Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)be4/383955.6f506f.pdf
PDF · 143.69 KB
No categories available
6Cdo/40/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 40/2012 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ľ. H., zastúpeného
JUDr. Petrom Tóthom, advokátom so sídlom v Bratislave, Bartošková 7, proti odporkyni
JUDr. V. H., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá právna vec
sa viedla na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 7 C 345/2009, o dovolaní odporkyne
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011 sp.zn. 11 Co 145/2011,
takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011 sp.zn. 11 Co 145/2011
a uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 12. septembra 2011 č.k. 7 C 345/2009-81
z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 12. septembra
2011 č.k. 7 C 345/2009-81 zastavil konanie o návrhu na začatie konania, ktorým sa
navrhovateľ domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. O trovách
konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu a navrhovateľovi
„priznal vrátenie“ ním zaplateného súdneho poplatku. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že o zastavení konania rozhodol podľa § 96 ods. 1, 3 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), pretože
navrhovateľ návrh na začatie konania vzal späť. O trovách konania rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Z.z.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa odporkyňa podala odvolanie, v ktorom
argumentovala tým, že vzhľadom na to, že ide o konanie, v ktorom majú účastníci na oboch
stranách tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu (iudicium duplex),
k späťvzatiu návrhu sa vždy vyžaduje súhlas odporcu.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. novembra 2011
sp.zn. 11 Co 145/2011 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách konania tak, že
odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že navrhovateľovi ich náhradu
nepriznal. Potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa o zastavení konania odôvodnil tým, že
v preskúmavanej veci, keďže k späťvzatiu návrhu došlo ešte pred otvorením pojednávania,
podľa ustanovenia § 96 ods. 3 O.s.p. „nebol pre účinnosť toho úkonu potrebný súhlas
odporkyne“. Námietku odporkyne, že v danom konaní majú účastníci na oboch stranách tak
postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu, nepovažoval za dôvodnú majúc za to, že
„konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí medzi sporové
konania, v ktorých je okruh účastníkov vymedzený v ust. § 90 O.s.p. tak, že týmito sú
navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov považuje.
Za tejto situácie, pri akceptovaní okruhu účastníkov uvedeného v návrhu na začatie konania,
nie je možné ani pre účely ust. § 96 O.s.p. stotožniť v návrhu označeného navrhovateľa
s označeným účastníkom na strane odporcu.“ Odvolací súd považoval za správne aj
rozhodnutie súdu prvého stupňa o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi. Podľa
odvolacieho súdu ale súd prvého stupňa pochybil pri rozhodovaní o trovách konania, pretože
o týchto malo byť rozhodnuté podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p., a nie ustanovenia § 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odporkyňa podala dovolanie. Navrhla napadnuté
rozhodnutie, a pre rovnaké vady i rozhodnutie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že dovolanie podáva z dôvodov podľa § 241 ods. 2
písm. a/ a c/ O.s.p. Na odôvodnenie dovolania uviedla, že odvolací súd tým, že sa striktne
držal zásady obsiahnutej v prvej časti ustanovenia § 96 ods. 3 O.s.p. a nevzal do úvahy
„judikát NS SR č. 48/2010“, sa dopustil procesnej vady, ktorá mala za následok, že jej bola
odopretá súdna ochrana, pretože navrhovateľ zobral späť návrh na začatie konania
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov po tom, ako jej uplynula lehota
na podanie takéhoto návrhu.
Navrhovateľ sa k dovolaniu odporkyne, ktoré mu bolo doručené 27. januára 2012,
nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.),
po preskúmaní veci dospel k záveru, že sú splnené procesné podmienky konania o dovolaní.
Prejednal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďže dovolaním je napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu (§ 243a ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie
odvolacieho súdu treba zrušiť, pretože má vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Danosť tejto vady
zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho
procesnú formu a spôsob rozhodnutia súdu.
Podľa ustáleného právneho názoru dovolacieho súdu pod odňatím možnosti konať
pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom
súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné
práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv
a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide
najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Odňatím možnosti konať pred súdom je
nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť svoje práva. Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať
(a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba podľa dovolacieho
súdu považovať aj zastavenie konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p., hoci pre také rozhodnutie tu
neboli podmienky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 29. apríla 2009 sp.zn.
2 Cdo 52/2008 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky (ročník 2010, zošit 6, por.č. 48, str. 7), riešiac obdobnú procesnú
situáciu, dospel k záveru, že k účinnosti späťvzatia návrhu na začatie konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vždy vyžaduje súhlas odporcu. K tomuto
záveru dospel dôvodiac, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách tak postavenie
navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje
najmä tým, že podaním návrhu navrhovateľa na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo odporcu, a taktiež jeho právo
na súdnu ochranu v tejto veci. V prípade takéhoto návrhu (t.j. návrhu na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov) treba "navrhovateľom" v zmysle ustanovenia
§ 96 O.s.p. rozumieť nielen navrhovateľa, ale aj odporcu. Z tohto dôvodu sa k účinnosti
späťvzatia žaloby vyžaduje vždy súhlas odporcu, a to aj v prípade, že k späťvzatiu došlo prv,
než začalo konanie. V tomto prípade nejde o nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu podľa
§ 96 ods. 2 O.s.p., ale o to, že za navrhovateľa treba považovať obidve strany sporu.
Späťvzatie návrhu urobené len jednou z nich nemôže preto viesť bez súhlasu druhej strany
k zastaveniu konania.
Dovolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal v preskúmavanej veci
odchýliť od záveru prezentovaného v uznesení z 29. apríla 2009 sp.zn. 2 Cdo 52/2008.
Odvolací súd vychádzajúc z názoru, že v predmetnej právnej veci, keďže sa v nej
procesné postavenie účastníkov určuje podľa prvej časti normatívnej vety ustanovenia § 90
O.s.p., „nie je možné ani pre účely ust. § 96 O.s.p. stotožniť v návrhu označeného
navrhovateľa s označeným účastníkom na strane odporcu“, nepovažoval za účinný nesúhlas
odporkyne so späťvzatím návrhu na začatie konania uplatnený skôr, než sa začalo
pojednávanie. Opomenul, že v posudzovanej právnej veci, vedenej v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ide o vec, v ktorej z hľadiska hmotnoprávnej
legitimácie by mohli mať účastníci konania i opačné procesné postavenie, inak povedané
možnosť podať návrh na začatie konania podľa hmotného práva majú viacerí účastníci.
Za tohto stavu bolo možné zastaviť konanie na základe späťvzatia návrhu na začatie konania
len po predchádzajúcom súhlase odporkyne.
Keďže konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu spočívajúcu v odňatí
možnosti účastníka konať pred súdom, je dovolanie odporkyne proti nemu nielen prípustné,
ale aj dôvodné, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou
nemôže byť správne. Dovolací súd preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu,
a pre rovnaké vady i rozhodnutie súdu prvého stupňa, zrušil podľa § 243b ods. 2 a 3 O.s.p.
a vec vrátil súdu prvého stupňa ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutí súdov
o veci samej, bolo potrebné zrušiť aj na tieto rozhodnutia nadväzujúce rozhodnutia o trovách
konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. mája 2012
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová