Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
394/383904.41e67f.pdf
PDF · 107.64 KB
No categories available
1Sžr/109/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/109/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ J., bytom K.K., 2/ H.,
bytom K.K., 3/ M., bytom K.K., 4/ M., bytom K.K., 5/ H., bytom P., 6/ M., bytom K.K., 7/
J., bytom K.K., 8/ M., bytom K.K., 9/ J., bytom K.K., 10/ A., bytom K.K., 11/ J., bytom G.,
12/ A., bytom K.K., 13/ Ing. M., bytom K.K., 14/ M., bytom H., 15/ P., bytom tamtiež, 16/
Ing. J., bytom I., 17/ M., bytom V., 18/ V., bytom B., 19/ D., bytom K.K., 20/ M., bytom A.,
21/ A., bytom Ľ., 22/ Ľ., bytom K.K., 23/ P., bytom K.K., 24/ T., bytom Č., 25/ P., bytom
K.K., 26/ J., bytom K.K., 27/ M., bytom M., 28/ J., bytom K.K., 29/ E., bytom K.K., 30/ J.,
bytom K.K., 31/ S., bytom K.K., 32/ H., bytom K.K., žalobcovia 1/ až 32/ právne zastúpení
JUDr. Jankou Chorvátovou, advokátkou v Žiline, Hollého č. 371/31, proti žalovanému:
Obvodný pozemkový úrad v Žiline, A. Kmeťa č. 17, Žilina, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. ObPÚ 2008/00335/Maj zo dňa 8.4.2008, o odvolaní žalobcov 1/ až
32/ proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/103/2010-110 zo dňa 25.5.2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline
č. k. 21S/103/2010-110 zo dňa 25.5.2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil
konanie o žalobe o preskúmanie rozhodnutia č. ObPÚ 2008/00335/Maj zo dňa 8.4.2008,
2
ktorým žalovaný schválil podľa § 15 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon“) vykonanie urýchleného
usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a to vytýčenie hranice náhradného pozemku
v k. ú. K. v lokalite N. parcela KN-C č. X. v doterajšom nájme PD Kotešová.
Krajský súd tak rozhodol z dôvodu, že žaloba smerovala proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu, teda neboli splnené podmienky podľa druhej hlavy piatej
časti OSP pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia na základe žaloby. Krajský súd
v uznesení síce dal za pravdu žalobcom, ktorí tvrdili, že uvedené rozhodnutie nebolo riadne
doručené (t. z. doručené formou verejnej vyhlášky), pretože žalovaný rozhodnutie doručil
obci Kotešová len ako účastníkovi konania a nie ako orgánu zabezpečujúcemu vyvesenie
nariadenia spôsobom a v mieste obvyklým. Zároveň však konštatoval, že žalovaný
so všetkými žalobcami konal ako s účastníkmi konania, teda mohli využiť svoje práva
a prihlásiť sa o účasť na urýchlenom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov za účelom
spolupráce a uplatnenia svojho práva v lehote 30 dní. Preto podľa krajského súdu nebolo
potrebné doručiť napadnuté rozhodnutie žalobcom 1/ až 32/.
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcom ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia včas odvolanie a žiadali ho zrušiť a vec
vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Podľa ich názoru krajský súd postupoval v rozpore
so zákonnými ustanoveniami, najmä s § 15 ods. 1 zákona, pretože napadnutým uznesením
žalovaného nebolo nariadené urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov,
ale žalovaný schválil vykonanie urýchleného usporiadania a to konkrétne vytýčenie hranice
náhradného pozemku. Toto rozhodnutie malo byť doručené obci Kotešová, ktorá ho mala
doručiť verejnou vyhláškou, čo sa však nestalo, rozhodnutie teda nikdy nebolo riadne
doručené všetkým účastníkom.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré
3
predchádzalo jeho vydaniu a a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol
aj administratívny spis žalovaného, zistil, že rozhodnutím žalovaného (č. ObPÚ
2008/00335/Maj zo dňa 8.4.2008), ktorého prieskumu sa žalobcovia 1/ až 32/ domáhali,
žalovaný schválil podľa § 15 ods. 1 zákona vytýčenie hranice náhradného pozemku. Pôvodné
Konanie o urýchlenom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom v areáli
PD Kotešová sa začalo na základe návrhu vlastníka pozemkov (špecifikovaných
v napadnutom rozhodnutí) P. a to nariadením tohto konania žalovaným pod č. ObPÚ
2007/01479/Maj zo dňa 13.8.2007. Žalobou napadnuté rozhodnutie obsahovalo správne
poučenie o práve účastníkov podať voči nemu odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Doručené bolo P., PD Kotešová a Obecnému úradu Kotešová. Obec Kotešová toto
rozhodnutie nevyvesila na úradnej tabuli. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebolo sporná
a vyplýva aj z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.2.2011 (č. l. 104). Treba teda
konštatovať, že toto rozhodnutie nebolo žalobcom vôbec doručené. Keďže v zákonnej lehote
nebolo napadnuté opravným prostriedkom, nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.2008.
Podľa § 247 OSP sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím
a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu (ods. 1).
Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom
postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (ods. 2).
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2
aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo
právoplatným (ods. 3).
4
Podľa § 250b OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť (ods. 1).
Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo
doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť
tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne
rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je
správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu
na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu
na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán
o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí (ods. 2).
Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo
žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov (ods. 3).
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v napadnutom uznesení správne
konštatoval, že rozhodnutie, ktorého preskúmania sa žalobcovia domáhali, nemožno
preskúmať na základe žaloby, pretože takémuto postupu bráni skutočnosť, že ide
o rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vydané v správnom konaní (§ 30 ods. 1
zákona) proti ktorému neboli vyčerpané všetky opravné prostriedky, ktoré preň zákon
pripúšťa.
Treba pripomenúť, že žalobcovia aj potom čo si na základe vlastnej iniciatívy
vyžiadali predmetné rozhodnutie a oboznámili sa s jeho obsahom, sa poučením v ňom
uvedeným o práve účastníkov (za ktorých sa pokladajú) podať voči nemu odvolanie v lehote
15 dní od jeho doručenia (resp. jeho faktického získania) nespravovali a nenapadli ho hoci
i dodatočným odvolaním, tak ako to predpokladá Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb.)
v ustanovení § 53. Nevyvolali tak odvolacie konanie pred odvolacím správnym orgánom,
ktorého rozhodnutie by uvedenú zákonnú prekážku v postupe súdu podľa 2. hlavy V. časti
Občianskeho súdneho poriadku (po prípadnom následnom podaní žaloby) odstránilo.
Podľa názoru odvolacieho súdu takúto prekážku by neodstránilo ani prípadné
nariadenie dodatočného doručenia rozhodnutia správnym orgánom postupom súdu v zmysle
5
ustanovenie § 250b ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu
rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo
konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu povinnosť doručiť
tomuto účastníkovi správne rozhodnutie (odhliadnuc od skutočnosti, že v čase rozhodnutia
už 3-ročná objektívna prekluzívna lehota na takýto postup v zmysle § 250b ods. 3 OSP
uplynula) pretože naďalej by absentoval predpoklad pre postup súdu v podobe rozhodnutia
odvolacieho správneho orgánu.
Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd záver súdu prvého stupňa o prekážke
v postupe súdu z dôvodu, že žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť
predmetom preskúmavania súdom (§ 250d ods. 3 v spojení s § 247 ods. 2 OSP) za správny.
Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že krajský súd nekonal so všetkými účastníkmi
konania v zmysle § 250 ods. 1 OSP a do konania nepribral ďalších účastníkov konania (tak
ako vyplývajú z preskúmavaného správneho rozhodnutia), zohľadnil však skutočnosť, že títo
boli s rozhodnutím žalovaného uzrozumení, sami žalobu nepodali, preto odvolací súd
vychádzajúc z ústavne uznávanej premisy „nech si každý stráži svoje práva“, nepovažoval
za daných okolností, keď konanie o žalobe o preskúmanie správneho rozhodnutia bolo
zastavené z vyššie uvedených dôvodov, ich prípadné dodatočné formálne pribratie do konania
za spôsobilé zmeniť skutkové okolnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa
§ 219 OSP ako vecne správne potvrdil.
Právo na náhradu trov konania analogicky podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c)
OSP nemá žiaden z účastníkov.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. mája 2012
6
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová