Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dce/383910.b73de4.pdf
PDF · 110.38 KB
No categories available
5Cdo/8/2012
Najvyšší súd 5 Cdo 8/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke A. T., vedenej na
Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 16 D 1448/2004, o dovolaní dedičky A. K.K.,
zastúpenej JUDr. I.S., advokátkou v Š., proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. apríla
2009, sp.zn. 9 CoD 3/2009, 9 Co D 4/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 30. apríla 2009,
sp.zn. 9 CoD 3/2009, 9 Co D 4/2009 vo výroku, ktorým odvolanie dedičky A. K. proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. decembra 2008, č.k. 16 D 1448/2004-63
odmietol z r u š u j e a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.
V ostatnej časti dovolanie o d m i e t a.
Dedičovi I. T. náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Zámky uznesením z 3. decembra 2008, č.k. 16 D 1448/2004-63
určil všeobecnú cenu dedičstva sumou 51 649,90 Sk, ktorá predstavuje aj čistú hodnotu
dedičstva a potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov so započítaním
na dedičský podiel dedičky A. K. v sume 319 680 Sk tak, že dedičstvo v celosti nadobúda
dedič I. T.T.
bez povinnosti výplaty odstupujúcej dedičke. Zároveň týmto rozhodnutím priznal
JUDr. E. P. odmenu notára ako súdneho komisára v celkovej sume 1 706,50 Sk.
Okresný súd Nové Zámky uznesením z 3. marca 2009, č.k. 16 D 1448/2004-70 uložil
dedičke A. K. povinnosť zaplatiť v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia súdny poplatok
za odvolanie vo výške 16,50 € (pol. č. 18a písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) s tým, že ak
poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
Krajský súd v Nitre uznesením z 30. apríla 2009, sp.zn. 9 CoD 3/2009, 9 Co D 4/2009
odvolanie dedičky proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 3. decembra 2008, č.k.
16 D 1448/2004-63 a odvolanie dedičky proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 3. marca
2009, č.k. 16 D 1448/2004-70 ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
odmietol. Zároveň vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 3. decembra 2008,
č.k. 16 D 1448/2004-63 bolo dedičke A. K. doručené poštou dňa 31. decembra 2008 (streda),
čo potvrdila vlastnoručným podpisom na doručenke. Lehota na podanie odvolania začala teda
plynúť nasledujúci deň, to je 1. januára 2009 a uplynula 15. januára 2009 (štvrtok). Dedička
podala odvolanie na poštovú prepravu dňa 16. januára 2009 (piatok), čiže po uplynutí lehoty
na podanie odvolania, čo nesporne vyplýva z oboch poštových pečiatok na obálke.
Rozhodnutie prvostupňového súdu zo dňa 3. marca 2009, č.k.
16 D 1448/2004-70 bolo dedičke A. K. doručené poštou dňa 11. marca 2009 (streda), čo
potvrdila vlastnoručným podpisom na doručenke. Lehota na podanie odvolania začala teda
plynúť nasledujúci deň, t.j. 12. marca 2009 a uplynula 26. marca 2009 (štvrtok). Dedička
podala odvolanie na poštovú prepravu dňa 1. apríla 2009 (streda), čiže po uplynutí lehoty na
podanie odvolania. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že
odvolania proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa podala dedička A. K. v zmysle § 204 ods. 1
O.s.p. oneskorene, teda až po márnom uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. O trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. analogicky s použitím ustanovenia §
146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie dedička A. K., ktorá
navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť
dovolania odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, že nesprávnym odmietnutím
jej odvolania odvolacím súdom ako oneskorene podaného, jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Namietala, že odvolanie proti uzneseniu zo dňa 3. decembra 2008, č.k. 16 D
1448/2004-63 oneskorene podané nebolo a bola dodržaná 15-dňová lehota
na odvolanie. Poukázala na skutočnosť, že odvolanie bolo podané poštovou zásielkou
s podacím lístkom, na ktorom je zreteľne vyznačený dátum podania a to deň 15. január 2009,
ktorý bol posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Mala za to, že hoci
odvolanie proti uzneseniu zo dňa 3. marca 2009, č.k. 16 D 1448/2004-70 bolo podané
po uplynutí odvolacej lehoty, vzhľadom na včas podané odvolanie proti uzneseniu zo dňa
3. decembra 2008, č.k. 16 D 1448/2004-63, nebol dôvod na vydanie tohto uznesenia pred
rozhodnutím o odvolaní, nakoľko o trovách konania sa malo rozhodovať neskôr, a to
s poukazom na § 224 ods. 3 O.s.p. Taktiež namietala, že svoju neúčasť na pojednávaní
konanom dňa 7. novembra 2009 riadne písomne ospravedlnila, a to listom zo dňa 6. novembra
2009, došlým súdnej komisárke dňa 7. novembra 2009. V dôvodoch dovolania rozoberala
skutkový a právny stav veci.
Dedič I. T. navrhol dovolanie dedičky A. K. zamietnuť, majúc
za to, že odvolací súd zákonne vyhodnotil lehoty, v ktorých bolo odvolanie podané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr
to, či dovolanie dedičky A. K. smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
4 5 Cdo 8/2012
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď
Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom
opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu
na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva
a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,
v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.).
Dedičkou A. K. je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí jej odvolaní
proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa, a preto dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom).
Pokiaľ ide o časť dovolania, ktorou dedička A. K. napadla uznesenie odvolacieho súdu
vo výroku o odmietnutí jej odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa
zo dňa 3. decembra 2008, č.k. 16 D 1448/2004-63, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa
so zreteľom na dovolateľkou tvrdenú procesnú vadu zameral osobitne na otázku splnenia
podmienok prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
5 5 Cdo 8/2012
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom
konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj
odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky pre takéto
rozhodnutie neboli splnené.
Z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní
od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo
k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa,
ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný
deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.).
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľka namieta správnosť záveru odvolacieho
súdu o oneskorenom podaní odvolania proti uzneseniu prvostupňového súdu zo dňa
3. decembra 2008, č.k. 16 D 1448/2004-63 z dôvodu, že odvolanie bolo podané poštovou
zásielkou s podacím lístkom, na ktorom je zreteľne vyznačený dátum podania, a to deň
15. január 2009, ktorý bol posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Nové
Zámky z 3. decembra 2008, č.k. 16 D 1448/2004-63 bolo dedičke A. K. doručené 31.
decembra 2008. Lehota na podanie odvolania jej preto začala plynúť 1. januára 2009
a uplynula vo štvrtok 15. januára 2009.
Z podacieho lístka, ktorým bola zásielka obsahujúca odvolanie proti uvedenému
uzneseniu odovzdaná na pošte v Š. (č.l. 133 spisu) vyplýva, že predmetná zásielka bola
podaná na poštovú prepravu dňa 15. januára 2009 pod podacím číslom 43084008, pričom
podacie číslo na podacom lístku je totožné s číslom nalepeným na poštovej obálke (viď č.l. 68
spisu).
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že
odvolanie dedičky A. K. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 3.
decembra 2008, č.k. 16 D 1448/2004-63 bolo podané včas, v zákonom vymedzenej 15-
dňovej lehote na podanie odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ odvolací súd odvolanie
dedičky A. K. odmietol ako oneskorene podané, odňal jej možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to
uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolanie dedičky A. K. proti uzneseniu súdu
prvého stupňa zo dňa 3. decembra 2008, č.k. 16 D 1448/2004-63 odmietol, zrušil a v rozsahu
zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
II. Pokiaľ ide o časť dovolania, ktorou dedička A. K. napadla uznesenie odvolacieho
súdu vo výroku o odmietnutí jej odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 3.
marca 2009, č.k. 16 D 1448/2004-70, jeho prípustnosť nemožno vyvodiť z
ustanovenia § 239 O.s.p. a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto dovolanie dedičky A. K. v tejto časti ako neprípustné podľa § 218
ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu
dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska
jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému dedičovi I. T. vzniklo právo
na náhradu trov dovolacieho konania proti dedičke A. K., ktorá úspech nemala
(§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej
republiky mu však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh
na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. mája 2012
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová