Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžd/34/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: JUDr. M., nar. X., bytom U., zast.: JUDr.

Júliusom Šefčíkom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie ul. 9. mája č. 15, Trnava,

proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný

inšpektorát so sídlom Kollárova č. 31, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu v priestupkovom konaní, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave zo dňa 05. mája 2011 č.k. - 48 v znení opravného

uznesenia z 01. júla 2011 č.k. -57, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

zo dňa 05. mája 2011 č. k. - 48 v znení opravného uznesenia z 01. júla 2011

č. k. -57 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

2

1. Rozhodnutím č. p.: KRP-DI-ODV-122/2010 z 28.06.2010 ţalovaný ako odvolací

orgán v priestupkovom konaní podľa a

o správnom konaní (správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného

dopravného inšpektorátu OR PZ v Trnave č. p.: ORP-P-894/DI-TT-SK-2009 z 27.11.2009,

ktorým bola ţalobcovi podľa o priestupkoch (ďalej

na účely tohto rozsudku tieţ „“) uloţená sankcia

- pokuta vo výške 100,- € a súbeţne

- zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace

s uloţením povinnosť nahradiť trovy priestupkového konania.

2. Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca

dňa 14.1.2009 o 08.20 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo tov. zn. Škoda Octávia,

EČ: T. v Trnave na kriţovatke Kalinčiakova – T. Vansová, kde vchádzal do kriţovatky po

ulici Kalinčiakovej, ktorá je označená ako vedľajšia cesta, pričom nedal prednosť v jazde

motorovému vozidlu tov. zn. Peugeot 206, EČ: T., ktoré viedla ako vodička D. (1977) po

ulici. T. Vansovej, ktorá je označená ako hlavná cesta, následkom čoho došlo k zráţke medzi

uvedenými vozidlami. Pri nehode k zraneniu osôb nedošlo. Alkohol u vodičov zistený nebol.

3. Ţalovaný na základe uvedených skutočností dospel k záveru, ţe ţalobca porušil

ustanovenie o premávke na pozemných komunikáciách

(ďalej na účely tohto rozsudku len „“), čím bol uznaný vinným

zo spáchania priestupku podľa

Podľa vodič, ktorý prichádza na križovatku po ceste

označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám

prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta.

Podľa priestupku sa dopustí ten, kto porušením

uvedeným v písmene k) [iným konaním, neţ ako je uvedené v písmenách a) aţ h), poruší

všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky]

bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú

nehodu.

3

4. K námietke ţalobcu, ţe miesto nehody bolo pri stredovej čiare, na úrovni vstupnej

brány cintorína na ulici T. Vansovej, tzn. jednoznačne mimo kriţovatky ulíc Kalinčiakova –

T. Vansovej, na základe čoho spochybňuje hodnovernosť odborného vyjadrenia

Ing. L., sa ţalovaný vyjadril tak, ţe zistený skutkový stav tomuto nezodpovedá.

Zo spisového materiálu vyplýva, ţe asi 10 minút po nehode na základe telefonátu vodičky

prišiel na miesto jej priateľ Ing. J. na terénnom vozidle s EČ: T., ktorý na mieste dopravnej

nehody sa ju snaţil ukľudniť. Takto čakali v jeho vozidle na príchod polície. Medzičasom bol

za ţalobcom, ktorého poţiadal aby zotrval na mieste nehody, pretoţe zavolali políciu, na čo

mal ţalobca reagovať podráţdene.

5. Menovaný Ing. J. nesúhlasí s tvrdením ţalobcu, ţe mal nejakým spôsobom

manipulovať so stopami na mieste dopravnej nehody, napríklad takým spôsobom, ţe mal

rozkopávať úlomky a črepiny smerom ku kriţovatke. Naopak, poškodené vozidlo

tov. zn. Peugeot 206 sa nachádzalo na chodníku natočené priamo do vchodu cintorína

a na naliehanie pohrebnej sluţby bolo vozidlo presunuté zatočením vľavo a posunuté mimo

vchod rovnobeţne s múrom. Aţ po zdokumentovaní miesta dopravnej nehody vošiel

do kriţovatky, kde sa pozeral na úlomky vo vozidlách. Avšak ani v tomto prípade sa ich

nedotýkal, nemanipuloval s nimi, resp. ich v ţiadnom prípade nerozkopával, lebo bol obutý

v letnej obuvi, ktorá mu bránila v cca 7 cm kašovitom snehu ich rozkopávať.

6. Po preskúmaní výpovedí ţalobcu (19.01.2009), resp. jeho manţelky Ing. N., ktorá sa

v čase predmetnej nehody s ním nachádzala vo vozidle, ţalovaný zistil, ţe ţalobca svoje

tvrdenie o rozkopávaní úlomkov uviedol aţ 23.06.2009 a Ing. G. tú istú argumentáciu uviedla

aţ do zápisnice o podaní oznámenia, ktorá bola spísaná 12.08.2009. Odvolací orgán preto

uvedené tvrdenie vyhodnotil ako účelové.

7. V priestupkovom konaní bol ustanovený znalec Ing. M., ktorému boli poloţené tri

nasledujúce otázky:

1. Posúďte a uveďte technickú príčinu vzniku dopravnej nehody, uveďte miesto

a vzájomnú polohu vozidiel v čase zráţky.

4

2. Posúďte pravdepodobnosť mechanizmu vzniku dopravnej nehody podľa výpovedí

oboch vodičov, ako aj spolujazdkyne – manţelky vodiča G. účastných

na dopravnej nehode, vyjadrite sa k spôsobu jazdy oboch vodičov.

3. Vyjadrite sa k doručenému vyjadreniu vzniku dopravnej nehody vodiča

JUDr. G..

8. K prvej otázke znalec uviedol, ţe vzájomná poloha vozidiel a ich poloha na ceste

v čase zráţky zodpovedá polohe, kedy vozidlo Peugeot 206 jazdí pribliţne v strede pravého

jazdného pruhu ulice T. Vansovej (súbeţne s pozdĺţnou osou tejto ulice) v smere k ulici

Hospodárska a vozidlo Škoda Octavia uskutočňuje výjazd z ulice Kalinčiakova na ulicu

T. Vansovej smerom doprava. Na základe vzájomnej polohy vozidiel v čase zráţky

a na základe miesta zráţky je moţné konštatovať, ţe výsledky technickej analýzy nehodového

deja korešpondujú so skutočnosťami, ktoré uvádza vo svojej výpovedi vodička vozidla

Peugeot 206, teda ţe príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bolo nedanie prednosti

v jazde zo strany vodiča vozidla Škoda Octavia.

9. K druhej otázke znalec uviedol, ţe mechanizmus predmetnej dopravnej nehody

v zmysle skutočnosti, ktoré uvádza vodička vozidla Peugeot 206 pani P., je z technického

hľadiska prijateľný. Mechanizmus vzniku predmetnej dopravnej nehody v zmysle

skutočnosti, ktoré uvádza vodič vozidla škoda Octavia M. a spolujazdkyňa v tomto vozidle

N.G., je z technického hľadiska neprijateľný. Vzhľadom na to je dôvodné konštatovať, ţe

technika jazdy vodiča vozidla Škoda Octavia nebola správna, pričom nesprávnosť jeho

techniky jazdy spočíva v tom, ţe pri vjazde do kriţovatky nedal prednosť v jazde vodičke

vozidla Peugeot 206.

10. K tretej otázke znalec uviedol, ţe Podrobné vyhodnotenie technickej prijateľnosti

jednotlivých skutočností, ktoré uvádza JUDr. G. vo svojom vyjadrení k dopravnej nehode zo

dňa 19.1.2009, je vykonané v časti 2.3 odborného vyjadrenia. Mechanizmus vzniku dopravnej

nehody v zmysle skutočnosti, ktoré uvádza vodič vozidla Škoda Octavia JUDr. M. vo svojom

vyjadrení k dopravnej nehode zo dňa 19.1.2009, je z technického hľadiska neprijateľný.

5

11. Na základe týchto skutočností ţalovaný ako odvolací orgán dospel jednoznačne

k záveru, ţe vykonané dôkazy a vykonané dokazovanie postačujú na to, aby bolo ţalobcovi

spoľahlivo preukázané spáchanie predmetného priestupku.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

ţalobu z 02.09.2010 na Krajský súd v Trnave.

13. Krajský súd v Trnave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie

a postup správnych orgánov pred jeho vydaním v rozsahu dôvodov ţaloby a ţalobu ako

nedôvodnú zamietol.

14. Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise,

najmä zo zhodných vyjadrení uvedených vo výpovediach svedkov Ing. M. a Ing. J., ktorí

zhodne lokalizovali miesto dopravnej nehody do kriţovatky ul. Kalinčiakova - T. Vansovej.

Podľa krajského súdu miesto dopravnej nehody bolo zdokumentované aj príslušníkmi polície

a fotodokumentáciou nachádzajúcou sa v spisovom materiáli.

15. Takisto krajský súd v odôvodnení zdôraznil význam odborného vyjadrenia

č. 14/2009 podaného Ing. M., znalcom z odboru doprava cestná, odvetvia technický stav

cestných vozidiel, ktorý za príčinu vzniku predmetnej dopravnej nehody označil konanie

ţalobcu, tzn. nedanie prednosti vjazde zo strany vodiča Škoda Octavia (ţalobcu).

16. Uvedený znalec podľa krajského súdu konštatuje, ţe mechanizmus vzniku

predmetnej dopravnej nehody v zmysle skutočnosti, ktoré uvádza vodička vozidla Peugeot

206 D.P., je technického hľadiska prijateľný, čo sa však nedá povedať o opise mechanizmu

vzniku predmetnej dopravnej nehody v intenciách výpovede ţalobcu a jeho manţelky N., tzn.

ţe nehoda sa nestala na kriţovatke ul. Kalinčiakova - T. Vansovej, ale aţ za touto

kriţovatkou. Tento mechanizmus dopravnej nehody znalec označil ako z technického

hľadiska neprijateľný.

6

17. Vo vzťahu k námietke ţalobcu týkajúcej sa moţného manipulovania so stopami

dopravnej nehody, krajský súd s odkazom na priloţenú fotodokumentáciu a odborné

stanovisko znalca uviedol, ţe z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody jednoznačne

vyplýva, ţe stopa č. 1 zachycuje zhluk úlomkov laku a plastov z obidvoch vozidiel, ktorý je

typický pre miesto, v ktorom dochádza k vzájomnému oddeleniu vozidiel na konci zráţky.

Premiestnenie takéhoto zhluku úlomkov kopaním je z technického hľadiska vylúčené.

18. Námietku ţalobcu, ţe znalec počas konfrontácie uviedol, ţe nesprávnosť jazdy

vodiča vozidla Škoda - Octávia nespočíva v ničom, krajský súd po vyhodnotení textu

odmietol ako jednostranne skresľujúcu argumentáciu zo strany ţalobcu.

19. Opravným uznesením z 01. júla 2011 č.k. -57 krajský súd opravil časť

odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti o pomere hlasov.

III.

Odvolanie žalovaného/žalobcu/stanoviská

A)

20. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 24.6.2011 (č. l. 55) proti rozsudku

prvostupňového súdu ţalobca vyjadril nesúhlas s vyhodnotením miesta, kde sa stala dopravná

nehoda. V súvislosti s týmto zdôraznil vzťah svedkov k prejednávanej veci a ďalej to,

ţe znalec si odporoval pri neskoršom výsluchu.

21. Ţalobca najmä poukázal na význam polohy úlomkov z havarovaných vozidiel,

pričom v súvislosti s ich rozmiestnením vyslovil svoje jednoznačné pochybnosti,

ţe predmetné úlomky, tak ako boli na ceste umiestnené, sa toto nemohlo udiať v dôsledku

nárazu v malej rýchlosti, ale dostali sa do značnej vzdialenosti od seba „nejakou“ inou silou.

22. V súvislosti s uvedeným ţalobca citoval časť odôvodenia rozsudku krajského súdu,

podľa ktorého premiestnenie takéhoto zhluku úlomkov kopaním je z technického hľadiska

vylúčené, a súčasne poukázal na to, ţe pri konfrontácii medzi ním a znalcom, znalec

na poloţené otázky nevedel odpovedať.

7

23. Ďalej ţalobca poukázal aj na to, ţe znalec na poloţenú otázku, v čom spočívala

nesprávnosť jeho jazdy, neodpovedal. Takisto zdôraznil tú skutočnosť, ţe tak, ako to bolo

zakreslené, sa dopravné nehoda nestala a ţe znalec sa nezaoberal tým, ţe nepozornosť jazdy

spolu so zlými poveternostnými podmienkami mali za následok dopravnú nehodu.

24. Záverom ţalobca s poţiadavkou, aby sa odvolací súd oboznámil s logickým stavom

vzniknutým v čase dopravnej nehody podľa stanoviska ţalobcu, konfrontoval ho s jeho

objasnením, ako prišlo k posunu úlomkov a prečo sa vozidlo nachádzalo tam, kde bolo

zakreslené, poţadoval zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie veci ţalovanému

správnemu orgánu na ďalšie konanie.

B)

25. Napriek výzve krajského súdu z 08. júla 2011 (č. l. 62) na písomné vyjadrenie

k pripojenej fotokópii odvolania ţalobcu sa vyjadrenie ţalovaného v súdnom spise

nenachádza. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

ţe Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave nepovaţovalo za potrebné sa aktívne

zapojiť do súdneho konania.

C)

26. Podaním doručeným na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 11.10.2011 doručil

právny zástupca ţalobcu odborné vyjadrenie znalca Ing. P., PhD., s adresou M. k dopravnej

nehode, ku ktorej došlo dňa 14.01.2009, na kriţovatke ulíc Kalinčiakovej a T. Vansovej

v obci Trnava.

V tomto podaní právny zástupca ţalobcu poukázal na to, ţe uvedené odborné vyjadrenie

jednoznačne vyvracia nelogičnosť vyjadrení znalca z prípravného konania tak, ako to

napádali uţ v podaných odvolaniach, vyjadreniach a osobne pri konfrontácii. Tieţ uviedol,

ţe nevie, prečo nebol uţ v štádiu priestupkového konania do veci pribratý kontrolný znalec.

27. V uvedenom znaleckom úkone bola úloha znalca zadávateľom (tzn. ţalobcom)

vymedzená 2 nasledovnými otázkami:

1.Vyhodnoťte technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody.

8

2.Posúďte technickú prijateľnosť výpovede vodiča vozidla Škoda Octavia.

28. Znalec v predmetnom odbornom posudku na základe deformácií, resp. určitých

poškodení obidvoch vozidiel, ktoré vznikli v dôsledku ich vzájomného silového pôsobenia,

ich následného pohybu po zráţke (obr. na str. 14 aţ 17) a mechanizmu vzniku poškodenia

jednotlivých vozidiel, stanovil tak vzájomnú polohu vozidiel (obr. č. 1 a 3) ako aj polohu

miesta zráţky (obr. 2). Súčasne znalec ako technicky menej logický a preto aj menej

pravdepodobnejší označil variant C pohybu vozidla Škoda Octavia, vychádzajúci z tvrdenia

pasaţierov tohto vozidla, ţe v okamihu zráţky stálo dlhý čas (cca 10 s).

29. V odpovedi na prvú otázku znalec konštatoval, ţe (súd cituje relevantný text

odborného vyjadrenia)

„Z technického hľadiska nie je možné zistiť, či vozidlo Škoda Octavia

v okamihu zrážky stálo, alebo sa pohybovalo malou rýchlosťou (do cca 10 km/h).

Ak vozidlo Škoda Octavia v okamihu zrážky stálo – v takomto prípade nie je

možné zistiť aký čas uplynul, od okamihu zastavenia tohto vozidla, po okamih

zrážky vozidiel. Tento čas je však podstatný a rozhodujúci pre vyhodnotenie

príčiny predmetnej dopravnej nehody. ...

V predmetnom prípade z technického hľadiska nie je možné ustáliť, ktorý

z uvedených variantov (A, B, alebo C) nastal. Možno iba vyhodnocovať technickú

logickosť daných variantov. Variant A a B sa javia ako technicky logické a preto

pravdepodobnejšie, oproti variantu C. “

30. Pri druhej otázke znalec uviedol, ţe

„Jednotlivé skutočnosti uvádzané vo výpovedi vodiča vozidla Škoda Octavia

sú z technického hľadiska prijateľné, okrem uvádzaného miesta zrážky.

Z technického hľadiska nie je prijateľné, aby k zrážke došlo vo vzdialenosti

cca 30 m za križovatkou.“

31. Obdobne ako je uvedené vyššie (bod č. 25) ani v prípade výzvy Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 17.10.2011 na písomné vyjadrenie k pripojenej fotokópii odborného

vyjadrenia znalca Ing. P., PhD. nebolo v stanovenej lehote do súdneho spisu doručené, a po

9

telefonickom preverení Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne dospel k záveru, ţe

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave nepovaţovalo za potrebné sa aktívne zapojiť

do súdneho konania.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa v spojení s Občiansky súdny

poriadok (ďalej v texte rozsudku len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému

je podľa ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci

v zmysle dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej

porade senátu ( o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie

nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

33. Najvyšší súd sa celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom

rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej

strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia

ţalovaného, je skutková otázka, či moţné nejasnosti týkajúce sa zistenia skutkového stavu

znalcom a namietané ţalobcom na základe nielen jeho subjektívnych pocitov

ale aj predloţeného, v poradí druhého odborného stanoviska, spochybňujú dostatočným

spôsobom skutkový stav. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového

zistenia.

34. Predovšetkým Najvyšší súd musí po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov

vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho

a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2

v spoj. s konštatovať, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil

10

od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou

dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského

súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého

rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval

pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,

Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých

vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení

a záverov zistených v odvolacom konaní ( umoţňuje odvolaciemu súdu

doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody) v zmysle hore načrtnutej otázky.

35. Najvyšší súd konštatuje, ţe základným odvolacím dôvodom je v zmysle

argumentácie právneho zástupcu (výsluchy svedkov, ktorí však vo veci mali vzťah;

najpodstatnejšou skutočnosťou je, kde sa stala dopravná nehoda; podstatné vo veci sú

úlomky, ktoré boli na mieste nájdené; a pod.) to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ),

a súčasne spochybňuje výsledky znaleckej činnosti.

36. Vo vzťahu k formulácii odvolacích dôvodov Najvyšší súd uvádza, ţe ich záväznosť

a obsah je najmä vymedzený v ustanoveniach , a

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím

dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia

súdu prvého stupňa.

11

Podľa odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Nakoľko ţalobca nespadá do skupiny výnimiek uvedených v , je

Najvyšší súd jeho odvolacími dôvodmi v tomto konaní viazaný.

37. Ďalej vo vzťahu k vymedzeniu odvolacích dôvodov Najvyšší súd upozorňuje

na svoju staršiu judikatúru, podľa ktorej

„S právom účastníka podať odvolanie proti meritórnemu rozsudku

prvostupňovému súdu je nerozlučne spojená jeho povinnosť v odvolaní presne

v zmysle usmernenia obsiahnutého v špecifikovať právne

nedostatky napadnutého rozsudku prvostupňového súdu (tzn. v čom sa napadnutý

rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny), ktorých rozsah je striktne

vymedzený v ust. Naopak ako na neprípustné so samotnou

myšlienkou odvolacieho súdneho konania je potrebné nazerať na to odvolaná

alebo jeho časť, v ktorej účastník v nekonkrétnej a súčasnej vo všeobecnej rovine

polemizuje s nedostatky správneho rozhodnutia, avšak z týchto svojich úvah

nevyvodzuje, v rozpore so zásadou hospodárností súdneho konania, argumenty

o nesprávnosti odvolaním napadnutého rozsudku alebo o vadách v postupe

prvostupňového súdu. Pripustením takéhoto konania by sa vlastne zmarila hlavná

úloha súdov, ktorá spočíva v náprave nezákonného stavu v primeranej lehote.“

(m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. z 13.05.2008 – dostupné

na internetovej stránke).

38. Ţalobca v súvislosti so svojim odvolacím dôvodom vyjadril iba všeobecne

formulovaný nesúhlas s vyhodnotením miesta, kde sa stala dopravná nehoda, a tieţ zdôraznil

vzťah svedkov k prejednávanej veci a ďalej to, ţe znalec si odporoval pri neskoršom

výsluchu. Avšak svoju základnú povinnosť konkretizovať odvolací dôvod v zmysle hore

citovanej judikatúry, tzn. v čom konkrétne si znalec odporoval, prečo je táto skutočnosť

relevantná pre zistenie skutkového stavu, ďalej prečo sa ţalobca domnieva, ţe pre vzťah

svedkov k prejednávanej veci by ich svedectvo malo mať inú vypovedaciu hodnotu, si

nesplnil. Preto nemôţe Najvyšší súd uvedenú argumentáciu za odvolacie dôvody a preto sa

s nimi ani nemôţe zaoberať.

12

39. Takisto spochybňovanie zadokumentovanej polohy úlomkov z havarovaných

vozidiel, pričom v súvislosti s ich rozmiestnením ţalobca vyslovil svoje jednoznačné

pochybnosti, ţe predmetné úlomky, tak ako boli na ceste umiestnené, tak toto sa nemohlo

udiať v dôsledku nárazu v malej rýchlosti, ale dostali sa do značnej vzdialenosti od seba

„nejakou“ inou silou, je iba proklamačným vyhlásením, ktoré musí byť zo strany ţalobcu

preukázané dôkazným prostriedkom. Nakoľko tak ţalobca nevykonal, Najvyšší súd prisvedčil

argumentácii krajského súdu, ktorý vychádzal z odpovedí a zistení znalca Ing. M.L..

40. K tým odvolacím dôvodom ţalobcu, ktoré spoločne spochybňovali verbálne

vyjadrenia znalca Ing. M.L., poukazuje Najvyšší súd na postavenie, úlohu a zodpovednosť

znalca v súdnom konaní (bliţšie o znalcoch, tlmočníkoch a

prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj ). Znalec je

štátom aprobovanou osobou, ktorej ustanovením do konkrétneho súdneho konania vzniká

zodpovednosť za riadne a včasné splnenie zadanej znaleckej úlohy pod sankciou

poriadkového, administratívneho alebo trestného postihu, ak si svoju povinnosť nesplní alebo

inak zmarí základnú úlohu súdu pri poskytovaní spravodlivosti.

Potom, pokiaľ ţalobca chcel spochybniť závery znalca (premiestnenie takéhoto zhluku

úlomkov kopaním je z technického hľadiska vylúčené), resp. poukazoval na to,

ţe pri konfrontácii medzi ním a znalcom, znalec na poloţené otázky nevedel odpovedať, bolo

jeho povinnosťou predloţiť k týmto tvrdeniam také dôkazné prostriedky, ktoré

by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili.

41. Najmä k tomu, či znalec bol povinný na otázky ţalobcu odpovedať, resp. ako sa mal

znalec správať počas konfrontácie so ţalobcom, musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe v zmysle

základného procesného pravidla ovládajúceho priebeh pojednávania, tzn. aj vykonanie

výsluchu samotného ( a a ) znalec na otázky poloţené

účastníkmi neodpovedá, pokiaľ otázky smerujú k poznaniu, ktoré konajúci súd nepovaţuje

za nutné zistiť, resp. objasniť. Navyše otázky smerujúce na znalca počas procesu dokazovania

sú limitované iba snahou objasniť technickú, odbornú alebo inak nejasnú argumentáciu znalca

ním pouţitú pri splnení úlohy znalca; zakázané sú otázky kapciózne a sugestívne. Otázky

13

s iným obsahom môţu uţ od znalca vyţadovať výkon znaleckej činnosti, tzn. ţe sú základom

pre znaleckú úlohu.

Potom, ak je zo strany konajúceho súdu na znalcovi poţadované vykonanie ďalšej

znaleckej úlohy, musí mu súd na jej splnenie vytvoriť podmienky, tzn. najmä písomné

zadanie a primerané časové obdobie.

42. Najvyšší súd tieţ poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (najmä vec: Garcia Ruiz v. Španielsko‚ rozsudok z 21.01.1999, sťaţnosť č. 30544/96),

prostredníctvom ktorej sa nastolila trvalá poţiadavku vysporiadať sa so všetkými

relevantnými argumentmi účastníka konania, ktorú nie je moţné vykladať v tom duchu,

ţe krajský súd bol povinný minimálne v rozsahu argumentácie ţalobcu (v danej veci veľmi

detailným spôsobom vyjadrená) sa s kaţdým argumentom ţalobcu rovnako podrobne

zaoberať. Naopak, v súlade so zásadou procesnej hospodárnosti a koncentračným princípom

správneho súdnictva vyjadreným v medziach ţaloby ( v spojení s )

krajský súd analyzoval a na zistené ţalobné dôvody dostatočným spôsobom poskytol

ţalobcovi odpoveď.

43. Vo vzťahu k odbornému vyjadreniu znalca Ing. P., PhD. Najvyšší súd s poukazom

na vyššie citované (bod č. 36) ustanovenie , ţe ide o dôkazný

prostriedok, ktoré nebol uplatnený pred súdom prvého stupňa, a preto sú pri odvolaní proti

napadnutému rozsudku krajského súdu vo veci samej odvolacím dôvodom iba vtedy, pokiaľ

ním má byť preukázané, ţe v predchádzajúcom konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Najvyšší súd však v uvedenom odbornom

vyjadrení nenašiel ani náznak toho, ţe by sa v ňom signalizovali takéto vady pri zisťovaní

skutkového stavu.

Znalec, predovšetkým pri odpovedi na prvú otázku vyslovil znalecký záver (body č. 29 a 30),

ţe nie je moţné ustáliť, či vozidlo ţalobcu v okamihu zráţky stálo alebo sa pohybovalo malou

rýchlosťou (do cca 10 km/h, avšak ako najmenej pravdepodobný mechanizmus dopravnej

nehody označil priebeh dopravnej nehody opísanej ţalobcom. Navyše v odpovedi na druhú

otázku znalec priamo vylúčil moţnosť, aby miesto zráţky bolo lokalizované vo

vzdialenosti cca 30 m za kriţovatkou.

14

44. Ďalej Najvyšší súd musí konštatovať, ţe na spochybnenie prv predloţeného

odborného stanoviska znalca nepostačuje predloţenie ďalšieho stanoviska od iného znalca.

V súvislosti s moţnosťou hodnoverne spochybniť úkon znaleckej činnosti konajúci senát

Najvyššieho súdu poukazuje na svoju staršiu judikatúru, podľa ktorej „pri námietke,

že znalecký posudok trpí vadami, Najvyšší súd konštatuje, že aj v tomto prípade sú žalobkyne

zaťažené dôkazným bremenom, tzn. že musia preukázať, že znalkyňa namietaným postupom

porušila štandardy znaleckej činnosti, a preto znalecký posudok je v súdnom konaní

nepoužiteľný. Na základe uvedeného sa odkazuje na ustanovenie v spojení

s o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré oprávňuje každého požiadať Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky o vypracovanie odborného posudku k uvedenej

problematike.“ (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. z 23.08.2011-

dostupný na internetovej stránke súdu).

45. Z uvedeného vyplýva, ţe spochybnenie dôkazného prostriedku vyhotoveného

subjektom verejného práva, napríklad odborného vyjadrenia znalca osvedčujúceho vznik

dopravnej nehody, je moţné vykonať iba procesne relevantným spôsobom, tzn. preukázať

odbornú nemoţnosť takéhoto vzniku predloţením iného, hodnoverného znaleckého úkonu

46. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery

obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozhodnutiach

sp.zn. a , pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný

dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie

odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska),

s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku rozsudku.

47. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú

náhradu trov tohto konania.

15

48. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava priestupkového konania je

spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

49. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyuţil

svoje oprávnenie.

Podľa veta druhá o súdnych poplatkoch je odvolací súd

oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.

Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,

a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec

poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 15. mája 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová