Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/23/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Burgera

a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí konanom

dňa 16. mája 2012 v trestnej veci obvineného MUDr. M. Š. pre prečin usmrtenia podľa

§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.

, o dovolaní, ktoré podal obvinený MUDr. M. Š., zastúpený obhajcom

JUDr. O. Š., advokátom v Bratislave, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 26. októbra

2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného MUDr. M. Š. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 26. apríla 2011, sp. zn. ,

bol obvinený MUDr. M. Š. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe

dňa 21. apríla 2006 v čase asi o 05.47 hod. v obci N. ako lekár ústavnej pohotovostnej

sluţby na stanici rýchlej lekárskej pomoci pri poskytovaní ošetrenia L. H., napriek jeho

zdravotnému stavu nerozhodol o jeho hospitalizácii v nemocnici, i keď tento utrpel

pomliaţdenie mozgu a vnútrolebečné krvácanie pri zlomenine kosti lebečnej klenby, takéto

zranenia u neho nediagnostikoval, zabezpečil len jeho prevoz do miesta trvalého bydliska,

do rodinného domu Ul. Š. , pretoţe L. H. javil príznaky poţitia alkoholu, pričom však

následne, uvedeného dňa v čase asi od 08.30 do 09.00 hod. L. H. zomrel v dôsledku

utrpeného zranenia lebky.

2

Z znaleckého posudku Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta

vyplýva, ţe včasná hospitalizácia L. H., s urgentným chirurgickým zákrokom mohla

zachrániť jeho ţivot.

Za to bol obvinenému MUDr. M. Š. podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. pri zistenej

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., nezistenej priťaţujúcej okolnosti,

postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody vo výmere dva

roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu súd výkon tohto trestu podmienečne odloţil

a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na tri roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu uloţil aj trest zákazu činnosti vykonávať

lekársku prax na dvanásť mesiacov.

Podľa poškodené strany – L. H., nar. X.. a V., odkázal s nárokom

na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený MUDr. Š. odvolanie do výroku o vine, treste

a náhrade škody. Okresná prokurátorka podala odvolanie proti výroku o treste zákazu

činnosti, ktorý sa podľa jej názoru mal vzťahovať len na výkon ústavnej pohotovostnej sluţby

na stanici rýchlej zdravotnej pomoci.

Krajský súd v Nitre na základe týchto odvolaní rozsudkom z 26. októbra 2011, sp. zn.

, rozhodol podľa , , tak, ţe napadnutý

rozsudok zrušil.

Podľa obvineného MUDr. M. Š. uznal za vinného z prečinu

usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie

§ 138 písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe

dňa 21. apríla 2006 v čase o 05.47 hod. v obci N., ako lekár ústavnej pohotovostnej

sluţby na stanici rýchlej lekárskej pomoci, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti L. H.

nerozhodol o jeho hospitalizácii v nemocnici, napriek zisteniu, ţe tento vykazuje znaky ťaţkej

intoxikácie alkoholom prejavujúci sa u neho bezvedomím, neprítomnosťou verbálneho

3

kontaktu a neprítomnosťou cieľových reakcií, ale zabezpečil len jeho prevoz do miesta

trvalého bydliska, do rodinného domu Ul. Š. , kde tento uvedeného dňa v čase asi

o 08.30 hod. do 09.00 hod. zomrel. Príčinou smrti bolo pomliaţdenie mozgu a vnútrolebečné

krvácanie pri zlomenine kosti lebečnej klenby, ktoré zranenia boli zistené pitvou, pričom

včasná hospitalizácia L. H. s urgentným chirurgickým zákrokom mohla zachrániť jeho ţivot.

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., pri zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/

Tr. zák., nezistenej priťaţujúcej okolnosti, postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. krajský

súd uloţil obvinenému MUDr. M. Š. trest odňatia slobody vo výmere dva roky. Podľa § 49

ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon tohto trestu podmienečne odloţil a podľa § 50 ods. 1

Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na jeden rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu uloţil trest zákazu činnosti vykonávať ústavnú

pohotovostnú sluţbu na stanici rýchlej zdravotnej pomoci na jeden rok.

Podľa poškodenú L. H., nar. X. a V., odkázal s nárokom

na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Prostredníctvom obhajcu podal obvinený MUDr. Š. proti uvedenému rozsudku

Krajského súdu v Nitre dovolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/

a písm. i/ Konkrétne, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch,

ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku, ako aj na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia (§ 9

). Tým, podľa názoru obvineného, bol porušený zákon v ustanovení

v jeho neprospech.

Za ne

znaleckého ústavu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach – Lekárskej fakulty, o ktorom

obvinený tvrdí, ţe bol vypracovaný , ktorý nebol oprávnený vykonávať znaleckú

činnosť. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie o znalcoch,

tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý výkon tejto

činnosti podmieňuje uzatvorením poistenia zodpovednosti za škodu. Z informácie vyţiadanej

od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplýva, ţe uvedený znalecký ústav mal

4

poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá môţe vzniknúť v súvislosti s výkonom znaleckej

činnosti uzatvorenú od 14. júla 2006 do 13. júla 2007.

Vzhľadom na to, ţe ku dňu 30. apríla 2009, t.j. ku dňu vypracovania znaleckého

posudku nemala Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach platne uzatvorené poistenie uvedenej

zodpovednosti, nebola v tom čase podľa obvineného oprávnená na výkon znaleckej činnosti.

Obvinený nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, ţe v čase, keď bol znalecký ústav

pribratý do konania na vypracovanie znaleckého posudku, mal poistenie zaplatené a následné

nepokračovanie v poistení nebránilo dokončeniu znaleckého posudku.

Na podporu svojho tvrdenia obvinený poukázal na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona

č. , podľa ktorého okrem iných zákonných dôvodov na vyčiarknutie znalca

zo zoznamu je skutočnosť, ţe poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti zaniklo

a nebolo obnovené do troch mesiacov, alebo znalec vykonával činnosť bez poistenia

zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti. Zdôraznil, ţe ţiadne poisťovňa by neplnila

pri vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú v čase, keď uţ znalec nemal uzatvorenú

poistnú zmluvu a nemal uhradené poistenie.

Rovnako obvinený neakceptuje ani záver odvolacieho súdu, ţe osoby vypovedajúce

na hlavnom pojednávaní boli súdom poučené ako znalci a riadne vypočuté. Tieto osoby

neboli ustanovené ako znalci, ale ako uvádza obvinený, „vypovedali za znalecký ústav,

a tak boli súdom poučené.“

Tieţ nesúhlasí so záverom znalcov, ţe bolo chybou, keď upustil od hospitalizácie

pacienta, teda ţe postupoval „non lege aertis“. Aj keby obvinený pripustil, ţe mal rozhodnúť

o hospitalizácii pacienta, táto údajná chyba v stanovení diagnózy nebola dôsledkom

závaţného porušenia postupov pri jej určovaní, a preto sa nemôţe povaţovať za postup

„non lege artis“.

Nestotoţňuje sa ani s veľmi širokým chápaním pojmu „bezvedomie“ prezentovaný

znalcami aj ako stav, pri ktorom pacient nezrozumiteľne čiastočne komunikuje, teda stav

pri vysokom stupni opitosti beţný.

5

Orgány činné v trestnom konaní ale ani súd, nevykonali obvineným navrhovaný

dôkaz, vyţiadanie stanoviska Nemocnice Topoľčany, n.o. k tomu, či pred 21. aprílom 2006

bola nemocnicou vydaná smernica, pokyn alebo poučenie pre sluţbu RZP alebo RLP

ako postupovať vo vzťahu k osobám – pacientom pod vplyvom alkoholu.

Obvinený MUDr. Š. ďalej uviedol, ţe odvolací súd na rozdiel od súdu prvostupňového

mu nekládol za vinu nenariadenie hospitalizácie poškodeného z dôvodu zlomeniny kosti

lebečnej, ktoré pri vyšetrení zistiť nemohol, ale jeho vinu ustálil v potrebe hospitalizácie

z dôvodu intoxikácie alkoholom.

Odvolací súd dva rozličné momenty poskytovanie zdravotnej starostlivosti spája

do jedného následku, pričom konanie obvineného vo vzťahu k zraneniam hlavy

ako bezprostrednej príčiny smrti hodnotí „lege artis“ a jeho konanie pri poskytovaní

zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k intoxikácii alkoholom ako postup „non lege artis“.

Podľa názoru obvineného súd neprípustným spôsobom následok smrti z dôvodu

pomliaţdenia mozgu a vnútrolebečné krvácanie pri zlomenine kosti lebečnej klenby pripisuje

konaniu, ktoré s týmto následkom nesúvisí. Obvinený v tejto súvislosti namieta, ţe nemohol

predvídať spôsobenie smrti L. H. v dôsledku zlomeniny lebky, nenariadením jeho

hospitalizácie pre opilosť. Preto nie je moţné tvrdiť, ţe príčinná súvislosť medzi konaním

a následkom smrti, ktorej bezprostrednou príčinou bola zlomenina kosti lebečnej klenby

je pokrytá zavinením obvineného.

Za neprijateľný povaţuje záver, podľa ktorého by mal lekár niesť trestnoprávnu

zodpovednosť za smrť pacienta v prípade, ak tento zomrel na následky choroby alebo

zranenia, ktoré lekár so zreteľom na svoju odbornosť, ale aj objektívne skutkové okolnosti

zistiť nemohol. Pritom táto zodpovednosť sa vyvodzuje len z fikcie, ţe v prípade prijatia

pacienta do nemocnice, by bolo moţné vo všeobecnosti predpokladať, ţe by sa u neho mohla

diagnostikovať a prípadne vyliečiť príčina smrti.

Obvinený MUDr. Š. tieţ poukázal na záver znalcov vychádzajúci z pitevného nálezu,

podľa ktorého nebolo moţné vylúčiť následok smrti L. H. aj pri následnom správnom

6

liečebnom postupe (hospitalizácie a urgentnom chirurgickom zákroku – odstránení krvného

výronu pod tvrdú plenu mozgu a ošetrení pomliaţdenej časti ľavého čelového laloka mozgu).

Na hlavnom pojednávaní to potvrdil aj znalec doc. MUDr. F., PhD., ktorý uviedol,

ţe vzhľadom na diagnózu by včasná hospitalizácia poškodeného na 95 % nezabránila

následku smrti.

Z ďalších výpovedí znalcov vyplýva, ţe v prípade prevozu pacienta do nemocnice,

by mu pravdepodobne nebolo vykonané RTG, resp. CT lebky okamţite, lebo na to nebol

priamy dôvod. Zistiť poranenie hlavy nebolo beţnými metódami moţné. Pacient by bol daný

na pozorovanie, ktoré by trvalo najmenej dve hodiny a aţ na základe ďalších príznakov

by sa vykonalo RTG, resp. CT mozgu. S ohľadom na časový priebeh udalostí však v lehote

dvoch hodín uţ pacient zomrel. Úplné odvrátenie ohrozenia ţivota poškodeného H.

si vyţadovalo neurochirurgickú operáciu, pričom nemocnica Topoľčany, n.o. nemá

neurochirurgické oddelenie a neurochirurgické výkony nerobí. Presun do inej vhodnej

nemocnice vyţadujúci si ďalší čas, by pacient s určitosťou nepreţil.

Znenie formulácie skutkového výroku dovolaním napadnutého rozsudku „pričom

včasná hospitalizácie L. H. s urgentným chirurgickým zákrokom mohla zachrániť ţivot“,

preukazuje, podľa názoru obvineného, ţe samotný súd má pochybnosť o moţnosti,

ţe by následok nenastal.

Súd vychádzal výlučne z predpokladu moţnosti záchrany ţivota H. napriek tomu, ţe

znalec takúto moţnosť stanovil na 5 %.

Obvinený MUDr. Š. vyslovil presvedčenie, ţe v prípravnom konaní, rovnako

ani na hlavnom pojednávaní sa nevenovala pozornosť rozhodujúcej skutočnosti, konkrétne

či by vôbec bolo moţné zachrániť poškodenému H. ţivot v podmienkach

Nemocnice Topoľčany. Pretoţe nie je moţné spoľahlivo a jednoznačne vylúčiť moţnosť,

ţe ani pri celkom bezchybnom postupe lekárov by smrť nenastala, mal súd, podľa názoru

obvineného, v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obvineného“ vychádzať

z moţnosti pre obvineného najpriaznivejšej a v zmysle a

ho spod obţaloby oslobodiť.

7

Ţiada preto, vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je zaloţené

na nezákonne vykonaných dôkazoch a nesprávnom právnom posúdení skutku, aby dovolací

súd po vyslovení porušenia zákona zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre z 26. októbra

2011, sp. zn. , a tomuto súdu prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokovať a rozhodnúť.

Prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany vychádzajúc z obsahu dovolania

konštatuje, ţe bolo podané z dôvodu nesprávneho hodnotenia dôkazov súdmi,

čo ale nezodpovedá ustanoveniu ani písm. i/ , pretoţe dovolací

súd nemôţe skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku.

Preto navrhla dovolanie obvineného MUDr. Š. podľa

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), na základe

podaného dovolania zistil, ţe dovolanie je prípustné ( ), bolo podané

osobou oprávnenou ( ), za splnenia ustanovenia ,

v zákonnej lehote a mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370

ods. 1, ods. 3 ). Súčasne ale zistil, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí podľa , lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené

dôvody dovolania podľa a

Podľa dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie

je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Túto námietku, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, uplatnil

obvinený MUDr. Š. uţ v odvolacom konaní. Odvolací súd sa uvedenou námietkou

vzťahujúcou sa k znaleckému posudku Znaleckého ústavu Univerzity P. J. Šafárika

v Košiciach, Lekárskej fakulty náleţitým spôsobom zaoberal. S jeho závermi uvedenými

na strane 7 a 8 napadnutého rozsudku sa dovolací súd stotoţňuje. Ustanovenie § 8 ods. 1

, na ktoré poukazuje obvinený MUDr. Š., spájajúce zánik poistenia

zodpovedností za škodu pri výkone znaleckej činnosti s rozhodnutím o vyčiarknutí

zo zoznamu ani v čase podávania posudku voči tomuto ústavu zo strany Ministerstva

8

spravodlivosti Slovenskej republiky uplatnené nebolo. V súvislosti s touto námietkou

obvineného je potrebné poukázať aj na zákonnú moţnosť pribratia znalca (znaleckého ústavu)

do konania ad hoc bez toho, aby sa podanie posudku podmieňovalo poistením zodpovednosti,

a tým stanovovala zákonnosť jeho podania. Z rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé,

ţe tento sa zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyrovnal tieţ s námietkou obvineného

k poučeniu osôb, ktoré vypracovali znalecký posudok Ústavu.

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa je potrebné

uviesť, ţe z tohto dôvodu je moţno podať dovolanie, ak rozhodnutie je zaloţené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného

hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôţe skúmať a meniť.

Z tejto dikcie písmena i/ vyplýva, ţe dovolací súd je zisteným skutkovým stavom,

ktorý ustálil súd prvého i druhého stupňa viazaný. Samozrejme za predpokladu, ţe skutková

veta obsiahnutá vo výrokovej časti rozsudku obsahuje vyjadrenia všetkých skutkových

okolností, ktoré vyţaduje pouţitá právna kvalifikácia skutku: Inými slovami tento dovolací

dôvod sa týka nesprávnej aplikácie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu

na zistený skutok. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým,

ako súd hodnotil vykonané dôkazy, preto nemôţe zakladať dovolací dôvod podľa

uţ uvedeného písmena i/

Z hľadiska namietaného právneho posúdenia skutkových záverov je potrebné uviesť

nasledovné:

Prečin usmrtenia podľa § 149 Tr. zák. predpokladá nedbanlivostné zavinenie

vo vzťahu k smrteľnému následku, či uţ vo forme vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti.

Tak okresný ako ani krajský súd ustálenú nedbanlivostnú formu zavinenia vo svojich

rozhodnutiach bliţšie nešpecifikovali. Skutkové zistenia prvostupňového súdu vyjadrené

v skutkovej vete rozsudku (zatiaľ sa nedotýkame je úpravy v rozsudku odvolacieho súdu)

pri konštatovanej príčinnej súvislosti medzi konaním obvineného a smrťou poškodeného

zodpovedajú zavineniu vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Tr. zák. Pri tejto

forme zavinenia páchateľ vedel, ţe môţe spôsobom uvedeným v porušiť,

9

alebo ohroziť záujem chránený tomto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal,

ţe také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Pri posudzovaní „primeranosti dôvodov“ treba vychádzať z tých, z ktorých páchateľ

spoliehal, ţe nespôsobí porušenie chráneného záujmu za stavu, ako sa javil páchateľovi z jeho

znalosti, skúsenosti. Pokiaľ ale ide o posúdenie významu postrehnutých skutočností, či z nich

plynú „primerané dôvody“, ţe následok nenastane, je nutné vychádzať z priemerného úsudku

nezúčastneného pozorovateľa.

V danom prípade postrehnutými skutočnosťami sú tie, ktoré tvoria obsah „lekárskeho

záznamu“ (poškodený neotváral oči, nebol s ním ţiaden verbálny kontakt, nemal ţiadnu

motoriku), ale i charakter terénu pred obchodom, kde poškodený leţal a príznaky výrazného

poţitia alkoholu. (Príznaky postrehnuteľné aj nezúčastnenému pozorovateľovi).

„Spracovanie“ týchto informácií obvineným cez „filter“ jeho odborných medicínskych

znalostí vyústilo do záveru, ţe primeraným opatrením bude odvoz poškodeného domov,

vzhľadom na zistenú opilosť.

Práve odborné znalosti obvineného MUDr. Š. mali tohto viesť k záveru,

ţe poškodeného je potrebné dopraviť do nemocnice.

Stav, v ktorom sa poškodený nachádzal, nie je príznačný len pre intoxikáciu

alkoholom, ale (tieţ vzhľadom na charakter terénu a dôvodný predpoklad pádov v stave

opilosti) aj pre zlomeniny kosti lebky. Tento poznatok je dostupný i v populárno-náučnej

literatúre typu „Lekár v rodine“ prístupnej širokej verejnosti. O tom viac v literatúre odbornej.

v konečnom dôsledku to potvrdzujú aj závery znaleckého posudku.

I za okolnosti, ţe by sa tieto moţné diagnózy prekrývali, z hľadiska právneho,

vedomosť lekára mala zahŕňať jeho predstavu o rozvinutí sa príčinného vzťahu k závaţnejšej

z nich aţ do moţnosti smrteľného následku a z toho plynúci záver o nutnej hospitalizácii.

Konanie obvineného má povahu porušenia dôleţitej povinnosti plynúcej z jeho zamestnania.

10

Úvahy obvineného obsiahnuté v dovolaní, týkajúce sa či uţ percentuálneho vyčíslenia

šancí na preţitie poškodeného spojené s úvahami o prístrojovej vybavenosti najbliţšej

nemocnice na neurochirurgickú operáciu, prípadne o absencii predpisu upravujúceho postup

pri opitých ošetrovaných, nie sú právne relevantné pre právne hodnotenie konania

obvineného, pokiaľ poškodený práve rozhodnutím obvineného nebol hospitalizovaný

a následne podrobený ďalším medicínskym úkonom.

Za týchto okolností úprava skutkovej vety rozsudku krajským súdom nebola dôvodná.

V konečnom dôsledku ale aj po tejto úprave bola zachovaná totoţnosť skutku ako aj pôvodná

právne kvalifikácia konania obvineného MUDr. Š..

Pretoţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. g/, písm. i/ , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol tak,

ako je to vo výroku tohto rozhodnutia uvedené, t.j. bez preskúmania veci, na neverejnom

zasadnutí.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťaţnosť prípustná.

V Bratislave 16. mája 2012

JUDr. Igor B u r g e r , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová