Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b54/384167.f54ddf.pdf
PDF · 177.42 KB
No categories available
1Sžd/42/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžd/42/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: P., nar. X., bytom N., zast.: JUDr. Celestínom
Stehurom, advokátom z Advokátskej kancelárie so sídlom Fraňa Kráľa č. 2080, Čadca, proti
žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný
inšpektorát so sídlom Kuzmányho č. 26, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu v priestupkovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline zo dňa 27. septembra 2011 č. k. 20S/2/2011-41, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 27. septembra 2011 č. k. 20S/2/2011-41 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
2
1. Rozhodnutím č.: KRP-KDI-SK-151/2010 zo 04.11.2010 žalovaný ako odvolací
priestupkový orgán v medziach ustanovení § 58 ods. 1 a § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) zmenil výrok napadnutého rozhodnutia Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Čadci, Okresného dopravného inšpektorátu č.: ORP-P-
445/ODI-E-2010 zo dňa 24.09.2010 tak, že:
„Obvinený z priestupku P., nar. X., bytom N. dňa 15. 8. 2010 o 18.08 hodine
riadil po ceste 11/520 v obci Klubina osobné mot. vozidlo tov. zn. Ford Mondeo,
EČ: C., pričom prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci 50 km/h o 42 km/h,
teda išiel rýchlosťou 92 km/h. Menovaný bol nameraný cestným laserovým
rýchlomerom typu Ultra Lyte LTI 20-20 100 LR, č. súpravy 08-100-01, LS: UX
021335, PC: MC 001295, VK: MV 001263.
Týmto svojim konaním P. porušil § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému P. ukladá:
a) pokuta 350,- €, slovom tristopäťdesiat eur,
b) zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov, pričom podľa
§ 14 ods. 2 citovaného zákona sa do času zákazu činnosti započítava čas, po ktorý
páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti
s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, tj. od 15.8.2010.
Podľa § 79 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov s poukazom na § 1 písm. a) vyhlášky
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje
paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. 531/2008 Z.z., je obvinený P. povinný uhradiť trovy
konania vo výške 16,-€, slovom šestnásť eur.
Uloženú pokutu ako i trovy konania je obvinený z priestupku P. povinný
zaplatiť v lehote do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. “
3
Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. v znení platnom v čase spáchania skutku vodič
smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej
ceste v obci, najviac 90 km/h.
Podľa § 22 ods. 1 písm. h) zák. č. 372/1990 Zb. v hore citovanom znení priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla
prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise 3c) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú
dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.
2. Svoje zmeňujúce rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že z výroku prvostupňového
rozhodnutia bolo potrebné vypustiť uznanie viny zo spáchania priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku tiež „zák. č.
372/1990 Zb.“), ktorý prvostupňový správny orgán nesprávne aplikoval na správne zistený
skutkový stav veci, nakoľko žalobca sa spáchania takéhoto priestupku nedopustil.
3. Ďalej prijatú zmenu odôvodnil tým, že bolo potrebné znížiť výšku pokuty uloženej
prvostupňovým správnym orgánom v sume 400,- € na 350,- €, nakoľko odpadol hore uvedený
dôvod, a to bolo potrebné zohľadniť pri ukladaní sankcie.
4. Tiež k zmene výroku rozhodnutia došlo aj preto, lebo bolo potrebné doplniť
písmeno c), na základe ktorého sa v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb.
žalobcovi uložila sankcia.
5. Žalovaný pri preverovaní skutkového stavu vychádzal zo Správy o výsledku
objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa spáchania
skutku, tzn. 15.08.2010, kde žalobca ako podozrivý z priestupku dostal po poučení možnosť
sa k skutku na zadnej strane tlačiva vyjadriť bezprostredne po jeho spáchaní. Túto možnosť
žalobca ako účastník priestupkového konania podľa žalovaného nevyužil, odmietol tlačivo
podpísať, tým ani nepodal žiadne vysvetlenie, nevzniesol k nemu žiadne námietky
či pripomienky a ani nenavrhol vykonať žiadne nové dôkazy.
4
6. Navyše žalovaný poukázal na obsah predmetnej správy, v ktorej je opísané správanie
žalobcu tak, že žalobca si bol vedomý priestupku, žiadal vypísať šek, po jeho vypísaní
odmietol blok na pokutu podpísať a podpísal len potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu,
pričom si aj ten odmietol prevziať. Ďalšia jazda mu bola zakázaná. Žalobca sa správal celý
čas agresívne, vulgárne nadával‚ že policajti nemajú čo robiť.
7. V súvislosti s touto správou žalovaný citoval ďalšie dôkazy (napríklad úradný
záznam z 15.08.2010, fotodokumentácia a iné), ktoré podporujú fakty zachytené v správe
o výsledku objasňovania priestupku.
8. Až prostredníctvom listinného dôkazu „Zápisnica z ústneho pojednávania“
č. p.: ORP-P-445/ODI-E-2010 z 24.09.2009 žalobca namietal, že hoci policajti tam napísali
to, čo napísali, ale pravda je iná. Žalobca tvrdil, že nebol v obci, teda neporušil dopravné
predpisy. Nesúhlasil s listinnými dôkazmi predmetného spisového materiálu, žiadal
prešetrenie fotografie, lebo tam nie je značka, ktorá určuje rýchlosť, tzn. značka obce.
Pri vyhodnocovaní uvedenej námietky žalovaný poukázal na zdokladované listinné dôkazy,
najmä fotodokumentáciu, prostredníctvom ktorej bolo spáchanie priestupku žalobcom
jednoznačne preukázané prekročenie rýchlosti žalobcom, ktorý viedol osobné motorové
vozidlo evidenčného čísla C. v obci Klubina.
9. Žalovaný pri určení druhu a výmery sankcie prihliadal na závažnosť priestupku,
tzn. že účastník konania spáchal priestupok komisívne o 18.08 hod., povolenú rýchlosť
prekročil o 42 km/h., a to na frekventovanej ceste, kde dochádza k častým dopravným
nehodám s vážnymi následkami.
10. S poukazom na ustanovenia § 16 ods. 4, § 2 ods. 2 písm. u) a v), § 137 ods. 1
a odsek 2 písm. d) zák. č. 8/2009 Z.z. žalovaný konštatoval, že skutok sa stal vyššie opísaným
spôsobom a neboli zistené žiadne zákonné dôvody, ktoré by oprávňovali zrušenie
napadnutého prvostupňového rozhodnutia v administratívnom odvolacom konaní.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
5
11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žalobu zo 04.01.2011 na Krajský súd v Žiline.
12. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a žalobu
z nasledovných dôvodov zamietol.
13. Pri preverovaní skutkového stavu krajský súd jednoznačne vychádzal z obsahu
predloženého, zažurnalizovaného správneho spisu prvostupňového správneho orgánu súd.
Najmä z fotodokumentácie zachyteného vozidla je podľa krajského súdu jednoznačne
a čitateľne identifikované evidenčné číslo kontrolovaného vozidla C.
14. Ďalej krajský súd poukázal na to, že z fotodokumentácie miesta priestupku,
tzn. celkové a detailné zábery miesta príjazdu vozidla do obce, názvu obce, miesta stanovišťa
hliadky, pohľad zo stanovišťa hliadky na miesto, odkiaľ prichádzalo vozidlo s označením
miesta namerania, pohľad na kritický úsek namerania s označením začiatku a konca obce, mal
krajský súd preukázané, že miesto namerania žalobcovho vozidla bolo jednoznačne v Obci
Klubina, teda na pozemnej komunikácii, ktorá spadala pod Obec Klubina.
15. Správnosť tohto skutkového zistenia podľa krajského súdu navyše nepriamo
potvrdzuje úradný záznam OR PZ Čadca z 15.08.2010.
16. S poukazom na ustanovenia § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z., § 51, § 3, § 73 ods. 2,
§ 22 ods. 1 písm. h) a odsek 2 písm. c), § 58 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. zák. č. 372/1990 Zb.
ako aj § 32 ods. 1 a § 34 ods. 1 až 6 Správneho poriadku súd dospel k záveru, že s námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktoré sú
totožné s obsahom žalobných bodov, sa žalovaný v druhostupňovom správnom rozhodnutí
vysporiadal, keď v napadnutom rozhodnutí sa nielen stotožnil so skutkovými závermi
prvostupňového správneho orgánu a práve na str. 3 dole, 4 a 5 rozhodnutia žalovaného sa
vysporiadal aj s uvedenými námietkami žalobcu.
6
Preto krajský súd vyslovil záver, že nie je možné sa stotožniť s názorom žalobcu,
že rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre nedostatok dôvodov.
III.
Odvolanie žalobcu/stanoviská
A)
17. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 19.10.2011 (č. l. 44) proti rozsudku
prvostupňového súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požadoval,
aby odvolací súd v zmysle ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu
zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu
na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov konania.
18. Žalobca najmä poukazoval na tie odvolacie dôvody, že krajský súd sa vo svojom
rozsudku nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu, nesprávne vyhodnotil vykonané
dôkazy a následne vec nesprávne právne posúdil.
19. S odkazom na ustanovenie čl. 6 ods. 42 II. dielu prílohy č. 1 k vyhláške
č. 9/2009 Z.z. žalobca vyslovil názor, že sa nemohol dopustiť spáchania priestupku podľa
ust. § 22 ods. 1 písm. h) zák. č. 372/1990 Zb., nakoľko sa žiadna zvislá dopravná značka
označujúca začiatok obce nenachádzala, resp. priestor, v ktorom sa mal dopustiť spáchania
priestupku, nebol označený zvislou dopravnou značkou označujúcou začiatok obce.
20. Túto skutočnosť ani správny orgán v priestupkovom konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal, V dôsledku toho podľa žalobcu správny orgán žiadnym spôsobom nepreukázal,
že mu v tom čase a na tom mieste vyplývala povinnosť jazdiť v danom priestore najvyššou
povolenou rýchlosťou 50 km/hod, a preto žalobca vyslovil záver, že ho nemohol ani uznať
vinného zo spáchania daného priestupku.
21. Ďalej žalobca poukázal na to, že fotozábery zvislej dopravnej značky označujúcej
začiatok obce Klubina (fotografie č. 1 a 2) neboli urobené v ten istý deň, kedy sa mal dopustiť
spáchania predmetného priestupku, čo nasledovne odôvodňuje [odvolací súd vykonáva
priamu citáciu dotknutého textu odvolania]:
7
„Uvedená skutočnosť nesporne vyplýva z vizuálneho porovnania
fotodokumentácie, ktorá tvorí prílohu č. 7 predmetného vyjadrenia a na ktorej má
byť zaznamenané moje motorové vozidlo s fotodokumentáciou, ktorá tvorí prílohu
č. 6 predmetného vyjadrenia a to hlavne s fotkami č. 5, 6, 7, 8, nakoľko na fotke
v prílohe č. 7 sa v pozadí nachádza bielo – červený predmet, ktorý sa na fotkách
č. 5, 6, 7, 8 prílohy č. 6 nenachádza, čo preukazuje, že fotodokumentácia prílohy
č. 6, ktorá má preukázať, že miesto bolo označené zvislou dopravnou značkou
obec Klubina bola vyhotovená v iný deň ako fotodokumentácia prílohy č. 7,
pričom na fotodokumentácii prílohy č. 6 nie je uvedený ani deň, kedy mala byť
vyhotovená, z čoho možno predpokladať aj zámer žalovaného.“
22. Tiež žalobca s poukazom na princíp prezumpcie neviny nesúhlasil s argumentáciou,
že nepredložil žiaden dôkaz, konštatujúc, že ako obvinený z priestupku nemá povinnosť
preukazovať svoju nevinu, ale naopak sa vyžaduje preukázanie jeho viny.
23. Nakoľko podľa žalobcu v predmetnej veci nebol presne a nado všetku pochybnosť
zistený skutkový stav, ktorý by viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty, mal
žalovaný vo svojom rozhodnutí uplatniť zásadu in dubio pro reo (odkaz žalobcu na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. apríla 2009 pod sp. zn. 2Sto 55/2008).
24. Záverom žalobca požadoval zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak,
že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie a prizná žalobcovi náhradu trov konania vyčíslených na sumu 363,98 €.
B)
25. Z krátkeho vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.11.2011 (č. l. 55) vyplýva,
že odvolanie žalobcu voči predmetnému rozsudku žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné.
26. Procesný spôsob riešenia odvolacieho konania žalovaný nenavrhol vôbec.
8
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému
je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci
v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu jednomyseľne /...... väčšinou hlasov s 1 kontravótom (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý
rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích
dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
28. Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu
v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré
sú obsiahnuté v administratívnom spise.
29. V súvislosti s hore uvedeným Najvyšší súd zdôrazňuje, že po vyhodnotení
závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd
s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod
na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v hore uvedenom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom
konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť
9
odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody) najmä vo vzťahu k skutkovej otázke
vyslovenej žalobcom v tom duchu, či fotodokumentácia verne a v riadnej časovej a miestnej
súvislosti zachycuje a identifikuje miesto spáchania skutku žalobcom vrátane verifikovania,
či sa nachádza v obci alebo mimo nej. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné
medze skutkového zistenia.
30. Ako už bolo hore naznačené (bod č. 19 a nasl.), žalobca ako predbežnú otázku
nastolil to, či sa vôbec nachádzal v oblasti (tzn. v intraviláne obce), kde mal by mal povinnosť
dodržiavať nižšiu rýchlosť ako tú, ktorou išiel v rozhodnom okamihu. Ako svoju základnú
námietku použil nasledujúcu argumentáciu:
„V čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu priestupku, z ktorého som bol obvinený
a na mieste, na ktorom som sa mal dopustiť spáchania priestupku sa však žiadna zvislá
dopravná značka označujúca začiatok obce nenachádzala, resp. priestor, v ktorom som sa
mal dopustiť spáchania priestupku nebol označený zvislou dopravnou značkou označujúcou
začiatok obce (Obec č. IS 36a). V dôsledku toho som sa nemohol dopustiť spáchania
priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a teda
svojim konaním porušiť ust. § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.“
31. Skutkový stav týkajúci sa spáchaných priestupkov sa zisťuje postupom, ktorý
zákonodarca označil ako objasňovanie priestupkov. Rozsah a obsah zisťovacích úkonov
správnych orgánov je vymedzený najmä prostredníctvom ustanovenia § 58 ods. 1 a § 60
ods. 1, 4 a 5 zák. č. 372/1990 Zb. Táto úprava je smerom k vymedzeniu dôkazných
prostriedkov ako aj procesných práv účastníkov veľmi strohá.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona
sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom,
či
a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa
priestupku postačí samotné prejednanie priestupku,
d) uloží ochranné opatrenie,
e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
10
Podľa § 60 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. Orgány oprávnené objasňovať priestupky ( § 58
ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené
a) vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie
od maloletého alebo mladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného
zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého
na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov, alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je
maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných
predpisov, alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
b) vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí,
c) vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov,
d) vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu,
e) vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných
materiálov.
32. Nakoľko iné spresnenie zisťovania skutkového stavu sa v citovanom zákone
č. 372/1990 Zb. (ako špeciálnom) nenachádza, je nutné pristúpiť k úprave všeobecnej, ktorou
v zmysle § 51 zák. č. 372/1990 Zb. je Správny poriadok. Správny poriadok,
tzn. aj v priestupkovom konaní je účastník zaťažený povinnosťou:
1. aktívnej súčinnosti so správnymi orgánmi v priebehu celého správneho,
tzn. v prejednávanej veci aj priestupkového konania (§ 4 ods. 1 Správneho poriadku),
2. navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (§ 34 ods. 3
Správneho poriadku).
Z uvedených dôvodov neobstojí názor žalobcu, že v priestupkovom konaní ho princíp
prezumpcie neviny zbavuje povinnosti preukazovať svoju nevinu, tzn. že mu nevznikla
administratívnoprávna zodpovednosť.
33. Žalobcom uvedená námietka z hľadiska skutkového je negatívna, tzn. že nebrojí
proti niečomu, čo v danom čase existovalo, ale naopak čo neexistovalo (tzn., že označenie
začiatku obce sa na dráhe vozidla nenachádzalo). Takáto skutočnosť sa nepreukazuje
dôkaznými prostriedkami o jej existencii, ale naopak predložením dôkazných prostriedkov,
ktoré v dostatočnej miere spochybňujú hodnovernosť jej možnej existencie v čase a v mieste.
11
34. Za situácie, kedy z priloženej fotodokumentácie pre Najvyšší súd vyplýva
na základe určitých prírodných a sídelných znakov (dopravné značky, budovy, zvodidlá, smer
zákruty a prírodný reliéf) jednoznačnosť skutkového záveru, že v čase vyhodnotenia rýchlosti
vozidla žalobcu sa toto nachádzalo už v priestore obce, a toto spolu so správnym orgánom
potvrdil aj krajský súd, bolo preto povinnosťou žalobcu, aby priamymi, resp. nepriamymi
dôkazmi spochybnil hodnovernosť skutkového zistenia správneho orgánu.
Najvyšší súd nie je povinný žalobcovi ponúkať možný výpočet dôkazných prostriedkov,
ktoré od neho v zmysle hore uvedených záverov očakával. Ale najmä v súvislosti s dopravnou
značkou označujúcou začiatok alebo koniec obce a jej významom pre obec samotnú je možné
si predstaviť napríklad potvrdenie dotknutej obce Klubina, že má vedomosť o odstránení,
zničení alebo inom dôvode absencie tejto dopravnej značky na mieste obvyklom a v čase
relevantnom pre žalobcu.
35. K ďalšej v poradí námietke žalobcu, že fotodokumentácia identifikujúca začiatok
obce Klubina (fotografie č. 1 a 2) nebola vyhotovená v deň spáchania predmetného priestupku
je aj pre odvolací súd irelevantná a preto odôvodňovacia pasivita žalovaného nie je v rozpore
so zásadou legality.
36. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté
rozhodnutie žalobcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47
Správneho poriadku, resp. predpokladané v zák. č. 372/1990 Zb. Uvedené rozhodnutie
správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je logicky
vyhodnotený a riadne právne posúdený. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené
a ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov
neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov
a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.
37. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného Najvyšší súd nezistil žiaden
relevantný dôvod, aby napadnutý rozsudok zmenil alebo zrušil, a preto, s osvojením si
12
argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.
38. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú
náhradu trov tohto konania. Toto však v odvolacom konaní nenastalo.
39. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho
zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je
spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
40. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyužil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd
oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.
Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyužil,
a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec
poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 15. mája 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová