Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
af2/383731.e69cd2.pdf
PDF · 191.43 KB
No categories available
1Sžd/34/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžd/34/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: JUDr. M., nar. X., bytom U., zast.: JUDr.
Júliusom Šefčíkom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie ul. 9. mája č. 15, Trnava,
proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný
inšpektorát so sídlom Kollárova č. 31, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu v priestupkovom konaní, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave zo dňa 05. mája 2011 č.k. 14S/60/2010- 48 v znení opravného
uznesenia z 01. júla 2011 č.k. 14S/60/2010-57, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
zo dňa 05. mája 2011 č. k. 14S/60/2010- 48 v znení opravného uznesenia z 01. júla 2011
č. k. 14S/60/2010-57 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
2
1. Rozhodnutím č. p.: KRP-DI-ODV-122/2010 z 28.06.2010 ţalovaný ako odvolací
orgán v priestupkovom konaní podľa § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného
dopravného inšpektorátu OR PZ v Trnave č. p.: ORP-P-894/DI-TT-SK-2009 z 27.11.2009,
ktorým bola ţalobcovi podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej
na účely tohto rozsudku tieţ „zák. č. 372/1990 Zb.“) uloţená sankcia
- pokuta vo výške 100,- € a súbeţne
- zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace
s uloţením povinnosť nahradiť trovy priestupkového konania.
2. Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca
dňa 14.1.2009 o 08.20 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo tov. zn. Škoda Octávia,
EČ: T. v Trnave na kriţovatke Kalinčiakova – T. Vansová, kde vchádzal do kriţovatky po
ulici Kalinčiakovej, ktorá je označená ako vedľajšia cesta, pričom nedal prednosť v jazde
motorovému vozidlu tov. zn. Peugeot 206, EČ: T., ktoré viedla ako vodička D. (1977) po
ulici. T. Vansovej, ktorá je označená ako hlavná cesta, následkom čoho došlo k zráţke medzi
uvedenými vozidlami. Pri nehode k zraneniu osôb nedošlo. Alkohol u vodičov zistený nebol.
3. Ţalovaný na základe uvedených skutočností dospel k záveru, ţe ţalobca porušil
ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách
(ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 315/1996 Z.z.“), čím bol uznaný vinným
zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zák. č. 372/1990 Zb.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. vodič, ktorý prichádza na križovatku po ceste
označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám
prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta.
Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zák. č. 372/1990 Z.z. priestupku sa dopustí ten, kto porušením
uvedeným v písmene k) [iným konaním, neţ ako je uvedené v písmenách a) aţ h), poruší
všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky]
bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú
nehodu.
3
4. K námietke ţalobcu, ţe miesto nehody bolo pri stredovej čiare, na úrovni vstupnej
brány cintorína na ulici T. Vansovej, tzn. jednoznačne mimo kriţovatky ulíc Kalinčiakova –
T. Vansovej, na základe čoho spochybňuje hodnovernosť odborného vyjadrenia
Ing. L., sa ţalovaný vyjadril tak, ţe zistený skutkový stav tomuto nezodpovedá.
Zo spisového materiálu vyplýva, ţe asi 10 minút po nehode na základe telefonátu vodičky
prišiel na miesto jej priateľ Ing. J. na terénnom vozidle s EČ: T., ktorý na mieste dopravnej
nehody sa ju snaţil ukľudniť. Takto čakali v jeho vozidle na príchod polície. Medzičasom bol
za ţalobcom, ktorého poţiadal aby zotrval na mieste nehody, pretoţe zavolali políciu, na čo
mal ţalobca reagovať podráţdene.
5. Menovaný Ing. J. nesúhlasí s tvrdením ţalobcu, ţe mal nejakým spôsobom
manipulovať so stopami na mieste dopravnej nehody, napríklad takým spôsobom, ţe mal
rozkopávať úlomky a črepiny smerom ku kriţovatke. Naopak, poškodené vozidlo
tov. zn. Peugeot 206 sa nachádzalo na chodníku natočené priamo do vchodu cintorína
a na naliehanie pohrebnej sluţby bolo vozidlo presunuté zatočením vľavo a posunuté mimo
vchod rovnobeţne s múrom. Aţ po zdokumentovaní miesta dopravnej nehody vošiel
do kriţovatky, kde sa pozeral na úlomky vo vozidlách. Avšak ani v tomto prípade sa ich
nedotýkal, nemanipuloval s nimi, resp. ich v ţiadnom prípade nerozkopával, lebo bol obutý
v letnej obuvi, ktorá mu bránila v cca 7 cm kašovitom snehu ich rozkopávať.
6. Po preskúmaní výpovedí ţalobcu (19.01.2009), resp. jeho manţelky Ing. N., ktorá sa
v čase predmetnej nehody s ním nachádzala vo vozidle, ţalovaný zistil, ţe ţalobca svoje
tvrdenie o rozkopávaní úlomkov uviedol aţ 23.06.2009 a Ing. G. tú istú argumentáciu uviedla
aţ do zápisnice o podaní oznámenia, ktorá bola spísaná 12.08.2009. Odvolací orgán preto
uvedené tvrdenie vyhodnotil ako účelové.
7. V priestupkovom konaní bol ustanovený znalec Ing. M., ktorému boli poloţené tri
nasledujúce otázky:
1. Posúďte a uveďte technickú príčinu vzniku dopravnej nehody, uveďte miesto
a vzájomnú polohu vozidiel v čase zráţky.
4
2. Posúďte pravdepodobnosť mechanizmu vzniku dopravnej nehody podľa výpovedí
oboch vodičov, ako aj spolujazdkyne – manţelky vodiča G. účastných
na dopravnej nehode, vyjadrite sa k spôsobu jazdy oboch vodičov.
3. Vyjadrite sa k doručenému vyjadreniu vzniku dopravnej nehody vodiča
JUDr. G..
8. K prvej otázke znalec uviedol, ţe vzájomná poloha vozidiel a ich poloha na ceste
v čase zráţky zodpovedá polohe, kedy vozidlo Peugeot 206 jazdí pribliţne v strede pravého
jazdného pruhu ulice T. Vansovej (súbeţne s pozdĺţnou osou tejto ulice) v smere k ulici
Hospodárska a vozidlo Škoda Octavia uskutočňuje výjazd z ulice Kalinčiakova na ulicu
T. Vansovej smerom doprava. Na základe vzájomnej polohy vozidiel v čase zráţky
a na základe miesta zráţky je moţné konštatovať, ţe výsledky technickej analýzy nehodového
deja korešpondujú so skutočnosťami, ktoré uvádza vo svojej výpovedi vodička vozidla
Peugeot 206, teda ţe príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bolo nedanie prednosti
v jazde zo strany vodiča vozidla Škoda Octavia.
9. K druhej otázke znalec uviedol, ţe mechanizmus predmetnej dopravnej nehody
v zmysle skutočnosti, ktoré uvádza vodička vozidla Peugeot 206 pani P., je z technického
hľadiska prijateľný. Mechanizmus vzniku predmetnej dopravnej nehody v zmysle
skutočnosti, ktoré uvádza vodič vozidla škoda Octavia M. a spolujazdkyňa v tomto vozidle
N.G., je z technického hľadiska neprijateľný. Vzhľadom na to je dôvodné konštatovať, ţe
technika jazdy vodiča vozidla Škoda Octavia nebola správna, pričom nesprávnosť jeho
techniky jazdy spočíva v tom, ţe pri vjazde do kriţovatky nedal prednosť v jazde vodičke
vozidla Peugeot 206.
10. K tretej otázke znalec uviedol, ţe Podrobné vyhodnotenie technickej prijateľnosti
jednotlivých skutočností, ktoré uvádza JUDr. G. vo svojom vyjadrení k dopravnej nehode zo
dňa 19.1.2009, je vykonané v časti 2.3 odborného vyjadrenia. Mechanizmus vzniku dopravnej
nehody v zmysle skutočnosti, ktoré uvádza vodič vozidla Škoda Octavia JUDr. M. vo svojom
vyjadrení k dopravnej nehode zo dňa 19.1.2009, je z technického hľadiska neprijateľný.
5
11. Na základe týchto skutočností ţalovaný ako odvolací orgán dospel jednoznačne
k záveru, ţe vykonané dôkazy a vykonané dokazovanie postačujú na to, aby bolo ţalobcovi
spoľahlivo preukázané spáchanie predmetného priestupku.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
12. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
ţalobu z 02.09.2010 na Krajský súd v Trnave.
13. Krajský súd v Trnave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie
a postup správnych orgánov pred jeho vydaním v rozsahu dôvodov ţaloby a ţalobu ako
nedôvodnú zamietol.
14. Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise,
najmä zo zhodných vyjadrení uvedených vo výpovediach svedkov Ing. M. a Ing. J., ktorí
zhodne lokalizovali miesto dopravnej nehody do kriţovatky ul. Kalinčiakova - T. Vansovej.
Podľa krajského súdu miesto dopravnej nehody bolo zdokumentované aj príslušníkmi polície
a fotodokumentáciou nachádzajúcou sa v spisovom materiáli.
15. Takisto krajský súd v odôvodnení zdôraznil význam odborného vyjadrenia
č. 14/2009 podaného Ing. M., znalcom z odboru doprava cestná, odvetvia technický stav
cestných vozidiel, ktorý za príčinu vzniku predmetnej dopravnej nehody označil konanie
ţalobcu, tzn. nedanie prednosti vjazde zo strany vodiča Škoda Octavia (ţalobcu).
16. Uvedený znalec podľa krajského súdu konštatuje, ţe mechanizmus vzniku
predmetnej dopravnej nehody v zmysle skutočnosti, ktoré uvádza vodička vozidla Peugeot
206 D.P., je technického hľadiska prijateľný, čo sa však nedá povedať o opise mechanizmu
vzniku predmetnej dopravnej nehody v intenciách výpovede ţalobcu a jeho manţelky N., tzn.
ţe nehoda sa nestala na kriţovatke ul. Kalinčiakova - T. Vansovej, ale aţ za touto
kriţovatkou. Tento mechanizmus dopravnej nehody znalec označil ako z technického
hľadiska neprijateľný.
6
17. Vo vzťahu k námietke ţalobcu týkajúcej sa moţného manipulovania so stopami
dopravnej nehody, krajský súd s odkazom na priloţenú fotodokumentáciu a odborné
stanovisko znalca uviedol, ţe z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody jednoznačne
vyplýva, ţe stopa č. 1 zachycuje zhluk úlomkov laku a plastov z obidvoch vozidiel, ktorý je
typický pre miesto, v ktorom dochádza k vzájomnému oddeleniu vozidiel na konci zráţky.
Premiestnenie takéhoto zhluku úlomkov kopaním je z technického hľadiska vylúčené.
18. Námietku ţalobcu, ţe znalec počas konfrontácie uviedol, ţe nesprávnosť jazdy
vodiča vozidla Škoda - Octávia nespočíva v ničom, krajský súd po vyhodnotení textu
odmietol ako jednostranne skresľujúcu argumentáciu zo strany ţalobcu.
19. Opravným uznesením z 01. júla 2011 č.k. 14S/60/2010-57 krajský súd opravil časť
odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti o pomere hlasov.
III.
Odvolanie žalovaného/žalobcu/stanoviská
A)
20. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 24.6.2011 (č. l. 55) proti rozsudku
prvostupňového súdu ţalobca vyjadril nesúhlas s vyhodnotením miesta, kde sa stala dopravná
nehoda. V súvislosti s týmto zdôraznil vzťah svedkov k prejednávanej veci a ďalej to,
ţe znalec si odporoval pri neskoršom výsluchu.
21. Ţalobca najmä poukázal na význam polohy úlomkov z havarovaných vozidiel,
pričom v súvislosti s ich rozmiestnením vyslovil svoje jednoznačné pochybnosti,
ţe predmetné úlomky, tak ako boli na ceste umiestnené, sa toto nemohlo udiať v dôsledku
nárazu v malej rýchlosti, ale dostali sa do značnej vzdialenosti od seba „nejakou“ inou silou.
22. V súvislosti s uvedeným ţalobca citoval časť odôvodenia rozsudku krajského súdu,
podľa ktorého premiestnenie takéhoto zhluku úlomkov kopaním je z technického hľadiska
vylúčené, a súčasne poukázal na to, ţe pri konfrontácii medzi ním a znalcom, znalec
na poloţené otázky nevedel odpovedať.
7
23. Ďalej ţalobca poukázal aj na to, ţe znalec na poloţenú otázku, v čom spočívala
nesprávnosť jeho jazdy, neodpovedal. Takisto zdôraznil tú skutočnosť, ţe tak, ako to bolo
zakreslené, sa dopravné nehoda nestala a ţe znalec sa nezaoberal tým, ţe nepozornosť jazdy
spolu so zlými poveternostnými podmienkami mali za následok dopravnú nehodu.
24. Záverom ţalobca s poţiadavkou, aby sa odvolací súd oboznámil s logickým stavom
vzniknutým v čase dopravnej nehody podľa stanoviska ţalobcu, konfrontoval ho s jeho
objasnením, ako prišlo k posunu úlomkov a prečo sa vozidlo nachádzalo tam, kde bolo
zakreslené, poţadoval zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie veci ţalovanému
správnemu orgánu na ďalšie konanie.
B)
25. Napriek výzve krajského súdu z 08. júla 2011 (č. l. 62) na písomné vyjadrenie
k pripojenej fotokópii odvolania ţalobcu sa vyjadrenie ţalovaného v súdnom spise
nenachádza. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
ţe Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave nepovaţovalo za potrebné sa aktívne
zapojiť do súdneho konania.
C)
26. Podaním doručeným na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 11.10.2011 doručil
právny zástupca ţalobcu odborné vyjadrenie znalca Ing. P., PhD., s adresou M. k dopravnej
nehode, ku ktorej došlo dňa 14.01.2009, na kriţovatke ulíc Kalinčiakovej a T. Vansovej
v obci Trnava.
V tomto podaní právny zástupca ţalobcu poukázal na to, ţe uvedené odborné vyjadrenie
jednoznačne vyvracia nelogičnosť vyjadrení znalca z prípravného konania tak, ako to
napádali uţ v podaných odvolaniach, vyjadreniach a osobne pri konfrontácii. Tieţ uviedol,
ţe nevie, prečo nebol uţ v štádiu priestupkového konania do veci pribratý kontrolný znalec.
27. V uvedenom znaleckom úkone bola úloha znalca zadávateľom (tzn. ţalobcom)
vymedzená 2 nasledovnými otázkami:
1.Vyhodnoťte technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody.
8
2.Posúďte technickú prijateľnosť výpovede vodiča vozidla Škoda Octavia.
28. Znalec v predmetnom odbornom posudku na základe deformácií, resp. určitých
poškodení obidvoch vozidiel, ktoré vznikli v dôsledku ich vzájomného silového pôsobenia,
ich následného pohybu po zráţke (obr. na str. 14 aţ 17) a mechanizmu vzniku poškodenia
jednotlivých vozidiel, stanovil tak vzájomnú polohu vozidiel (obr. č. 1 a 3) ako aj polohu
miesta zráţky (obr. 2). Súčasne znalec ako technicky menej logický a preto aj menej
pravdepodobnejší označil variant C pohybu vozidla Škoda Octavia, vychádzajúci z tvrdenia
pasaţierov tohto vozidla, ţe v okamihu zráţky stálo dlhý čas (cca 10 s).
29. V odpovedi na prvú otázku znalec konštatoval, ţe (súd cituje relevantný text
odborného vyjadrenia)
„Z technického hľadiska nie je možné zistiť, či vozidlo Škoda Octavia
v okamihu zrážky stálo, alebo sa pohybovalo malou rýchlosťou (do cca 10 km/h).
Ak vozidlo Škoda Octavia v okamihu zrážky stálo – v takomto prípade nie je
možné zistiť aký čas uplynul, od okamihu zastavenia tohto vozidla, po okamih
zrážky vozidiel. Tento čas je však podstatný a rozhodujúci pre vyhodnotenie
príčiny predmetnej dopravnej nehody. ...
V predmetnom prípade z technického hľadiska nie je možné ustáliť, ktorý
z uvedených variantov (A, B, alebo C) nastal. Možno iba vyhodnocovať technickú
logickosť daných variantov. Variant A a B sa javia ako technicky logické a preto
pravdepodobnejšie, oproti variantu C. “
30. Pri druhej otázke znalec uviedol, ţe
„Jednotlivé skutočnosti uvádzané vo výpovedi vodiča vozidla Škoda Octavia
sú z technického hľadiska prijateľné, okrem uvádzaného miesta zrážky.
Z technického hľadiska nie je prijateľné, aby k zrážke došlo vo vzdialenosti
cca 30 m za križovatkou.“
31. Obdobne ako je uvedené vyššie (bod č. 25) ani v prípade výzvy Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 17.10.2011 na písomné vyjadrenie k pripojenej fotokópii odborného
vyjadrenia znalca Ing. P., PhD. nebolo v stanovenej lehote do súdneho spisu doručené, a po
9
telefonickom preverení Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne dospel k záveru, ţe
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave nepovaţovalo za potrebné sa aktívne zapojiť
do súdneho konania.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému
je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci
v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie
nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto
ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
33. Najvyšší súd sa celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom
rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej
strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia
ţalovaného, je skutková otázka, či moţné nejasnosti týkajúce sa zistenia skutkového stavu
znalcom a namietané ţalobcom na základe nielen jeho subjektívnych pocitov
ale aj predloţeného, v poradí druhého odborného stanoviska, spochybňujú dostatočným
spôsobom skutkový stav. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového
zistenia.
34. Predovšetkým Najvyšší súd musí po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov
vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho
a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2
v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatovať, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
10
od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského
súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval
pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,
Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých
vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení
a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu
doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody) v zmysle hore načrtnutej otázky.
35. Najvyšší súd konštatuje, ţe základným odvolacím dôvodom je v zmysle
argumentácie právneho zástupcu (výsluchy svedkov, ktorí však vo veci mali vzťah;
najpodstatnejšou skutočnosťou je, kde sa stala dopravná nehoda; podstatné vo veci sú
úlomky, ktoré boli na mieste nájdené; a pod.) to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.),
a súčasne spochybňuje výsledky znaleckej činnosti.
36. Vo vzťahu k formulácii odvolacích dôvodov Najvyšší súd uvádza, ţe ich záväznosť
a obsah je najmä vymedzený v ustanoveniach § 205 ods. 1, § 205a ods. 1 a § 212 O.s.p.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
11
Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Nakoľko ţalobca nespadá do skupiny výnimiek uvedených v § 212 ods. 2 O.s.p., je
Najvyšší súd jeho odvolacími dôvodmi v tomto konaní viazaný.
37. Ďalej vo vzťahu k vymedzeniu odvolacích dôvodov Najvyšší súd upozorňuje
na svoju staršiu judikatúru, podľa ktorej
„S právom účastníka podať odvolanie proti meritórnemu rozsudku
prvostupňovému súdu je nerozlučne spojená jeho povinnosť v odvolaní presne
v zmysle usmernenia obsiahnutého v § 205 ods. 1 O.s.p. špecifikovať právne
nedostatky napadnutého rozsudku prvostupňového súdu (tzn. v čom sa napadnutý
rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny), ktorých rozsah je striktne
vymedzený v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Naopak ako na neprípustné so samotnou
myšlienkou odvolacieho súdneho konania je potrebné nazerať na to odvolaná
alebo jeho časť, v ktorej účastník v nekonkrétnej a súčasnej vo všeobecnej rovine
polemizuje s nedostatky správneho rozhodnutia, avšak z týchto svojich úvah
nevyvodzuje, v rozpore so zásadou hospodárností súdneho konania, argumenty
o nesprávnosti odvolaním napadnutého rozsudku alebo o vadách v postupe
prvostupňového súdu. Pripustením takéhoto konania by sa vlastne zmarila hlavná
úloha súdov, ktorá spočíva v náprave nezákonného stavu v primeranej lehote.“
(m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sţf 55/2007 z 13.05.2008 – dostupné
na internetovej stránke).
38. Ţalobca v súvislosti so svojim odvolacím dôvodom vyjadril iba všeobecne
formulovaný nesúhlas s vyhodnotením miesta, kde sa stala dopravná nehoda, a tieţ zdôraznil
vzťah svedkov k prejednávanej veci a ďalej to, ţe znalec si odporoval pri neskoršom
výsluchu. Avšak svoju základnú povinnosť konkretizovať odvolací dôvod v zmysle hore
citovanej judikatúry, tzn. v čom konkrétne si znalec odporoval, prečo je táto skutočnosť
relevantná pre zistenie skutkového stavu, ďalej prečo sa ţalobca domnieva, ţe pre vzťah
svedkov k prejednávanej veci by ich svedectvo malo mať inú vypovedaciu hodnotu, si
nesplnil. Preto nemôţe Najvyšší súd uvedenú argumentáciu za odvolacie dôvody a preto sa
s nimi ani nemôţe zaoberať.
12
39. Takisto spochybňovanie zadokumentovanej polohy úlomkov z havarovaných
vozidiel, pričom v súvislosti s ich rozmiestnením ţalobca vyslovil svoje jednoznačné
pochybnosti, ţe predmetné úlomky, tak ako boli na ceste umiestnené, tak toto sa nemohlo
udiať v dôsledku nárazu v malej rýchlosti, ale dostali sa do značnej vzdialenosti od seba
„nejakou“ inou silou, je iba proklamačným vyhlásením, ktoré musí byť zo strany ţalobcu
preukázané dôkazným prostriedkom. Nakoľko tak ţalobca nevykonal, Najvyšší súd prisvedčil
argumentácii krajského súdu, ktorý vychádzal z odpovedí a zistení znalca Ing. M.L..
40. K tým odvolacím dôvodom ţalobcu, ktoré spoločne spochybňovali verbálne
vyjadrenia znalca Ing. M.L., poukazuje Najvyšší súd na postavenie, úlohu a zodpovednosť
znalca v súdnom konaní (bliţšie zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj § 127 O.s.p.). Znalec je
štátom aprobovanou osobou, ktorej ustanovením do konkrétneho súdneho konania vzniká
zodpovednosť za riadne a včasné splnenie zadanej znaleckej úlohy pod sankciou
poriadkového, administratívneho alebo trestného postihu, ak si svoju povinnosť nesplní alebo
inak zmarí základnú úlohu súdu pri poskytovaní spravodlivosti.
Potom, pokiaľ ţalobca chcel spochybniť závery znalca (premiestnenie takéhoto zhluku
úlomkov kopaním je z technického hľadiska vylúčené), resp. poukazoval na to,
ţe pri konfrontácii medzi ním a znalcom, znalec na poloţené otázky nevedel odpovedať, bolo
jeho povinnosťou predloţiť k týmto tvrdeniam také dôkazné prostriedky, ktoré
by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili.
41. Najmä k tomu, či znalec bol povinný na otázky ţalobcu odpovedať, resp. ako sa mal
znalec správať počas konfrontácie so ţalobcom, musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe v zmysle
základného procesného pravidla ovládajúceho priebeh pojednávania, tzn. aj vykonanie
výsluchu samotného (§ 127 ods. 1 a § 117 a § 118 ods. 3 O.s.p.) znalec na otázky poloţené
účastníkmi neodpovedá, pokiaľ otázky smerujú k poznaniu, ktoré konajúci súd nepovaţuje
za nutné zistiť, resp. objasniť. Navyše otázky smerujúce na znalca počas procesu dokazovania
sú limitované iba snahou objasniť technickú, odbornú alebo inak nejasnú argumentáciu znalca
ním pouţitú pri splnení úlohy znalca; zakázané sú otázky kapciózne a sugestívne. Otázky
13
s iným obsahom môţu uţ od znalca vyţadovať výkon znaleckej činnosti, tzn. ţe sú základom
pre znaleckú úlohu.
Potom, ak je zo strany konajúceho súdu na znalcovi poţadované vykonanie ďalšej
znaleckej úlohy, musí mu súd na jej splnenie vytvoriť podmienky, tzn. najmä písomné
zadanie a primerané časové obdobie.
42. Najvyšší súd tieţ poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (najmä vec: Garcia Ruiz v. Španielsko‚ rozsudok z 21.01.1999, sťaţnosť č. 30544/96),
prostredníctvom ktorej sa nastolila trvalá poţiadavku vysporiadať sa so všetkými
relevantnými argumentmi účastníka konania, ktorú nie je moţné vykladať v tom duchu,
ţe krajský súd bol povinný minimálne v rozsahu argumentácie ţalobcu (v danej veci veľmi
detailným spôsobom vyjadrená) sa s kaţdým argumentom ţalobcu rovnako podrobne
zaoberať. Naopak, v súlade so zásadou procesnej hospodárnosti a koncentračným princípom
správneho súdnictva vyjadreným v medziach ţaloby (§ 6 v spojení s § 250j ods. 1 O.s.p.)
krajský súd analyzoval a na zistené ţalobné dôvody dostatočným spôsobom poskytol
ţalobcovi odpoveď.
43. Vo vzťahu k odbornému vyjadreniu znalca Ing. P., PhD. Najvyšší súd s poukazom
na vyššie citované (bod č. 36) ustanovenie § 205a ods. 1 písm. b) O.s.p., ţe ide o dôkazný
prostriedok, ktoré nebol uplatnený pred súdom prvého stupňa, a preto sú pri odvolaní proti
napadnutému rozsudku krajského súdu vo veci samej odvolacím dôvodom iba vtedy, pokiaľ
ním má byť preukázané, ţe v predchádzajúcom konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Najvyšší súd však v uvedenom odbornom
vyjadrení nenašiel ani náznak toho, ţe by sa v ňom signalizovali takéto vady pri zisťovaní
skutkového stavu.
Znalec, predovšetkým pri odpovedi na prvú otázku vyslovil znalecký záver (body č. 29 a 30),
ţe nie je moţné ustáliť, či vozidlo ţalobcu v okamihu zráţky stálo alebo sa pohybovalo malou
rýchlosťou (do cca 10 km/h, avšak ako najmenej pravdepodobný mechanizmus dopravnej
nehody označil priebeh dopravnej nehody opísanej ţalobcom. Navyše v odpovedi na druhú
otázku znalec priamo vylúčil moţnosť, aby miesto zráţky bolo lokalizované vo
vzdialenosti cca 30 m za kriţovatkou.
14
44. Ďalej Najvyšší súd musí konštatovať, ţe na spochybnenie prv predloţeného
odborného stanoviska znalca nepostačuje predloţenie ďalšieho stanoviska od iného znalca.
V súvislosti s moţnosťou hodnoverne spochybniť úkon znaleckej činnosti konajúci senát
Najvyššieho súdu poukazuje na svoju staršiu judikatúru, podľa ktorej „pri námietke,
že znalecký posudok trpí vadami, Najvyšší súd konštatuje, že aj v tomto prípade sú žalobkyne
zaťažené dôkazným bremenom, tzn. že musia preukázať, že znalkyňa namietaným postupom
porušila štandardy znaleckej činnosti, a preto znalecký posudok je v súdnom konaní
nepoužiteľný. Na základe uvedeného sa odkazuje na ustanovenie § 127 ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré oprávňuje každého požiadať Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky o vypracovanie odborného posudku k uvedenej
problematike.“ (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sţso 36/2010 z 23.08.2011-
dostupný na internetovej stránke súdu).
45. Z uvedeného vyplýva, ţe spochybnenie dôkazného prostriedku vyhotoveného
subjektom verejného práva, napríklad odborného vyjadrenia znalca osvedčujúceho vznik
dopravnej nehody, je moţné vykonať iba procesne relevantným spôsobom, tzn. preukázať
odbornú nemoţnosť takéhoto vzniku predloţením iného, hodnoverného znaleckého úkonu
46. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery
obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozhodnutiach
sp.zn. 1 Sţso 36/2010 a 5 Sţf 55/2007, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný
dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie
odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska),
s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.
47. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú
náhradu trov tohto konania.
15
48. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho
zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je
spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
49. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd
oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.
Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,
a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec
poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 15. mája 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová