Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f05/383789.8ab164.pdf
PDF · 104.74 KB
No categories available
3Tdo/15/2012
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 15/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 16. mája 2012 v trestnej veci obvineného
M.. P. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., vedenej
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2T 24/2011, o dovolaní, ktoré podal obvinený
prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Andreja Bryju, advokáta v Námestove, proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7. septembra 2011, sp. zn.
3To 141/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M.. P. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 12. mája 2011, sp. zn. 2T 24/2011, bol
obvinený M. P. uznaný za vinného zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v podstate
na tom skutkovom základe, že
18. novembra 2010 v čase okolo 06.35 hod. v B., na T., viedol v smere od nemocnice
F. ku kruhovému objazdu pri obchodnom dome Lidl osobné motorové vozidlo zn. Hyundai
Accent, ev. č. P., tak, že v úseku cesty pri učilišti spojov nedal prednosť chodkyniam J. L. a
K. G., ktoré prechádzali spoločne cez vozovku po riadne vyznačenom priechode pre chodcov
v smere od učilišťa spojov ku gymnáziu, z jeho pohľadu zľava doprava, a s automobilom
narazil do nich ľavou prednou časťou, v dôsledku čoho chodkyne spadli na zem, pričom pri
dopravnej nehode J. L. utrpela rôzne zranenia hodnotené ako dlhšie trvajúca porucha zdravia
s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 5 mesiacov, a K. G. utrpela taktiež
rôzne zranenia hodnotené ako dlhšie trvajúca porucha zdravia a dobou liečenia
a práceneschopnosti v trvaní najmenej 4 mesiace.
Okresný súd obvinenému M. P. podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/
a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody na 18 mesiacov; podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
určil skúšobnú dobu na 24 mesiacov. Súčasne okresný súd obvinenému podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
na 28 mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodené J. L. a K. G. s ich nárokmi na náhradu
škody odkázal na občianske súdne konanie každú zvlášť.
Proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica podal obvinený odvolanie, ktoré
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 7. septembra 2011, sp. zn. 3To 141/2011,
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho
obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por., totiž že hlavné
pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to
neboli splnené zákonné podmienky, a v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda
že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Obvinený M. P. vo svojom dovolaní uplatnil dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1
písm. d/ Tr. por., ktorý videl v tom, že Okresný súd Banská Bystrica vykonal hlavné
pojednávanie v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené podmienky. Predvolanie
na hlavné pojednávanie si nemohol prevziať, nakoľko v tom čase bol odcestovaný
v zahraničí; tým mu súd odňal možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k vykonávaným
dôkazom.
Obvinený v dovolaní ďalej uplatnil aj dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., v rámci ktorého namietal záver okresného súdu, podľa ktorého mali chodkyne svetlé
vrchné oblečenie, čo nekorešponduje s tým, ako bolo popisované oblečenie priamo na mieste
autonehody. Namietal, že chodkyne porušili ustanovenie § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke, keď nedostatočne sledovali premávku na ceste a vstúpili na prechod
pre chodcov, hoci sa obvinený s vozidlom v tom čase nachádzal asi len 50 m od priechodu.
Poukazoval aj na skutočnosť, že v čase nehody do neho narazilo odzadu iné motorové
vozidlo; pripustil, že v tom čase netrval na zdokumentovaní tejto skutočnosti, avšak náraz
zozadu mohol výrazne predĺžiť jeho brzdnú dráhu.
Obvinený súčasne poukazoval aj na tresty, ktoré mu okresným súdom boli uložené
a ktoré považoval za neprimerané. Odobratím vodičského oprávnenia mu súd zabránil
vo výkone pracovných povinností a tento trest podľa jeho názoru nemá výchovný charakter,
nakoľko po vrátení vodičského preukazu nemožno posúdiť, či jeho odobratie splnilo nejaký
účel.
Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo 7. septembra 2011, sp. zn. 3To 141/2011, bol porušený zákon v ustanovení § 319
Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 2 ods. 7
Tr. por., v ustanovení § 157 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., a to v neprospech obvineného M.. P.;
podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 12. mája 2011, sp. zn. 2T 24/2011, vo výroku o vine a treste
a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Banská
Bystrica podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27. februára 2012. Podľa
jeho názoru skutkový stav zistený okresným súdom bol zistený správne, spoľahlivo
a v rozsahu postačujúcom pre objektívne rozhodnutie vo veci. Vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že dopravnú nehodu zavinil obvinený M. P.. Obrana obvineného
spočívajúca v tom, že predmetnú nehodu zavinili chodkyne porušením ustanovenia § 53
ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke považoval za účelovú a táto bola dostatočne
vyvrátená najmä výpoveďami oboch chodkýň, ako aj svedkyne Brnčalovej, či dokumentáciou
z miesta dopravnej nehody.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. prokurátor uviedol,
že tento dovolací dôvod nie je možné použiť, nakoľko v zmysle ustanovenia § 371 ods. 4
Tr. por. tento nemožno použiť, ak okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie známa
už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Zároveň
prokurátor poukazoval na to, že na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti
obvineného boli splnené zákonné podmienky.
Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné
(§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3
Tr. por.); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. d/
a písm. i/ Tr. por.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. možno uplatniť, ak hlavné
pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to
neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 371 ods. 4 dôvody podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. g/
Tr. por. nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa
už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí,
ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.
Najvyšší súd konštatuje, že odvolanie obvineného ani jeho vyjadrenie v záverečnom
návrhu na verejnom zasadnutí pred krajským súdom neobsahuje žiadne také námietky, ktoré možno stotožniť s námietkami vzťahujúcimi sa na uplatnený dovolací dôvod; Najvyšší súd na tento dôvod preto neprihliadal.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací
súd nemôže skúmať a meniť.
Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom
konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný
(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len
opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,
ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených
ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por.; neslúži k revízii
skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania
pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní
o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd je v konaní o dovolaní zásadne povinný
vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého a druhého stupňa a v nadväznosti na tento
skutkový stav zvážiť hmotnoprávne posúdenie skutku, pričom skutkové zistenia súdu prvého
a druhého stupňa nemôže meniť, a to ani na základe prípadného doplňovania dokazovania,
ako ani v závislosti na prípadne inom hodnotení v predchádzajúcom konaní vykonaných
dôkazov. Mimoriadny opravný prostriedok môže viesť len k skúmaniu, či boli splnené
dôvody vyjadrené v ustanovení § 371 Tr. por.
Ako vyplýva z dovolania obvineného, tento spochybňuje správnosť zistenia
skutkového stavu a správnosť hodnotenia dôkazov súdom, čo však nemôže byť, s poukazom
na vyššie uvedené, predmetom skúmania dovolacieho súdu.
Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom
zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným,
a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. mája 2012
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová