý po vstupe do likvidácie neexistuje a naviac by jeho rozhodnutie malo nahrádzať

rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V dôvodoch dovolania podrobne

rozoberala skutkový a právny stav veci.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu mala za to, ţe JUDr. S. nemá oprávnenie konať

v mene ţalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

3

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia pojednávania ( ), skúmal najskôr, či jeho

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo

pripustené späťvzatie ţaloby, rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a konanie zastavené), je

zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom dovolanie podľa

nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťaţené vadami v zmysle , a

Dovolací súd nezistil podmienku prípustnosti dovolania podľa

(nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania na strane ţalobcu), na ktoré poukazoval

dovolateľ. Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho

konania, je, ţe musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie

spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva

účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky

súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, ţe ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva

a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach

majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva

a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu.

Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením.

Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Z ustanovenia o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo je právnická osoba

zaloţená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu,

nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údrţby a obnovy. Spoločenstvo vzniká dňom

zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja príslušným podľa

sídla spoločenstva. Z rozhodnutia Krajského úradu v P., odbor všeobecnej vnútornej správy

a ţivnostenského podnikania zo dňa 4. mája 2004 č. /KI vyplýva, ţe ako

príslušný orgán dňom 4. mája 2004, pod číslom OVVS a ŢP-26/2004 zapísal do registra

zdruţení spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov spoločenstvo vlastníkov

bytov a nebytových priestorov s názvom J.S., so sídlom v P.. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 7. mája 2004. Z uvedeného je zrejmé, ţe S. je podľa § 7

ods. 1 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov právnickou osobou, čo znamená ţe má právnu spôsobilosť podľa § 18 ods. 1

, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstraniteľná podmienka konania,

na ktorú musí súd prihliadať v kaţdom štádiu konania, a má za následok zastavenie konania.

Okolnosť, kto má v mene ţalobcu vystupovať, nie je pre posúdenie aktívnej legitimácie

ţalobcu určujúca.

K ďalšiemu ţalobcom namietanému dovolaciemu dôvodu podľa § 237 písm. c/ O,s.p.,

ktorý mal byť naplnený tým, ţe ţalobu v priebehu odvolacieho konania zobrala späť osoba,

ktorá nebola oprávnená konať za ţalobcu ako štatutárny orgán, dovolací súd poukazuje na to,

ţe kaţdý môţe pred súdom ako účastník konania samostatne konať v tom rozsahu, v akom má

spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Právnické osoby

a štát majú procesnú spôsobilosť v neobmedzenom rozsahu, a preto na ich strane nemôţe

vzniknúť dovolací dôvod podľa Tento dovolací dôvod sa môţe

vyskytnúť len u fyzickej osoby, resp. u jej zákonného zástupcu.

Dovolateľ ďalej namietal, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred

súdom ( ). Odvolaciemu súdu v podstate vyčítal nesprávny procesný

postup, keď pripustil späťvzatie ţaloby, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie

zastavil, pričom späťvzatie ţaloby J. R. povaţoval za vyjadrenie prejavu vôle štatutárneho

orgánu S.J. napriek tomu, ţe spoločenstvo dňom 13. októbra 2008 vstúpilo do likvidácie. Odo

dňa vykonania zápisu o zrušení spoločenstva a jeho vstupe do likvidácie neexistovalo S.S.J.,

v mene ktorého by bol oprávnený konať predseda a nie je moţné, aby vo veciach

spoločenstva rozhodovala rada, t.j. orgán, ktorý po vstupe do likvidácie neexistuje a naviac by

jeho rozhodnutie malo nahrádzať rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne

konanie (späťvzatie návrhu, späťvzatie odvolania) je moţné povaţovať za súčasť základného

práva na súdnu ochranu podľa ().

Súčasťou základného práva podľa je nielen

oprávnenie domáhať sa zákonom stanoveným postupom ochrany svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, ale aj rozhodovať o tom, ţe tento spôsob ochrany svojho práva účastník

súdneho konania uţ naďalej nepovaţuje za vhodný.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal

z toho, ţe ţalobca nie je v likvidácii. Mal za to, ţe v danom prípade neboli splnené

podmienky , o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, nakoľko ku dňu zrušenia spoločenstva nebola uzavretá zmluva o výkone správy.

Ţalobca nepreukázal existenciu takejto zmluvy, ani rozhodnutie zhromaţdenia vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v zmysle § 7c ods. 9 písm. j/ citovaného zákona. Konštatoval,

ţe J. R. bol platne poverený vedením J.S., čo vyplynulo zo zápisnice zo zhromaţdenia

spoločenstva z 24. januára 2009, ako aj z rozhodnutia Rady vlastníkov J.S. z 24. januára 2009

a z týchto dôvodov odvolací súd povaţoval späťvzatie ţaloby J. R. za vyjadrenie prejavu vôle

štatutárneho orgánu J.S..

V prejednávanej veci je otázkou hmotnoprávneho posúdenia, či J. R., poverený

vedením J.S., ktorý zobral predmetnú ţalobu voči ţalovanej späť, bol osobou oprávnenou na

konanie za ţalobcu.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení neskorších predpisov do registra sa zapisuje zmena alebo zánik zapisovaných

skutočností. Podľa odseku 9 písm. a/ tohto ustanovenia v registri sa ďalej vyznačí vstup

spoločenstva do likvidácie vrátane mena, priezviska a adresy trvalého pobytu likvidátora.

Podľa odseku 10 tohto ustanovenia náleţitosti zapísané v registri sú účinné voči kaţdému

odo dňa vykonania zápisu do registra.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo sa zrušuje dňom uvedeným

v rozhodnutí zhromaţdenia spoločenstva, inak dňom, keď bolo toto rozhodnutie prijaté. Podľa

ods. 4 tohto ustanovenia spoločenstvo zaniká ku dňu výmazu z registra. Jeho zániku

predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Podľa odseku 6 veta štvrtá tohto

ustanovenia na zrušenie spoločenstva s likvidáciou alebo bez likvidácie a na zánik sa pouţijú

primerane ustanovenia o zrušení a zániku obchodných spoločností, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Ak bola spoločnosť zrušená s likvidáciou a likvidáciu nevykonávajú členovia

štatutárneho orgánu alebo ak bol na jej majetok vyhlásený konkurz, prípadne ak bol

ustanovený správca na výkon nútenej správy, vykonáva štatutárny orgán svoju pôsobnosť len

v takom rozsahu, v akom neprešla na likvidátora, správcu konkurznej podstaty alebo správcu

na výkon nútenej správy. Ak likvidátor nie je ustanovený alebo ak sa skončila jeho funkcia

a nie je ustanovený nový likvidátor, musí vykonávať likvidáciu spoločnosti aţ do ustanovenia

likvidátora jej štatutárny orgán (

v znení neskorších predpisov „ ďalej len “).

Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu

konať v mene spoločnosti podľa ( veta prvá ).

Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti.

Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia,

zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene

a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môţe uzavierať len v súvislosti s ukončením

nevybavených obchodov ( ).

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe o zrušení J.S. bolo rozhodnuté na

zhromaţdení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 22. mája 2008 dvojtretinovou

väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Za likvidátora bola schválená Ing. J. H.H..

Na základe uvedených skutočností bolo spoločenstvo zapísané v registri zdruţení

spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom na Obvodnom úrade P.ako

„ J.S. - v likvidácii“ dňom 13. októbra 2008, vrátane likvidátorky Ing. J. H.. Rozhodnutie

zhromaţdenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov o zrušení spoločenstva a schválení

likvidátora nebolo v zmysle vlastníkmi bytov alebo

nebytových priestorov napadnuté na súde. Podľa výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov

bytov a nebytových priestorov vedených na Obvodnom úrade P., odbor všeobecnej vnútornej

správy v dobe od 21. júna 2005 do 26. januára 2007 ako predseda spoločenstva bol zapísaný

Ing. A. T. a od 26. januára 2007 do 13. októbra 2008 I. S. (v roku 2007 sa vzdal funkcie

predsedu). Z obsahu pripojeného spisu Obvodného úradu P. č.j. 2004/05688, reg. č. 26/2004

ďalej vyplýva, ţe listom z 11. júna 2009 likvidátorka Ing. J. H. oznámila Obvodnému úradu

P. vzdanie sa funkcie likvidátora J.S..

Z registra zdruţení spoločenstiev a vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplýva,

ţe ku dňu 16. apríla 2009, kedy došlo k späťvzatiu ţaloby u odvolacieho súdu, bolo

spoločenstvo ţalobcu v likvidácii, a ţe likvidátorom bola Ing. J. H. – H., osoba určená na

základe rozhodnutia zhromaţdenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Predseda ako

štatutárny orgán spoločenstva sa vzdal funkcie a nový predseda zvolený nebol. Vstupom

spoločenstva do likvidácie prešla na likvidátorku jej menovaním v rámci ustanovenia § 72

ods. 1 pôsobnosť štatutárneho orgánu konať menom spoločenstva (§

70 ods. 3 ).

V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, ţe štatutárny orgán spoločnosti stráca

pri likvidácii svoje konateľské oprávnenie, ktoré prechádza na likvidátora. V prípade

odvolania likvidátora alebo v prípade iného dôvodu zániku jeho funkcie, oţíva konateľské

oprávnenie štatutárneho orgánu v súlade s . Štatutárny

orgán alebo iné orgány spoločnosti teda zápisom likvidátora do obchodného registra

nezanikajú, avšak konateľské oprávnenie štatutárneho orgánu prechádza na likvidátora.

Pokiaľ ide o fungovanie všetkých orgánov spoločnosti, je nutne dotknuté obmedzením

právnej subjektivity spoločnosti, nie je však úplne vylúčené. Naopak, výsledok likvidácie

musí byť schválený podľa práve orgánmi spoločnosti.

Za právnickú osobu pred súdom konajú zásadne osoby uvedené v ustanovení § 21

ods. 1 Miesto osôb uvedených v ustanovení konajú podľa

ustanovenia za právnickú osobu tie fyzické osoby, o ktorých to ustanovuje

tento zákon alebo osobitný zákon. Jedným z prípadov, keď osobitný zákon zakladá

oprávnenie konať za právnickú osobu, je vstup právnickej osoby do likvidácie, kedy

prechádza na likvidátora jeho menovaním v rámci ustanovenia § 72 ods. 1 Obchodného

zákonníka pôsobnosť štatutárneho orgánu konať menom spoločnosti (§ 70 ods. 3 Obchodného

zákonníka). Likvidátor má postavenie štatutárneho orgánu spoločnosti, avšak jeho konateľské

oprávnenie je obmedzené len na úkony smerujúce k likvidácii a pri výkone tejto pôsobnosti je

okrem iného oprávnený zastupovať spoločnosť pred súdom. Likvidátor je preto v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia oprávnený konať

za právnickú osobu. Na základe tohto oprávnenia je nepochybne v kompetencii likvidátora

konať pred súdom v konaní o zaplatenie nedoplatkov na úhradách za plnenia poskytované

v súvislosti s uţívaním bytu.

Dovolací súd poznamenáva, ţe vzdanie sa funkcie likvidátora, ktoré bolo oznámené

likvidátorkou registrovému orgánu, nezakladalo dôvod na konanie správneho orgánu. Na to,

aby vzdanie sa funkcie likvidátora bolo účinné, bolo potrebné vyhotoviť listinu o vzdaní sa

funkcie v písomnej forme a doručiť ju spoločenstvu. V prípade splnenia týchto podmienok,

vzdanie sa funkcie zo strany odstupujúceho likvidátora je účinné odo dňa jeho doručenia

spoločenstvu. V danom prípade o zmene existujúceho právneho stavu mohlo rozhodnúť iba

zhromaţdenie, ktoré tvorili všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome.

Zastúpenie na základe plnomocenstva je upravené v ustanoveniach a nasl.

Podľa ustanovenia si účastník ako zástupcu môţe vţdy zvoliť advokáta.

Podľa ustanovenia zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne

alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

Pre platnosť dohody o plnomocenstve (dohody o právnej pomoci) medzi účastníkom

a ním zvoleným zástupcom zákon nepredpisuje obligatórnu písomnú formu. Ustanovenie § 28

ods. 1 stanovuje, ako sa má plnomocenstvo súdu preukázať; musí sa tak stať listinou

obsahujúcou vyhlásenie účastníka, ktorým poveruje splnomocnenca svojím zastupovaním

(písomným plnomocenstvom) alebo vyhlásením účastníka urobeným v tomto smere ústne

do zápisnice.

Ak nebola procesná plná moc udelená osobami oprávnenými menom právnickej osoby

(spoločenstva) plnú moc udeliť, ide o nedostatok riadnej procesnej plnej moci, ktorý je

nedostatkom podmienky konania, ktorú moţno odstrániť ( ).

V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, ţe ku dňu 25. februára 2010, kedy

bolo podané predmetné dovolanie na súde prvého stupňa, bolo spoločenstvo ţalobcu

v likvidácii a likvidátorom bola zapísaná Ing. J. H. – H., ţe pri podaní dovolania nebola

predloţená procesná plná moc udelená ţalobcom na zastupovanie

JUDr. V. S., advokátky pre dovolacie konanie a následne po výzve súdu bola predloţená

procesná plná moc udelená M. M. (členkou Rady), teda osobou, ktorá nebola oprávnená

konať menom spoločenstva ţalobcu. V priebehu dovolacieho konania uznesením Okresného

súdu Prešov z 10. decembra 2010, č.k. -12 bol do funkcie likvidátora

spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB a NP J. - v likvidácii (ţalobcu)

11

vymenovaný JUDr. M. G., ktorý na výzvu dovolacieho súdu podaním z 20. februára 2012

oznámil, ţe sa stotoţňuje s obsahom dovolania, podaným advokátkou JUDr. V. S..

Z uvedeného je treba dovodiť, ţe dodatočným stotoţnením sa likvidátora spoločenstva

s dovolaním podaným advokátkou JUDr. V. S. bol uvedený nedostatok zhojený (oprávnenie

konať za právnickú osobu), a boli tak schválené aj tie úkony urobené v konaní zástupcom

účastníka (ţalobcu),

ku ktorým došlo predtým (R 12/1985).

Moţno preto konštatovať, ţe odvolací súd nesprávne posúdil podmienky pre zastavenie

konania, keď späťvzatie návrhu neoprávnenou osobou povaţoval za vyjadrenie prejavu vôle

štatutárneho orgánu Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov J.. Porušenie

povinnosti interpretovať zákonný predpis zo strany odvolacieho súdu v súlade s jeho

zmyslom a účelom je vadou konania podľa , pretoţe sa účastníkovi

konania odníma právo na spravodlivý proces.

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť

povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalobcu

uvedenými v dovolaní.

Dovolací súd preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( b ods. 1 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. mája 2012

12

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

13